Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/691/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708207148 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708207148.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľky: E.. A. H., T. O., P. G. X, F. W. XXX XX, zastúpená JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Piešťany, Sad A. Kmeťa č. 24, IČO: 36 866 598 proti odporkyni: C. S., T. T., Č. Č.. X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marianna Kuchtová, s. r. o., Bratislava, Staré Záhrady č. 3, IČO: 36 854 531, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 4C/1150/2008-533 zo dňa 11. októbra 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 431,44 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.157,99 € na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Piešťany, Sad A. Kmeťa č. 24, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že stavba, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parcelné číslo: XXXX/X, popis stavby: dom, parcely registra "C", pozemok - parcelné číslo: XXXX, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 439 m2, pozemok - parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 1987 m2, pozemok - parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1554 m2, pozemok - parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 4385 m2, pozemok, parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 671 m2, všetky nachádzajúce sa v okrese H., obec: J. D., katastrálne územie: J.Ý. D., zapísané na LV č. XXX, v Správe katastra H., patria do dedičstva po poručiteľke E.. L. A., S.. A., F. C. XX. XX. XXXX, W. C. XX. XX. XXXX, naposledy bytom: T., Č.J.. H. X, v spoluvlastníckom podiele 3 k celku. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 447,94 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.840,29 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 09. 1. 1996, č. k. D 264/95-50, Dnot 75/1995, v dedičskej veci po poručiteľovi O.. Z. P., B.., W. C. XX. XX. XXXX, nadobudla navrhovateľka ako jeho jediná dcéra a jej matka a zároveň manželka poručiteľa E.. L. A., spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy vo výmere 439 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku trvalé trávne porasty vo výmere 1987 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1554 m2 pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku trvalé trávne porasty, o výmere 4835 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku ostatné plochy vo výmere 671 m2 a záhradnej chatke súpisné č. XXX, každá v podiele 1 k celku. Nehnuteľnosti sa pôvodne nachádzali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zosnulého O.. P. a jeho manželky E.. A.. Vyporiadaním dedičstva tak nadobudla E.. A.Á. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3 k celku. Dňa 27. 03. 1998 E.. A. zomrela. Po jej smrti navrhovateľka zistila, že za života jej matka previedla darovacou zmluvou zo dňa 25. 07. 1997 svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3 k predmetným nehnuteľnostiam na E. H. - odporkyňu 1./. Vklad bol povolený dňa 29. 10. 1997. Následne navrhovateľka iniciovala súdne konania o určenie neplatnosti tejto darovacej zmluvy. Zároveň bolo zistené, že poručiteľka E.. A., spísala dňa 09. 07. 1996 listinu o vydedení, ktorou navrhovateľku vydedila, s účinkami aj na potomkov navrhovateľky. Ako dôvod vydedenia označila poručiteľka neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe a nezáujem o poručiteľku. Dňa 05. 03. 1998 spísala poručiteľka E.. A. závet obsiahnutý v notárskej zápisnici, ktorým stanovila za dedičku všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku D. T.. Súdne konanie o určenie neexistencie dôvodov vydedenia a určenia neplatnosti závetu bolo vedené na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 15C/76/1998-515. Okresný súd Bratislava III vyhlásil dňa 24. 01. 2011 rozsudok, ktorým určil, že dôvody vydedenia navrhovateľky poručiteľkou E.. L. A. uvedené v listine o vydedení zo dňa 09. 07. 1996 neexistovali. Zároveň zamietol návrh na určenie neplatnosti závetu poručiteľky E.. L. A.. Po začatí súdneho konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, previedla E. H. odporkyňa 1./ kúpnou zmluvou zo dňa 04. 07. 2000, vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam na manželov R. Č. I. P. Č.Ú., S.. B., ktorí sa stali jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. Predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 04. 07. 2000 bol prevod vlastníckeho práva v celosti, teda vrátane 1 spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, a to na základe splnomocnenia zo dňa 26. 06. 2000 udeleného navrhovateľkou E.. H. H.. Navrhovateľka splnomocnila E.. H. na všetky úkony vedúce k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, už vyššie špecifikovaným. Na základe žiadosti Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polícií, bol vyhotovený Písmoznalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 23. 09. 2006, kde bolo určené, že splnomocnenie zo dňa 26. 06. 2000, nie je podpísané navrhovateľkou. Notárskou zápisnicou F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 20. 11. 2007 bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli vyššie popísané nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy vo výmere 439 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku trvalé trávne porasty vo výmere 1987 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1554 m2 pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku trvalé trávne porasty, o výmere 4835 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku ostatné plochy vo výmere 671 m2 a dom súpisné číslo XXX stojaci na parcele č. XXXX/X. Vydražiteľom predmetu dobrovoľnej dražby bola C. S. - odporkyňa 2./. Predchádzajúci vlastníkmi nehnuteľnosti boli R. Č. I. P. Č., S.. B.. Po vykonanom dokazovaní a výsluchu účastníkov konania prvostupňový súd vo veci vyhlásil rozsudok, č. k. 4C/1150/2008-448, zo dňa 27. 4. 2011 v poradí prvý, ktorým návrh navrhovateľky voči odporkyni 2./ C. S. zamietol, konanie proti odporkyni 1./ E. H. zastavil a zaviazal navrhovateľku k náhrade trov konania odporkyne 1./ a 2./. Na základe odvolania, Krajský súd v Bratislave, uznesením zo dňa 31. 1. 2013, č. k. 15Co/240/2011-494 rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že po vrátení veci odvolacím súdom opätovne právne posúdil už vykonané dokazovanie, pričom z vykonaného dokazovania zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odporu skráteného vyšetrovania zo dňa 12. 2. 2008, ČVS: ORP - 3134/3-OVS - BI - 2004 bolo prerušené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Napokon, v Odbornom stanovisku č. 53/2010 vyhotovenom Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, bol vyslovený záver, že ukážky podpisov E.. L. A. sa nezhodujú s podpisom darcu nachádzajúcom sa na kópii darovacej zmluvy zo dňa 25. 7. 1997 a tento podpis nie je možné hodnotiť ako nesporne pravý podpis E.. L. A.. V Odbornom stanovisku sa ďalej konštatuje, že skúmaný materiál - darovacia zmluva zo dňa 25. 07. 1997 vykazuje chyby, ktoré vedú k pochybnostiam o pravosti listiny. Na listine je uvedené nesprávne meno darcu, uvádza sa A. I. F. A., rodné číslo sa nezhoduje s rodným číslom darcu na úmrtnom liste. Navrhovateľka poukázala na dôvody neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 29. 7. 1997. Uviedla, že sa jedná o právny úkon nezrozumiteľný, s poukazom na článok I. Zmluvy. Z formulácie tohto článku nie je možné zistiť, či predmetom darovania je spoluvlastnícky podiel, všetky nehnuteľnosti, alebo len niektorá z nich. Nebola dodržaná predpísaná firma právneho úkonu, nakoľko osvedčovacia doložka pravosti podpisu E.. L. A. neobsahuje náležitosti podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku. Rodné číslo uvedené na doložke nie je rodným číslom L. A., ale osoby pravdepodobne mužského pohlavia. Podpis darcu, nie je podpisom E.. L. A.. A napokon, pre účely vkladu bola použitá kópia darovacej zmluvy. Na pojednávaní dňa 08. 04. 2011 bol vzatý návrh na začatie konania proti pôvodne označenej odporkyni 1./ E. H. späť a konanie proti pôvodne označenej odporkyni 1./ bolo zastavené rozhodnutím č. k. 4C/1150/2008-448, zo dňa 27. 4. 2011, právoplatným a vykonateľným dňa 21. 05. 2011. Prvostupňový súd uviedol, že nevykonal niektoré z navrhovaných dôkazov z dôvodu ich nedostatočnej vierohodnosti a dostatočnej výpovednej hodnoty: výsluch pracovníčky notárskeho úradu, ktorá overovala podpisy na darovacej zmluve nevykonal z dôvodu obrovského časového odstupu od vykonania tohto úkonu a to 13 rokov s vedomím si nesporného faktu, že týždenne vykoná pracovník notárskeho úradu overenie niekoľko desiatok podpisov a nie je predpoklad, že konkrétny pracovník si bude pamäť okolnosti overovania podpisu E.. A.. Nadbytočný sa javil pokus o predloženie knihy podpisov a to s poukazom na uplynutie archivačnej lehoty tohto dôkazného materiálu a prvostupňový súd upustil od vypočutia manželov R.Í. I. P. Č., nakoľko ich svedecké výpovede nemohli mať žiaden právny význam pre posúdenie merita veci. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § a § 80 písm. c/ O. s. p, ustanoveniami § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 132 ods. 1, § 460, § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 7 ods. 1, § 21 ods. 2, 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, keď pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu dospel k záveru, že na určení, že poručiteľka bola v čase svojej smrti vlastníčkou veci, je daný naliehavý právny záujem, ak je vlastníctvo poručiteľa veci sporné a jeho určením sa dosiahne stav, kedy bude vec ako majetok poručiteľa prejednaný v dedičskom konaní. Na takomto určení má naliehavý právny záujem osoba ktorá je dedičom poručiteľa, bez ohľadu na to, či ide o dediča zákonného alebo závetného. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je jedinou dedičkou po zomrelej E.. L. A., ako vyplynulo z Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, C. XXX/XXXX a uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č. k, zo dňa k. XXD/XXX/XX-XXXX, zo dňa 13. 12. 2011. Po ustálení, že navrhovateľka má na požadovanom určení naliehavý právny záujem ako zákonná dedička poručiteľky, súd zároveň odpovedal na námietku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15C/76/1998 súd skúmal listinu o vydedení navrhovateľky spísanú dňa 09. 07. 1996 a rozsudkom zo dňa 24. 01. 2011 určil, že dôvody vydedenia neexistovali. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka ako jediná dcéra poručiteľky E.. L. A., je jedinou zákonnou dedičkou a zároveň dedičkou neopomenuteľnou a na podanie návrhu je aktívne vecne legitimovaná. Poručiteľka E.. L. A. zanechala tiež platný závet spísaný dňa 05. 03. 1998, v ktorom celý svoj majetok odkázala Jozefe Bystrianovej. V tomto konaní pani D. T. ako závetná dedička nie je účastníčkou konania, avšak s poukazom na tvrdenie, že v danom prípade nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, súd túto skutočnosť nevidel ako procesnú prekážku a neprihliadal na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V prípade určenia, že v čase smrti bol poručiteľ vlastníkom určitej veci, by bolo úlohou príslušného súdu v dedičskom konaní zisťovať okruh dedičov tak zákonných ako aj závetných a určiť ich dedičské podiely. Prvostupňový súd poukázal na to, že sa konaní musel prejudiciálne vysporiadať s otázkou platnosti darovacej zmluvy zo dňa 29. 07. 1997, ako aj ostatných prevodov vlastníckych práv s dotknutým nehnuteľnostiam a vysporiadať sa s námietkou odporkyne, že ako otázku prejudiciálnu súd nemôže posudzovať otázku platnosti dobrovoľnej dražby. K darovacej zmluve uviedol, že mal k dispozícii overenú fotokópiu darovacej zmluvy zo dňa 25. 07. 1997, ktorá vykazuje viaceré nedostatky, z ktorých je možné spochybniť platnosť darovacej zmluvy. Osoba darcu je označená nesprávnym priezviskom " A.", namiesto správneho "A.". Túto nesprávnosť je možné označiť ako chybu v písaní, ktorá v zásade nerobí právny úkon v celom rozsahu neplatným. Predmet darovania je neurčitý a nezrozumiteľný. Článok I. ods. 1 Zmluvy špecifikuje nehnuteľnosti, ktorých je darca podielovým spoluvlastníkom v podiele 3 a následne v odseku 2 konštatuje: § "darca daruje nehnuteľnosť opísanú v bode 1. bez podmienok obdarovanému". Z uvedenej formulácie nie jasné a zrozumiteľné, čo je premetom darovania, či všetky nehnuteľnosti opísané v odseku 1, alebo iba niektorá z nich a ak, tak ktorá. Podpis E.. A. sa už voľným posúdením nezhoduje s jej podpismi, ktoré boli predložené na origináloch listín ňou podpísaných. Podľa Odborného stanoviska 53/2010 je zrejmé, že znalecké dokazovanie nemohlo byť vykonané, nakoľko znalkyne mali k dispozícii iba fotokópiu spornej písomnosti. Napriek tomu konštatovali, že originály podpisov E.. L. A. a podpis na spornej písomnosti vykazujú diametrálne odlišné znaky. Tieto však mohli byť spôsobené i vekom a zdravotným stavom podpísanej osoby. V závere stanoviska znalkyne konštatovali, že podpis E.. L. A. na darovacej zmluve zo dňa 25. 7. 1997 nie je možné hodnotiť ako nesporne pravý podpis. Na fotokópii darovacej zmluvy sa nachádza doložka osvedčenia pravosti podpisu, s pečiatkou a podpisom I. T., pracovníka povereného notárom. Pri mene E.. L. A., je uvedené rodné číslo, ktoré sa nezhoduje s jej rodným číslom uvedeným v úmrtnom liste a ani v samotnej darovacej zmluve. Rodné číslo pani L. A. D. XXXXXX/XXX, pričom na doložke osvedčujúcej pravosť podpisu je uvedené rodné číslo: XXXXXX/XXX. Z uvedeného je možné vyvodiť, že rodné číslo patrí osobe mužského pohlavia. Tento záver podporuje i formulácia textu doložky: "ktorého/ktorej totožnosť som zistil....". Na fotokópii darovacej zmluvy zo dňa 25. 07. 1997 sa nachádza originálna pečiatka o povolení vkladu dňa 29. 10. 1997. Absenciu slobodnej a vážnej vôle vzhľadom na pochybnosti ohľadom pravosti podpisu darcu, súd nemal za spoľahlivo preukázanú. Je však zrejmé, že totožnosť darcu nebola nespochybniteľným spôsobom overená. Vzhľadom na tieto zistenia sa súd nezaoberal otázkou, či v prípade darovacej zmluvy zo dňa 25. 07. 1997 išlo o prevod na blízku osobu alebo nie. Kúpna zmluva zo dňa 03. 07. 2000 uzatvorená medzi pôvodne označenou odporkyňou 1./ E. H. a navrhovateľkou v zastúpení H. H. ako predávajúcimi a manželmi R. Č.L. I. P. Č. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy vo výmere 439 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku trvalé trávne porasty vo výmere 1987 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1554 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku trvalé trávne porasty, o výmere 4835 m2, pozemok parc. č. XXXX/X druh pozemku ostatné plochy vo výmere 671 m2 a dom súpisné číslo XXX stojaci na parcele č. XXXX/X, nachádzajúce sa v obci J. D., Z. H., katastrálne územie J. D., R. na A. Č.. XXX v celosti, je právnym úkonom absolútne neplatným pre nedostatok vážnej a slobodnej vôle na strane navrhovateľky. K uvedenému zisteniu dospel tunajší súd i v konaní sp. zn. 4C/44/2008. Na základe neplatnosti kúpnej zmluvy súd zároveň určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností v podiele 1 k celku. Námietkou odporkyne bolo, že nadobudla sporné nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 260/2007, Nz 47300/2007 a notárskou zápisnicou o právne významnej skutočnosti N 263/2007, Nz 47597/2007 vydaná notárom D.. Q. Š., J. J. E. X, XXX XX T.. Dobrovoľná dražba sa konala dňa 19. 11. 2007. Vlastnícke právo k predmetu dobrovoľnej dražby prešlo na odporkyňu 2./ dňom udelenia príklepu - t. j. 19. 11. 2007. Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ustanovuje v § 21 ods. 2 prekluzívnu lehotu v trvaní 3 mesiacov odo dňa trvania dražby, v ktorej môže osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená porušením zákona o dobrovoľných dražbách na svojich právach, podať návrh na určenie neplatnosti dražby. Navrhovateľka v prekluzívnej trojmesačnej lehote návrh na začatie konania o určenie neplatnosti dražby nepodala. Odporkyňa sa odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/186/2010, v ktorom je vyslovený názor: "Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. O notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, a to ani otázku predbežnú." Najvyšší súd SR vyvodil, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť súd len v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, na základe návrhu o určenie neplatnosti dražby. Ak by v konaní pristúpil súd k prejudiciálnemu riešeniu otázky platnosti dobrovoľnej dražby a pri tom dospel k záveru o neplatnosti dražby, spočíval by takýto rozsudok na právnom posúdení, ktoré sa prieči zákonu 527/2005 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľka ako osoba dotknutá dobrovoľnou dražbou teda nevyužila prekluzívnu 3 mesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti dražby. Ak by bolo zistené, že v danom prípade bol spáchaný trestný čin, nebola by navrhovateľka viazaná žiadnou lehotou a mohla by sa domáhať neplatnosti dražby bez časového obmedzenia. Trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona bolo uznesením OR PZ Bratislava I, zo dňa 12. 02. 2008, ČVS : OP - 3134/3-OVS-BI - 2004 však prerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/186/2010 teda vyslovil názor, že prejudiciálne skúmanie otázky neplatnosti dobrovoľnej dražby v sporovom konaní je obchádzaním zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko túto otázku je možné skúmať iba v samostatnom konaní, na základe návrhu o určenie neplatnosti dražby. Prvostupňový súd poukázal nato, že Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 15Co/240/2011, konštatoval, že poručiteľka E.. L. A. zomrela dňa XX. XX. XXXX, a preto nie sú v danej veci relevantné tie okolnosti, ktoré nastali po tomto dni. Skutočnosti na ktoré sa odvoláva odporkyňa, nastali až po smrti poručiteľky, a preto na fakt, že E.. L. A. bola v čase smrti vlastníčkou nehnuteľností, nemali vplyv. Prvostupňový súd poukázal na to, že k je právny úkon uzavretý bez vážnej a zrozumiteľnej vôle, ide o právny úkon absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Právny úkon nie je urobený vážne (doopravdy), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali (napr. za účelom vyučovania, hry, žartu). Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. V prípade darovacej zmluvy zo dňa 25. 07. 1997 prejav vôle právnej predchodkyne E.. L. A. absentoval, a preto je uvedená darovacia zmluva právnym úkonom absolútne neplatným. Vzhľadom na záver, že právna predchodkyňa navrhovateľky E.. L. A., nepreviedla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu platne, pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bola v čase smrti ich podielovou spoluvlastníčkou a nemožno v danom prípade aplikovať právny názor odporkyne a k nemu vzťahujúcu sa judikatúru Najvyššieho súdu SR. K nadobúdaniu vlastníckeho práva od nevlastníka formou dobrovoľnej dražby zaujal vo svojej judikatúre stanovisko tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v tom zmysle, že ak ten, vec ktorého bola dražená v rámci dobrovoľnej dražby nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci, a to ani v prípade, že bol inak zachovaný postup podľa § 10 až 33 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. (Uznesenie NS SR z 18. decembra 2012 sp. zn. 2MCdo/20/2011). Vzhľadom na uvedený záver, súd prvého stupňa návrhu na začatie konania v požadovanom určení vyhovel. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľke ako úspešnej účastníčke konania priznal právo na náhradu konania voči odporkyni. Trovy konania pozostávajú zo sumy 447,94 € /súdny poplatok za návrh - 16,50 €, súdny poplatok za podanie odvolania - 99,50 €, preddavok na trovy znalca -331,94 €/ a trov právneho zastúpenia vo výške 1.840,29 €. Trovy právneho zastúpenia vo výške 682,30 € /425,38 € + DPH/ vzniknuté do vstupu odporkyne do konania predstavujú: 1./ Odmenu advokáta za nasledovné úkony právnej pomoci; tarifná odmena za úkon podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 655/2004 Z. z.) v roku 2004 vo výške 45,14 €, v roku 2006 vo výške 41,82 €, v roku 2007 vo výške 45,51 €, v roku 2008 vo výške 48,63 € za úkony právnej služby 2004 - prevzatie veci a prvá porada s klientom, 04. 05. 2004 - zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené - 1/4 odmeny, 18. 10. 2006 - zastupovanie na pojednávaní, 04. 01. 2007 - podanie vo veci samej, 21. 02. 2007 - zastupovanie na pojednávaní, 02. 05. 2007 - zastupovanie na pojednávaní, 04. 06. 2008 - podanie vo veci samej, 18. 06. 2008 - zastupovanie na pojednávaní súdu, 21. 07. 2008 - podanie vo veci samej. 2./ Náhradu hotových výdavkov za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to paušálne náhrady spolu: 57,03 € a to 2 úkony právnej pomoci v roku 2004 - 2x 4,51 € t. j. 9,02 €, 1 úkon právnej pomoci v roku 2006 - 1 x 5,44 €, 4 úkony právnej pomoci v roku 2007 - 4x 5,91 € t. j. 23,64 €, 3 úkony právnej pomoci v roku 2008 - 3x 6,31 € t. j. 18,93 €; cestovné náhrady spolu: 55,95 € a to cesta motorovým vozidlom EČV: H. na pojednávanie dňa 18. 06. 2008 z Piešťan do Bratislavy a späť (2 x 88 km): suma základnej náhrady: 166 x 0,183 = 30,38 €, náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 10,5l na 100 km, 17,43 l x 1,467 € = 25,57 €. 3./ Náhrada za stratu času a to pri ceste na pojednávanie dňa 18. 06. 2008 z Piešťan do Bratislavy a späť (2x 80 minút): 6x 10,52 € t. j. 63,12 € eur, za 1 úkon právnej pomoci v roku 2013 - 1 x 7,81 € t. j. 7,81 €. Trovy právneho zastúpenia vo výške 1.157,99 € vzniknuté po vstupu odporkyne predstavujú: 1./ Odmenu advokáta za nasledovné úkony právnej pomoci; tarifná odmena za úkon podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 655/2004 Z. z.) v roku 2009 vo výške 53,49 €, v roku 2010 vo výške 55,49 €,v roku 2011 vo výške 57,- €, v roku 2013 vo výške 60,08 € za úkony právnej služby - 11. 03. 2009 - zastupovanie na pojednávaní súdu, 24. 06. 2009 - zastupovanie na pojednávaní súdu, ktoré bolo odročené bez prejednania veci - 1/4 odmeny, 07. 05. 2010 - vyjadrenie vo veci samej - k odbornému stanovisku, 08. 09. 2010 - zastupovanie na pojednávaní súdu, 15. 12. 2010 - zastupovanie na pojednávaní súdu, 08. 04. 2011 - zastupovanie na pojednávaní súdu, 20. 05. 2011 - odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, 20. 09. 2013 - zastupovanie na pojednávaní súdu, odmena advokáta za úkony právnej pomoci spolu: 407,41 € + DPH. 2./ Náhradu hotových výdavkov za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to paušálna suma náhrad spolu 58,16 € + DPH za 2 úkony právnej pomoci v roku 2009 - 2 x 6,95 € t. j. 13,90 €, za 3 úkony právnej pomoci v roku 2010 - 3x 7,21 € t. j. 21,63 €, za 2 úkony právnej pomoci v roku 2011- 2 x 7,41 €, t. j. 14,82 €, za 1 úkon právnej pomoci v roku 2013 - 1 x 7,81€.; cestovné náhrady a to cesta motorovým vozidlom EVČ: Q. XXX C. na pojednávania súdu dňa 11. 03. 2009, 24. 06. 2009, 08. 09. 2010, 15. 12. 2010, a 08. 04. 2011 z Piešťan do Pezinka a späť (každá cesta 2 x 73 km): suma základnej náhrady: 5 x 146 x 0,183 € = 133,59 €, náhrada za spotrebované pohonné látky (nafta) pri priemernej spotreba 6,5 1 na 100 km: dňa 11. 03. 2009: 9,491 x 1,053 € = 9,99 €, dňa 24. 06. 2009: 9,491 x 1,130 € = 10,72 €, dňa 08.09. 2010: 9,491 x 1,124 € = 10,67 €, dňa 15. 12. 2010: 9,491 x 1,192 € = 11,31 €, dňa 08. 04. 2011: 9,491 x 1,369 € = 12,99 €; cesta motorovým vozidlom EVČ: H. XXX B. na pojednávanie súdu dňa 20. 09. 2013 z Piešťan do Pezinka a späť (2 x 73 km): suma základnej náhrady: 146 x 0,183 € = 26,72 €, náhrada za spotrebované pohonné látky (nafta) pri priemernej spotreba 6 1 na 100 km: 8,76 1 x 1,414 € = 12,39 €. Cestovné náhrady spolu: 228,38 € + DPH pri úkonoch poskytnutých po 01. 06. 2009. 3./ Náhradu za stratu času, a to v roku 2009 v roku 2010 v roku 2011 v roku 2013 pri cestách na pojednávania súdu dňa 11. 03. 2009, 24. 06. 2009, 08. 09. 2010, 15. 12. 2010, 08. 04. 2011 a 20. 09. 2013 z Piešťan do Pezinka a späť (každá cesta 2 x 50 minút): 8 x 11,59 € = 92,72 €, 8 x 12,02 € = 96,16 €, 4 x 12,35 € = 49,40 €, 4 x 13,02 € = 52,08 €. Náhrada za stratu času spolu poskytnutých po 01. 06. 2009 DPH: 173,68 € a 290,36 € + DPH pri úkonoch. 4./ Daň z pridanej hodnoty a to podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (v znení účinnom od 01. 06. 20009), ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu, podľa § 20a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov potom 19 % DPH zo sumy 517,28 € t. j. 98,28 € a 20 % DPH zo sumy 377,01 € t. j. 75,40 € spolu Daň z pridanej hodnoty 173,68 €. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť. Návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania, keď mala zato, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nesprávne právnemu posúdeniu platnosti darovacej zmluvy zo dňa 25. 07. 1997 uviedla, že napáda záver súdu, že táto darovacia zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným z dôvodu, že „prejav vôle právnej predchodkyne E.. L. A. absentoval“. Takáto konštatácia je v prvom rade zmätočná, pretože „úkon právnej predchodkyne E.. L. A.“ súd v tomto konaní zjavne neposudzoval. Podľa jej názoru je prejav vôle E.. L. A. nespochybniteľný, keďže matka navrhovateľky celým svojím súvisiacim konaním len potvrdzovala svoju vôľu nezanechať dcére t. j. navrhovateľke žiadny majetok. Záver súdu, ktorý bez ďalšieho konštatuje absenciu prejavu vôle a následne z tohto dôvodu určuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu darovacej zmluvy je podľa jej názoru nesprávny a nepodložený. Nadôvažok, keď súd pri hodnotení vykonaných dôkazov sám uvádza na str. 10 Rozsudku, že „absenciu slobodnej a vážnej vôle vzhľadom na pochybnosti ohľadom pravosti podpisu darcu, nemal súd za spoľahlivo preukázanú...“ Nesprávne posúdenie sa týkalo aj platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 03. 07. 2000 uzatvorenej medzi E. H. pôvodne označenou odporkyňou 1./ a navrhovateľkou v zastúpení H. H. ako predávajúcimi a manželmi R. Č. I. P. Č. ako kupujúcimi. Podľa jej názoru súd nemohol konštatovať, že kúpna zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným v celosti pre nedostatok vôle u navrhovateľky, keď uvedenou zmluvou navrhovateľke mohla previesť len 1 popísaných nehnuteľností. Podiel 3 nehnuteľnosti nebol v jej vlastníctve a preto z tohto dôvodu, nemôže súd v tomto konaní a z uvedeného dôvodu konštatovať absolútnu neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy v celosti. Ku konštatácii súdu, že kúpna zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným pre nedostatok vážnej a slobodnej vôle na strane navrhovateľky, uviedla že nie je zrejmé, na základe ktorých skutočností dospel súd k takémuto skutkovému zisteniu, predpokladá však, že išlo o záver Písmoznaleckého posudku č. 65/2006 zo dňa 23. 09. 2006, že splnomocnenie zo dňa 26. 06. 2000 nie je podpísané navrhovateľkou. Keďže súd neskúmal žiadne ďalšie skutkové okolnosti, odporkyňa mala za to, že konštatácia o nepodpísaní splnomocnenia na predaj nehnuteľnosti nie je správna, nakoľko je predčasná. Prvostupňový súd žiadnym spôsobom neskúmal, ako mohlo dôjsť k predloženiu a použitiu splnomocnenia riadne opatreného osvedčovacou doložkou notára a zároveň k údajnému sfalšovaniu podpisu splnomocňujúcej osoby. Čo sa týka aktívnej a pasívnej legitimácii a naliehavého právneho záujmu v konaní namietala opísané skutkové zistenie prvostupňového súdu, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je jedinou dedičkou po zomrelej E.. L. A., ako vyplynulo z Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, C. XXX/XXXX a uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. XXD XXX/XX-XXX zo dňa 13. 12. 2011. V priebehu celého konania bolo totiž zrejmé, že matka navrhovateľky spísala závet v prospech p. D.. T. a návrh na určenie neplatnosti závetu bol v konaní na Okresnom súde Bratislava III č. k. 15C/76/1998-15 zamietnutý. Z čoho následne vyplývala potreba posúdiť otázku pasívnej legitimácie v danom konaní pri tomto type určovacej žaloby. Prvostupňový súd v jej neprospech zohľadnil listinné dôkazy predložené právnym zástupcom navrhovateľky v deň vyhlásenia rozsudku, o ktorých prvostupňový súd v momente ich preberania tvrdil, že pre jeho rozhodovanie nie sú rozhodné, nepotrebuje ich pred vyhlásením rozsudku skúmať, a preto jej ani neposkytol priestor na ich preštudovanie a následné vyjadrenie. Napokon, ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku, z týchto listín odvodil aktívnu legitimáciu navrhovateľky, ako aj dostatočnú pasívnu legitimáciu. Odporkyňa mala za to, že týmto postupom došlo k následku, že dané konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvýznamnejší nedostatok rozsudku však podľa názoru odporkyne spočíva v nesprávnom právnom posúdení existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení. Určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloby účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Podľa názoru odporkyne je zrejmé, že prípadné určenie v tomto konaní, že nehnuteľnosti patrili do dedičstva po poručiteľke E.. L. A., bude základom pre ďalší súdny spor, v ktorom bude musieť ona navrhovať vylúčenie nehnuteľností z majetku po poručiteľke v dedičskom konaní. A tým sa len predĺži stav právnej neistoty oboch účastníkov tohto sporu. Nakoľko ona nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam v dražbe, ktorá je v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách verejným konaním, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva, považuje sa za nespochybniteľnú vlastníčku nehnuteľností vcelku, keďže pri prechode práva nesleduje právny osud predošlých právnych vzťahov. Podľa jej názoru dôvodová správa k ZoDD, dáva explicitnú odpoveď na prípadnú otázku, či možno nadobudnúť dražbou vlastnícke právo od nevlastníka. Nakoľko sa v prípade dražby jedná o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyňa ako vydražiteľka svoje vlastnícke právo neodvodzuje od predošlého vlastníka. Na tomto právnom závere vyplývajúceho z platnej legislatívy a nespochybniteľného zámeru zákonodarného orgánu vo všeobecnosti nič nezmenilo ani súdom prvého stupňa uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.12.2012 sp. zn. 2MCdo 20/2011. V prvom rade má vždy platiť písané právo, platný zákon a má sa zohľadňovať jeho duch a zámer, ktorý je v prípade dobrovoľných dražieb v SR upravený zákonom č. 527/2002 Z.z. Nesprávny posúdením naliehavého právneho záujmu a určením nehnuteľností do majetku poručiteľky, je nastolený právny stav, ktorý si vyžaduje ďalšie rozhodovanie súdu v inom konaní, a to ohľadom právnych skutočností, ktoré nastali po smrti poručiteľky, čo vôbec nekorešponduje so zásadami civilného procesu. Podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách možno neplatnosť dražby dosiahnuť len podaním žaloby o neplatnosť dražby. Navrhovateľka takúto žalobu nepodala a v súčasnosti už ani úspešne podať nemôže, nakoľko došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na jej podanie. Záverom vo svojom odvolaní odporkyňa namietala priznanie náhrady trov konania navrhovateľke za čas, kedy bolo konanie vedené len voči pôvodne vedenej odporkyni 1./ E. H.. Nie je daný dôvod, pre ktorý by ona mala znášať v tom čase vzniknuté náklady navrhovateľky. Zároveň v zmysle uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 11. 10. 2013 č. k. 4C/1150/2008-50 bolo rozhodnuté, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nie je jej zo znenia odôvodnenia predmetného uznesenia nepochybne zrejmé, voči komu smeruje uvedené rozhodnutie, ale má za to, že vzhľadom na formuláciu popisu konania, jeho účastníkov a doslovný výrok rozhodnutia, upravuje uvedené rozhodnutie vzájomné nároky účastníkov konania, t. j. aj jej samotnej. Samotné vyúčtovanie trov rozpísané v rozsudku je neprehľadné a v súvislosti s vydaným uznesením zo dňa 11. 10. 2013 je možné konštatovať, že v danom konaní bolo o náhrade trov rozhodnuté zmätočným spôsobom. K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. K nesprávnemu právnemu posúdenie platnosti darovacej zmluvy zo dňa 25. 7. 1997, ktoré odporkyňa namietala uviedla, že darovacia zmluva zo dňa 25. 7. 1997 je jednoznačne absolútne neplatný právny úkon a súd prvého stupňa vec v tomto smere správne právne posúdil. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že súd prvého stupňa iný dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy ako absenciu prejavu vôle vlastníka neuvádza, toto je zjavne nepravdivé. Súd prvého stupňa posúdil totiž darovaciu zmluvu ako neplatnú aj pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť (strana 9 rozsudku súdu prvého stupňa). Súd prvého stupňa správne vyhodnotil za neurčitý a nezrozumiteľný predmet darovania. K nesprávnemu posúdeniu platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 3. 7. 2000 uviedla, že dohliadnuc od skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa ohľadom kúpnej zmluvy, s ktorými je potrebné súhlasiť (žiadne zákonné ustanovenie nebráni súdu, aby za listinný dôkaz použil i znalecký posudok vypracovaný v rámci iného (trestného) konania), je potrebné pri tomto prevode aplikovať zásadu „nemo plus iuris“. Inými slovami, ak E. H. nenadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy zo dňa 25. 7. 1997 z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, nemohla platne previesť vlastnícke právo kúpnou zmluvou zo dňa 3. 7. 2000. Čo sa týka tvrdenia odporkyne o nemožnosti oboznámiť sa s týmito rozhodnutiami sú účelové. Právna zástupkyňa odporkyne mala dostatok času na ich preštudovanie, keď zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by jej súd prvého stupňa neposkytol čas na preštudovanie, pričom takýto záver nevyplýva ani z jej vyjadrenia, že k nim nevie narýchlo zaujať stanovisko. Poukázala na to, že právny záver súdu prvého stupňa, poľa ktorého poručiteľka E.. L. A. zanechala platný závet spísaný dňa 5. 3. 1998, v ktorom celý majetok odkázala D. T., je nesprávny, keď Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. 12. 2011 č. k. 22D/395/98-199, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 3. 2012, bolo rozhodnuté, že súd nebude v dedičskom konaní po E.. L. A. konať s D. T.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III bola práve neplatnosť závetu E.. L. A. zo dňa 5. 3. 1998 a dedičskom konaní bolo následne konané len navrhovateľkou ako jedinou dedičkou, čo vyplýva z predloženého osvedčenia o dedičstve. Pokiaľ ide o právne posúdenie v otázke naliehavého právneho záujmu, plne sa stotožnila s právnym posúdením súdu prvého stupňa. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z postavenia jedinej dedičky po poručiteľke E.. L. A. a bez rozhodnutia súdu nie je možné prejednanie predmetného majetku v dedičskom konaní. Záverom k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporkyňou v dobrovoľnej dražbe uviedla, že súd prvého stupňa pri posúdení právnych účinkov dobrovoľnej dražby zaujal správny právny názor, že ani dobrovoľnou dražbou nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, pričom poukázal na právne závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v uznesení zo dňa 18. 12. 2012, sp. zn. 2MCdo/20/2011. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR podrobne právne odôvodnil, prečo dobrovoľná dražba nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka, teda že dobrovoľnou dražbou nedochádza k prelomeniu zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné čo do výroku vo veci samej. Predmetom konania v danej veci je určenie, že stavba, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parcelné číslo: XXXX/X, popis stavby: dom, parcely registra "C", pozemok - parcelné číslo: XXXX, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 439 m2, pozemok - parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 1987 m2, pozemok - parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1554 m2, pozemok - parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 4385 m2, pozemok, parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 671 m2, všetky nachádzajúce sa v okrese H., obec: J. D., katastrálne územie: J. D., zapísané na LV č. XXX, v Správe katastra H. /ďalej len „nehnuteľnosti“/, patria do dedičstva po poručiteľke E.. L. A., rod. A., narodenej dňa XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 3 k celku. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, aj je na tom naliehavý právny záujem. Podľa 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 460 Obč. Zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa § 461 ods. 1. Obč. Zákonníka dedí sa so zákona, zo závetu a z oboch týchto dôvodov. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa po odstránení nedostatkov, ktoré boli súdu prvého stupňa vytýkané odvolacím súdu v zrušujúcom uznesení č. k. 15Co/240/2011-494 a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p,. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p., § 37 ods. 1, § 39, § 132, § 460, § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a že je vo veci aktívne legitimovaná. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 25. 7. 1997 medzi darkyňou v zmluve označenou E.. L. A. a obdarovanou E. H. pre nedostatok slobody vážnosti vôle darkyne a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť predmetu darovania. Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru o neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 3. 7. 2000 uzatvorenej medzi E. H. pôvodne označenou odporkyňou 1./ a navrhovateľkou v zastúpení H. H. ako predávajúcimi a manželmi R. Č. I. P. Č. ako kupujúcimi a s poukazom na všeobecne platnú právnu zásadu "nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", t. j. "nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako má sám", k záveru, že odporkyňa s poukazom na uvedenú zásadu nemohla platne nadobudnúť nehnuteľnosť v rámci dobrovoľnej dražby, ktorá bola vykonaná v zmysle zákona č. zákona č. 527/2002 Z. z. o o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Prvostupňový súd vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotná skutočnosť, že odporkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie zákonné ustanovenie § 157 O. s. p. Odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že súd prvého stupňa teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil /§ 157 ods. 2, 3 O. s. p./ ak námietkam odporkyne uvedených v odvolaní dodáva. K námietkam ohľadne nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácii a naliehavého právneho záujmu odvolací súd dodáva, že súdna prax /pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/154/2010, 3Cdo/105/2013, 4Cdo/247/2011/ akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, avšak výlučne za účasti dedičov (zákonných aj závetných), ktorých v tomto sporovom konaní je potrebné považovať za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p., vystupujúcich buď na strane navrhovateľov /aktívna legitimácia/, alebo odporcov, popri súčasnom vlastníkovi spornej nehnuteľnosti /pasívna legitimácia/. Navrhovateľka je jedinou dedičkou po zomrelej E.. L. A., čo bolo preukázané Osvedčením o dedičstve XXD/XXX/XXXX, C. XXX/XXXX , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 7. 2012 ako aj z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 22D/395/98-199 zo dňa 13. 12. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 3. 2012. Vzhľadom na uvedená je jediná aktívne legitimovaná na podanie žaloby, že vec patrí do dedičstva, keď v danom prípade pasívne legitimovaným je odporkyňa ako súčasný vlastník nehnuteľností. Navrhovateľka potom má naliehavý právny záujem na podanej žalobe (§ 80 písm. c/ O. s. p.), pretože pokiaľ jej súd vyhovie, budú nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 3 k celku predmetom dodatočného dedičského konania. Pokým odporkyňa v odvolaní tvrdila, že prvostupňový súd v jej neprospech zohľadnil listinné dôkazy /Osvedčenie o dedičstve XXD/XXX/XXXX, C., uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. XXD/XXX/XX-XXX zo dňa 13. 12. 2011/ predložené právnym zástupcom navrhovateľky v deň vyhlásenia rozsudku, o ktorých prvostupňový súd v momente ich preberania tvrdil, že pre jeho rozhodovanie nie sú rozhodné, nepotrebuje ich pred vyhlásením rozsudku skúmať, a preto jej ani neposkytol priestor na ich preštudovanie a následné vyjadrenie tak tieto tvrdenie odporkyne nezodpovedajú obsahu spisu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 20. 9. 2013 /č. l. 510 spisu/ nevyplýva, že by prvostupňový súd mal za to, že tieto sú pre jeho rozhodovanie nie sú rozhodné a uvedené listinné ako boli doručené právnej zástupkyne odporkyne doručené a táto s nimi bola oboznámená. Odporkyňa namietala nesprávne právne posúdenie platnosti darovacej zmluvy zo dňa 25. 7. 1997 a záver súdu, že darovacia zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným z dôvodu, že „prejav vôle E.. L. A. absentoval“ z dôvodu, že takáto konštatácia je v prvom rade zmätočná, pretože „úkon E.. L. A.“ súd v tomto konaní zjavne neposudzoval. Podľa jej názoru je prejav vôle E.. L. A. nespochybniteľný, keďže matka navrhovateľky celým svojím súvisiacim konaním len potvrdzovala svoju vôľu nezanechať dcére t. j. navrhovateľke žiadny majetok. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že v darovacej zmluve zo dňa 25. 7. 1997 nevyjadrila svoju vôľu vlastníčka nehnuteľností E.. L. A. (podielová spoluvlastníčka v spoluvlastníckom podiele 3 k celku). K takémuto záveru možno dôjsť na základe výsledkov znaleckého dokazovania, keď v Odbornom stanovisku č. 53/2010 vyhotovenom Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, bol vyslovený záver, že ukážky podpisov E.. L. A. sa nezhodujú s podpisom darcu nachádzajúcom sa na kópii darovacej zmluvy zo dňa 25. 7. 1997 a tento podpis nie je možné hodnotiť ako nesporne pravý podpis E.. L. A.. Rovnako túto skutočnosť možno vyvodiť aj zo samotnej overovacej doložky na darovacej zmluve, z ktorej vyplýva, že túto nepodpísala E.. L. A., narodená XX. X. XXXX (podielová spoluvlastníčka nehnuteľností), ale iná osoba, ktorú pri podpise zmluvy dňa 29. 7. 1997 na notárskom úrade D.. Q. J. identifikovali ako E.. L. A., F. XX. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že súd prvého stupňa iný dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy ako absenciu prejavu vôle vlastníka neuvádza, toto je zjavne nepravdivé, keďže prvostupňový súd dospel k záveru o neplatnosti darovacej zmluvy aj pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť predmetu darovania v čl. I Darovacej zmluvy. Čo sa týka výhrad odporkyne, týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 3. 7. 2000, uzatvorenej medzi E. H. pôvodne označenou odporkyňou 1./ a navrhovateľkou v zastúpení H. H. ako predávajúcimi a manželmi R. Č. I. P. Č. ako kupujúcimi, k týmto odvolací súd dodáva, že uvedená kúpna zmluva je absolútne neplatná jednak z dôvodu nedostatku vážnej a slobodnej vôle na strane navrhovateľky, keď podľa Písmoznaleckého posudku č. 65/2006 zo dňa 23. 9. 2006 vypracovaného v rámci trestného konania, splnomocnenie zo dňa 26. 6. 2000 nie je podpísané navrhovateľkou. Ďalej z dôvodu, že vzhľadom na vyššie spomínanú všeobecne platnú právnu zásadu "nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", t. j. "nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako má sám". Ak je teda neplatná Darovacia zmluva, tak potom ani ďalšia predávajúca E. H. nebola vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 3 k celku a nemohla ten svoj spoluvlastnícky podiel platne previesť na kupujúcich. Odporkyňa počas konania na súde prvého stupňa a v odvolaní trvala na tom, že ona nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam v dražbe, ktorá je v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách verejným konaním, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva, považuje sa za nespochybniteľnú vlastníčku nehnuteľností vcelku, nakoľko sa v prípade dražby jedná o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a ona ako vydražiteľka svoje vlastnícke právo neodvodzuje od predošlého vlastníka. Na tomto právnom závere vyplývajúceho z platnej legislatívy a nespochybniteľného zámeru zákonodarného orgánu vo všeobecnosti nič nezmenilo ani súdom prvého stupňa uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 12. 2012 sp. zn. 2MCdo/20/2011. V prvom rade má vždy platiť písané právo, platný zákon a má sa zohľadňovať jeho duch a zámer, ktorý je v prípade dobrovoľných dražieb v SR upravený zákonom č. 527/2002 Z. z. K uvedenému odvolací súd dodáva, že závery Najvyššieho súdu SR v predmetnom uznesení sp. zn. 2MCdo/20/2011, boli zovšeobecnené, keď na rokovaní občianskoprávneho kolégia NS SR bolo prijaté rozhodnutie R 61/2014, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2014 právna veta ktorého znie: „Ak ten, vec ktorého bola dražená v rámci dobrovoľnej dražby, nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci, a to ani v prípade, že bol inak zachovaný postup podľa § 10 až 33 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov boli prijaté „. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia názor o originárnej povahe nadobúdania vlastníckeho práva v rámci dobrovoľnej dražby vychádza z paralely § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. a § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Dražobný príklep v rámci exekučného konania je totiž považovaný za spôsob originálneho nadobúdania vlastníctva dobromyseľným vydražiteľom (porovnaj napr. II. ÚS 289/08). Takáto paralela však neobstojí. Okrem principiálneho rozdielu medzi povahou dražby v rámci exekučného konania, konanej súdnym exekútorom ako vykonávateľom verejnej moci (§ 2 Exekučného poriadku) pod dohľadom exekučného súdu (§ 148 Exekučného poriadku), je podstatný rozdiel v zákonnej úprave. Podľa § 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku totiž musí dražobná vyhláška obsahovať výzvu, aby sa uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu, preukázalo pred začatím dražby, s upozornením, že inak by také práva nemohli byť uplatnené na ujmu dobromyseľného vydražiteľa. Z citovaného ustanovenia je tak zrejmé, že zákonodarca vyslovene počíta s tým, že v rámci exekučnej dražby môže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom, i keď povinný nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Zákon č. 527/2002 Z. z. však neobsahuje žiadne podobné ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že v dobrovoľnej dražbe dobromyseľný vydražiteľ môže nadobudnúť vlastníctvo draženej veci aj od toho, kto nie je jej vlastníkom (viď tiež III. ÚS 448/2010). Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom. Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada "nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet" nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy - dobrovoľnú dražbu. Ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže mať preto za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Príklep v dobrovoľnej dražbe udeľuje licitátor, ktorým je podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z. zamestnanec dražobníka, ktorý je oprávnený robiť na dražbe úkony v mene a na účet dražobníka. Dražobník je podľa § 6 ods. 1 až 3 tohto zákona podnikateľ, ktorý organizovanie dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje podnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Z toho je zrejmé, že činnosť licitátora a dražobníka pri dražbe je činnosťou súkromnoprávneho charakteru (nejde o výkon verejnej moci). Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie mimo vôle skutočného vlastníka a ktoré prebieha bez kontroly orgánom verejnej moci. Podľa názoru najvyššieho súdu je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), aby právne úkony určitých subjektov zasahovali do právneho postavenia tretej osoby bez jej súhlasu. Odvolací súd len dodáva, že výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a vyššie citované rozhodnutie R 61/2014 považuje odvolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci od ktorého nie je dôvod sa odchýliť keď nadovšetko v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. ako vecne nesprávny zmenil. Súd prvého stupňa správne svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., ale nesprávne zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke aj trovy konania a trovy právneho zastúpenie jej právneho zástupcu, ktoré vznikli v období kedy odporkyňa nebol účastníčkou konania, keď touto sa stala až dňa 10. 10. 2008 na základe uznesenia č. k. 4C/1150/2008-240. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania vo výške 431,44€ /súdny poplatok za podanie odvolania - 99,50 €, preddavok na trovy znalca - 331,94 €/ a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.157,99 €, ktorá zaviazal odporkyňu v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaviazať právnemu zástupcovi navrhovateľky. Trovy právneho zastúpenie po vstupe odporkyne do konania tak ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a ktoré pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby, z hotových výdavkov /režijný paušál, náhrada cestovného/, z náhrady za stratu času boli správne vyčíslené v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a, § 15, § 16, § 17 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pričom táto odmena advokáta a náhrady boli rovnako správne zvýšené o DPH v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky a odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd samostatným uznesením zo dňa 11. 10. 2013 č. k. 4C/1150/2008-550 rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľky a pôvodne označenej odporkyne 1./ E. H. tak ako to vyplýva z prvopisu rozhodnutia súdu prvého stupňa, kde v záhlaví je uvedená ako odporkyňa E. H., zastúpená D.. E. H., advokátom v Bratislave. Pri písomnom vyhotovení uznesenia a jeho rovnopise prvostupňový súd nesprávne uviedol ako odporkyňu C. S., bytom T., Č. Č.. X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marianna Kuchtová, s. r. o., Bratislava, Staré Záhrady č. 3, IČO: 36854531 a rovnako nesprávne potom toto uznesenie doručoval na adresu právnej zástupkyne odporkyni - Advokátska kancelária JUDr. Marianna Kuchtová, s. r. o., Bratislava, Staré Záhrady č. 3, IČO: 36854531. Uvedená nesprávnosť sama o sebe ale nemá vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku a bude povinnosťou súdu prvého stupňa nesprávnosť v záhlaví uznesenia zo dňa 11. 10. 2013 č. k. 4C/1150/2008-550 v zmysle § 164 O. s. p. odstrániť vydaním opravného uznesenia, ktoré bude potrebné doručiť právnym zástupcom účastníkom označením v prvopise tohto uznesenia a právnemu zástupcovi E. H. D.. E. H. doručiť aj rovnopis tohto uznesenia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O. s. p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní /navrhovateľka bola úspešná v časti odvolania podaného odporkyňou proti výroku vo veci samej; odporkyňa bola úspešná v časti svojho odvolania proti výroku o náhrade trov konania/ tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.