Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/83/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210685 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709210685.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľov: 1/. H.. Q. Ž., K.. X.X.XXXX, O. O., K. J. Č.. XX, X/ S. Ž., K.. X.X.XXXX, O. O., T.. Č.. V. Č.. XX, X/ S. Ž., K.. XX.X.XXXX, O. Q., U. P. Č.. XX, X/ U. Ž., K.. XX.X.XXXX, O. O., T.. Q. Č.. X U. X/ H.. P. Z., K.. XX.X.XXXX, O. O., T.. W. Č.. XX, všetci zastúpení JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Ul. Radlinského č. 38, proti odporcovi: Úsvit pri Dunaji, Poľnohospodárske družstvo, družstvo so sídlom v Dunajskej Lužnej, Košariská č. 42, IČO: 00 190 616, zastúpenému JUDr. Zdenkou Lánikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ul. Grősslingova č. 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. októbra 2012 č.k. 9C/191/2009-137 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í takto : Súd určuje, že navrhovatelia 1/ až 5/ sú podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXX, Y. „.-S., R. V. R. B. XXXX Q., nachádzajúceho sa v kat. území X., R. W., R. P. J., G. na J. Č.. XXXX, každý v podiele X/XX. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že vzájomný návrh odporcu z a m i e t a. Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov celého konania navrhovateľov 1/ - 5/ vo výške 3.074,68 €, na účet JUDr. Ivice Firstovej, vedený v Prima banke, H. W. XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú každý v podiele X/XX spoluvlastníkmi pozemku V.. Č.. XXXX, Y. „.-S., R. V.P. R. B. XXXX Q., G. na J. Č.. XXXX pre kat. územie X.. Súčasne vyhovel vzájomnému návrhu odporcu a za výlučného vlastníka tohto pozemku určil odporcu. Navrhovateľom uložil povinnosť náhrady trov konania odporcu. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že právnym predchodcom navrhovateľov X. Ž. U. U. Ž.H., Y.. D. bol právne perfektným výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 16.9.1949 Č.. XXXX/XX-X pridelený sporný pozemok, avšak v prídelovej listine zo dňa 26.3.1969, vystavenej už len na vdovu U. Ž., rod. D. (W. Ž.) sa sporný pozemok neuvádza a právna predchodkyňa sa dňa 7.1.1964 vzdala vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam v prospech československého štátu. Uviedol tiež, že v mennom zozname osôb nemeckej národnosti nebol uvedený pozemnoknižný vlastník, právny predchodca odporcu. Navrhovatelia preto nepreukázali splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, v dôsledku čoho bolo potrebné ich návrh zamietnuť. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu uviedol, že odporca sporný pozemok nadobudol v r. 2002 kúpou od R. S., ktorá pozemok zdedila po svojom otcovi U. V. (pozemnoknižný vlastník) v r. 1992. Do podania návrhu vo veci samej v r. 2009 odporca spolu s právnou predchodkyňou užívali pozemok 13 rokov. Dobromyseľnosť odporcu súd prvého stupňa vyvodil zo skutočnosti, že nehnuteľnosť nadobudol od R. S. ako od osoby, ktorá pozemok zdedila podľa dedičského rozhodnutia a bola zapísaná ako jej vlastník na liste vlastníctva. Hoci R. S. vo svedeckej výpovedi pred súdom uviedla, že rodičom boli v r. 1945 pozemky v dotknutej lokalite skonfiškované, súd prvého stupňa aj právnu predchodkyňu odporcu považoval za dobromyseľnú. Za rozhodujúce skutočnosti v tejto súvislosti považoval absenciu poznámky o konfiškácii v pozemkovej knihe, existenciu dedičského rozhodnutia po otcovi, o vierohodnosti ktorého nemala dôvod pochybovať, ako aj skutočnosť, že jej vlastníctvo nebolo nikým spochybňované. Vzájomný návrh odporcu preto považoval za opodstatnený. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastávali názor, že právni predchodcovia odporcu nemohli byť z dôvodu konfiškácie majetku vlastníkmi pozemku, ktorý bol na základe výmeru pridelený do vlastníctva predchodcov navrhovateľov, dobromyseľní. Odporca a jeho predchodcovia mohli byť iba jeho držiteľmi. Avšak samotnú držbu spochybnila svedkyňa S., keď uviedla, že od doby, kedy boli presídlení, pozemok neužívali. S ohľadom na svedeckú výpoveď R. S. za nesprávny považovali záver súdu prvého stupňa o jej dobromyseľnosti i možnosti započítania jej držby od r. 1992 v prospech odporcu, ktorý od uzavretia zmluvy v r. 2002 do začatia súdneho konania nedržal pozemok po dobu potrebných desať rokov. Odporca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na svoju obranu pred súdom prvého stupňa (pozemok nezahrnutý v prídelovej listine pre U. Ž., rod. D., otec ich právnej predchodkyne neuvedený v zozname osôb nemeckej národnosti, nevyznačenie konfiškácie v pozemkovej knihe), ako aj na správnosť záveru súdu prvého stupňa, že dobromyseľnosť ich právnej predchodkyne možno predpokladať. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), na pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením svedeckej výpovede R. S., listinných dôkazov (výmer o vlastníctve pôdy z č.l. 72 spisu, V. J. G. Č..J.. XX, prehlásenie o vzdaní sa vlastníctva prídelu z č. l. 103, žiadosť U. Ž. o odpustenie z č. l. 106, rozhodnutia správnych orgánov z č.l. 105 a 107, vyjadrenie zo dňa 23.11.1965, doplnil dokazovanie oboznámením dedičského rozhodnutia po neb. U. V., zomrelom 10.4.1979 (§ 214 ods. 1 písm. a/, § 213 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právnym predchodcom navrhovateľov (X. Ž. U. U., Y.. D.) bol výmerom zo dňa 16.9.1949 č. 3014/48-1 pridelený do vlastníctva i sporný pozemok. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že ide o perfektný právny akt oprávneného orgánu štátu. Na jeho základe sa preto právni predchodcovia navrhovateľov stali vlastníkmi v ňom označených nehnuteľností (dom s dvorom, záhrada a role) o výmere cca 9,6 ha, a to bez ohľadu na skutočnosť, že výmer neobsahuje určenie prídelovej ceny a predpokladá jej neskoršie určenie (porovnaj napr. rozsudok NS SR zo dňa 26. mája 2009 sp. zn. 3 Cdo/45/08). Vlastníctvo právnych predchodcov ako prídelcov mohlo síce zaniknúť, napr. i zrušením výmeru, avšak v prejednávanej veci takáto skutočnosť nebola preukázaná. Pre posúdenie vlastníctva predchodcov navrhovateľov je celkom bezpredmetné, že v pozemkovej knihe nebola vyznačená poznámka o konfiškácii. Na odvolanie právnej predchodkyne navrhovateľov bolo totiž zrušené rozhodnutie o zrušení prídelu a pridelené nehnuteľnosti sa ponechali v jej vlastníctve (rozhodnutie ONV Bratislava - vidiek, odbor VHPL ONV zo dňa 23. novembra 1965 č. Vod-1667/1965-Vanč-Z). K zániku vlastníctva predchodcov navrhovateľov nedošlo ani v dôsledku namietaného prehlásenia o vzdaní sa vlastníctva zo dňa 7.1.1964, ktoré pre nedostatok určitosti (§ 132 stredného OZ) nemožno považovať za perfektný právny úkon. Odhliadnuc od skutočnosti, že bolo vypracované miestnym národným výborom, nie je v ňom totiž špecifikovaný majetok, ku ktorému sa predchodkyňa navrhovateľov vlastníctva mala vzdať. Okrem toho uvedený úkon je celkom v rozpore s postupom U. Ž.H. ako vlastníčky pridelených nehnuteľností vo vyššie uvedenom správnom konaní, v ktorom požadovala s ohľadom na svoju sociálnu situáciu vdovy, nízky zárobok v družstve i neposkytnutie náhrady za nemeckou armádou vypálený dom B. I. odpustenie prídelovej ceny za pridelenú pôdu, odovzdanú do užívania družstvu pri vstupe do družstva v r. 1950. Prehlásenie preto nie je ani prejavom slobodnej vôle konajúcej. Navrhovateľov, ktorým bol v požadovanom podiele prejednaný sporný pozemok v dedičských konaniach po oboch právnych predchodcoch (po K.. X. Ž., zomrelom dňa 13.11.1955 osvedčenie o dedičstve zo dňa 4.6.2007 sp. zn. 10D/73/05 a po neb. U. Z., V. Ž., Y.. D., zomrelej dňa 16.6.1986 osvedčenie o dedičstve zo dňa 30.6.2006 sp. zn. 31D/2932/04), je preto potrebné považovať za spoluvlastníkov sporného pozemku, ibaže by vlastníctvo k pozemku nadobudli zákonom predpokladaným spôsobom iné osoby. Celkom nesprávne však súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pre vydržanie pozemku navrhovateľmi, ktorí takýto originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k spornému pozemku vôbec netvrdili. Svoje vlastníctvo odvodzovali z titulu dedenia po svojich právnych predchodcoch ako vlastníkoch pozemku. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že vlastníctvo k spornému pozemku nadobudol odporca vydržaním, so započítaním vydržacej doby svojej dobromyseľnej právnej predchodkyne R. S.. Jedným z predpokladov nadobudnutia vlastníctva vydržaním (usucapio) je oprávnená držba veci. Odporca držal pozemok ako svoju vlastnú vec na základe uzavretej kúpnej zmluvy s Oľgou Kreitzovou od r. 2002 najneskôr do začatia konania v r. 2009, teda po dobu kratšiu ako požadovaná desaťročná vydržacia doba (§ 134 ods. 1 OZ). Do vydržacej doby by bolo možné započítať i dobu jeho právneho prechodcu (§ 134 ods. 3), avšak len v prípade oprávnenosti držby predchodcu. O oprávnenej držbe možno hovoriť v prípade, že ten, kto s vecou nakladá ako so svojou je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí (porovnaj napr. uznesenie NS ČR zo dňa 19.92005 sp. zn. 22 Cdo/1703/05). Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu o dobromyseľnosti dcéry pozemnoknižného vlastníka U. V. a právneho predchodcu odporcu - R.F. S. pri držbe pozemku od r. 1992 je v príkrom rozpore s jej svedeckou výpoveďou. Z odvolacím súdom oboznámenej výpovede tejto svedkyne jednoznačne vyplynulo, že rodičom boli pozemky v r. 1945 konfiškované, museli sa z uvedenej lokality vysťahovať (svedkyňa sa narodila až po odchode rodičov z predmetnej lokality do okolia Nových Zámkov) a neskôr ich nikdy neužívali. Pojem konfiškácia (strata vlastníctva) je všeobecne známy i širokej laickej verejnosti, o to viac je známy a nezameniteľný s iným pojmom v prostredí, ktoré bolo konfiškáciou priamo dotknuté. Niet preto žiadneho rozumného dôvodu predpokladať, že svedkyňa pod týmto pojmom myslela niečo iné, než verbálne vo svojej výpovedi prejavila. Táto vedomosť svedkyne podľa názoru odvolacieho súdu celkom jednoznačne vylučuje jej dobromyseľnosť už pri nadobudnutí pozemku do vlastníctva dedením po otcovi v r. 1994 (uznesenie zo dňa 19. augusta 1993 sp. zn. D 7575/92, právoplatné dňa 11.2.1994). Z uvedeného potom vyplýva, že odporca si do vydržacej doby nemôže započítať dobu, po ktorú vec držala R.F. S., v dôsledku ktorej skutočnosti vlastníctvo k spornému pozemku nenadobudol vydržaním. V zmysle zásady nemo plus iuris transfere ad alium potest quam ipse habet rovnako pozemok nenadobudol do vlastníctva od svojej právnej predchodkyne na základe kúpnej zmluvy. R. S. bola len domnelým vlastníkom prevádzaného pozemku, bez ohľadu na zápis na príslušnom liste vlastníctva. Niet preto žiadnej prekážky pre určenie navrhovateľov za podielových spoluvlastníkov sporného pozemku z titulu dedenia po prídelcoch. Naliehavosť požadovaného určenia podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nesporne vyplýva z duplicitného zápisu navrhovateľov i odporcu ako vlastníkov na J. Č.. XXXX pre S.. Ú. X.Í.. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmenil a navrhovateľov 1/ - 5/ určil za podielových spoluvlastníkov sporného pozemku a vo vyhovujúcej časti tento rovnako zmenil a vzájomný návrh odporcu zamietol (§ 220 O.s.p.). Úspešným navrhovateľom odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov celého konania. Trovy konania navrhovateľov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a odvolanie vo výške 2 x 99,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.875, 68 €. Odmena za jeden úkon právnej služby bola určená podľa vyúčtovania navrhovateľov v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, t. j. vo výške 1/13 výpočtového základu (hodnotu pozemku nebolo možné ustáliť z obsahu spisu), pričom prislúcha nasledovne: Za prevzatie a prípravu zastúpenia a vypracovanie návrhu na začatie konania v r. 2009 (namiesto nedôvodne uplatneného úkonu - štúdium spisu), t.j. 2 x 53,49 €+ 2 x 6,95 € režijný paušál + 3 x 57,- € + 3 x r. paušál 7,41 € (účasť na troch pojednávaniach v r. 2011) + 4 x 58,69 € + 4 x r. paušál 7,63 € (úkony v r. 2012, pojednávanie dňa 22.2. a 12.10., písomné podanie na súd zo dňa 3.4. a odvolanie) + za účasť na pojednávaní 31.10.2012, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku 1 x 58,69 € + 7,63 €, + za účasť na odvolacom pojednávaní 66,- € + 8,39 €, spolu 600, 78 €. Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1) za desať polhodín (Dolný Kubín-Pezinok) po 123,50 € bola priznaná za účasť na štyroch pojednávaniach v r. 2011, po 127,10 € za účasť na troch pojednávaniach v r. 2012. Za dvanásť polhodím bola strata času priznaná za účasť na odvolacom pojednávaní (Dolný Kubín- Bratislava) vo výške 171,60 €, spolu vo výške 1.046,90 €. Cestovné výdavky (§ 15 písm. a/ a 16 ods. 4) boli priznané za 6 jázd Dolný Kubín-Pezinok a späť pri účasti advokáta navrhovateľov na pojednávaniach (498 km x 9,4 l/100 km x cena/l + 498 x 0,183/km), spolu 1.055,40 + za jednu jazdu Dolný Kubín-Bratislava a späť 171,60 € (518 km x 0,936 €/l x 5,6 l/100km +518x0,183), cestovné spolu 1.227,-€. DPH za úkony právnej služby do 1.1.2012 nebola odvolacím súdom priznaná, keďže nebolo preukázané, že advokát bol platiteľom tohto druhu dane. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.