Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/475/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899678 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708899678.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1./ S. E., C. O. Č.. XX, Š., X. K., 2./ M. E., C. Z. Č.. XX, S., občan SR, 3./ S. E., C. F. Č.. XX, Š., X. K., 4./ B. K., C. C. Č.. XXX všetci zastúpení Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., advokátom v Dubnici nad Váhom, Nám. Matici Slovenskej č. 4262/23 proti žalovanému: ProOvo, a.s., (predtým Mäsoprodukt, a.s.,) so sídlom Krajinská cesta č. 273, Svätý Jur, IČO: 34099786, zastúpený JUDr. Timotejom Minarovičom, advokátom v Trnave, A. Žarnova č. 1, o zaplatenie 17.776,90 €, na odvolanie žalobcov 1./,2./,3./,4./ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/30/2008-628 zo dňa 1.októbra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobkyne 2./ o d m i e t a . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom 1./,3./ 4./ z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovaného každý zaplatenia sumy 4.444,22€ titulom vydania bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že žalovaný o užíva pozemok v ich podielovom spoluvlastníctve na podnikanie potom čo mu nájomný vzťah k pozemku zanikol z dôvodu výpovede podielovej spoluvlastníčky T. E., pôvodne žalobkyne 5./, ktorá v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX T.. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalobcov 1./,2./,3./,4./ k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 2.755,41 € titulom náhrady trov konania do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Zmluvou o prenájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 20.04.1994 O. E.E. B. Z.. T., rodená Č. ako prenajímatelia a právny predchodca žalovaného - Mäsoprodukt, a.s. vo Svätom Jure ako nájomca uzatvorili zmluvu, podľa ktorej prenajímateľ dáva do prenájmu nájomcovi pozemok - parc.č. XXXX lokalita Vištuk o výmere 1947 m2 s tým, že nájomné 1,-Sk/m2, t.j. 1.947,-Sk/ročne sa vyplatí za rok 1993 a 1994 a ďalšie roky poštovou poukážkou, podľa bodu II. zmluvy je nájomné splatné do 31.12. bežného roka. Z osvedčenia o dedičstve č.k. 19D 219/96, Dnot 146/96 zo dňa 3.7.1996, právoplatné 18.7.1996 súd zistil, že p. O. E. M. XX.X.XXXX zomrel a dedičia - pôvodne žalobcovia 1./ až 5./ uzatvorili dedičskú dohodu, podľa ktorej parc.č. XXXX k.ú. N. v 1/2 nadobúdajú jeho deti (žalobcovia 1./ až 4./) v podiele 1/8 k celku. Z dokladu - Vysporiadanie stavebného pozemku - zo dňa 12.07.1999 p. T. E. adresovaného právnemu predchodcovi žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe Zmluvy zo dňa 20.04.1994 dala do prenájmu stavebnú parcelu (?) v lokalite N. č. XXXX o výmere 1974 m2, prenájom za 1m2 á 1 Sk, t.j. 1974 Sk ročne, pričom táto suma za prenájom stavebného pozemku je neúmerná, a preto žiada o pridelenie náhradného stavebného pozemku v lokalite N. alebo v okrese Pezinok. Nájomné k 31.12.1999 je vysporiadané. V závere dokladu je uvedené: Dohodnutú zmluvu zo dňa 20.04.1994 ruším k 01.01.2000. 3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 34, § 139 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, keď sa vysporiadaval s otázkou platnosti resp. neplatnosti Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 20.04.1994 a s otázkou platnosti, resp. neplatnosti jej zrušenia zo strany p. T. E. zo dňa 12.07.1999. Súd prvej inštancie zastal názor, že uvedená zmluva o prenájme poľnohospodárskej pôdy bola uzatvorená zmluvnými stranami na dobu neurčitú a neboli stanovené žiadne podmienky jej zrušenia, resp. vypovedania. Po smrti jedného účastníka predmetnej zmluvy - p. O.S. E., nadobudli jeho polovičný podiel k parcele XXXX/X jeho deti - žalobcovia 1./ až 4./ každý v podiele 1/8 k celku, vlastníkom druhej polovice parcely ostala p. T. E., jeho manželka. Jej písomné podanie zo dňa 12.07.1999 súd považuje za právne irelevantné s poukazom na skutočnosť, že parc.č. XXXX/X je v podielovom spoluvlastníctve ku dňu 12.07.1999 žalobcov 1./-4./ v podiele každého v 1/8 k celku a p. T. E. je podielovou spoluvlastníčkou v 1/2 k celku. Súd prvej inštancie mal zato, že, keď právna predchodkyňa žalobcov T. E. (T. M. XX.XX.XXXX, dedičia zo zákona sú žalobcovia 1./ až 4./) listom zo dňa 12.07.1999 oznámila právnemu predchodcovi žalovaného, že ruší zmluvu zo dňa 20.04.1994, takéto jej podanie považoval súd vo vzťahu ku skončeniu nájomného vzťahu ako bez opory v zákone, nakoľko nebolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, spôsob ukončenia nájomného vzťahu takýmto spôsobom nie je zákonný, nakoľko sa nejedná ani o výpoveď, odstúpenie od zmluvy ani o uzatvorenie dohody o skončení nájmu. Okrem uvedeného ho podal len jeden spoluvlastník, ktorý nemal vlastnícky prípadne spoluvlastnícky väčšinový podiel, čím nemal právo nakladať so spoločnou vecou tak, ako to má na mysli ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obrana žalobcov, že tak urobila za súhlasu ostatných spoluvlastníkov považoval súd prvej inštancie za účelové, nakoľko takýto prejav vôle ostatných spoluvlastníkov sa nenachádzal ani na predmetnej listine zo dňa 12.07.1999, a nebol preukázaný v konaní pred súdom iným spôsobom. Ostatní žalobcovia, ktorí spoluvlastníctvo nadobudli titulom dedenia po poručiteľovi O. E. túto listinu nepodpísali, nie sú ani uvedení v jej záhlaví a nie je priložené ani ich plnomocenstvo na takýto úkon. Preto súd prvej inštancie vyhodnotil situáciu tak, že nájomný vzťah k parcele č. XXXX/X k.ú. N. trvá naďalej v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 20.04.1994, nakoľko nebol zákonným spôsobom vypovedaný a preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. 3.1. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neobstojí dôvody tvrdené žalobcami v tom, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania neexistuje ani v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. zák. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, podľa ktorého ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona (24.6.1991) alebo dňom, keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Výpovedná lehota je jeden rok, pokiaľ sa nedohodne inak. Zákon však i v tomto prípade predpokladá postup v súlade s ust. § 139 Občianskeho zákonníka a s poukazom na uvedené dospel súd k názoru, že medzi účastníkmi konania naďalej platí Zmluva o prenájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 20.04.1994, odporca je povinný platiť dohodnutý nájom prenajímateľom až do obdobia, pokiaľ nebude zmluva v súlade s platným právom riadne vypovedaná, prípadne ak sa účastníci nedohodnú inak. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobu ktorou sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti aj stranami konania navrhnuté znalecké dokazovania nemohol zohľadniť. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania v sume 2.755,41 € za úkony právnej služby príprava a prevzatie právneho zastúpenia - 237,34 €, pojednávania dňa 01.02.2010 (1/4 odmeny) -59,33 €, pojednávania dňa 17.03.2011 (1/4 odmeny)- 59,33 €, pojednávania dňa 19.09.2011 (1/4 odmeny) - 59,33€ , pojednávania dňa 12.03.2012 - 237,34 €, obhliadka dňa 04.10.2011 - 237,34 €, vyjadrenie k znaleckému posudku - 237,34 €, odvolanie proti uzneseniu (1/2 odmeny) - 118,67 €, vyjadrenie z 10.10.2014 - 237,34 €, pojednávania dňa 16.10.2014 (1/4 odmeny) - 59,33€, pojednávania dňa 12.03.2015 (1/4 odmeny) - 59,33€, pojednávania dňa 10.09.2015 (1/4 odmeny) - 59,33€, spolu - 1.661,35 €; režijné paušály spolu - 93,22€; cestovné výdavky spolu - 153,75 €; strata času spolu - 387,86€; trovy právneho zastúpenia celkom 2.296,18 € + 20 % DPH = 2.755,41€. Pri výpočte hodnoty úkonu 237,34 € súd vychádzal z hodnoty veci 7.966,54 €, teda výšky peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka pri začatí poskytovania právnej služby. Súd preto aj za úkony od 30.04.2015 vychádzal z hodnoty úkonu 237,34 € (nie z hodnoty 336,94 € ako si uplatnil právny zástupca žalovaného). 5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1./ až 4./, cestou svojho právneho zástupcu, ktorí žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, ich žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, alternatívne žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5.1. Vo svojom odvolaní v prvom rade uviedli, že napriek tomu, že žalobkyni 2./ už uplynula lehota na podanie odvolania, každý zo žalobcov 1./,3.,4./ môže odvolaním napadnúť rozsudok v celom rozsahu. Poukázali nato, že žalobcovia 1./ až 4./ sú podieloví spoluvlastníci pozemku, parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území N., za užívanie ktorého žalovaným požadujú v tomto súdnom konaní žalovanú sumu. Žalobcovia 1./ až 4./ sú na plnenie, požadované v tomto súdnom konaní, voči žalovanému oprávnení spoločne a nerozdielne. S poukazom na ustanovenia § 139, § 513, § 515 ods. 1, § 137 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalobcami vo vzťahu k plnenie požadovanému od žalovaného. Každý zo žalobcov je oprávnený samostatne od žalovaného žiadať celé požadované plnenie (ako odplatu za užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov), pričom je povinný vydať ostatným žalobcom (ako podielovým spoluvlastníkom) časť tohto plnenia, v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom a určiť ako platobné miesto plnenia takejto povinnosti (a to aj v celom rozsahu) ktoréhokoľvek zo žalobcov. 5.2. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie správne uviedol v odôvodnení rozsudku, že predmetná nájomná zmluva zo dňa 20.04.1994 bola uzavretá ako zmluva na dobu neurčitú a neboli stanovené (zmluvnými stranami dohodnuté) žiadne podmienky jej zrušenia, resp. vypovedania. Nakoľko predmetom tejto nájomnej zmluvy bol pozemok, parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území N., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria , ktorý nie je (a v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy nebol) poľnohospodárskym pozemkom, predmetná nájomná zmluva, ako aj práva a povinnosti zmluvných strán sa spravovali Občianskym zákonníkom, konkrétne ustanoveniami o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl.). Podľa ustanovenia § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka výlučným spôsobom zrušenia predmetnej nájomnej zmluvy (popri dohode, ktorá s právnym predchodcom odporcu uzavretá nebola) bola jej výpoveď. Preto oznámenie právnej predchodkyne žalobcov T. E. zo dňa 12.07.1999 je nutné vykladať ako výpoveď predmetnej nájomnej zmluvy, pričom takýto výklad rozhodne nie je v rozpore s jazykovým vyjadrením; v predmetnom oznámení je jednoznačne a nespochybniteľne vyjadrená vôľa zrušiť predmetnú nájomnú zmluvu, pričom zákonným spôsobom jej zrušenia je výpoveď. Pokiaľ súd prvej inštancie predmetné oznámenie zo dňa 12.07.1999 nepovažoval za právne relevantnú výpoveď predmetnej nájomnej zmluvy, ale za úkon „bez opory v zákone“, ktorý nie je výpoveďou, jeho skutkové zistenie, ako aj z neho vyplývajúce právne posúdenie je nesprávne. 5.3. Ďalej uviedli, že hospodárením so spoločnou vecou je aj určenie, kto bude jej nájomcom. Pod hospodárenie so spoločnou vecou možno rovnako zahrnúť aj ukončenie existujúceho nájomného vzťahu, ktorého predmetom je spoločná vec. Zákon nestanovuje požiadavku, že právny úkon pri hospodárení so spoločnou vecou musia uskutočniť spoluvlastníci majúci väčšinu spoluvlastníckych podielov (resp. ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov na podklade plnomocenstva daného spoluvlastníkmi majúcimi väčšinu spoluvlastníckych podielov). Na podklade takto prijatého rozhodnutia môže byť ktorýmkoľvek zo spoluvlastníkov uskutočnený právny úkon pri hospodárení so spoločnou vecou, z ktorého sú podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazaní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Úvaha súdu prvej inštancie, že na ukončenie predmetnej nájomnej zmluvy sa v tomto prípade vyžadoval právny úkon uskutočnený spoluvlastníkmi s väčšinovými spoluvlastníckymi podielmi, resp. právny úkon uskutočnený jedným zo spoluvlastníkov na podklade plnomocenstva udeleného spoluvlastníkmi s väčšinovými spoluvlastníckymi podielmi, nemá oporu v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka a preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákon neurčuje, akým spôsobom spoluvlastníci vyjadrujú svoj súhlas a otázka, či súhlas spoluvlastníka s rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou bol alebo nebol daný, je v súdnom konaní predmetom dokazovania. Pred súdom prvej inštancie boli vykonané nespochybniteľné dôkazy, že medzi právnou predchodkyňou žalobcov T. E. a žalobcami (všetci ako spoluvlastníci pozemku, parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území N., ktorý bol predmetnou zmluvou prenajatý právnemu predchodcovi žalovaného), bolo prijaté rozhodnutie o zrušení, teda vypovedaní predmetnej nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie tieto dôkazy ignoroval, v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s nimi vôbec nevysporiadal. S ohľadom na vykonané dokazovanie, a pri správnej aplikácií príslušných predpisov, súd prvej inštancie mal dospieť k záveru, že medzi právnou predchodkyňou žalobcov T. E. a žalobcami bolo prijaté rozhodnutie o zrušení predmetnej nájomnej zmluvy, a že následne predmetná nájomná zmluva bola zrušená výpoveďou danou právnemu predchodcovi žalovaného právnou predchodkyňou žalobcov T. E. oznámením zo dňa 12.07.1999. 6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobcovia si uplatňujú svoj nárok z dôvodu, že on sa na ich úkor údajne bezdôvodne obohatil, keď užíva predmetný pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere 1975 m2, v k. ú. N. po tom ako právna predchodkyňa žalobcov dňa 12. 7. 1999 údajne vypovedala nájomnú zmluvu z 20. 4. 1994. Predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka na dobu neurčitú. Uvedené podanie vo vzťahu ku skončeniu nájomného vzťahu, nemá oporu v zákone a ani nebolo takto dohodnuté v zmluve. Nejedná sa o výpoveď, odstúpenie od zmluvy ani o uzatvorenie dohody o skončení nájomného vzťahu. Tiež toto podanie podal len jeden spoluvlastník, ktorý nemal vlastnícky väčšinový podiel, čím nemohol nakladať so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naviac spôsob skončenia nájomného vzťahu uvedený v podaní z 12. 7. 1999 cit.: „...ruším k 1. 1. 2000“ nebol medzi zmluvnými stranami dohodnutý a nevyplýva ani zo zákona. Podanie z 12. 7. 1999 je právne irelevantné a podľa jeho právneho názoru sa vo vzťahu ku skončeniu nájomného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou dňa 20. 4. 1994 jedná o absolútne irelevantný právny úkon a aj v súčasnosti medzi žalobcami a ním platí nájomná zmluva z 20. 4. 1994, ktorá upravuje nájom pozemku parc. č. XXXX/X. Teda súd správne posúdil aktuálny právny stav. Záverom uviedol, že ak by aj hypoteticky pripustil, že podanie z 12. 7. 1994 bolo platným vypovedaním zmluvy, tak zmluvný vzťah založený touto zmluvou stále trvá, s poukazom na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobcovia doposiaľ nepodali na súd návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde. 7. Písomným podaním zo dňa 15.8.2016 žalobcovia doplnili svoje odvolanie bez zmeny rozsahu odvolania a bez zmeny odvolacích dôvodov. Žalobcovia poukázali na absolútnu neplatnosť Zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 20.4.1994 z dôvodu, v tento deň už nájomca - spoločnosť Mäsoprodukt, akciová spoločnosť neexistovala, a preto Zmluva bola uzavretá s non subjektom. Takýto právny úkon je absolútne neplatný, pričom súd je povinný na absolútnu neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Spochybnili tiež oprávnenie prenajímateľa uzavrieť nájomnú zmluvu, keďže v čase domnelého uzatvorenia Zmluvy bol už jeden z prenajímateľov označených v Zmluve (p. O. E. ml.) mŕtvy. Záverom uviedli, že súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia zamietol v celom rozsahu. Poukázali nato, že strany sporu (primárne žalobcovia), nie sú povinné uplatnený nárok (ani príp. obranu proti nemu) právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je úlohou súdu. Je len povinnosťou strán sporu uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok (alebo obranu proti nemu) právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť existenciu plnenia požadovaného navrhovateľmi. Ak súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že majú nárok na zaplatenie, nie však z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu nájmu, neexistoval legitímny dôvod na zamietnutie žaloby (minimálne v rozsahu nezaplateného nájomného). 8. K doplnenie odvolania žalobcov sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 15.9.2016, v ktorom uviedol , že ak by si odvolací súd aj osvojil názor žalobcov o neplatnosti písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 20. 4. 1994, treba mať následne na zreteli, že medzi žalobcami a ním existoval nájomný vzťah, ktorý, ak by nebol na základe nájomnej zmluvy z 20. 4. 1994, potom konkludentným spôsobom vznikol, resp. bola nepísomným spôsobom uzatvorená medzi žalobcami a ním nájomná zmluva na dobu neurčitú, kde je jasne preukázateľný predmet nájmu (parc. č. XXXX/X o výmere 1975 m2, v k. ú. N.) a výška nájomného v sume 1947,- Sk ( 64,63€) ročne. Tú skutočnosť, že medzi žalobcami a ním existovala nájomná zmluva, potvrdila právna predchodkyňa žalobcov T.E. E., podaním zo dňa 12. 7. 1999, kde uvádza cit.: “Nájomné do 31. 12. 1999 je vysporiadané.“ On platil od roku 1994 do 31. 12. 1999 žalobcom nájomné, ktoré si preberali a tým potvrdili existenciu nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou. Ďalšie zasielané nájomné odmietli prevziať. Záverom uviedol, že Občiansky zákonník, nepredpisuje formu nájomnej zmluvy, teda môže byť uzatvorená aj nájomná zmluva ústne, resp. konkludentne. Z vecného konania žalobcov aj žalovaného a aj z ich vyjadrení jednoznačne vyplýva, že medzi nimi bol nájomný vzťah, na základe nájomnej zmluvy, a s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu, vylučujú sa akékoľvek pochybnosti o tom, že by medzi nimi neexistoval nájomný vzťah. 9. Žalobcovia písomným podaním zo dňa 11.10.2016 podali Stanovisko k vyjadreniu žalovaného, kde odmietli právny názor žalovaného o tom, že v prípade neplatnej nájomnej zmluvy došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok konkludentne. Prijatím takéhoto právneho názoru by sa potom takmer každá neplatná zmluva ipso facto „napravila“ (mimo ratihabície alebo konvalidácie) tým, že nakoľko sa účastníci takejto neplatnej zmluvy v mnohých prípadoch po určitý čas správajú podľa takejto neplatnej zmluvy (zväčša do času, keď zistia dôvody neplatnosti tejto zmluvy), tak potom tu v takýchto prípadoch už pôvodný neplatný právny vzťah neexistuje, keďže je nahradený novými záväzkami (obsahovo totožnými s pôvodným (neplatným) záväzkovoprávnym vzťahom), a to uzavretím zmluvy per facta concludentia, t.j. konkludentne. Medzi žalovaným (t.j. v tomto prípade dokonca subjektom odlišným od pôvodného domnelého nájomcu) a žalobkyňou 2./ nikdy nedošlo ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy s totožným obsahom ako vyplýva z nájomnej zmluvy zo dňa 20.04.1994, keďže tak na strane prenajímateľa, ako aj nájomcu absentoval tomu zodpovedajúci a nepochybný prejav vôle, smerujúci k takému vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 10. Podľa § 470 ods. 1,2 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa otázkou včasnosti podaného odvolania žalobkyňou 2./. 12. Podľa § 204 ods.1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 13. Podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 14. Zo spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok bol žalobkyni 2./ riadne doručený dňa 1.10.2015 čo potvrdila svojim podpisom na doklade o doručení ( č.l. 634 spisu ). Nasledujúcim dňom t.j. 2.10.2015 začala plynúť päťnásťdňová lehota na podanie odvolanie v zmysle § 204 ods.1 O.s.p., ktorá uplynula dňom 16.10.2015. Ak podala žalobkyňa 2./ cestou svojho právneho zástupcu svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa na poštovú prepravu dňa 27.10. 2015 (č.l. 649), išlo o odvolanie podané zjavne oneskorene, po uplynutí odvolacej lehoty a preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 386 písm. a/ C.s.p. odvolanie žalobkyne 2./odmietol. 15. Odvolací súd zastáva názor, že nie je možné na základe včas podaného odvolania žalobcov 1./,3./,4./ preskúmať rozsudok v celom rozsahu, t.j. aj vo vzťahu k žalobkyni 2./ s odkazom na ustanovenie § 379 písm. b) C.s.p.. Predmetom konania je nárok, ktorým sa žalobcovia 1./,2./,3./,4./ ako podieloví spoluvlastníci, každý z nich podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu domáhajú od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené nejde na strane žalobcov o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných / § 91 ods. 2 O.s.p., resp. § 77 C.s.p. /, t.j. nejde o nerozlučné aktívne spoločenstvo, lebo nešlo o solidárne plnenie, ale každý jeden zo žalobcov žiadal priznať požadovanú sumu samostatne. Rovnako nie je možné preskúmať rozsudok v celom rozsahu, t.j. aj vo vzťahu k žalobkyni 2./ s odkazom na ustanovenie § 379 písm. c) C.s.p. pretože nejde ani o prípad, že by spôsob vyrovnania a usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýval z osobitného právneho predpisu. 16. Následne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 470 C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu len vo vzťahu k žalobcom 1./,3./,4./ bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie § 385 C.s.p. že odvolanie žalobcov 1./, 3./, 4./ je dôvodné. 17. Ako už bolo uvedené vyššie predmetom konania je nárok žalobcov 1./ až 4./ ktorým sa domáhajú od žalovaného každý zaplatenia sumy 4.444,22€ titulom vydania bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že žalovaný užíva pozemok v ich podielovom spoluvlastníctve na podnikanie potom čo mu nájomný vzťah k pozemku, ktorý vznikol na základe Zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 20.04.1994 uzavretej medzi právnymi predchodcami žalobcov O. E. B. Z.. T., rodenou Č. ako prenajímateľmi a právnym predchodcom žalovaného - Mäsoprodukt, a.s. vo Svätom Jure ako nájomcom zanikol z dôvodu výpovede podielovej spoluvlastníčky T. E., pôvodne žalobkyne 5./, ktorá v priebehu konania dňa 23.07.2006 zomrela. List zo dňa 12.07.1999 T. E., ktorým oznámila právnemu predchodcovi žalovaného, že ruší zmluvu zo dňa 20.04.1994 súd prvej inštancie považoval vo vzťahu ku skončeniu nájomného vzťahu ako bez opory v zákone, nakoľko to nebolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, spôsob ukončenia nájomného vzťahu takýmto spôsobom nie je zákonný, nakoľko sa nejedná ani o výpoveď, odstúpenie od zmluvy ani o uzatvorenie dohody o skončení nájmu a podal ho len jeden spoluvlastník, ktorý nemal spoluvlastnícky väčšinový podiel, čím nemala právo nakladať so spoločnou vecou tak, ako to má na mysli ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že k ukončeniu nájmu nedošlo, nájomný vzťah trvá a preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobu zamietol, bez toho aby sa akokoľvek vysporiadal s tým, že ak žalobcovia majú nárok na zaplatenie, nie však z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu nájmu, prečo zamietol žalobu v celom rozsahu a nepriznal žalobcom aspoň dlžné nájomné. 18. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 19. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 20. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak patrí vec viacerým subjektom, majú ako spoluvlastníci právo podieľať sa na hospodárení so spoločnou vecou podľa výšky svojich podielov. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou o ktorej majú spoluvlastníci podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo rozhodovať, je možné podradiť aj rozhodnutie o tom ako bude spoločná vec využitá, napr. tým komu a za akých podmienok bude prenajatá, resp. či bude nájom ukončený; rozhodnutie spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom právnym úkonom. Pokým zákon stanovuje, že rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, počítanou podľa veľkosti ich podielov, potom z toho vyplýva, že nerozhoduje len väčšina , bez toho aby menšinovému spoluvlastníkovi bola daná možnosť sa pre zamýšľaný právny úkon rozhodnúť alebo sa k nemu vyjadriť. Ak menšinovému vlastníkovi nebo daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanému právnemu úkonu, tak potom za situácie, že s takýmto úkonom súhlasila väčšina spoluvlastníkov, počítaná podľa veľkosti podielov, nejde o rozhodnutie väčšiny podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade by išlo z hľadiska hospodárenie spoluvlastníkov so spoločnou vecou o neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. 23. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že právny úkon - výpoveď zo dňa 12.07.1999 T.E. E. , bez tohto aby bola daná možnosť ďalším spoluvlastníkom sa k nemu vyjadriť spôsobuje jeho neplatnosť. 23.1. Súd prvej inštancie sa napriek uvedenému záveru a záveru, ktorý sám vyslovil, že menovaná pri výpovedi z nájmu ako väčšinový spoluvlastník nemala právo nakladať so spoločnou vecou tak, ako to má na mysli ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka žiadny spôsobom nevysporiadal s otázkou platnosti resp. neplatnosti samotnej Zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 20.04.1994, ktorú otázku vzhľadom na predmet konania, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné ako predbežnú vyriešiť bez ohľadu nato, či niekto neplatnosť zmluvy v konaní namietal alebo nie. Predmetná zmluva bola podľa označenia subjektov uzavretá medzi O. E. B. Z.. T., rodenou Č. B.ko prenajímateľmi a Mäsoproduktom, a.s. vo Svätom Jure ako nájomcom. Za prenajímateľov predmetnú zmluvu podpísala len T. E., keď z obsahu spisu vyplýva ( uvedené konštatoval aj súd prvej inštancie ), že v čase uzavretia zmluvy už O. E. nežil ( zomrel dňa 14.2.1994). To znamená, keďže dedičstvo sa nadobúda v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka smrťou poručiteľa, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu boli bez ohľadu na skončenie dedičského konania už aj žalobcovia 1./ až 4./. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie skúmal a vykonal dokazovanie na zistenie skutočnosti, či pred uzavretím Zmluvy o nájme, sa žalobcovia mali možnosť k uzavretiu Zmluvy o nájme vyjadriť, či s tým súhlasili resp. vyslovili nesúhlas, ktorá skutočnosť má vzhľadom na závery uvedené v odseku 22. vplyv na platnosť resp. neplatnosť zmluvy. 24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy, keď doplnenie dokazovania nie je účelné v konaní pred odvolacím súdom v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom 1./,3./ 4./ ( odvolanie žalobkyne 3./ bolo omietnuté ako oneskorene podané) zrušil / § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. / a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie / § 391 ods. 1 C.s.p. /. 25. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný a bude jeho úlohou súdu pod doplnení dokazovania výsluchom strán sporu ako predbežnú otázku v zmysle § 194 C.s.p. vyriešiť otázku platnosti resp. neplatnosti Zmluvy o nájme s poukazom na vyššie uvedené právne závery. V prípade ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o neplatnosti Zmluvy o nájme bude potrebné zaoberať sa otázkou či žalovaný nemá iný právny titul na užívanie predmetného pozemku s poukazom na ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Vzhľadom na spôsob vyriešenia vyššie uvedených otázok, sa bude následne súdu prvej inštancie zaoberať žalobcami 1./,3./4./ uplatnenými nárokmi na zaplatenie súm 4.444,22€ a opätovne vo veci rozhodne s tým, že rozhodnutie musí byť presvedčivé, preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2,3,4 C.s.p.. 26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania vo vzťahu ku všetkým stranám sporu. ( § 396 ods. 3 C.s..p.). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).