Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/538/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708211924 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708211924.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová v právnej veci navrhovateľa: F.. N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. N. XXXX/X, X., zast. AENEA Legal, s.r.o. so sídlom: Jozefská 3, Bratislava, proti odporkyni: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zast. JUDr. Marián Alušic, advokát so sídlom: Bieloruská 7, Bratislava o zaplatenie zmluvnej pokuty 13.509,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5C 1229/2008 - 156, zo dňa 20.05.2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 373,86 eur náhradu trov odvolacieho konania, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 5C 1229/2008 - 156, zo dňa 20.05.2013 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13 509,93 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.509,93 eur od 18.02.2010 do zaplatenia a 3.946,36 eur náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V odôvodnení Okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2008 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 23.634,07 eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 28.01.2005 uzatvoril s odporkyňou kúpnu zmluvu, v ktorej sa odporkyňa zaviazala, že zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí, a to prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie a zároveň, že zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie aj realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Odporkyňa sa zaviazala zrealizovať výstavbu všetkých inžinierskych sietí najneskôr do 31.12.2005, ale svoj záväzok z kúpnej zmluvy týkajúci sa vybudovania inžinierskych sietí odporkyňa nesplnila včas a siete nedobudovala ani do 31.12.2006. Pre prípad nedodržania a nesplnenia záväzku výstavby inžinierskych sietí si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 16,60 eur za každý deň omeškania, za každú zložku inžinierskych sietí. Navrhovateľ si preto uplatnil voči odporkyni nárok zmluvnej pokuty vo výške 4 krát 5.908,52 eur, spolu v sume 23.634,07 eur. Odporkyňa potvrdila, že je pravdou, že uzavrela s navrhovateľom kúpnu zmluvu a že v tejto zmluve bol dohodnutý termín na vybudovanie inžinierskych sietí do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou, ale tento termín bol odsúhlasený omylom z dôvodu nereálnosti dodržania termínu. Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, že s vybavením všetkých náležitostí týkajúcich sa vybudovania inžinierskych sietí začala riadne a včas, ale z dôvodu, že je to zložitý proces, boli inžinierske siete vybudované až v roku 2007. K 31.12.2006 prebiehali ešte vyjadrovacie konania, ktorých zákonné lehoty nemohla ovplyvniť. Odporkyňa tvrdila, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, pretože porušenie povinnosti vybudovať inžinierske siete k 31.12.2005 nezavinila, čo vie preukázať dokumentáciou príslušných inštitúcií, a preto žiadala návrh zamietnuť. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že účastníci uzavreli dňa 28.01.2005 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúceho sa v obci V., katastrálne územie V., parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2, a to z odporkyne ako predávajúcej na navrhovateľa ako kupujúceho. Odporkyňa podpisom na kúpnej zmluve potvrdila, že prevzala od navrhovateľa dohodnutú kúpnu cenu vo výške 13.609,51 eur (410.000,- Sk). Navrhovateľ a odporkyňa sa v kúpnej zmluve dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzanému pozemku do katastra nehnuteľnosti podajú v deň zaplatenia kúpnej ceny. Vklad vlastníckeho práva k prevádzanému pozemku do katastra nehnuteľnosti bol v prospech navrhovateľa povolený dňa 06.04.2005. V osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy je výslovne dojednané, že navrhovateľ kupuje nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu a zároveň s výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí po hranicu kupovaného pozemku ako aj prístupovú komunikáciu. Účastníci konania sa v osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy ďalej dohodli, že odporkyňa pre účely vybudovania inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Odporkyňa sa zaviazala vybudovať inžinierske siete najneskôr do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. V prípade nesplnenia záväzku odporkyne v dojednanej lehote sa účastníci konania dohodli na zmluvnej pokute vo výške 16,60 eur (500,- Sk) za každý deň omeškania so splnením povinnosti za každú zložku inžinierskych sietí osobitne, t.j. pri štyroch dohodnutých zložkách inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) je výška dohodnutej zmluvnej pokuty 66,39 eur (2.000,- Sk) za každý deň omeškania. Kúpna cena pozemku bola podľa osobitných ustanovení kúpnej zmluvy dohodnutá s prihliadnutím na to, že k hranici kupovaného pozemku budú zo strany odporkyne ako predávajúcej privedené inžinierske siete. Uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemku nie je medzi účastníkmi konania sporné. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Odporkyňa namietala, že dojednanie zmluvnej pokuty v kúpnej zmluve uzatvorila v omyle, pričom si nevšimla toto ustanovenie, inak by ho nebola dojednala. Toto tvrdenie odporkyne je v rozpore s tvrdením navrhovateľa, ktorý uviedol, že výšku zmluvnej pokuty navrhla sama odporkyňa. Súd posúdil tvrdenia oboch účastníkov sporu a nestotožnil sa s tvrdením odporkyne o tom, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy konala v omyle a nevedela o dojednaní zmluvnej pokuty. Podpisy oboch účastníkov zmluvy sú uvedené na jej tretej, t.j. poslednej strane. Na tejto strane je uvedené aj dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť v prípade nesplnenia jej záväzku. Je nepochybné, že podpis odporkyne na kúpnej zmluve je jej vlastným, ako to vyplýva z doložky osvedčujúcej pravosť podpisu. Okrem toho odporkyňa na preukázanie svojho tvrdenia, že konala v omyle, nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy. Skutočnosť, že v čase podpísania kúpnej zmluvy ešte nebolo vydané stavebné povolenie, sama o sebe nie je dôkazom o tom, že odporkyňa konala v omyle. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa zaoberal otázkou platnosti dojednania účastníkov konania o zmluvnej pokute, keďže ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka zakotvuje tzv. absolútnu neplatnosť právnych úkonov, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Súd predovšetkým posudzoval, či nie je výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane vysoká, a teda v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ kupoval pozemok a zaplatil kúpnu cenu vo výške 13.609,51 eur s ohľadom na to, že sa tento pozemok (ktorý bol ornou pôdou) mal stať pričinením odporkyne stavebným pozemkom - za tým účelom sa odporkyňa zaviazala priviesť inžinierske siete k hranici kupovaného pozemku. Je zrejmé, že bez takéhoto záväzku odporkyne by navrhovateľ kúpnu zmluvu neuzavrel vôbec, resp. by za pozemok zaplatil podstatne nižšiu sumu. Lehota na vybudovanie inžinierskych sietí bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v trvaní takmer jeden rok. Pri výške kúpnej ceny za pozemok 13.609,21 eur predstavuje zmluvná pokuta za jeden deň omeškania vo výške 66,39 eur podiel 0,49% denne. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky okolností daného prípadu. Avšak predchádzajúce súdne rozhodnutia môžu byť určitým vodidlom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/172/2007 vyplýva, že aj zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania môže byť s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná, a také dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločensky normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel je potrebné použiť ďalšie vodidlá, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy je treba taktiež vziať výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenia povinnosti i výšku zabezpečenej čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť na neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Súd v tomto konkrétnom prípade pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty vzal do úvahy výšku kúpnej ceny, ktorú uhradil navrhovateľ odporkyni za pozemok priamo pri uzatvorení zmluvy, ďalej skutočnosť, že navrhovateľ prejavil jednoznačný záujem o nadobudnutie pozemku za účelom výstavby rodinného domu, pre skolaudovanie ktorého je nevyhnutá existencia inžinierskych sietí (pričom odporkyni musel byť účel a zámer navrhovateľa známy, keďže je výslovne uvedený v kúpnej zmluve), ďalej tiež lehoty, v ktorých odporkyňa požiadala príslušné orgány štátnej správy o vydanie rozhodnutí na povolenie, príp. uskutočnenie jednotlivých inžinierskych sietí, na realizáciu ktorých sa zaviazala (vo vzťahu k výstavbe vodovodu a kanalizácie požiadala odporkyňa o vydanie povolenia na vybudovanie vodnej stavby až dňa 30.01.2006), ako aj dĺžku trvania omeškania odporkyne. Súd tiež zohľadnil, že medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté žiadne ďalšie sankcie za porušenie povinnosti odporkyne. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo 438/2005 v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty je primeraná a že dohoda účastníkov konania sa neprieči dobrým mravom v zmysle § 3 od. 1 Občianskeho zákonníka, a nie je preto neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd sa preto nestotožnil s námietkou odporkyne o zjavnom nepomere medzi dojednanou kúpnou cenou za pozemok a výškou zmluvnej pokuty. Súd priznal navrhovateľke aj úrok zo zmluvnej pokuty vo výške 9 % zo sumy 13.509,93 eur od 18.02.2010 do zaplatenia v zmysle podaného návrhu navrhovateľa. Úroky navrhovateľovi súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal trovy konania v sume 3.946,36 eur za 10 úkonov právnej služby, celkom v sume 2.912,04 eur a súdny poplatok v sume 811 eur a náhradu za stratu času v sume 180,29 eur. A tiež náhradu za používanie cestného motorového vozidla v sume 30,30 eur a náhradu za spotrebované pohonné hmoty spolu 12,73 eur a všetko spolu v sume 3.946,36 eur spolu s DPH. Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a žiadala, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. V odvolaní odporkyňa namietala odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil s tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd neúplne zistil skutkový stav veci a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. V odvolaní odporkyňa poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je podložené skutkovým zistením, že sa nestotožnil s tvrdením odporkyne o tom, že by konala v omyle a o dojednanej zmluvnej pokute nevedela. Odporkyňa tvrdila, že celá zmluva nemá požadovanú úroveň, aj keď obsahuje všetky podstatné náležitosti. Záver zmluvy je celý zmätočný. Posledná kapitola Osobitné ustanovenia - záväzky nie je dokonca ani číslovaná ako zvyšok zmluvy a nie sú číslované ani jednotlivé odseky tejto kapitoly. Text posledného odseku je navyše duplicitne uvedený, z čoho možno vyvodiť záver, že je tam nadbytočný a zmätočný. Odporkyňa sa nestotožnila s posudzovaním súdu zmluvnej pokuty z pohľadu dobrých mravov v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Súd neskúmal, či navrhovateľ mal v úmysle stavať ihneď, či neskôr, kedy požiadal o svoje stavebné povolenie, či jeho stavebné konanie nemalo vady, kedy si vyňal pozemok pod stavbou z poľnohospodárskeho pôdneho, čo je tiež nevyhnutnou podmienkou na povolenie stavby a či navrhovateľovi vznikla škoda. Odporkyňa aj napriek neskolaudovaným inžinierskym sieťam ich funkciu suplovala náhradným spôsobom. Dodávala stavebníkom zadarmo vodu, o čom predložila súdu doklad na odber vody za 89.000,- Sk a pokutu za čierne odberné miesto 40.000,- Sk. Zabezpečila náhradnú dodávku elektrickej energie, odvoz odpadových vôd. Preto počas výstavby mali stavebníci všetko zabezpečené a žiadna škoda im nevznikala. Primeranosť zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť aj v pomere k celkovej škode, ktorá však nevznikla žiadna a k celkovej cene pozemku. Odporkyňa namietala, že súd neskúmal, kedy reálne boli inžinierske siete vybudované. A ani samoiniciovanie kolaudačného konania nemusí byť zhodné s reálnym dokončením sietí. Odporkyňa všetky médiá stavebníkom zabezpečovala na svoje vlastné náklady, čo navyše ju samotnú poškodzovalo, pretože na takúto povinnosť sa nikdy nikomu nezaviazala. Stavebníci ochotne prijímali bezdôvodné obohacovanie sa a na nábor jedného úspešného účastníka pre oneskorene podaný odpor proti platobnému rozkazu sa piati zo sedemnástich rozhodli domáhať sa zmluvnej pokuty. Súd mal takéto dojednanie vyhodnotiť ako neplatné, pretože z textu takéhoto dojednania nebolo jasné, či malo dôjsť len k vybudovaniu, či aj ku skolaudovaniu a teda právnemu vzniku záväzku zabezpečeného záväzku zmluvnou pokutou. Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení, podľa ktorého dokončenú stavbu možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Načo by bol naproti tomu záväzok, ktorý by sa nedal užívať po kolaudácii? Preto takto definovaný záväzok považuje odporkyňa za nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a neplatný. Odporkyňa poukázala na to, že kúpne zmluvy, v tomto prípade ako aj v iných 16-tich prípadoch si zabezpečovali kupujúci sami resp. dnes už neexistujúca realitno-developerská spoločnosť X. N., s.r.o. Vrbové, z čoho vyplýva, že odporkyňa nevyhotovovala kúpne zmluvy ako predávajúca. Zdôraznila aj judikatúru týkajúcu sa primeranosti zmluvnej pokuty a zdôraznila, že súd sa mal zaoberať najmä hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti, skutočnosťou, či došlo k vzniku škody, možnosťou oprávnenej strany požadovať náhradu škody a rozsah tejto náhrady, reciprocitou zmluvnej pokuty, hospodárskou pozíciou zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsobom zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, dodatočným splnením zabezpečenej povinnosti, odstúpením jednej zo zmluvných strán od zmluvy, zbavením sa povinnosti zaplatením zmluvnej pokuty, uplatnenie iných postihov voči dlžníkovi, druhom zavinenia dlžníka a druhom zabezpečenej povinnosti. Súd sa preto nedostatočne vysporiadal s námietkou odporkyne, že pred podaním žaloby navrhovateľ odpredal spornú nehnuteľnosť inému, tým stratil svoju aktívnu legitimáciu, pretože prevodom vlastníctva pozemku malo na kupujúceho prejsť aj právo zmluvnou pokutou zabezpečenému záväzku, a preto právo k zabezpečenému záväzku sa viaže k vlastníctvu pozemku. Súd nesprávne vyhodnotil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, pretože nijako neodôvodnil, či si navrhovateľ zmluvnú pokutu u odporkyne vôbec uplatnil, akým úkonom, z ktorého dňa a či bol riadne doručený odporkyni. Uspokojil sa len s návrhom navrhovateľa, ktorý si uplatnil právo na úrok z omeškania od 18.02.2010 pričom nie je zrejmé, prečo ho priznal a prečo od tohto dátumu. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ podaním 20.10.2013, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou uzavrel kúpnu zmluvu dňa 28.01.2005, kedy sa navrhovateľ s odporcom v prítomnosti svojho právnika a právnika odporkyne a tiež syna odporkyne stretli za účelom uzavretia zmluvy. Zmluva bola navrhovateľovi predložená zo strany odporkyne tesne pred podpisom zmluvy, na stretnutí konanom dňa 28.01.2005. Následne došlo k prerokovaniu predloženej zmluvy a približne po hodinovom rokovaní medzi navrhovateľom a odporcom v prítomnosti ich právnikov a syna odporkyne došlo k zapracovaniu pripomienok vzniknutých na tomto stretnutí. Pôvodne bola zo strany navrhovateľa požadovaná zmluvná pokuta vo vyššej výške, avšak po vzájomnej dohode zmluvné strany nakoniec dospeli ku konsenzu a zmluvu v takomto znení navrhovateľa a odporkyňa uzavreli a podpísali. V osobitných ustanoveniach zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že kupujúci pozemok s charakterom určenia orná pôda kupuje s výlučnou podmienkou, že predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí po hranicu kupovanému pozemku ako i prístupovú komunikáciu v súlade s vecou vytvoreným geometrickým plánom. Predávajúca pre účely vybudovania inžinierskych sietí, a to prívodu plynu, vody a elektrickej energie a kanalizácie zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie ako i samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Predávajúca sa zaväzuje vybudovať inžinierske siete do dohodnutého termínu najneskôr do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. Kúpna cena bola dohodnutá s výslovnou podmienkou zavedenia inžinierskych sietí k hranici kupovaného pozemku, a tým vyhotovenia podmienky potrebnej pre určenie charakteru stavebného pozemku. V zmluve je niekoľkokrát uvedené, že odporkyňa ako predávajúca musí zabezpečiť výstavbu inžinierskych sietí. Zároveň je v zmluve uvedené, že na strane navrhovateľa ako kupujúceho je to výlučnou podmienkou. Navrhovateľ zdôraznil, že zmluva mu bola predložená na podpis zo strany odporkyne ako predávajúcej. Navrhovateľ tvrdil, že k porušeniu uvedenej povinnosti zo strany odporkyne došlo, čím v zmysle zmluvy vznikol nárok navrhovateľa na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Zmluva nepredpokladá prípady nejakého suplovania záväzkov vybudovať inžinierske siete a ani v žiadnom prípade to nebolo úmyslom zmluvných strán. Zmluva jednoznačne uvádza, že navrhovateľ ako kupujúci mal stanovenú výlučnú podmienku uzavretia tejto zmluvy a to, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí, a nie že odporkyňa zabezpečí dodávky elektriny, vody alebo plynu. Navrhovateľ uvedený pozemok na základe zmluvy kupoval s úmyslom riadne a v súlade so zákonom na ňom stavať rodinný dom, čo pre nedodržanie zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne nebolo vôbec možné. Akékoľvek suplovanie dodávok energií zo strany odporkyne neznamená, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. K porušeniu zmluvného záväzku vybudovať inžinierske siete na základe zmluvy došlo, a tým vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa skúmal dôvodnosť návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany odporkyne podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. V posudzovanej veci navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 28.01.2005 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku v obci V., katastrálne územie V., parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2. Odporkyňa ako predávajúca, podpisom na kúpnej zmluve potvrdila, že prevzala od navrhovateľa dohodnutú kúpnu cenu vo výške 13.609,51 eur (410.000,- Sk). Vklad vlastníckeho práva k prevádzanému pozemku do katastra nehnuteľnosti bol v prospech navrhovateľa povolený dňa 06.04.2005. V osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy je výslovne dojednané, že navrhovateľ kupuje nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu a zároveň s výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí po hranicu kupovaného pozemku ako aj prístupovú komunikáciu. Účastníci konania sa v osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy ďalej dohodli, že odporkyňa pre účely vybudovania inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Odporkyňa sa zaviazala vybudovať inžinierske siete najneskôr do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. V prípade nesplnenia záväzku odporkyne v dojednanej lehote sa účastníci konania dohodli na zmluvnej pokute vo výške 16,60 eur (500,- Sk) za každý deň omeškania so splnením povinnosti za každú zložku inžinierskych sietí osobitne, t.j. pri štyroch dohodnutých zložkách inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) je výška dohodnutej zmluvnej pokuty 66,39 eur (2.000,- Sk) za každý deň omeškania. Kúpna cena pozemku bola podľa osobitných ustanovení kúpnej zmluvy dohodnutá s prihliadnutím na to, že k hranici kupovaného pozemku budú zo strany odporkyne ako predávajúcej privedené inžinierske siete. Odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. V odvolaní odporkyňa poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je podložené skutkovým zistením, že sa nestotožnil s tvrdením odporkyne o tom, že by konala v omyle a o dojednanej zmluvnej pokute nevedela. Odporkyňa tvrdila, že celá zmluva nemá požadovanú úroveň, aj keď obsahuje všetky podstatné náležitosti. Záver zmluvy je celý zmätočný. Posledná kapitola Osobitné ustanovenia - záväzky nie je dokonca ani číslovaná ako zvyšok zmluvy a nie sú číslované ani jednotlivé odseky tejto kapitoly. Text posledného odseku je navyše duplicitne uvedený, z čoho možno vyvodiť záver, že je tam nadbytočný a zmätočný. Odporkyňa sa nestotožnila s posudzovaním súdu ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty, z pohľadu dobrých mravov, v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutočnou vôľou účastníkov v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, bolo takúto zmluvu uzavrieť a obsah právneho úkonu tejto vôli zodpovedal. Vychádzajúc zo stavu, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku v obci V., katastrálne územie V., parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2, zostalo z pohľadu námietok uvedených odporkyňou v odvolaní posúdiť, či dohoda o zmluvnej pokute v nej obsiahnutá, nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu jej neprimeranosti. Odvolací súd záver okresného súdu, že výška zmluvnej pokuty je primeraná a že dohoda účastníkov konania sa neprieči dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie je preto neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka považuje za správny. Určenie výšky zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Neznamená to však, že v každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške. Pretože zákon výslovne neupravuje obmedzenie výšky zmluvnej pokuty, je potrebné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 62/2004, za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. l Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Rovnako v tejto súvislosti možno súhlasiť s názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1997, že ustanovenie § 3 ods. l Občianskeho zákonníka nemá vlastnú normotvornú platnosť, že upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Pri skúmaní platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné prihliadnuť na funkcie zmluvnej pokuty (preventívna, uhradzovacia, sankčná). Primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Odvolací súd pri posudzovaní otázky primeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, v súvislosti s námietkami v podanom odvolaní, sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade dohoda účastníkov o výške zmluvnej pokute sa neprieči dobrým mravom (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka) a táto dohoda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka platná. Dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná, a to ako s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečenej povinnosti , ako i okolnosti daného prípadu, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ kupoval nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu a zároveň s výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí a zároveň účastníci konania sa v osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy ďalej dohodli, že odporkyňa pre účely vybudovania inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Odporkyňa sa zaviazala vybudovať inžinierske siete najneskôr do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. Námietky odporkyne v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa neskúmal, či navrhovateľ mal v úmysle stavať ihneď, či neskôr, kedy požiadal o svoje stavebné povolenie, či jeho stavebné konanie nemalo vady, kedy si vyňal pozemok pod stavbou z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo je tiež nevyhnutnou podmienkou na povolenie stavby a či navrhovateľovi vznikla škoda, by nemali za následok neplatnosť dohodnutej zmluvnej pokuty, ako aj to, že odporkyňa aj napriek neskolaudovaným inžinierskym sieťam ich funkciu suplovala náhradným spôsobom, pretože táto činnosť zo strany odporkyne nebola v kúpnej zmluve, ktorej súčasťou bola dohoda o zmluvnej pokute, dohodnutá a preto súd nemal dôvod sa s ňou zaoberať, ako tiež to, že odporkyňa dodávala stavebníkom zadarmo vodu, o čom predložila súdu doklad na odber vody za 89.000,- Sk a pokutu za čierne odberné miesto 40.000,- Sk, tiež zabezpečila náhradnú dodávku elektrickej energie, odvoz odpadových vôd a že počas výstavby mali stavebníci všetko zabezpečené a žiadna škoda im nevznikala. Odporkyňa neopodstatnene namietala v odvolaní, že primeranosť zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť aj v pomere k celkovej škode, pričom zároveň sama uviedla, že žiadna škoda nevznikla a pokiaľ poukazuje na pomer zmluvnej pokuty k celkovej cene pozemku, tak možno zdôrazniť, že odporkyňa sama s cenou pozemku súhlasila, kúpnu cenu prijala, jej výšku nenamietala a s prihliadnutím na výšku kúpnej cenu, ktorú v kúpnej zmluve svojim podpisom potvrdila, súhlasila a potvrdila aj výšku zmluvnej pokuty, ktorej, ako bolo uvedené už vyššie, určenie výšky zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Odporkyňa sama mala vedomosť o tom, že navrhovateľ kupuje nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu a zároveň s výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí po hranicu kupovaného pozemku ako aj prístupovú komunikáciu. Odporkyňa sa v kúpnej zmluve zaviazala, že pre účely vybudovania inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí, a to najneskôr do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. Pretože odporkyňa si nesplnila povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu riadne a včas, dostala sa do omeškania, čím navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 OZ, ktoré si navrhovateľ uplatnil na pojednávaní dňa 18.2.2013 za 3 roky spätne od 18.2.2010 tak, ako boli súdom prvého stupňa navrhovateľovi priznané. Na základe uvedeného možno konštatovať, že vecné námietky odporkyne nie sú dôvodné, a preto nebolo možné jej odvolaniu vyhovieť. Z uvedených dôvodov námietka odvolateľky v podanom odvolaní, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne vykonaného dokazovania, nebola opodstatnená a pochybenie prvostupňového súdu nezistil ani odvolací súd. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, a to napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06). Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu odvolateľky na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd zastáva názor, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z úplne zisteného skutkového stavu, ktorého správnosť záverov odporkyňa svojim odvolaním nedôvodne spochybňuje. Odporkyňa v podanom odvolaní iba všeobecne uvádza, že zastáva názor, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, pričom však z odvolania nevyplýva, ako k takejto námietke odvolateľka dospela a čo konkrétne vytýka prvostupňovému súdu, pretože pokiaľ sa odporkyňa nestotožňuje s hodnotením dôkazov všeobecného súdu v danej veci, nemôže to mať za následok porušenie jej práva na spravodlivý proces, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnym názorom, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I ). Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto sa v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a z ktorých vyvodil aj právny záver o dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, stručne a jasne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O.s.p.) skutkový a právny základ rozhodnutia v uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003). Preto týmto postupom súdu prvého stupňa nedošlo na strane odvolateľky, ani k odňatiu jej možnosti konať pred súdom Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia advokátom, voči odporkyni, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. bol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania, v písomnom vyjadrení navrhovateľa k podanému odvolaniu odporkyne, zo dňa 28.10.2013 vo výške 373,86 eur za 1 úkon právnej služby 303,74 eur, režijný paušál 7,81 eur a DPH 62,31 eur za písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu odporkyne. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.