Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/91/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708205825 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708205825.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: CENEKON, spol. s r.o., Martinengova 3, 811 04 Bratislava, IČO: 00 684 759, zast.: JUDr. Jozef Mészáros, advokát, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: URS - Ústav racionalizácie v stavebníctve, s.r.o., Šenkvická cesta 7, 902 01 Pezinok, IČO: 35 756 225, o zaplatenie 30.465,11 eur, o odvolaní navrhovateľa proti tretiemu výroku a odporcu proti prvému výroku rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 32 Cb/1/2008 - 213 zo dňa 14.05.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 32 Cb/1/2008 - 213 zo dňa 14.05.2013 v prvom a druhom výroku p o t v r d z u j e . Tretí výrok rozsudku m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 5.715,93 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtý výrok rozsudku m e n í tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 6.445,74 eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 2.159,83 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 4.285,91 eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 1.870,56 eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 342,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.528,06 eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 24.749,19 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež o povinnosti odporcu vydať navrhovateľovi písomnosti uvedené v zozname, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 5.715,93 eur zamietol a rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 2.742,98 eur za trovy právneho zastúpenia a vo výške 1.382,29 eur za zaplatený súdny poplatok do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02.07.2008 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 917.792,-Sk s tým, že navrhovateľ bude zaviazaný na prevzatie všetkých písomností Zdravostavu, š.p. v likvidácii a Výskumného ústavu výpočtovej techniky v stavebníctve, š.p. v likvidácii. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.12.1998 uzavrel navrhovateľ ako skladovateľ so spoločnosťou URS, a.s. ako ukladateľom Zmluvu o skladovaní č. 38/1998, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal uskladniť a archivovať písomnosti Zdravostavu, š.p. v likvidácii a Výskumného ústavu výpočtovej techniky v stavebníctve, š.p. v likvidácii po dohodnutú dobu za odplatu v celkovej výške 1.050.228,90 Sk (vrátane DPH). Za URS, a.s. zmluvu podpísali O.. E. P., predseda predstavenstva a O.. E. J., podpredseda predstavenstva, ktorí boli štatutárnymi orgánmi spoločnosti zvolení na MVZ dňa 13.11.1998. O.. E. P. založil ako jediný spoločník dňa 21.10.1998 obchodnú spoločnosť URS, spol. s r.o. (v súčasnosti URS - Ústav racionalizácie v stavebníctve, s.r.o.), ktorá bola do obchodného registra zapísaná dňa 18.11.1998. Dňa 07.06.1999 uzavrel navrhovateľ ako ukladateľ s odporcom ako skladovateľom Zmluvu o skladovaní písomností a o výkone archívnej činnosti č. X/XXXX, na základe ktorej odporca prevzal od navrhovateľa písomnosti Zdravostavu, š.p. v likvidácii a Výskumného ústavu výpočtovej techniky v stavebníctve, š.p. v likvidácii. Dňa 05.08.1999 podal URS, a.s. proti navrhovateľovi žalobu na KS BA o vyslovenie neplatnosti Zmluvy o skladovaní č. XX/XXXX a zaplatenie istiny 1.050.228,90 Sk spolu s príslušenstvom. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 49Cb/85/2000. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom KS BA zo dňa 14.03.2002 č.k. 35Cb/58/98-126, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2002, bolo uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti URS, a.s. konaného dňa 13.11.1998, ktorým boli do predstavenstva spoločnosti zvolení okrem iných aj O.. P. I. O.. J., vyhlásené za neplatné z dôvodu pretrvávajúceho súdneho sporu medzi navrhovateľom a URS, a.s. (v súčasnosti SLOVAK SENIORS a.s.) rozhodli sa navrhovateľ, odporca a SLOVAK SENIORS a.s. vyriešiť vzniknutú situáciu vzájomnými dohodami o urovnaní. Za týmto účelom uzavreli dňa 14.02.2008, v prítomnosti svojich právnych zástupcov, navrhovateľ s odporcom Dohodu o urovnaní (ďalej len „Dohoda o urovnaní 1“), ktorej účelom bolo vzájomnou dohodou si vysporiadať vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy o skladovaní č. XX/XXXX a Zmluvy o skladovaní a písomností a o výkone archívnej činnosti č. X/ XXXX. V zmysle Dohody o urovnaní 1 odporca uznal, že navrhovateľ má voči nemu pohľadávku v celkovej výške 917.792,- Sk (vrátane DPH) titulom vrátenia pomernej časti zo zaplatenej sumy za skladovanie písomností. Odporca sa zaviazal tento svoj záväzok uhradiť v časti 745.594,- Sk do 15 dní od podpísania dohody a zvyšnú sumu 172.198,- Sk uhradí započítaním svojej pohľadávky ako ceny za odplatné postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2008. Na druhej strane navrhovateľ sa zaviazal prebrať od odporcu písomnosti, ktoré mali byť následne odovzdané spoločnosti SLOVAK SENIORS a.s.. Navrhovateľ sa ďalej zaviazal, že bezprostredne po podpise obdobnej Dohody o urovnaní so spoločnosťou SLOVAK SENIORS a.s. poskytne odporcovi overenú fotokópiu tejto dohody. Obidve zmluvy - Dohoda o urovnaní aj Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky zostali po ich podpise, v zmysle ústnej dohody právnych zástupcov oboch strán v úschove u právneho zástupcu odporcu - D.. D. U. s tým, že obe zmluvy budú navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi vydané oproti doručeniu podpísanej Dohody o urovnaní so spol. SLOVAK SENIORS a.s., ktorej znenie a podmienky boli dohodnuté a odsúhlasené na rokovaní v kancelárii právneho zástupcu odporcu dňa 14.02.2008 (de facto išlo o obsahovo rovnakú dohodu, akú uzavreli odporca s navrhovateľom). V zmysle Dohody dňa 18.02.2008 uzavrel navrhovateľ so spoločnosťou SLOVAK SENIORS a.s. Dohodu o urovnaní (ďalej len „Dohoda o urovnaní 2“), účelom ktorej bolo vyporiadanie všetkých vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o skladovaní č. XX/XXXX. V Dohode o urovnaní 2 sa navrhovateľ zaviazal odovzdať spoločnosti SLOVAK SENIORS a.s. písomnosti a zaplatiť jej sumu 771.254,- Sk a spoločnosť SLOVAK SENIORS a.s. sa zaviazala vziať žalobu v konaní vedenom na KS BA sp.zn. 49Cb/85/2000 späť. Po podpise oboch dohôd o urovnaní napriek uzavretým písomným i ústnym dohodám začalo zo strany odporcu a jeho právneho zástupcu dochádzať k závažným obštrukciám, ktoré marili a bránia riadnemu vyporiadaniu vzájomných vzťahov navrhovateľa, odporcu a spoločnosti SLOVAK SENIORS, a.s.. Keďže sa mimosúdne vyporiadanie všetkých zúčastnených strán nepodarilo dosiahnuť dohodnutým spôsobom, vyzvala spoločnosť SLOVAK SENIORS a.s. navrhovateľa na plnenie v súlade s Dohodou o urovnaní 2. Preto na pojednávaní dňa 10.06.2008 na KS BA na základe návrhu spoločnosti SLOVAK SENIORS a.s. uzavreli navrhovateľ a SLOVAK SENIORS a.s. zmier, ktorý KS BA uznesením schválil. Obsahom zmieru bola povinnosť navrhovateľa zaplatiť SLOVAK SENIORS a.s. sumu 771.254,- Sk a povinnosť SLOVAK SENIORS a.s. prevziať od navrhovateľa na uskladnenie a archiváciu písomnosti. Predpokladom splnenia povinnosti navrhovateľa uvedenej v súdnom zmieri je však súčinnosť odporcu v súlade s riadne podpísanou Dohodou o urovnaní 2. Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvu o skladovaní č. XX/XXXX, Zápisom č. X/ XXXX, Zmluvou o skladovaní písomností a o výkone archívnej činnosti č. X/XXXX, Dohodou o urovnaní uzavretou medzi navrhovateľom a spoločnosťou SLOVAK SENIORS a.s., Oznámením o postupe zo dňa 21.02.2008, Žiadosťou o zaslanie dohody o urovnaní a zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 27.02.2008, odpoveďou na žiadosť zo dňa 05.03.2008, výzvou na plnenie zo dňa 14.03.2008, zoznamom písomností - príloha č. 1, písomnosťami určenými na predarchivačnú úschovu od r. 1995, e- mailovou komunikáciou medzi D.. U. I. D.. T., e-mailovými správami O.. P. adresovanými navrhovateľovi, úradným záznamom zo dňa 20.05.2009, výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, svedka D.. I. T. a zistil nasledovný skutkový stav: Zo Zmluvy o skladovaní č. XX/XXXX zo dňa 15.12.1998 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako skladovateľom a spoločnosťou Ústav racionalizácie v stavebníctve, a.s. (od 26.01.2005 do súčasnosti s obchodným menom SLOVAK SENIORS a.s.) ako ukladateľom, pričom jej predmetom bolo skladovanie písomností špecifikovaných v prílohe č. 1 a prílohe č. 2 zmluvy za skladné vo výške 990.782,- Sk + 6 % DPH. Zo Zmluvy o skladovaní č. X/XXXX zo dňa 07.06.1999 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako ukladateľom a odporcom ako skladovateľom, pričom jej predmetom bolo skladovanie písomností špecifikovaných v prílohe č. 1 a prílohe č. 2 zmluvy za skladné vo výške 979.774,- Sk + 6 % DPH. Z Dohody o urovnaní 2 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom (podpísal ju 15.02.2008) a spoločnosťou SLOVAK SENIORS a.s. (pôvodne Ústav racionalizácie v stavebníctve, a.s., podpísal ju 18.02.2008) a jej predmetom bolo vysporiadanie všetkých vzájomných práv a povinností a urovnanie celej záležitosti tak, že navrhovateľ sa zaviazal odovzdať spoločnosti SLOVAK SENIORS a.s. písomnosti (ktoré boli predmetom zmlúv o skladovaní) a zaplatiť jej sumu 771.254,- Sk (750.000,- Sk + 21.254,- Sk, pričom nebol uvedený údaj o DPH). Z priloženej obálky súd zistil, že dohoda bola navrhovateľovi zaslaná spoločnosťou SLOVAK SENIORS a.s. dňa 19.02.2008. Listom zo dňa 21.02.2008 odporca navrhovateľa požiadal, aby nedošlo k podpisu Zmluvy o mimosúdnom vyrovnaní vo veci SLOVAK SENIORS a. s., versus Cenekon s.r.o., ako požiadal aj D.. T. e-mailom zo dňa 19.02.2008 z dôvodu, že zistil, že zámer realizovať riešenie ako predpokladala Zmluva o urovnaní je v ohrození. V záujme doriešenia prípadu požiadal o rokovanie, aby vec bola urovnaná v čo najkratšom čase, kde predmetom bude bezhotovostný spôsob vyriešenia veci. Listom zo dňa 27.02.2008 D.. I. T. ako právny zástupca navrhovateľa požiadal D.. D. U. ako vtedajšieho právneho zástupcu odporcu o zaslanie Dohody o urovnaní a Zmluvy o postúpení pohľadávky. D.. U. na žiadosť reagoval listom zo dňa 05.03.2008, v ktorom potvrdil, že O.. P. mu dal pokyn vyžiadané dokumenty nevydávať a ponechať ich u seba v úschove. Listom zo dňa 14.03.2008 požiadala spoločnosť SLOVAK SENIORS a.s. navrhovateľa o plnenie v zmysle Dohody o urovnaní 2. V e-mailovej správe zo dňa 11.01.2008 O.. E. P. zaslal D.. T. a v kópii D.. U. mierne upravený návrh Dohody o urovnaní, s tým, že im oznámil, že návrh Dohody je v poriadku, možno príde len k drobnej štylistickej úprave. H.. P. ďalej oznámil, že návrh upravený D.. U. nestihol zaslať pred sviatkami a teraz po sviatkoch je chorý, do práce príde pravdepodobne 15. - 16.01. Pre chorobu nestihol pripraviť písomnosti, bude na to potrebovať cca 1 týždeň. Ostatné dohodnuté veci zostávajú v platnosti. Z pracovného návrhu Dohody o urovnaní uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zaslanej D.. T. O.. P. ako príloha e-mailovej správy zo dňa 11.01.2008 súd zistil, že jej účelom je vzájomné vysporiadanie vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o skladovaní č. XX/XXXXX uzavretej dňa 15.12.1998. Odporca v nej uznal, že navrhovateľ má voči nemu nevysporiadanú pohľadávku vo výške 917.792,- Sk (vrátane DPH) titulom vrátenia pomernej časti zo zaplatenej sumy za skladovanie písomností s tým, že tento svoj záväzok odporca uhradí navrhovateľovi tak, že na základe faktúry uhradí navrhovateľovi sumu 745.594,- Sk (z čoho je 626.549,60 Sk istina a 119.044,40 Sk DPH) a sumu 172.198,- Sk uhradí započítaním svojej pohľadávky ako ceny za odplatné postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu Dohody. Navrhovateľ sa zaviazal prevziať od odporcu predmetné písomnosti a bezprostredne po podpise zmluvy so SLOVAK SENIORS a.s. o vyporiadaní vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy o skladovaní č. XX/XXXX poskytne overenú fotokópiu tejto zmluvy odporcovi. E-mailom zo dňa 28.01.2008 D.. T. požiadal D.. U. o potvrdenie informácie od O.. P., že by chcel podpisovať a odovzdávať dokumenty budúci týždeň a že D.. U. poveril prípravou čistopisov Dohody o urovnaní a o postúpení pohľadávky a zároveň D.. U. požiadal o zaslanie čistopisov. D.. U. na e-mail reagoval e-mailovou správou zo dňa 30.01.2008, v ktorej D.. T. oznámil, že má rovnaké informácie a zaslal mu posledné znenie Dohody o urovnaní a postúpení pohľadávky, ktoré po doplnení dohodnutých termínov (dátumov) budú tvoriť čistopisy zmlúv pripravených k ich podpisu zmluvnými stranami. Prílohu e-mailovej správy D.. U. tvorila Dohoda o urovnaní s totožnými podstatnými náležitosťami ako mal pracovný návrh Dohody. Zo Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, ktorá tvorila prílohu e-mailovej správy D.. U. adresovanej D.. T. súd zistil, že jej predmetom bolo postúpenie pohľadávky, ktorú má odporca voči spoločnosti SLOVAK SENIORS a.s., ktorá predstavuje ku dňu 30.11.2007 sumu 172.198,- Sk, navrhovateľovi, a to za cenu vo výške 172.198,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že k úhrade ceny za postúpenie pohľadávky dôjde vzájomným započítaním pohľadávok oboch zmluvných strán. E-mailovou správou zo dňa 19.02.2008 O.. E. P. navrhovateľovi oznámil, že po predbežnom rokovaní v banke a hlavne získaní informácií o spôsobe a priebehu exekúcie sa dozvedel, že každá banka okamžite informuje svojho klienta o blokácii jeho účtu telefonicky, SMS, prípadne e-mailom. Podľa ich vyjadrenia prakticky do minúty od blokácie účtu je o tom informovaný klient. Preto sa O.. P. rozhodol, že sa vrátia k svojej pôvodnej požiadavke na úhradu vložením hotovosti na účet za prítomnosti exekútora v banke. Preberacie protokoly mailom navrhovateľovi poslal v piatok, takže by zatiaľ všetko malo byť v súlade s dohodnutým postupom. Požiadal navrhovateľa o informovanie o postupe rokovania. Na výzvu súdu na predloženie Dohody o urovnaní a Zmluvy o doplatnom postúpení pohľadávky D.. U. súdu podaním zo dňa 16.02.2012 oznámil, že výzve nemôže vyhovieť, pretože od 20.05.2009 nemá v držbe nielen originál Dohody o urovnaní, ale ani jej fotokópiu. Ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 20.05.2009 na výslovné vyzvanie konateľa odporcu tomuto vydal 4 vyhotovenia Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzavretej medzi účastníkmi 12.02.2008 a 4 vyhotovenia Dohody o urovnaní uzavretej medzi účastníkmi dňa 18.02.2008, keďže v tej dobe už nebol právnym zástupcom odporcu v predmetnej veci. Z úradného záznamu zo dňa 20.05.2009 spísaného O.. E. P. súd zistil, že O.. P. ako konateľ odporcu potvrdil, že dňa 20.05.2009 na jeho výslovné vyzvanie mu advokát D.. D. U. vydal 4 vyhotovenia Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzavretej medzi účastníkmi 12.02.2008 a 4 vyhotovenia Dohody o urovnaní uzavretej medzi účastníkmi dňa 18.02.2008. Odporca súdu podaním zo dňa 16.02.2012 oznámil, že Dohodu o urovnaní a Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky uzavreté medzi účastníkmi po ich obdržaní od D.. U. v rozčúlení zničil. V e-mailovej správe zo dňa 19.02.2008 O.. E. P. D.. T. požiadal, aby s okamžitou platnosťou pozastavil rokovanie s D.. Š. o mimosúdnej dohode až do vyjasnenia postupu. V priebehu konania prvostupňový súd vypočul tak účastníkov konania, ako aj svedka, konkrétne štatutárneho zástupcu navrhovateľa O.. D. Č.I., konateľa odporcu O.. E. P., svedka D.. I. T., pričom svedok D. D. U. na pojednávaní odmietol vypovedať s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 3 Zákona o advokácii, keďže mal za to, že nie je v záujme jeho bývalého klienta - odporcu. Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaniach uviedol, že sa netají tým, že bola uzavretá Dohoda o urovnaní a Dohoda o odplatnom podstúpení pohľadávky s tým, že on tieto dohody s navrhovateľom podpísal. Na otázku konajúceho súdu, či uzavrel v písomnej forme Dohodu o urovnaní, na ktorej obsah sa odvoláva vo vyjadrení zo dňa 12.07.2012, štatutárny odporcu uviedol, že áno, Dohoda bola uzavretá, tak ako je to popísané. Na otázku súdu, či uzavrel v písomnej forme aj Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky, odporca uviedol, že áno, účastníci uzavreli aj Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky. Svedok D.. I. T. po nahliadnutí do Dohody o urovnaní (č. l. 145 spisu) a Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky (č. l. 146 spisu) uviedol, že ide o Dohody, ktoré osobne koncom roka 2007 vypracoval, pričom Dohoda mu bola zaslaná D.. U. dňa 30.01.2008, v ktorej už D.. U. zapracoval všetky pripomienky odporcu. Ide o Dohody, ktoré boli dňa 14.02.2008 podpisované v kancelárii D.. U.. D.. I. T. tiež uviedol, že bol osobne prítomný v kancelárii D.. U., keď O.. Č. I. O.. P. podpísali dokumenty, založené v súdnom spise na č. l. 145 a 146, pričom D.. U. text dohôd osobne vytlačil a v ich prítomnosti ich O.. Č. a O.. P. podpísali. Podľa § 585 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili v písomnej forme Dohodu o urovnaní a Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky, a to s obsahom ako sú založené na č.l. 145 a 146 súdneho spisu. Súd mal uzatvorenie zmlúv v písomnej forme za preukázané, napriek tomu, že zmluvy neboli súdu predložené podpísané účastníkmi konania, keďže uzatvorenie zmlúv písomnou formou a ich obsah potvrdil samotný štatutárny zástupca odporcu, ako aj štatutárny zástupca navrhovateľa, ktorí zmluvy za navrhovateľa a odporcu podpísali a taktiež vtedajší právny zástupca navrhovateľa D.. T., ktorý znenie zmlúv pripravoval a bol osobne pri podpise zmlúv prítomný. Odporca nielenže nespochybnil uzavretie Dohody o urovnaní, odporca dokonca svoj záväzok voči navrhovateľovi vyplývajúci z dohody o urovnaní potvrdil. Skutočnosť, že dohoda a zmluva boli uzavreté v znení ako na č.l. 145 a 146, bola potvrdená výpoveďou D.. T. a tiež nepriamo e-mailovými správami O.. P., v ktorých namietal len bezhotovostný spôsob vyriešenia veci, pričom výšku svojho záväzku nenamietal až do svojho vyjadrenia v súdnom konaní. Jeho tvrdenia o záväzku navrhovateľa, resp. D.. T. spolupôsobiť pri exekúcii na majetok povinného SLOVAK SENIORS a.s. neboli preukázané a aj v prípade ich preukázania by nemali vplyv na existenciu záväzku odporcu voči navrhovateľovi. Tak, ako na platné uzavretie Dohody o urovnaní nemala vplyv žiadosť odporcu o pozastavenie rokovaní navrhovateľa so spoločnosťou SLOVAK SENIORS a.s. v čase, keď Dohoda o urovnaní medzi navrhovateľom a odporcom bola podpísaná. V konaní tiež nebolo preukázané podvodné konanie navrhovateľa alebo D.. T. v súvislosti s uzavretím Dohody o urovnaní alebo Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, ktoré by malo spôsobiť neplatnosť týchto právnych úkonov (nesúlad dátumov, na ktorý sa odvolával odporca a ktorý mal podvodné konanie preukázať, nebol zistený, keď z obálky č.l. 179 zistené, že na pečiatke poštového úradu nie je uvedený dátum 23.02.2008, ale 29.02.2008). Navrhovateľa odporca teda platne uzavreli Dohodu o urovnaní, v ktorej vysporiadali svoje vzájomné vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy o skladovaní č. XX/XXXX a v ktorej odporca uznal pohľadávku navrhovateľa vo výške 917.792,- Sk, pričom v časti 745.594,- Sk sa zaviazal na jej zaplatenie navrhovateľovi, a to najneskôr do marca 2008, ako to uviedol samotný odporca. Navrhovateľ sa v Dohode zaviazal na prevzatie písomností, čomu zodpovedá záväzok odporcu tieto písomnosti navrhovateľovi vydať. Odporca síce namietol neplatnosť Dohody o urovnaní, s čím sa súd však nestotožnil, keďže odporcom uvádzané dôvody, a to nesplnenie podmienok a účelu, na ktorý bola Dohoda uzavretá, nie sú skutočnosťami spôsobujúcimi neplatnosť právneho úkonu. Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 24.749,19 eur a vydanie predmetných písomností. Z rovnakých dôvodov súd považoval za platne uzavretú aj Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky, a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.715,93 eur (172.198,- Sk) zamietol, keďže bolo platne dohodnuté, že pohľadávka navrhovateľa v časti 172.198,- Sk zanikne vzájomným započítaním s pohľadávkou odporcu ako cenou za odplatné postúpenie pohľadávky. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom exekútora D.. C. F., ktorý vykonával exekúciu na majetok povinného SLOVAK SENIORS a.s., pričom oprávneným bol odporca. Exekútora navrhol odporca vypočuť ku skutočnostiam, že zaplatené finančné prostriedky budú stiahnuté exekútorom v rámci exekúcie, čo bola súčasť Dohody o urovnaní. Dôvodom zamietnutia vykonania tohto dôkazu bola skutočnosť, že exekútor D.. F. nebol nikdy v kontakte, resp. nikdy nekomunikoval ohľadom predmetnej exekúcie, resp. vyriešenia záležitosti medzi navrhovateľom a odporcom priamo s O.. Č. alebo D.. T., komunikoval iba so štatutárnym zástupcom odporcu, a preto by v konaní mohol uviesť len sprostredkované, nepriame informácie, ktoré mu poskytol odporca. V časti týkajúcej sa rozhodnutia vo veci samej súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol z pôvodne žalovanej sumy 30.465,11 eur úspešný v časti 24.749,19 eur a neúspešný v časti 5.715,93 eur. Jeho úspech v konaní tak predstavuje 81 % a úspech odporcu predstavuje 19 %. Na základe uvedeného má navrhovateľ nárok na náhradu trov konania vo výške 81 % voči odporcovi a odporca má nárok na náhradu trov konania vo výške 19 % voči navrhovateľovi. Keďže ide o pohľadávky, ktoré sa vzájomne sčasti kryjú, súd určil celkovú úspešnosť navrhovateľa vo výške 62 % (81 % - 19 %). Vzhľadom na 62 % - ný úspech navrhovateľa v konaní predstavuje priznaná náhrada trov konania sumu 2.742,98 eur za trovy právneho zastúpenia (64 % zo sumy 4.285,91 eur = suma pozostávajúca z uplatnenej náhrady trov konania po odpočítaní trov za úkony právnej služby, ktorého náhradu súd navrhovateľovi nepriznal z vyššie uvedených dôvodov) a vo výške 1.382,29 eur (64 % zo sumy 2.159,83 eur). Podľa § 149 O.s.p. je odporca povinný platiť priznanú náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa advokátovi JUDr. Jozefovi Mészárosovi. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v časti zamietnutej žaloby o zaplatenie sumy vo výške 5.715,93 eur a v časti nepriznanej náhrady trov konania z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ ďalej uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť právne posúdenie nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.715,93 eur (172.198,-Sk), ktorý súd zamietol. Pravdepodobne súd tento nárok posúdil rovnako ako nárok na zaplatenie priznanej sumy 24.749,19 eur, t. j. priamy nárok na plnenie z Dohody o urovnaní. Navrhovateľ poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej občianske súdneho konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Navrhovateľ zastáva názor, že súd mal jeho nárok v časti o zaplatenie 5.715,93 eur (172.198,- Sk) posúdiť podľa ustanovení právneho poriadku o náhrade škody (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka). Navrhovateľ pritom poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa všeobecnej úpravy v Obchodnom zákonníku, ktorými sú protiprávnosť protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú pritom objektívnu povahu, tzn. na vznik zodpovednosti za škodu sa nevyžaduje zavinenie. Navrhovateľ má za to, že predpoklady zodpovednosti za škodu v časti žaloby o zaplatenie 5.715,93 eur boli splnené. Navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 5.715,93 eur tým, že nemohol pohľadávku, za ktorú riadne zápočtom zaplatil, použiť na započítanie voči pohľadávke spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s., ktorú na seba prevzal po dohode s odporcom uzavretím Zmluvy o urovnaní 2. Porušením povinnosti odporcu zo Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky sa navrhovateľ nikdy nestal voči dlžníkovi spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s. oprávneným veriteľom z postupovanej pohľadávky, a teda nikdy efektívne hodnotu pohľadávky nenadobudol, hoci za ňu riadne zaplatil. Podľa dohody s odporcom, navrhovateľ nadobúdal predmetnú pohľadávku od odporcu na žiadosť odporcu za jediným účelom, a to použiť na započítanie proti pohľadávke SLOVAK SENIORS a. s., ktorú prevzal následnou Dohodou o urovnaní 2. Tento účel bol porušením zmluvných povinností odporcom zmarený a navrhovateľovi tým vznikla škoda vo výške tejto pohľadávky, ktorej veriteľom sa vo vzťahu k dlžníkovi nestal. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov prvostupňového konania v celom uplatnenom rozsahu spolu s náhradou trov odvolacieho konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti odporcovi podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj odporca, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za predčasný, vydaný na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a vydaný v rozpore s platnou právnou úpravou. Odporca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa predovšetkým nevenoval náležitú pozornosť tvrdeniu štatutárneho zástupcu spoločnosti odporcu, že pokiaľ ide o výšku pohľadávky, bol jednak štatutárnym zástupcom navrhovateľa uvedený do omylu, v dôsledku ktorého by navrhovateľ uhradil spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s. iba sumu 771.254,- Sk, hoci podľa Dohody o urovnaní mala spoločnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi spolu sumu 917.792,- Sk. Z uvedeného dôvodu považuje odporca aj naďalej Dohodu o urovnaní zo dňa 18.02.2008 a Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2008 za neplatnú z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Ďalej zdôraznil, že civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je, že právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť pritom nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti ex officio. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že skutočnosti uvádzané odporcom sa nezakladajú na pravde a odporca si vo svojich tvrdeniach protirečí. Na jednej strane tvrdí, že bolo štatutárnym zástupcom navrhovateľa uvedený do omylu, na druhej strane sa dovoláva absolútnej neplatnosti predmetných právnych úkonov. Navrhovateľ zdôraznil, že v konaní bolo preukázané výpoveďou štatutárneho zástupcu navrhovateľa a svedka D.. T., že rozdiel v sumách bol spôsobený práve požiadavkou odporcu na realizovanie platby medzi navrhovateľom a odporcom spôsobom podliehajúcim režimu DPH, pričom platba navrhovateľa spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s. režimu DPH nepodliehala. O tejto skutočnosti navrhovateľ doložil k svojmu vyjadreniu aj Potvrdenie spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s. zo dňa 22.04.2013. Dôvody vyššie uvedeného rozdielu v sumách boli súdom prvého stupňa riadne zistené. Vzhľadom na zásadu neutrality DPH však platba DPH nemala na konečné vyrovnanie dopad, nakoľko navrhovateľ musel prijatú DPH odviezť štátu a odporca mal právo zaplatenú DPH uplatniť na odpočte DPH. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa a odvolanie odporcu v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť a odvolanie odporcu nebolo podané dôvodne. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutej časti o zaplatenie sumy vo výške 5.715,93 eur a v časti nepriznanej náhrady trov konania, pričom uviedol, že podľa jeho názoru, mal súd nárok v časti o zaplatenie 5.715,93 eur posúdiť podľa ustanovení právneho poriadku o náhrade škody. Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Odvolací súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že jeho odvolaniu v časti zamietnutej žaloby je potrebné vyhovieť, avšak nie z titulu náhrady škody. V Dohode o urovnaní uzatvorenej medzi účastníkmi konania v bode 3 písm. b/ je uvedené, že odporca sumu 172.198,- Sk (5.715,93 eur) uhradí započítaním svojej pohľadávky zo Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, a to okamihom podpisu tejto dohody. V bode V. Dohody je ďalej uvedené, že zmluvné strany vyhlasujú, že úplným splnením si povinností dohodnutých v bode 2, 3, 4 (čl. II. Dohody), budú ich vzájomné vzťahy z titulu predmetu tejto dohody urovnané, pričom žiaden z účastníkov tejto dohody si v budúcnosti nie je oprávnený voči druhému účastníkovi uplatňovať žiadne ďalšie nároky. V danom prípade sa teda odporca zaviazal, že časť sumy uhradí započítaním, avšak k splneniu tejto povinnosti nedošlo, nakoľko odporca započítací prejav neurobil. Reálne k započítaniu pohľadávok nedošlo, nakoľko po podpise Dohody odporca namietal jej platnosť, a teda k započítaniu nepristúpil. Pohľadávka navrhovateľa v sume 172.198,- Sk (5.715,93 eur) tak započítaním nezanikla a s ohľadom na znenie bodu 5 dohody, mu pôvodná pohľadávka navrhovateľa zo zmluvy o skladovaní stále patrí, keďže nedošlo k splneniu podmienky uvedenej v bode III. písm. b/, vzájomné vzťahy neboli urovnané a navrhovateľ mal teda právo uplatňovať nároky z pôvodného vzťahu. V bode 1 dohody odporca uznal, že má voči navrhovateľovi nevysporiadanú pohľadávku vo výšku 917.792,- Sk vrátane DPH titulom vrátenia pomernej časti zo zaplatenej sumy za skladovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu mal teda súd prvého stupňa navrhovateľovi priznať čiastku 172.198,- Sk (5.715,93 eur) z tohto titulu. Záver odvolacieho súdu korešponduje s názorom odvolateľa - navrhovateľa, prezentovanom v jeho odvolaní, kde uviedol, že porušením povinnosti odporcu zo Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, sa navrhovateľ nikdy nestal voči dlžníkovi spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s., oprávneným veriteľom z postupovanej pohľadávky, a teda nikdy efektívne hodnotu pohľadávky nenadobudol, hoci za ňu riadne zaplatil. Podľa dohody s odporcom, navrhovateľ nadobúdal predmetnú pohľadávku od odporcu na jeho žiadosť za jediným účelom, a to použiť ju na započítanie proti pohľadávke SLOVAK SENIORS a. s., ktorú prevzal následnou Dohodou o urovnaní 2. Tento účel bol porušením zmluvných povinností odporcom zmarený. Odvolací súd preto o odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odporca vo svojom odvolaní vytkol napadnutému rozsudku a súdu prvého stupňa, že bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a v rozpore s platnou právnou úpravou. Odporca má za to, že prvostupňový súd nevenoval náležitú pozornosť tvrdeniu štatutárneho orgánu odporcu, že pokiaľ ide o výšku pohľadávky, bol odporca štatutárnym zástupcom navrhovateľa uvedený vedome do omylu, v dôsledku ktorého by navrhovateľ uhradil spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s. sumu 771.254,- Sk, hoci podľa dohody o urovnaní mal odporca uhradiť navrhovateľovi spolu sumu celkom 917.792,- Sk. V prípade realizácie Dohody o urovnaní by podľa názoru odporcu nepochybne došlo na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu na úkor odporcu, čo by bolo konanie v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Aby právny úkon bol podľa citovaného ustanovenia neplatný, musí ísť o určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi, keďže Občiansky zákonník používa slovo prieči. Extenzívny výklad tohto ustanovenia by preto nebol náležitý. Podľa ustálenej judikatúry právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdielané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (ÚZ NS ČR s 05.10.2000 sp. zn. 30 Cdo 1842/2000). V rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ je právny úkon najmä vtedy, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so spoločensky uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade s všeobecnými zásadami demokratickej spoločnosti (RO NS ČR z 30.05.2000 sp. zn. 33 Cdo 148/1999). Takéto konanie odporca nepreukázal. Odvolací súd po vykonaní dokazovania oboznámením listinných dôkazov ich prečítaním na pojednávaní konanom dňa 28.04.2016 za účasti navrhovateľa aj odporcu zistil, že dôvody vyššie uvedeného rozdielu v sumách tak, ako ich uvádza odporca, boli súdom prvého stupňa riadne zistené. Z rozsudku súdu prvého stupňa ako aj z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi účastníkmi je zrejmé, že ide o sumu 917.792,- Sk, vrátane v tom čase platnej DPH vo výške 19 %, čo predstavuje sumu 771.254,- Sk bez DPH. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané výpoveďou štatutárneho zástupcu navrhovateľa, ako aj svedka D.. T., že rozdiel v sumách bol spôsobený práve požiadavkou odporcu na realizovanie platby medzi navrhovateľom a odporcom spôsobom podliehajúcim režimu DPH, pričom platba navrhovateľa spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s., režimu DPH nepodliehala. Uvedenú skutočnosť dokladoval navrhovateľ potvrdením spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s. zo dňa 22.04.2013, obsahom ktorej je potvrdenie, že Dohodu o urovnaní 2 so spoločnosťou CENEKON spol. s r. o., so sídlom Martinengova 3, 811 04 Bratislava, IČO: 00 684 759, ktorej predmetom je urovnanie sporných práv a povinností, týkajúcich sa Zmluvy o skladovaní č. XX/XXXX zo dňa 15.12.1998 a s tým súvisiacim súdnym sporom vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 49 Cb/85/00, obdržala spoločnosť SLOVAK SENIORS a. s. od spoločnosti CENEKON spol. s r. o., podpísanú, SLOVAK SENIORS a. s., túto Dohodu podpísala ako posledný účastník dňa 18.02.2002 a podpísanú dohodu o urovnaní odoslala spoločnosti CENEKON spol. s r. o., doporučenou zásielkou dňa 19.02.2008. Platby podľa tejto dohody nepodliehali režimu DPH. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že v Dohode o urovnaní medzi navrhovateľom a odporcom sa nenachádza ustanovenie, ktoré by podmieňovalo platnosť ich dohody uzavretím Dohody o urovnaní 2 so spoločnosťou SLOVAK SENIORS a. s. s určitým konkrétnym obsahom. Teda platnosť Dohody o urovnaní medzi navrhovateľom a odporcom nebola závislá na tom, či navrhovateľ so spoločnosťou SLOVAK SENIORS a. s. podpíše Dohodu o urovnaní 2 na sumu 771.254,- Sk + DPH. Odporca nepreukázal, že bol uvedený do omylu. Je nesporné, že Dohoda o urovnaní neobsahovala podmienku, že výška platby odporcu navrhovateľovi a navrhovateľa spoločnosti SLOVAK SENIORS a. s. majú byť v presne rovnakej výške. Platba DPH by v konečnom dôsledku na vyrovnanie aj tak nemala dopad, nakoľko navrhovateľ by musel prijatú DPH odviesť štátu a odporca mal právo zaplatené DPH uplatniť na odpočte DPH. Nie bez významu je skutočnosť, že pokiaľ mal odporca za to, že má navrhovateľovi zaplatiť sumu 771.254,- Sk (25.600,94 eur), t. j. sumu bez 19 % DPH alebo aspoň čiastku 599.056,- Sk (19.885,02 eur), t. j. sumu zníženú o odpočet DPH mínus 172.198,- Sk, predstavujúcu započítanie, nič mu nebránilo, aby navrhovateľovi zaplatil aspoň túto čiastku, čo sa však nestalo. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v prvom výroku ukladajúcom povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 24.749,19 eur je vecne správne, rozsudok v tejto časti v súlade s vyššie citovaným ustanovením O. s. p. potvrdil. Odvolací súd tiež poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. V časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľovi zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľovi priznal trovy prvostupňového konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov vo výške 6.445,74 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 2.159,83 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 4.285,91 eur, nakoľko bol vo veci úspešný v celom rozsahu. Keďže výšku trov konania tak ako ju zistil a ustálil súd prvého stupňa, účastníci konania nespochybnili, odvolací súd v tejto časti poukazuje na č. l. 16 a 17 rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 1.870,56 eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku 342,50 eur a trov právneho zastúpenia 1.528,06 eur vrátane DPH (v zmysle vyčíslenia zo dňa 28.04.2016, s ktorým sa odvolací súd stotožnil) za nasledovné úkony: odvolanie vo veci samej (hodnota veci 5.715,93 eur), vyjadrenie k odvolaniu odporcu, zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní, ktoré bolo odročené, zastupovanie na meritórnom pojednávaní + režijný paušál + DPH v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.