Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/133/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205191 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710205191.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ D.. P. Q., bytom A.Z. XXA, F., 2/ V. C., B. A. XXX, Č., oboch zastúpených JUDr. Norbertom Horváthom, bytom Slnečná 592/2, Galanta, proti odporcovi: F.Z. O., bytom O. XX, B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 07. decembra 2012, č.k. 9C 133/2010-178a, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov v podobe ústnych a písomných vyhlásení o tom, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa dopúšťali trestnej činnosti, poškodzovali odporcu a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu, ďalej uložil odporcovi povinnosť do 10 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať navrhovateľovi 1/ doporučene na adresu jeho trvalého bydliska vlastnoručne podpísané písomné ospravedlnenie v nasledujúcom znení: "Ja, F. O., sa Vám pán D.. P. Q. ospravedlňujem za to, že som Vás ústne a písomne napadol a spojil Vaše meno s páchaním trestného činu pytliactva a poškodzovania môjho majetku. Ani jedno z tvrdení sa nezakladá na pravde." Ďalej uložil odporcovi povinnosť do 10 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať navrhovateľovi 2/ doporučene na adresu jeho trvalého bydliska vlastnoručne podpísané písomné ospravedlnenie v nasledujúcom znení: "P., F. O., sa Vám pán V. C. ospravedlňujem za to, že som Vás ústne a písomne napadol a spojil Vaše meno s páchaním trestného činu pytliactva a poškodzovania môjho majetku. Ani jedno z tvrdení sa nezakladá na pravde." Návrh v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol. Rozhodol, že navrhovateľom 1/ a 2/ priznáva náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, o ktorých výške rozhodne doplňujúcim uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, článku 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR, článku 10 ods. 1 a 2 Dohovoru, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ 1/ je člen Poľovníckeho združenia X. Č., člen Slovenského poľovníckeho zväzu od roku 1991, pričom v rámci združenia zastáva funkciu člena výboru a finančného hospodára, je konateľom obchodnej spoločnosti Mospol spol. s r.o., je ženatý, občan mesta F.. Navrhovateľ 2/ je starobný dôchodca, člen Poľovníckeho združenia X. Č., v ktorom zastáva funkciu predsedu dozornej rady, je členom Slovenského poľovníckeho zväzu od roku 1975, je bývalý znalec v odbore Stavebníctvo, je druhýkrát ženatý, občan obce Č.. Odporca dňa 02.10.2009, dňa 21.10.2009 a 03.01.2010 zaslal na adresu predsedu Poľovníckeho združenia X. Č. tri listy, s obsahom ktorých žiadal oboznámiť členov Poľovníckeho združenia X. Č., a ktoré boli predsedom poľovníckeho združenia prečítané prítomným členom združenia na výročnej členskej schôdzi, konanej dňa 09.01.2010, pričom boli zaradené do bodu 10. Navrhovatelia 1/ a 2/ písomne dňa 23.01.2010 vyzvali odporcu o bezodkladné ospravedlnenia za to, že v uvedených písomnostiach spojil ich mená s mafiánskymi praktikami, vydieraním, s krádežou odporcových práv a pytliactvom. Konštatoval, že v texte listu zo dňa 02.10.2009 odporca upozorňuje na poškodzovanie cudzieho majetku, poukazuje na trestné konanie vedené v minulosti proti navrhovateľovi 2/ a mafiánske praktiky členov poľovníckeho združenia a ďalej uvádza, že C. T. Q. rozširovali o odporcovi klebety, že poškodzuje majetok združenia. Dospel k záveru, že odporca v liste nikoho konkrétne neobviňuje, všeobecne formuluje svoje podozrenia a používa formulácie ako - niektorý z vašich radov, výčitky adresuje všetkým členom združenia a mená C. T. Q. spája iba s rozširovaním klebiet o osobe odporcu. Vzhľadom na to uvedený list nemá znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľov. Ďalej dospel k záveru, že v liste zo dňa 03.01.2010 odporca už priamo spája mená navrhovateľov s pytliactvom, rabovaním a nelegálnym lovom zveri na vnadiskách, nečestné správanie sa navrhovateľov a z kontextu listu môže nezainteresovaný čitateľ vyvodiť záver, že osoby menom V.. C. T. Q. majú s popísanými činnosťami niečo spoločné, alebo sa ich priamo dopúšťajú, keď v uvedenom liste odporca uvádza skutkové tvrdenia: "...O výkon práva poľovníctva ste ma okradli na čele s V.. C.... V poľovnom revíri dochádzalo k rabovaniu a pytliactvu lovom zveri na vnadiskách. Vnadiská pravidelne od konca septembra do konca decembra zakrmovali V.. T. L.. C. T. Q.... Obhliadka posedu preukázala, že V.. C. T. Q. klamali. Medzi takýchto ľudí som si mal dať prihlášku? Poukazujem, že príprava mojej fyzickej likvidácie sa odohrávala v dome C....".. List bol prečítaný predsedom združenia na výročnej členskej schôdzi dňa 09.01.2010, pričom prítomných bolo 20 členov združenia. Došlo k ich zverejneniu v rámci určitého okruhu ľudí, avšak podľa výpovede svedka P., nezostalo iba pri tom. O obsahu listov sa dozvedela i širšia poľovnícka verejnosť. Uviedol, že odporca predložil množstvo uznesení o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu pytliactva, avšak ani v jednom prípade nebolo proti navrhovateľom vznesené obvinenie, nebola proti nim podaná obžaloba a neboli právoplatne odsúdení za akúkoľvek trestnú činnosť, z čoho možno vyvodiť, že odporca pravdivosť svojich tvrdení nepreukázal a jeho tvrdenia možno považovať za nepravdivé, neoverené a neoprávnene zasahujúce do práva na ochranu dobrého mena a občianskej cti a dôstojnosti. Pokiaľ ide o incident zo dňa 24.03.2010, ktorý sa mal odohrať v poľovnom revíri Č. L., a pri ktorom mal odporca navrhovateľa 1/ slovne napadnúť slovami: "dávajú tu krmivo, aby tu potom mohli pytliačiť" a poškodzovania cudzieho majetku: "aj ja Vám siahnem na majetok, tak ako ste Vy siahli mne." A ďalej odporca slovne napadol navrhovateľa 1/ rade slovami: "keby tu neboli policajti, tak si to s Vami vybavím"; uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ nenavrhli vykonať dokazovanie, ktoré by preukázalo, že odporca uvedené obvinenia vyslovil, a i keď na podnet odporcu, začal poverený príslušník policajného zboru a na základe ohliadky miesta, trestné stíhanie vo veci, z obsahu uznesenia policajta nie je zrejmé, či pri ohliadke miesta slová odporcu odzneli. V danom prípade za primeranú satisfakciu vzhľadom na okolnosti, za akých k neoprávnenému zásahu došlo, považoval ospravedlnenie a poukázal na to, že i samotný výrok rozsudku, v ktorom súd konštatuje neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, je formou satisfakcie. Pokiaľ ide o navrhovateľmi uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že navrhovateľom 1/ a 2/ nevznikla značná ujma, a preto je ich požiadavka na náhradu nemajetkovej ujmy, vzhľadom k intenzite zásahu do ich osobnostných práv, neprimeraná, keď nepreukázali taký intenzívny zásah do sféry svojich osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie peňažnej satisfakcie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovatelia mali v konaní úspech v pomerne väčšej časti. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo návrhu navrhovateľov vyhovené, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca, v ktorom namietal, že závažným spôsobom neporušil česť vo sfére občianskoprávnych práv, keď ako poškodený a spolumajiteľ poľovného revíru sa listom obrátil na Poľovnícke združenie X. a poukázal na konkrétne konania, medzi iným aj na konanie navrhovateľov 1/ a 2/. Namietal, že súd mu uložil povinnosť za výroky, ktoré neurobil, keď nebolo preukázané kedy a pred ktorými osobami mal uviesť ústne a taktiež kedy a v akej listine mal písomne vyhlásiť, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa dopúšťajú trestnej činnosti, poškodzovali odporcu, resp. jeho majetok a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu. Pokiaľ ide o povinnosť uloženú mu napadnutým rozsudkom, zaslať navrhovateľom 1/ a 2/ písomné ospravedlnenie, namietal, že v konaní nebolo preukázané, kedy a pred akou osobou ústne, a ani kedy a v akej listine písomne mal napadnúť navrhovateľa 1/, že spáchal trestný čin pytliactva a poškodzovania jeho majetku a taktiež kedy pred akou osobu mal meno navrhovateľa 1/ ústne a písomne spojiť s páchaním trestného činu pytliactva a poškodzovania jeho majetku, pričom poukázal na to, že navrhovateľ 1/ sa menom volá P. a z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že žiadneho P. ústne ani písomne nenapadol. Nebolo tiež preukázané, kedy a pred akou osobou ústne ani kedy a v akej listine mal napadnúť navrhovateľa 2/, že spáchal trestný čin pytliactva a poškodzovania jeho majetku a písomne spojiť meno navrhovateľa 2/ a s páchaním trestného činu pytliactva a poškodzovania jeho majetku, pričom poukázal na to, že navrhovateľ 2/ má meno V. a dokazovaním bolo preukázané, že žiadneho V. ústne ani písomne nenapadol. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, a to vzhľadom na námietky, ktoré uviedol proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej návrhu navrhovateľa vyhovel a poukázal aj na to, že navrhovateľ 2/ žiadal písomne sa ospravedlniť, že jeho meno spájal s pokusmi o fyzickú likvidáciu odporcu a súd v tejto časti jeho návrhu nevyhovel. Ďalej namietal, že v liste zo dňa 03.01.2010 neuviedol nepravdivé skutočnosti, keď uviedol, že "okradli ste ma", vychádzal z toho že je preukázané, že prišiel o právo výkonu poľovníctva aj vďaka navrhovateľom 1/ a 2/, keď úradníci porušovali zákon a svojho práva sa domáhal od roku 1998 až do roku 2003. Ďalej v liste uviedol, že v poľovnom revíri dochádzalo k rabovaniu a pytliactvu, doložil však celú radu listinných dôkazov o tom, že na vnadiskách sa nachádzali zbytky zveri, krv, stopy po obuvi, ťahaní zveri a jej nakladanie na morové vozidlá, doložil listinné dôkazy, ktoré potvrdzovali, že navrhovatelia 1/ a 2/ vykonávali výkon práva poľovníctva v poľovníckom revíri aj po tom, ako bol rozhodnutím zrušený. K oznámeniu posádky motorového vozidla a následnému poškodzovaniu jeho majetku uviedol, že je pravdou, že na polícii oznámil ŠPZ motorového vozidla, ktoré vo večerných hodinách šlo na nezákonne zriadené vnadiská, pretože je spolumajiteľom poľovného revíru. Následne mu viac ako rok a pol bol poškodzovaný majetok a každé poškodenie majetku oznámil polícii, na čo má právo. Keďže ide o príčinný vzťah medzi jeho oznámením posádky vozidla a následným poškodzovaním jeho majetku, oprávnene sa domnieva, že poškodzovanie jeho majetku súvisí s členmi poľovníckeho združenia. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa konštatoval, že predložil celé množstvo uznesení o začatí trestného stíhania, týkajúceho sa pytliactva, avšak ani v jednom prípade voči navrhovateľom nebolo vznesené obvinenie. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že skutky sa stali, avšak nemôže za to, že doposiaľ nebol zistený ani v jednom prípade páchateľ. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že súd prvého stupňa v prvom výroku napadnutého rozhodnutia vynechal v 3. riadku slovo "majetok" a v 3.výroku napadnutého rozhodnutia opomenul uviesť, že odporca je povinný ospravedlniť sa navrhovateľovi 2/ aj za to, že spojil jeho meno s pokusmi o jeho fyzickú likvidáciu, čo možno považovať za zrejmú nesprávnosť a možno dosiahnuť nápravu vydaním opravného uznesenia podľa § 164 O.s.p. Zároveň navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na vykonané dokazovanie, najmä výpovede svedkov namietali, že v danom prípade vzhľadom na povahu a doterajšie správanie odporcu, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vyhovel ich výroku v časti petitu zdržovacieho charakteru, keď uložil povinnosť odporcovi zdržať sa akýchkoľvek zásahov v podobe ústnych a písomných vyhlásení o tom, že navrhovatelia sa dopúšťali trestnej činnosti, poškodzovali odporcu a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu, pretože absenciou takéhoto výroku, by sa nedosiahol účel samotného konania. Za nedôvodné považovali námietky odporcu, že absentujú dôkazy oprávňujúce rozhodnúť súd tak, ako rozhodol, keď bolo preukázané, že odporca konal, ako je to prezentované aj v samotnom rozhodnutí a tomuto konaniu odporcu zodpovedá aj druh a charakter výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. V súvislosti s tvrdením odporcu, že ho okradli o výkon práva poľovníctva, uviedli, že niet listinného dôkazu, ktorý by toto tvrdenie odporcu preukazoval. Podľa ich názoru v danom prípade bolo preukázané, že odporca najmä od mesiaca októbra 2009 sústavne a opakovane šíri nepravdivé tvrdenia týkajúce sa navrhovateľov, pričom odporca im týmito svojimi neoprávnenými zásahmi spôsobuje závažnejšiu ujmu na občianskej cti a dobrom mene, a tým znižuje ich spoločenský kredit. Nepravdivé tvrdenia odporcu a jeho útoky na navrhovateľov majú za následok spájanie osôb navrhovateľov s kriminálnou činnosťou v očiach spoločnosti a odporca nie je ochotný od nich upustiť. Poukázali na to, že už v minulosti bola odporcovi súdom uložená povinnosť ospravedlniť sa za svoje výroky navrhovateľovi 2/ a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 184/97-70 zo dňa 26.11.1998. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Predmetom ochrany v zmysle citovaných ustanovení sú i materiálne hodnoty a stránky osobnosti človeka, akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod., na ktoré sa v občianskom práve upínajú osobitné práva, nazývané aj všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka, a to vzhľadom na to, že ide o výsostné osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich osobitnom objekte, na ktorý sa upínajú, resp. ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v ust. § 11 Obč. zákonníka, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť konkrétnej fyzickej osoby v jej rozmanitých spoločenských vzťahoch, ktorá získala a požíva v spoločnosti dobrú povesť, pričom rozsah uvedeného práva sa v priebehu ľudského života vyvíja v súvislosti s jeho uplatňovaním v spoločenskom dianí. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do osobnostných práv, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižuje jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov a tak ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Musí ísť o jednanie proti mravnej integrite, o znižovanie dôstojnosti, vážnosti, cti, o jednanie z hľadiska vzťahu k spoluobčanom, o jednanie ohrozujúce postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Forma ochrany, a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov, závisí od charakteru porušenia a ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti, ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel, či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne, či len nedbanlivo, a či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu. K neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť ústne, písomne alebo aj iným aktívnym konaním, pričom nie je vylúčené zásah privodiť aj pasívnym správaním pôvodcu zásahu. Neoprávnený zásah do osobnosti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem alebo v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ sú neoprávnené, teda vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy, čím sa míňajú svojho účelu. V tomto smere treba vždy starostlivo rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi výrokmi; kým existenciu tvrdení možno preukázať, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu a preto tam, kde vyhlásenie prechádza do hodnotiaceho úsudku, proporcionalita zásahu bude závisieť na tom, či existuje dostatočný skutkový podklad pre napadnuté vyhlásenie a či toto z tohto podkladu logicky vyplýva. Kritika je vnímaná ako súčasť slobody prejavu a umožňuje odhalovať negatívne spoločenské javy, nedostatky, nešváry apod. Oprávnená kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky, a že je primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecná kritika vychádza z pravdivých východiskových predpokladov a logicky vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Konkrétnosť kritiky spočíva v tom, že východiskové podklady tvoria konkrétne uvedené skutočnosti. Kritika je primeraná, keď nevybočuje z medzí nutných pre dosiahnutie sledovaného cieľa. Ak kritika vybočí z uvedených medzí, ide o exces, ktorý je potom hodnotený ako zásah do osobnosti fyzickej osoby. Je na pôvodcovi kritiky, aby preukázal, že existovala konkrétna okolnosť, ktorá ho oprávňovala na vyslovenie daných hodnotiacich úsudkov. Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné rozlišovať medzi neoprávneným zásahom a kritikou, pričom rozdiel medzi nimi treba umiestniť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je daná len ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, avšak kritika, ktorá je primeraná čo do obsahu, formy a miesta, a nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu, nie je zásahom neoprávneným. V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v časti; ktorou sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa akýchkoľvek zásahov v podobe ústnych a písomných vyhlásení o tom, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa dopúšťali trestnej činnosti, poškodzovali odporcu a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu a uloženia mu povinnosti zaslať im do vlastných rúk ospravedlnenie v určenom znení, v ktorej časti návrhu navrhovateľov vyhovel; správne posudzoval podľa § 11 a § 13 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, článku 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR a článku 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak tieto ustanovenia nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom, že tvrdenia odporcu v liste zo dňa 03.01.2010 možno pokladať za nepravdivé, neoverené a neoprávnene zasahujúce do práva na ochranu dobrého mena a občianskej cti a dôstojnosti navrhovateľov, keď neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa navrhovateľa 1/ a taktiež konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa navrhovateľa 2/, uvedené v liste zo dňa 03.01.2010, ktoré posúdil ako nepravdivé, neoverené, neoprávnene zasahujúce do ich práva na ochranu dobrého mena a občianskej cti a dôstojnosti. Z obsahu predmetného listu súd prvého stupňa vyvodil, že odporca v texte listu priamo spája mená navrhovateľov s pytliactvom, rabovaním a nelegálnym lovom zveri na vnadiskách, nečestné správanie sa navrhovateľov, a že z kontextu listu môže nezainteresovaný čitateľ vyvodiť záver, že osoby menom V.. C. T. Q. majú s popísanými činnosťami niečo spoločné, alebo sa ich priamo dopúšťajú. Spájanie mien navrhovateľov s uvedenou činnosťou a vyvodenie záveru nezainteresovaného čitateľa o súvise menovaných s touto činnosťou však nemožno považovať za skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť by bolo možné overiť, ale za hodnotiace úsudky, a teda kritiku, ktorú je potrebné posudzovať z hľadiska vecnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že za skutkové tvrdenia považoval text uvedený v predmetnom liste v znení: "v poľovnom revíri dochádzalo k rabovaniu a pytliactvu lovom zveri na vnadiskách. Vnadiská pravidelne od konca septembra do konca decembra zakrmovali V.. T. L.. C. T. Q.... obhliadka posedu preukázala, že V.. C. a Q. klamali. Poukazujem, že príprava mojej fyzickej likvidácie sa odohrávala v dome C.... ". Z uvedeného textu však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť, že by tento text obsahoval skutkové tvrdenie o tom, že navrhovateľ 1/ a 2/ sa dopúšťali trestnej činnosti a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu, keď odporca uviedol, že V.. T. L.. C. T. Q. pravidelne vnadiská zakrmovali, a pokiaľ ide o rabovanie a pytliactvo lovom zveri na vnadiskách, neuviedol, že túto činnosť vykonávali navrhovateľ 1/ a 2/, ale že k nej dochádzalo v poľovnom revíri. Taktiež odporca v tomto liste neuviedol, že konkrétne navrhovateľ 1/ a 2/ by pripravovali jeho fyzickú likvidáciu, ale uviedol, že táto sa pripravovala v dome C., v čom nie je obsiahnuté skutkové tvrdenie, že by ju pripravoval navrhovateľ 2/ a vôbec sa tento text netýka navrhovateľa 1/. Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že aj ďalší text, v ktorom odporca uviedol, že: "o výkon práva poľovníctva ste ma okradli na čele s V.. C.... obhliadka posedu preukázala, že V.. C. T. Q. klamali", nemožno považovať za konkrétne skutkové tvrdenia o páchaní trestnej činnosti navrhovateľmi 1/ a 2/, ale v kontexte listu a všetkých ďalších okolností, za ktorých k tomuto prejavu odporcu došlo, z ktorých je zrejmé dlhodobé narušenie vzťahov medzi navrhovateľmi a odporcom v súvislosti s výkonom práva poľovníctva v poľovnom revíri, ide o hodnotiace úsudky odporcu, týkajúce sa hodnotenia konania navrhovateľov 1/ a 2/, ako aj ostatných členov poľovníckeho združenia v súvislosti s umožnením, resp. neumožnením výkonu práva poľovníctva odporcovi v danom poľovnom revíri a v súvislosti s poškodením posedu. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľov v tejto časti nerozlišoval dôsledne medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, ktoré sú vždy subjektívne, lebo vyjadrujú názor toho, kto úsudok vysloví, a ktoré požívajú z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a pre ich akceptovateľnosť nie je potrebné preukazovať ich pravdivosť, ale postačuje, ak majú určitý skutkový základ. Taktiež v texte ospravedlnenia, ktoré súd prvého stupňa uložil odporcovi zaslať navrhovateľom 1/ a 2/, nie je uvedené žiadne konkrétne tvrdenie odporcu, ktoré by malo byť nepravdivé, keď za skutkové tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde, nemožno považovať všeobecné konštatovanie, že ústne a písomne napadol a spojil meno navrhovateľa 1/, resp. meno navrhovateľa 2/ s konkrétnou činnosťou uvedenou v ospravedlnení. Text ospravedlnenia, ktoré súd prvého stupňa uložil odporcovi zaslať navrhovateľom 1/ a 2/, obsahuje aj ospravedlnenie za ústne zásahy a taktiež uložená povinnosť odporcovi zdržať sa akýchkoľvek zásahov zahŕňa aj zásahy v ústnej podobe, pričom uloženie týchto povinností je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ nenavrhli vykonať dokazovanie, ktoré by preukázalo, že odporca pri incidente dňa 24.03.2010 obvinenia tvrdené navrhovateľmi 1/ a 2/ skutočne voči nim vyslovil. Tiež neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané ústne a písomné vyhlásenia odporcu o tom, že navrhovateľ 1/ pripravoval jeho fyzickú likvidáciu, ktorých povinnosť zdržať sa bola odporcovi uložená napadnutým rozsudkom, a to nielen voči navrhovateľovi 2/, ale aj voči navrhovateľovi 1/. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, keď nerozlišoval dôsledne medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami obsiahnutými v predmetnom liste odporcu a taktiež nerozlišoval dôsledne, ktorého z navrhovateľov sa ktoré konkrétne skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok dotýka, ale len všeobecne konštatoval nepravdivosť a spôsobilosť neoprávneného zásahu do práva na ochranu dobrého mena, občianskej cti a dôstojnosti navrhovateľov, je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nedostatočné a v časti zásahov v ústnej podobe je v rozpore s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, pričom porušením práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, sa odníma účastníkovi možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku, v dôsledku čoho nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa opätovne posúdi; v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu; jednotlivé navrhovateľmi uplatnené nároky z hľadiska prijateľnosti/dovolenosti výkonu práva kritiky odporcom v tom smere, či táto obsahovala prípustné hodnotiace úsudky, ktoré boli založené na pravdivých informáciách, či forma ich verejnej prezentácie bola primeraná, a či primárnym cieľom kritiky bolo zneváženie navrhovateľov alebo upozornenie na negatívne javy/aktuálne spoločenské problémy a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.