Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/265/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709203700 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709203700.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: Best of Slovakia s.r.o., so sídlom Jána Smreka 10, 841 07 Bratislava, IČO : 35 817 313, práv. zast. advokátom JUDr. Slavomírom Trnkóczym, Gercenova 6/A, Bratislava proti odporcovi: Mesto Modra, so sídlom Dukelská 38, 900 01 Modra, IČO : 00 304 956, o zaplatenie 1.477,52 eur s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 26Cb/222/2009-181 zo dňa 16.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/222/2009-181 zo dňa 16.12.2013 p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 5.5.2009 sa navrhovateľ domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 1.477,52 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že na základe ústnej dohody s primátorom a prednostom odporcu a návrhu zmluvy č. 1/2009 vypracoval pre odporcu žiadosť o nenávratný finančný príspevok a z fondu EÚ a projekt Promodra - štúdia využitia územia. Objednávateľ navrhovateľovi za poskytnuté služby dňa 13.2.2009 vyplatil zálohu vo výške 300,- eur, navrhovateľ spracoval projektový návrh, žiadosť o nenávratný finančný príspevok a komplexnú dokumentáciu odovzdal na ministerstvo. Navrhovateľ odovzdal kópiu projektu a žiadosti odporcovi dňa 31.3.2009. Pracovníčka podateľne odmietla prevziať daňový doklad - zálohovú faktúru č. Z12009 a vyúčtovaciu faktúru č. 52009, pričom navrhovateľ tieto zaslal poštou a odporca ich prevzal dňa 1.4.2009. Odporca navrhovateľovi neuhradil fakturovanú sumu, pričom listom zo dňa 22.4.2009 informoval navrhovateľa o neuhradení faktúry a ako dôvod neuhradenia uviedol, že nemá dostatočné podklady k fakturácii. Odporca na výzvu reagoval listom zo dňa 28.4.2009 o vrátení faktúry, pričom v liste uvádza, že si neobjednal u navrhovateľa vypracovanie projektu Promodra - štúdia využitia územia. Odporca listom navrhovateľovi vrátil zálohovú faktúru č. Z12009, faktúru č. 52009 a upomienku k faktúre. Odporca prevzal vypracovaný projekt a žiadosť o nenávratný finančný príspevok a tento nevrátil. Odporca vyplatil navrhovateľovi časť odplaty, čo preukazuje PPD a VPD založenými v spise. Z listu vyhotoveného odporcom zo dňa 25.3.2009 doručenému MVaRR SR vyplýva riadne plnenie navrhovateľom odporcovi. Odporca uviedol, že nemá s navrhovateľom uzatvorenú žiadnu zmluvu, neprišlo ani k inej právnej skutočnosti, z ktorej by sa dal vykladať súhlas odporcu s návrhom zmluvy o dielo. Projektová dokumentácia bola navrhovateľom vypracovaná, následne odoslaná na orgán štátnej správy oprávnený posudzovať splnenie podmienok. Výsledkom práce zhotoviteľa by malo byť bezvadné dielo. Odporca prevzal dňa 28.5.2010 rozhodnutie ministerstva o zamietnutí diela, dielo teda nespĺňalo požiadavky, ktoré sú naň kladené. Vyplatená záloha vo výške 300,- eur bola viazaná na budúce splnenie základného predpokladu, teda dodania bezchybného diela, čo sa však nestalo. Tiež odporca poukázal na § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, kedy nebolo možné uzavrieť ústnu alebo konkludentnou formou zmluvu o vypracovaní projektu Promodra. Sumu 300,- eur vyplatil odporca navrhovateľovi pravdepodobne preto, lebo išlo o vôľu predchádzajúceho starostu o uzavretie zmluvy. Odporca nespochybňuje vypracovanie projektu navrhovateľom, avšak spochybňuje akosť poskytnutej služby, resp. dodaného diela. Ministerstvo samotné neposudzovalo projekt, pretože vypracovaný projekt nespĺňal formálne náležitosti. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacimi obsah spisu, výsluchom svedkov Y.. N. V., Y.. Y. T., N.. L. T. a výsluchom T. S., ako účastníčky konania a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť z týchto dôvodov: Účastníkmi zmluvy, z ktorej mal vzniknúť nárok navrhovateľa mali byť navrhovateľ ako obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra, teda podnikateľ a odporca ako samosprávna územná jednotka, pričom sa záväzkový vzťah mal týkať zabezpečovania vlastnej prevádzky odporcu, ako samosprávnej územnej jednotky. Navrhovateľ nepreukázal uzavretie platnej zmluvy s odporcom, podľa ktorej by mal nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Pokiaľ ide o listinu Zmluva o dielo č. 1/2009, táto nie je zmluvou - dvojstranným právnym úkonom, keď nezachytáva žiaden prejav vôle navrhovateľa a ani odporcu, táto listina nie je ani len návrhom na uzavretie zmluvy (43a Občianskeho zákonníka), ako to tvrdil navrhovateľ, keď nezachycuje úkon navrhovateľa, z ktorého by bolo zrejmé, že ide o jeho prejav vôle smerujúci k vzniku právneho vzťahu s odporcom. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy v inej forme ako písomnej, súd poukázal na skutočnosť, že samotné tvrdenia navrhovateľa sú rozporné, keď v samotnej žalobe jednak tvrdí uzavretie zmluvy v ústnej forme a následne na pojednávaní dňa 19.12.2011 aj vo forme konkludentnej. Pokiaľ sa navrhovateľka odvoláva na uzavretie zmluvy s obsahom ako v listine Zmluva o dielo č. 1/2009, súd poukazuje na skutočnosť, že aj samotná táto listina predpokladala písomné uzavretie zmluvy, nebolo by preto vôľou prípadného oferenta tejto zmluvy túto zmluvu uzavrieť v inej ako písomnej forme, pokiaľ by nebolo preukázaný opak. Navrhovateľ tiež nepreukázal svoje tvrdenie, že odovzdal odporcovi podpísaný návrh zmluvy a tiež ani následné ústne odsúhlasenie, keď práve naopak z výpovede svedkov T. a T. vyplýva, že takáto zmluva nebola uzavretá písomne, ani ústne, ani konkludentne, keď osoby prejavujúce vôľu odporcu nevykonali nič, čo by bolo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel odporca prejaviť. Obdobne ani z výpovede svedka V. nevyplýva uzavretie zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom. Uzavretiu samostatnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom s obsahom tvrdeným navrhovateľom v žalobe nenasvedčuje ani samotný obsah výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 13. februára a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.02.2008, keď tieto obsahujú len odkaz, že ide o zálohu faktúry za služby, pričom bolo zhodným tvrdením účastníkov konania, že medzi navrhovateľom a odporcom boli viaceré záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmlúv. Naopak, z výpovede svedkov T. a T. vyplýva, že išlo o dobrovoľné mimozmluvné plnenie odporcu navrhovateľovi s prihliadnutím na jeho finančné potreby s tým, že toto sa malo v budúcnosti zaúčtovať. Svedkovia T. a T. zhodne vypovedali, že navrhovateľ resp. konateľ bol s odporcom v záväzkovom vzťahu na základe zmlúv, navrhovateľ dostával pravidelné peňažné plnenie podľa týchto zmlúv, pričom vyplácaná bola z prostriedkov získavaných odporcom po schválení projektov, nemohla byť preto zaužívaná prax medzi navrhovateľom a odporcom o vyplácaní peňažnej odplaty navrhovateľovi aj za vyhotovenie žiadosti, keď navrhovateľ vyhotovoval pre odporcu svoju prvú žiadosť. Nezodpovedá tiež skutočnosti, že navrhovateľ odovzdal komplexnú dokumentáciu, keďže práve neúplnosť dokumentácie bol dôvodom, že sa posudzujúci orgán projektom nezaoberal. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že u odporcu nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je taxatívnym spôsobom upravené v § 451 ods. 2 a 454 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ nepreukázal, že odporca prijal od neho plnenie bez právneho dôvodu, pričom práve naopak z výsluchu svedka V. je preukázané, že odporca nechcel prevziať od navrhovateľa listiny a tieto prevzal až po doručení poštou. Ostatné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia vzhľadom na skutkové vymedzenie návrhu neprichádzajú do úvahy. Súd prvého stupňa nemal za preukázané uzavretie zmluvy s predmetom plnenia navrhovateľa a odporcu tak ako bolo uvedené v žalobe. Uvedené listiny nepreukazujú ani uzavretie zmluvy, keď z týchto dôkazov nevyplýva úkon odporcu. Dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 O.s.p. na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia navrhovateľa o uzavretí zmluvy, predmetom ktorej by bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi vyhotovenú dokumentáciu a záväzok odporcu zaplatiť za to navrhovateľovi cenu vo výške 1.477,52 eur. V tejto veci nešlo ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď odporca túto skutočnosť výslovne namietal. Navrhovateľ bol povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy, preukazujúce žalobné tvrdenia, keď na navrhnutých dôkazoch nebol zachytený žiadny prejav odporcu alebo navrhovateľa potvrdzujúci uzavretie zmluvy a ani poskytnutie plnenia navrhovateľom v prospech odporcu ako bolo tvrdené v žalobe. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté navrhovateľom. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o uzavretí zmluvy, vykonania plnenia tvrdeného navrhovateľom a teda že vznikla povinnosť odporcu poskytnúť navrhovateľovi protiplnenie za plnenie navrhovateľa. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí, keď z vykonaného dokazovania, podľa jeho názoru vyplýva iný, podstatne odlišný záver. Je síce pravda, že projektová dokumentácia bola navrhovateľom vypracovaná a následne odovzdaná, okrem štátnej správy, ktorý je oprávnený posudzovať splnenie podmienok zo strany žiadateľa, na druhej strane je dôležité poznamenať, že návrh zmluvy, na ktorý sa navrhovateľ v samotnom návrhu odvoláva je postavený na konštrukcii zmluvy o dielo podľa § 536 a súvisiace Obchodného zákonníka. Akýmkoľvek výsledkom práce zhotoviteľa by malo byť dielo, ktoré má svoje charakteristické znaky určené zmluvou a čo je najdôležitejšie výsledná podoba diela musí byť v stave, ktorý sa dá definovať ako bezchybný. Pokiaľ teda navrhovateľ požaduje od odporcu peňažné plnenie za dielo, je na prvom mieste pozrieť sa na kvalitu tohto diela. K odovzdaniu diela na kompetentný štátny orgán prišlo 16.2.2009 resp. 26.3.2009. V tomto konkrétnom prípade bol orgán, ktorý posudzoval dielo (Žiadosť o nenávratný finančný príspevok) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Odporca prevzal 28.5.2010 rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja o zamietnutí diela. Teda z vyššie uvádzaného je nepochybné, že jediný orgán na posudzovanie výslednej kvality diela zhodnotil, že dielo nespĺňa štandardy, ktoré sú na každý projekt kladené a tiež sú zverejňované. Náprava nenastala ani po doručení výzvy zo strany Ministerstva výstavby na doplnenie chýbajúcich podkladov. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na znenie zápisnice z pojednávania zo dňa 19.9.2011, v ktorej je s prihliadnutím na zrejmé chyby v písaní uvedené na otázku súdu, z akého dôvodu vyplatil odporca navrhovateľovi sumu 300,- eur, a prijalo projekt od navrhovateľa, odporca uviedol, že pravdepodobne išlo o vôľu predchádzajúceho starostu o uzavretie zmluvy. Odporca nespochybňuje vypracovanie projektu, avšak spochybňuje akosť poskytnutej služby, resp. dodaného diela. Ministerstvo samotné neposudzovalo projekt, pretože vypracovaný projekt nespĺňal formálne náležitosti. Ak by navrhovateľ aj pripustil, že žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vypracovaný navrhovateľom pre odporcu malo formálne vady, odporca mal niekoľko zákonných možností na riešenie tejto situácie, napr. bol oprávnený požadovať od navrhovateľa odstránenie týchto vád. Poukázal na svedeckú výpoveď Y.. N. V., ktorý uviedol na pojednávaní dňa 26.10.2011, že koncom roka 2008 začala pani S. pracovať na nejakých projektoch pre odporcu, boli to asi tri a štyri projekty, viem, že keď sa stretávala s prednostom v januári 2009, chcela od neho zmluvu ten jej hovoril, že potom, potom však zmluvu stále nedostala. Chcela ísť aj za primátorom, avšak nevedela sa k nemu prepracovať. Potrebovala nejakú súčinnosť na doriešenie vecí, túto súčinnosť jej však odporca neposkytol. Svedok V. teda potvrdil, že konateľka navrhovateľa bola prednostom mestského úradu ubezpečovaná, že zmluva bude aj zo strany odporcu podpísaná. Tiež zdôraznil, že odporca neposkytol navrhovateľovi potrebnú súčinnosť. Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku bola však ministerstvu doručená 16.2.2009. Snahu odporcu o získanie nenávratného finančného príspevku na základe projektu vypracovaného navrhovateľom dokazuje aj skutočnosť, že dňa 26.3.2009, hoci bez informovania navrhovateľa doplnil, hoci vadne chýbajúce podklady k žiadosti a doručil ich na ministerstvo. Odporca spochybnil len akosť diela, nespochybňoval samotnú existenciu záväzkového vzťahu s navrhovateľom. V závere poukazuje na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré nespĺňa, podľa názoru navrhovateľa atribúty ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd Bratislava ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: V úvode je potrebné uviesť, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Dôvodom, prečo súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol bol ten, že poukazujúc na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi, ako obchodnej spoločnosti, zapísanej do obchodného registra sa nepodarilo v tomto konaní preukázať uzatvorenie platnej zmluvy s odporcom, podľa ktorej by mal byť nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Súd prvého stupňa v danom prípade nemal preukázané uzatvorenie zmluvy ani v inej forme ako písomnej, teda nemal preukázané uzatvorenie zmluvy o dielo v ústnej forme, ani vo forme konkludentnej. Tiež správne vyhodnotil skutočnosť, že k uzavretiu samotnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom s obsahom tvrdeným navrhovateľom v žalobe nenasvedčuje ani samotný obsah Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 13. februára a Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.2.2008, keď tieto obsahujú len odkaz, že ide o „zálohu faktúry za služby“. Tento predložený dôkaz nachádzajúci sa na č. l. 9 a 10 spisu a to výdavkový a príjmový pokladničný doklad, tiež spochybňuje samotnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa ako obchodnej spoločnosti, právnickej osoby v tomto konaní. Výdavkový pokladničný doklad nachádzajúci sa na č. l. 9 spisu preukazuje vyplatenie sumy 300,- eur S. T. bez dovetku, že sa jedná o konateľku spoločnosti navrhovateľa (nevyplnené IČO), kedy účel vyplatenia predmetnej sumy predstavuje „záloha faktúry za služby“. Príjmový pokladničný doklad, ktorého fotokópia sa nachádza na č. l. 10 spisu preukazuje, že suma 300,- eur bola prijatá od Mesta Modra ako záloha za faktúru za služby pre spoločnosť Best of Slovakia s.r.o. Bratislava. Táto rozpornosť predmetných dokladov len spochybňuje tvrdenia navrhovateľa o aktívnej legitimácii v predmetom súdnom konaní. Tiež z listu odporcu adresovaného Ministerstvu výstavy a regionálneho rozvoja zo dňa 25.3.2009 (č. l. 12), ktorým odporca dokladá povinné prílohy k žiadosti o nenávratný finančný príspevok vyplýva, že ako osoba, ktorá mala predmetnú záležitosť pre odporcu vybavovať bola práve T. S., a nie samotná spoločnosť, právnická osoba, teda navrhovateľ. Odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa poukazuje na svedeckú výpoveď Y.. N. V., ktorý okrem iného vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že „s pani S. sedel v jednej kancelárii, kedy u odporcu pracoval na polovičný pracovný úväzok ako právnik“. Uvedený svedok si myslel, že pani S. je živnostníčkou, až neskôr zistil, že má spoločnosť s ručením obmedzeným. Podľa informácii svedka nebola zamestnankyňou. Tiež uviedol, že pani S. bola rozčúlená, že niekto z učtárne vyniesol informáciu, že má mesačný paušál 25.000,- Sk. Teda zo svedeckej výpovede Y.. N. V. jednoznačne vyplynulo, že i tento samotný, v čase keď vykonával svoju pracovnú činnosť pre odporcu spoločne v jednej kancelárii s pani S. nemal vedomosť o tom, že pani S. vystupuje ako zástupkyňa právnickej osoby a mal za to, že pani S. vystupuje ako živnostníčka. Svedok Y.. Y. T. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že „on pani S. priviedol ako projektovú manažérku, keďže poznal jej prácu z obce Vištuk. Odporca mal rozbehnuté viaceré projekty po predchádzajúcom vedení mesta, tieto projekty bolo potrebné priebežne manažovať, písať správy a pod. Na toto teda bolo dohodnuté s pani S., ktorá mu však povedala, že to bude fakturovať ako firma, a že bude zabezpečovať tento manažment. Z týchto projektov bola aj vyplácaná. Nič ďalšie okrem tohto projektového manažmentu nemusela podľa dohody robiť. Následne však začala pani S. chodiť za ním, alebo za starostom, že chcela vykonávať nejaký projekt, aby mohla byť platená, navrhovala aj vypracovanie manažovanie projektu Promodra“. Svedok N.. L. T. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol okrem iného i to, že „pani S. robila na nejakom projekte na monitorovacej správe v rozbehnutých projektoch a z toho bola mesačne vyplácaná. Na každom projekte bola suma pre projektového manažéra a túto si pani S. fakturovala, táto suma bola daná na každý mesiac. Pani S., tam kde vypracovala monitorovacie správy boli už rozbehnuté projekty. Brali to tak, že vypracovanie žiadosti navrhovateľkou bude ako jej vklad do projektu, za čo ju predtým dobre platili. Navrhovateľka bola vyplácaná v minulosti za monitorovacie správy, a nie za vypracovanie žiadosti. Zamestnankyňu, ktorá robila na projektoch prepustili, keďže nerobila dobrú prácu a následne začali spolupracovať s pani S.. Nebavili sa o vyplácaní odmeny za samotnú žiadosť, avšak keby bola žiadosť schválená, tak by peniaze pani S. dostala z tohto úspešného projektu. Ostatné projekty, na ktorých pani S. robila, už končili a teda pomaly nemala byť za čo vyplácaná a ani z čoho“. Zo všetkých týchto svedeckých výpovedí, tak ako i ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, nebolo možné jednoznačne preukázať existenciu platne uzatvorenej zmluvy medzi navrhovateľom ako právnickou osobou a odporcom. Skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, podporne preukazujú aj predložené listinné dôkazy a to príjmový a výdavkový pokladničný doklad, ktorý na jednej strane preukazuje poskytnutie finančných prostriedkov T. S. a príjmový pokladničný doklad je vystavený právnickou osobou. Nad rámec uvedeného je tiež potrebné zdôrazniť, že práve pre hore uvedené nedostatky nebolo možné aj pre prípad, že odporca konal s pani S. ako konateľkou navrhovateľa, nebolo preukázané zo strany navrhovateľa, že nárok na odmenu prináleží navrhovateľovi za už len za samotné podanie žiadosti a v akej výške. Naopak svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že praxou medzi pani S. a odporcom v minulosti bolo vyplácať odmenu pani S. pri spravovaní projektov rozbehnutých resp. existujúcich a nielen samotné podanie žiadosti na príslušný orgán. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný vzniklo mu právo na náhradu trov konania, avšak odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.