Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/298/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200093 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708200093.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, N., 2/ Š. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Y. XX, Y. B., 3/ V. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, N., 4/ V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Y. XX, Y. B., 5/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, N., zastúpených: JUDr. Ivana Remšíková, advokátka, so sídlom Suvorovova 8, Pezinok proti žalovanej: O.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a o náhrade trov konania, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava Pezinok zo dňa 21.11.2014, č. k. 5C/581/2008-443, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8 797,13 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, všetko do troch dní po právoplatnosti uznesenia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 226, § 146 ods. 2, § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že v danom prípade išlo o situáciu, kedy pre správanie sa žalovanej došlo k späťvzatiu žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, na základe čoho vznikla povinnosť žalovanej nahradiť trovy konania žalobcom. Konštatoval, že v prípade, ak súd zastavuje konanie, musí sa podľa § 146 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal návrh vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti niekomu kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal žalobu späť a podobne. Uviedol, že zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku) a ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. V prípade, ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne pre správanie sa žalovaného, súd má postupovať podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., ide pritom najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (napríklad zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Konštatoval, že dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu; z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Poukázal na to, že výraz "zavinenie" nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda jeho prejav spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Trovy žalobcov spočívali v trovách právneho zastúpenia a súd ich stanovil na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vychádzajúc z ceny vyporiadavaných nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 35/2006 zo dňa 22.8.2006. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná považujúc výrok ako i odôvodnenie rozhodnutia za nesprávne, zmätočné a nezákonné. V prvom rade namietala nesprávnosť výroku, ktorým ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcov, hoci právo na náhradu trov konania patrí účastníkovi konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa jej názoru nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvej inštancie iba stroho konštatoval, že je viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a nezaoberal sa jej podaním zo dňa 4.8.2014, v ktorom vyjadrila stanovisko vo vzťahu k zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, a ktoré obsahovalo všetky podstatné skutkové okolnosti a označenie listinných dôkazov, čo predstavovalo zmenu skutkového a právneho stavu v danej veci oproti stavu v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za arbitrárne a neodôvodnené, keď súd neuviedol, na základe akých dôkazov a akých úvah dospel k záveru uvedenému vo výrokovej časti, dokonca argumentácia súdu (ohľadne uvedenia príkladov správania sa žalovaného vedúceho k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby) podporuje tvrdenia žalovanej. Rovnako argumentáciu súdu vo vzťahu k posúdeniu zavinenia je podľa jej názoru v rozpore s výrokom napadnutého rozhodnutia. Žalovaná namietala zároveň aj záver odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, podľa ktorého bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovanej, ktorá prejavila vôľu uzavrieť dohodu v predmetnej veci. Poukázala na to, že vždy prejavila vôľu so žalobcami sa dohodnúť, avšak nepristúpila na pre ňu nevýhodné požiadavky a napokon dohoda medzi stranami sporu nebola doposiaľ uzavretá. Aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov bolo podľa jej názoru potrebné aplikovať na danú vec ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože z procesného hľadiska žalobcovia svojim správaním zavinili zastavenie konania, a teda právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanej. Odvolateľka zároveň namietala aj výšku priznanej náhrady trov žalobcov. Uviedla, že na stanovenie tarifnej hodnoty a základnej sadzby tarifnej hodnoty nemožno použiť znalecký posudok č. 35/2006 zo dňa 22.8.2006, nakoľko tento bol vypracovaný na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v stave ku dňu jeho vypracovania, čo predstavuje oproti súčasnosti prehnane vysokú hodnotu. Zároveň namietala jednotlivé právne úkony právnej služby uplatnené a priznané v rámci náhrady trov konania žalobcov. Konkrétne úkon právnej služby zo dňa 13.9.2011 považovala za nadbytočný a nehospodárny, nakoľko nebolo potrebné na určitú drobnú skutkovú zmenu v liste vlastníctva reagovať čiastočným späťvzatím žaloby a úpravou rozsudočného návrhu, navyše, žalobcovia tak mohli urobiť na pojednávaní dňa 19.9.2011 priamo do zápisnice. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videla aj v priznaní náhrady trov konania za úkon právnej služby - účasti na pojednávaní dňa 19.9.2011 vo výške základnej tarify, keď pojednávanie bolo odročeného bez prejednania veci, čo odôvodňuje priznanie odmeny vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Ďalej namietala aj uplatnený úkon právnej služby zo dňa 8.11.2011 - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, keď vyhl. MS SR účinná v období od 1.6.2010 do 30.6.2013 takýto úkon právnej služby vôbec nepozná (a bol zavedený až novelou účinnou od 1.7.2013). Za zmätočné považovala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia aj v časti priznaného úkonu právnej služby - „podanie na súd - návrh na prerušenie konania, návrh na zastavenie konania zo dňa 13.1.2012“, keď z neho nie je zrejmé, za aký úkon právnej služby a v akej výške mala byť odmena priznaná. Tiež nie je zrejmé, o aký úkon právnej služby sa má jednať v prípade úkonu zo dňa 2.2.2012, keďže nebol zo strany žalobcov preukázaný, naviac, v tomto čase bolo konanie prerušené, žiadnu dohodu o mimosúdnom riešení sporu žalobcovia nevypracovali, preto nie je povinná hradiť žalobcom akékoľvek porady s advokátom, keď napokon z dôvodov na ich strane k uzavretiu dohody nedošlo. Na základe uvedeného žiadala, aby konajúci sudca odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu vyhovel a priznal jej právo na náhradu trov konania a v prípade, ak sudca tomuto odvolaniu nevyhovie, navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanej prizná právo na náhradu trov konania, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca v 5. rade podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 5.4.2016, v ktorom uviedol, že v napadnutom uznesení má byť správne uvedené, že žalovaná má zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcov, čo však nespôsobuje nezrozumiteľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia a ide iba o preklep. Hoci z právneho hľadiska nevie posúdiť správnosť napadnutého rozhodnutia, z vecného hľadiska ho považuje za správne a spravodlivé. Poukázal na to, že jediná, kto komplikuje akékoľvek majetkové vysporiadanie, je žalovaná a jej snahou je obohatenie sa na úkor žalobcov. Poprel tvrdenia žalovanej, že sa vždy chcela so žalobcami dohodnúť, že žalobcovia zneužili početnú prevahu ako aj majoritu v nehnuteľnostiach a že jej ponúkali nevýhodné dohody. Rovnako považoval za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobcovia bezdôvodne odmietli finálne znenie dohody, nakoľko odmietli znenie zmluvy svojvoľne zmenené žalovanou. K výške trov konania sa vyjadriť nevedel, avšak poukázal na to, že žalovaná za svoj spoluvlastnícky podiel požaduje hodnotu vypočítanú podľa ceny nehnuteľností v r. 2006. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní plne rešpektoval rozhodnutie (zrušujúce) odvolacieho súdu. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a zákonný sudca odmietol vyhovieť odvolaniu žalovanej v plnom rozsahu. 7. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 8. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že o odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., pričom súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (platnom v čase jeho rozhodovania). 9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1/ až 5/ rade sa žalobou podanou dňa 14.1.2008 proti žalovanej domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.5.2013, č.k. 5C/581/2008-285 konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 eur a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 27.3.2014, č.k. 6Co/456/2013-328 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (v časti o náhrade trov konania) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že z obsahu spisu má za preukázané, že žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovanej, ktorá prejavila vôľu uzavrieť dohodu v predmetnej veci v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, preto nie je namieste aplikácia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a z toho dôvodu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. výraz "zavinenie" nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda jeho prejav spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Vzhľadom na to, že žalobcovia svojím písomným podaním zo dňa 28. 2. 2013, doručeným súdu dňa 5. 3. 2013, vzali celkom svoj návrh na začatie konania (žalobu) späť z dôvodu, že žalovaná ponúkla žalobcom dohodu v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu predmetnej veci, a to podaním zo dňa 10. 1. 2012, mal tak z obsahu spisu preukázané, že žaloba bola vzatá späť pre správanie sa žalovanej, ktorá predmetným podaním žiadala zrušiť termín vytýčeného pojednávania zo dňa 23. 1. 2012 z dôvodu, že žalobcom zaslala prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na uzavretie dohody v predmetnej veci, vrátane technického nákresu s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodol o trovách konania uznesením napadnutým odvolaním žalovanej, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade dôvodná odvolacia námietka, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a zmätočné, keď citujúc v odôvodnení rozhodnutia ust. § 146 ods. 2 a § 149 ods. 1 O.s.p. a uvádzajúc, že priznal navrhovateľovi trovy konania, vo výroku rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľov, a to na účet právneho zástupcu odporcu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, komu (žalobcovi, žalobcom alebo právnemu zástupcovi žalobcov) a akým spôsobom (spoločne alebo jednotlivo) bola prisúdená náhrada trov konania, zároveň odôvodnenie nekorešponduje s výrokom uznesenia. Nezrozumiteľnosť spočíva aj v uložení povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu (vo výroku rozhodnutia). Uvedenú nezrozumiteľnosť odôvodnenia a výroku uznesenia však nemožno posudzovať ako zrejmú nesprávnosť (chybu v písaní a pod.), ktorá by mohla byť odstránená opravným uznesením. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; predovšetkým tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám nevyhovuje. V danom prípade ide pritom o takú procesnú vadu, t.j. nesprávny procesný postup súdu, ktorou sa znemožnilo stranám sporu uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Námietky žalovanej v tomto smere sú dôvodné, čím je zároveň naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. 11. Odvolací súd napriek uvedenému konštatovaniu zaujíma stanovisko k použitiu ust. § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia sa netýkala otázky procesného zavinenia zastavenia konania a dôvodnosti podanej žaloby (táto bola z odôvodnenia rozhodnutia zrejmá, keďže sa prisudzovala náhrada trov konania proti žalovanej). Právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný iba prvoinštančný súd, a to v ďalšom konaní po zrušení a vrátení veci. Odvolací súd (v inom zložení) však týmto názorom viazaný nie je. Z uvedeného dôvodu, keď odvolací súd (v inom zložení) nesúhlasí s právnym záverom vysloveným v rozhodnutí zo dňa 27.3.2014, č.k. 6Co/456/2013-328, dospel k záveru, že v danej veci bolo namieste použitie § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na potrebu posudzovania zavinenia (na zastavení konania) výlučne z procesného hľadiska, pričom v danom prípade bolo dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, v ktorom prípade bolo potrebné vyhodnotiť, či žaloba (dôvodne podaná) bola vzatá späť pre správanie sa žalovanej. Ak súd prvej inštancie správne príkladmo uviedol situácie, kedy možno považovať správanie žalovaného za také, pre ktoré bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť, je zároveň potrebné konštatovať, že konanie žalovanej v danom prípade nemožno podradiť pod uvedené situácie. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v čase späťvzatia žaloby nebol dosiahnutý účel žaloby, t.j. žalovaná nepristúpila na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa požiadaviek žalobcov a ani neuzavrela s nimi dohodu smerujúcu k uvedenému výsledku. V súvislosti s posúdením zavinenia (na zastavení konania) potom nemožno vyvodiť, že žalobcovia vzali späť dôvodne podanú žalobu pre správanie žalovanej, naopak, z tohto pohľadu vzali späť žalobu predčasne a bezdôvodne a procesne zavinili zastavenie konania. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie bude po vrátení veci rozhodovať podľa ustanovení nového procesného predpisu (C.s.p.), ktorý upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania odlišne ako tomu bolo v Občianskom súdnom poriadku. Je však potrebné, aby sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj možnosťou použitia § 257 C.s.p., teda skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov konania, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený právny záver sa touto odvolacou námietkou nezaoberal. 12. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie povinný opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania (v intenciách C.s.p.) rešpektujúc právny názor vyslovený odvolacím súdom v tomto rozhodnutí a zároveň vziať do úvahy možnosť použitia § 257 C.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).