Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/274/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708205307 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708205307.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ L. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. X, G., X/ L. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. X, G., oboch zastúpených advokátom: JUDr. Rudolf Mičieta, so sídlom Medzilaborecká 21, Bratislava, proti žalovanému: I. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. XXXX/X, C., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.októbra 2014, č.k. 6C/70/2008 - 180, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 33.193,92 eur, žalobkyni 2/ sumu vo výške 16.597 eur, žalobkyni 1/ sumu vo výške 663,88 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% p.a. od 17.8.2013 do zaplatenia; a vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný dňa 21.06.2006 spôsobil motorovým vozidlom dopravnú nehodu, pri ktorej bol usmrtený C. Y.R., manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Pezinok rozsudkom 1T/218/2008 zo dňa 17.2.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2012 uznal žalovaného vinným z prečinu usmrtenia, a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne. Mal preukázané, že žalobkyňa 1/ a C. Y. boli manželmi, pričom manželstvo uzavreli po sedemročnej známosti, mali spoločné plány do budúcnosti, plánovali si postaviť dom na vidieku, očakávali narodenie dieťaťa - žalobkyne 2/, keď žalobkyňa 1/ bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Mali mimoriadne blízky vzťah, tešili sa na dieťa, pričom keď sa žalobkyňa 1/ dozvedela o smrti manžela, chcela si siahnuť na život, musela jej pomáhať sestra, a to po psychickej aj finančnej stránke, nepretržite sa o ňu starala, aby nekonala stratovo, presťahovala sa k nej, bývala u nej do pôrodu a potom ešte asi 3-4 mesiace, chodila s ňou aj k psychológovi. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, s poukazom na § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že v danej veci došlo k vážnemu zásahu do osobnostných práv žalobkýň chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, Ústavou SR, Listinou základných ľudských práv a slobôd, ktorým im bola spôsobená značná ujma najmä pokiaľ ide o právo na súkromie, ktorého súčasťou je aj rodinný život zahrňujúci právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci uplatňovať vlastnú osobnosť. S poukazom na uvedené, keď v danej veci ide o trvalý a neodstrániteľný zásah do ich života, konštatoval, že boli splnené predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na skutočnosť, že neoprávnený zásah bol spôsobený tým, že žalovaný šoféroval automobil pod vplyvom alkoholu, kde mu bola zistená hodnota 2,86 promile alkoholu v krvi, ako aj na ďalšie okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Zohľadnil, že žalovaný svoje konanie oľutoval, počas trestného konania poslal žalobkyni 1/ finančnú hotovosť vo výške 3.319,39 eur, ktorá sa mu však vrátila späť, pričom však na mimosúdnu dohodu zo dňa 27.5.2008 už nereagoval. Priznanú náhradu nemajetkovej ujmy, žalobkyni 1/ vo výške 33.193,92 eur a žalobkyni 2/ vo výške 16.597 eur, považoval za primeranú vzhľadom na okolnosti zásahu do ich práv, ich sociálne a ekonomické postavenie, pri súčasnom zohľadnení reálnych možností, ako by zomrelý C. Y. mohol svojej rodine pomáhať po materiálnej stránke. Súčasne zohľadnil, že žalobkyňa 1/ trpí psychickou traumou, musela navštevovať psychológa, znížila sa jej životná úroveň, ako živiteľka rodiny zostala na všetko sama, pričom jej manžel zomrel relatívne mladý a zdravý, bol teda predpoklad ešte dlhého spoločného života v rodine, a to za stavu, že rodina žila usporiadaným životom, mali pred sebou veľké plány, v čase incidentu bola tehotná a prerábali si byt. V prípade žalobkyne 2/ zohľadnil, že svojho otca nikdy nespoznala, a teda úmrtím manžela žalobkyne 1/ došlo nielen k pretrhnutiu najzákladnejších vzťahov medzi manželmi navzájom, vrátane starostlivosť o dieťa, avšak aj k pretrhnutiu, resp. znemožneniu, vytvorenia jeho rodičovských väzieb so žalobkyňou 2/. Nárok uplatnený žalobkyňou 1/ titulom náhrady škody vo výške 4.556,23 eur s príslušenstvom, ktorá jej vznikla vynaložením nákladov na úpravu hrobu a výstavbu pomníka pre manžela, posúdil podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nakoľko žalobkyňa vznik škody, spôsobenej v priamej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Pezinok 1T/218/2008 zo dňa 17.2.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave 1To/75/2012 zo dňa 21.10.2012, preukázala predloženými listinnými dôkazmi, v tejto časti žalobe vyhovel, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 663,88 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne. V časti uplatnených úrokov z omeškania (za obdobie od 15.7.2007 do 16.8.2013) však žalobu zamietol, keď počiatok omeškania žalovaného s úhradou istiny ustálil s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka na deň 17.8.2013, nasledujúci po dni, kedy bola žalovanému súdom doručená na vyjadrenie žaloba s prílohami, nakoľko žalobkyňa 1/ v konaní nepreukázala, že žalovaného na úhradu tejto sumy vyzvala už skôr. Zamietnutie žaloby v časti, v ktorej sa žalobkyňa 1/ domáhala platenia sumy 99,58 eur mesačne od 15.6.2006, vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ako i v časti, v ktorej sa žalobkyňa 2/ sa domáhala platenia sumy 232,35 eur mesačne od 15.11.2006, vždy do 15- teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, titulom plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine, odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť môže vzniknúť iba manželovi (§ 71 Zákona o rodine), resp. rodičovi (§ 62 Zákona o rodine), avšak žalovaný voči žalobkyniam v tomto právnom postavení nevystupuje. Rozhodnutie o trovách konania si v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na čas po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do vyhovujúceho výroku vo veci samej odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalobkyňa 1/ od poisťovne Allianz obdržala z poistného garančného fondu finančnú čiastku vo výške 3.153,36 eur a 663,88 eur, pričom túto sumu zaslal žalobkyni 1/, avšak z neznámych dôvodov sa mu vrátila späť. Zdôraznil. že bol ochotný sa so žalobkyňou 1/ mimosúdne dohodnúť, bol jej ochotný vyplatiť odškodné 1,5 milióna Sk, avšak s tým žalobkyňa nesúhlasila a požadovala sumu tri milióny korún. Poukázal na to, že jeho spoločnosť Kovoizospol s.r.o. je pred bankrotom, pričom vzhľadom na dôchodkový vek a zdravotné problémy nemá reálnu možnosť zamestnať sa. Opätovne vyslovil ľútosť nad svojím skutkom a požiadal o zváženie výšky odškodného, ktoré vo výške priznanej súdom prvej inštancie predstavuje v skutočnosti pre neho ďalší trest s následkami do konca života. 3. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že mal záujem sa s nimi dohodnúť, avšak ony s dohodou nesúhlasili, keďže žalovaný im nikdy odškodnenie v sume 1.500.000 Sk neponúkol. V nadväznosti na námietky žalovaného, že od neho žalobkyňa 1/ neoprávnene požaduje úhradu nákladov na pohreb, keď túto sumu už obdržala od poisťovne, poukázali na to, že Slovenská kancelária poisťovateľov; z dôvodu, že žalovaný nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie; síce žalobkyni 1/ vyplatila sumu 668 eur, avšak náklady spojené s pohrebom predstavovali vyše 4.000 eur a od žalovaného požaduje iba rozdiel medzi vyplateným poistným plnením a vzniknutými nákladmi. Naviac zdôraznili, že o zaslaní sumy 100.000,- Sk zo strany žalovaného nemali vedomosť, pretože v čase, keď mala byť zaslaná, sa v mieste svojho bydliska zdržiavali iba nepravidelne. Tvrdenia a argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní tiež označili za neetickú a neúnosnú. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Súkromie sa chápe ako osobná (intímna) vnútorná sféra života človeka, ktorá je uzatvorená pred verejnosťou, je to právo na život podľa svojich predstáv chránený pred publicitou (vonkajším svetom) a zahŕňa aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami v záujme všestranného rozvoja a naplnenia svojej vlastnej osobnosti. Súkromie v sebe zahŕňa aj sféru rodinného života, podstatou ktorého je právo vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy s členmi rodiny, založené na silných citových väzbách. 6. Právo na súkromie a rodinný život môže byť nepriaznivo dotknuté rôznymi formami zásahov, ktoré nemajú základ v právnej úprave. Ak medzi osobami existujú blízke príbuzenské vzťahy a citové väzby, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. jeho nedovoleným narušením, tak môže byť fyzickej osobe spôsobená v jej rodinnom živote ujma spočívajúca v tom, že stratou (alebo obmedzením možnosti) spolužitia s blízkou osobou už nemôže vôbec (alebo čiastočne) napĺňať svoje citové potreby. Ak dôjde k smrti blízkej osoby, pozostalá osoba môže utrpieť citovú (emocionálnu) ujmu vo forme šoku, psychickej traumy, smútku až žiaľu zo straty spoločenstva s blízkou osobou. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. 7. V preskúmavanej veci žalobkyne spomedzi zákonných prostriedkov ochrany uplatnili len náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, predpoklady na priznanie ktorej sú v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka naplnené vtedy, ak došlo k zásahu do osobnostných práv, avšak poskytnuté zadosťučinenie sa nezdá postačujúce, a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. 8. V tejto súvislosti treba konštatovať, že v prípade ak ide o zásah do súkromia usmrtením blízkej osoby, sú predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy spravidla naplnené, nakoľko vzniknutú ujmu by pociťoval ako závažnú každý na mieste a v postavení dotknutej osoby a v prípade tohto mimoriadne závažného zásahu by vzniknutú nemajetkovú ujmu nemohlo dostatočne zmierniť len priznanie iného zadosťučinenia (napr. vo forme ospravedlnenia). Nakoľko v prípade neoprávneného zásahu do súkromného života sa prejavuje vznik ujmy vo vnútornej sfére dotknutej osoby, nie je predpokladom pre vznik nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, aby sa následky zásahu prejavili znížením dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti. 09. S poukazom na uvedené boli v danej veci; keďže ide o zásah v podobe usmrtenia najbližšej osoby žalobkýň (manžela a otca); splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 10. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tragickou smrťou manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkyne 2/ došlo k neodstrániteľnej a trvalej ujme vo sfére ich osobného a rodinného života, tým, že v prípade žalobkyne 1/ došlo k násilnému, náhlemu a nenávratnému pretrhnutiu citových väzieb s jej najbližším rodinným príslušníkom - manželom, a v prípade žalobkyne 2/ k násilnému zamedzeniu akejkoľvek možnosti spoznať (osobne) svojho otca, v dôsledku čoho obe stratili možnosť tento rodinný vzťah do budúcna rozvíjať a napĺňa tak v tejto oblasti aj svoje vlastné citové potreby. 11. Pokiaľ ide o ustálenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, túto súd určuje v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto kritériá vytvárajú základný rámec, v ktorom sa súd môže (a zároveň musí) pri úvahe o výške náhrady pohybovať. 12. V preskúmavanej veci prihliadol súd prvej inštancie na všetky konkrétne okolnosti, ktoré boli relevantné z hľadiska ustálenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zohľadnil intenzitu neoprávneného zásahu, ako aj rozsah a trvanie následkov vyvolaných týmto neoprávneným zásahom v súkromnom živote žalobkýň. 13. Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy správne zohľadnil, že žalobkyňa 1/ stratila svoju najbližšiu osobu, s ktorou mala silný citový vzťah a stratila tak oporu, ktorú jej; ako manžel; poskytoval, ako i to, že žalobkyňa 2/ nikdy nemôže spoznať svojho otca, pričom obe žalobkyne nenávratne stratili možnosť so zomrelým prežívať radosti aj starosti každodenného života, deliť sa s ním o životné problémy a osobné úspechy. Súd prvej inštancie náležite zohľadnil aj nepriaznivé následky vzniknutých emocionálnych útrap na ich duševné zdravie, keď citová ujma vyvolala u žalobkyne 1/ pocity úzkosti, hlbokého smútku zo straty blízkej osoby a šoku z náhlej smrti jej manžela. Prihliadol aj na tú významnú skutočnosť, že následky, ktoré vyvolal zásah v ich ďalšom rodinnom živote sú trvalé a nezvratné a svojou intenzitou hlboko traumatizujúce. Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska okolností zásahu súd prvej inštancie správne zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalovaný dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel C. Y., spôsobil pod vplyvom alkoholu. 14. Napokon, správne súd prvej inštancie posúdil; v súlade s ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka; dôvodnosť podanej žaloby i v časti náhrady škody, ktorá žalobkyni 1/ nepochybne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s usmrtením jej manžela pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným, vynaložením nákladov spojených s jeho pohrebom celkovo v sume 137.261,- Sk, z ktorých žalobkyňa uplatnila len časť vo výške 663,88 eur. 15. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že náhrada škody vzniknutej žalobkyni vynaložením nákladov na pohreb jej zomrelého manžela, už žalobkyni bola poskytnutá zo strany poisťovne, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že; ako to vyplýva z obsahu spisu; Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. žalobkyni 1/ titulom nákladov na pohreb vyplatila len sumu 663,88 eur, nie však zvyšnú časť týchto nákladov (117.261,- Sk, resp. 3.892,35 eur), na ktorých náhradu jej vzniklo právo proti žalovanému. Námietky žalovaného v podanom odvolaní preto v tomto smere nemôžu obstáť. 16. Neopodstatnená a bez právneho významu je argumentácia žalovaného v odvolaní, že žalobkyne nesúhlasili s uzavretím mimosúdnej dohody, ako aj jeho tvrdenie, že jeho spoločnosť Kovoizospol s.r.o. je pred bankrotom, a vzhľadom na dôchodkový vek a zdravotné problémy nemá reálnu možnosť zamestnať sa. Uvedené okolnosti totiž nemajú rozhodujúci vplyv na posúdenie vzniku jeho zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobkýň, pričom samé o sebe nemôžu mať za následok ani iné právne posúdenie veci odvolacím súdom. V tejto súvislosti nemožno súdu prvej inštancie vytýkať, že by nezohľadnil niektorú z podstatných skutočností významných z hľadiska hodnotenia intenzity zásahu a rozsahu jeho následkov, resp. že by niektorú rozhodujúcu skutočnosť nedostatočne zohľadnil vo výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Za daného stavu potom nemôžu odvolacie námietky žalovaného naznačujúce neprimeranosť priznanej peňažnej náhrady úspešne obstáť. 17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil závažnosť vzniknutej ujmy so zreteľom na negatívne následky vo všetkých do úvahy prichádzajúcich oblastiach života žalobkýň, ako aj okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv došlo a s ohľadom na to určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v primeranom rozsahu. V hodnotení jeho skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo konkrétna okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich všetky náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil, a preto mu nie je možné v tomto smere žiadne pochybenie vytknúť, a preto, keď svoj myšlienkový postup vedúci k záveru o výške uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy riadne vysvetlil s poukazom na konkrétne skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ako aj s poukazom na prijaté závery, ktoré z nich vyvodil, jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé. 18. Odvolací súd preto neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom odvolaní, a stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, rozsudok v napadnutej (vyhovujúcej) časti, ako vecne správny potvrdil podľa § 389 ods. 1, 2 CSP. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).