Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209039 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710209039.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: V. C., A. W.Á. XX/ XX, M., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Vištuk, so sídlom Vištuk 1, IČO: 00 614 017 zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, o zaplatenie 5 414,86 € s príslušenstvom, na odvolania žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/303/2010-152 zo dňa 11. januára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z m e ň u j e tak, že žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 188,60 € a náhradu iných trov konania vo výške 324,50 € na účet právneho zástupcu žalovaného SODOMA VULGAN, spol. s r.o., J.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 16,67 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a uložil žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odpor vo výške 324,50 € a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 990,50 € na účet právneho zástupcu žalovaného. 2. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanovením § 96 O.s.p., keď uviedol, že dňa 2.12.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie návrhu na začatie konania. Dňa 21.12.2015 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom súhlasil so späťvzatím návrhu a zastavením konania. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že žalovaný si v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.12.2015 uplatnil náhradu trov konania z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo zo strany žalobkyne a žalovaný k nemu nedal žiaden dôvod a neexistuje žiadna mimosúdna dohoda o urovnaní. 4. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Návrh vzala späť z dôvodu, že právny zástupca žalovaného ju vyhľadal a sám aktívne jej ponúkol a spracoval toto podanie na základe toho, že prijala jeho návrh na mimosúdne usporiadanie veci uzatvorením dohody o postúpení pohľadávky s Jurajom Rehákom, ktorého právny zástupca žalovaného pri tomto úkone zastupoval a ktorým postupník prevzal jej pohľadávku tvoriacu predmet tohto sporu. Právny zástupca žalovaného ju uistil, že týmto vec končí vzájomné finančné nároky sú vysporiadané. Dokonca jej právny zástupca žalovaného uhradil aj súdny poplatok za návrh 324,50 €. Žalobkyňa preto nemôže súhlasiť s okolnosťou rozhodujúcou pre zastavenie konania uvedenou v druhom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia, že k zastaveniu konania žalovaný nedal žiaden dôvod. Nie je to pravdou. S návrhom na urovnanie prišiel sám právny zástupca žalovaného. Na otázku žalobkyne, kto je pán Q. T., ktorý pohľadávku preberá a uhradí ju žalobkyni (prečo tam nie je uvedený žalovaný), jej odpovedal, že je to rodinný priateľ a takto je to s ním a žalovaným dohodnuté. Že si žalovaný uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia je v rozpore s mimosúdnou dohodou (táto časť bola predmetom tiež verbálnej dohody), kedy právny zástupcu žalovaného žalobkyňu ubezpečil, že majú všetky nároky voči sebe vysporiadané. Svedkom tohto stretnutia bol manžel žalobkyne. Žalobkyňa sa cíti právnym zástupcom žalovaného podvedená, uplatnenie si náhrady trov konania odporuje ich mimosúdnej dohode. Žalobkyňa by v žiadnom prípade nenavrhla zastavenie konania bez predchádzajúcej dohody, teda bez toho, aby jej bola žalovaná suma a trovy konania vyplatené. 5. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie i žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že uloží žalobkyni zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 324,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 2 852,64 €. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zastaveniu konania zo strany žalobkyne, ku ktorému žalovaný nedal žiaden dôvod a neexistuje žiadna mimosúdna dohoda o urovnaní, uplatňuje si žalovaný v zmysle § 146 ods. 1 O.s.p. trovy konania v plnej výške. Dňa 14.1.2016 sa právny zástupca žalovaného dostavil na pojednávanie, na ktoré si so sebou priniesol aj zápisnice o rokovaní, ktoré boli určené na vklad do súdneho spisu krátkou cestou, ako dôkaz o porade s klientom. Priamo v budove súdu mu však bolo oznámené, že pojednávanie bolo zrušené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou. O tejto informácií nemal žalovaný dopredu vedomosť, nakoľko oznámenie súdu o predmetnej skutočnosti mu bolo poštou doručené až dňa 18.1.2016. Zároveň, ak by sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súd prvej inštancie, musel žalovaný namietať, že súd zle vypočítal trovy právneho zastúpenia, nakoľko právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH a túto skutočnosť súd nezohľadnil pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia. Na záver svojho odvolania žalovaný pripojil vyčíslenie náhrady trov konania v pôvodnom rozsahu úkonov, teda i vrátane úkonov, ktoré mu súd prvej inštancie nepriznal. Režijný paušál za všetky úkony si uplatnil v jednotnej výške 7,21 € zodpovedajúcej roku 2010. Voči náhrade trov konania spočívajúcich v žalovaným zaplatenom súdnom poplatku za odpor, ktorú mu súd prvej inštancie priznal, nenamietal. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že je zarážajúce, že žalovaný stále tvrdí, že k zastaveniu konania došlo zo strany žalobkyne a žalovaný nedal naň žiaden dôvod a že neexistuje žiadna mimosúdna dohoda, keď z vlastného podnetu právny zástupca žalovaného prišiel za žalobkyňou. Podaná žaloba bola dôvodná. Žalovaný svojim správaním, keď jej napokon vymáhanú sumu vyplatil, vrátane trov, dal príčinu na podanie návrhu na zastavenie konania. Poukázala na to, že právny zástupca žalovaného je synom predsedu predstavenstva žalovaného a zároveň členom predstavenstva. Z tohto dôvodu považuje žalobkyňa ním uplatňované trovy vrátane porád s klientom za neadekvátne a neetické. 7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nedošlo k dohode o mimosúdnom vyrovnaní. Žalobkyňa potom, čo podala návrh na zastavenie konania, postúpila pohľadávku na tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom konania. Poukázal na to, že žalobkyňa sa celý čas v konaní „zastupovala sama“, z čoho možno usudzovať jej dostatočné znalosti v oblasti vedenia súdneho sporu. Ak by bola uzatvorená mimosúdna dohoda, žalobkyňa by iniciovala jej vyhotovenie. Žalobkyňa si nesprávne mýli dohodu o postúpení pohľadávky s dohodou o urovnaní. Podpísala dohodu o postúpení pohľadávky na Q. T.. Z dohody je zrejmé, že žalobkyňa súhlasila s tým, aby bola pohľadávka prevedená na tretiu osobu až momentom zastavenia súdneho konania. Je teda nesporné, že v čase podania návrhu na zastavenie konania bola nespochybniteľnou vlastníčkou pohľadávky ktorej zaplatenie žalovala, a teda nebol ani dôvod na žiadnu mimosúdnu dohodu. Iné osoby ako strany sporu nemôžu uzavrieť mimosúdnu dohodu. 8. Napokon sa žalobkyňa ešte vyjadrila i k písomnému vyjadreniu žalovaného, keď uviedla, že je nehorázne, keď právny zástupca žalovaného popiera, že s dohodou o zmiernom urovnaní sporu zaplatením spornej sumy spolu s návrhom na zastavenie konania prišiel on sám, ktorý ju iniciatívne k stretnutiu vyzval. Odovzdal jej finančný obnos, ktorý bol predmetom sporu. V priebehu celého stretnutia sa právny zástupca žalovaného v žalobkyni snažil vzbudiť dojem, že týmto spôsobom urovnáva s odporcom predmetný spor. Späťvzatie spolu s dohodou o postúpení pohľadávky žalobkyňa podpísala a právny zástupca žalovaného ho osobne doručil Okresnému súdu Pezinok do podateľne. Žalobkyňa uvedenými úkonmi sledovala mimosúdne vyriešenie päťročných ťahaníc, ktoré boli žalovaným v konaní účelovo vyrábané. Bez toho, aby dal žalovaný žalobkyni relevantný podnet, by nevzala žalobu späť len asi mesiac pred pojednávaním. Žiadala, aby odvolací súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom by vypočul svedkov, ktorých konkretizuje po výzve súdu. 9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie žalovaného je dôvodné čiastočne. 11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. Súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie dňa 11.1.2016, preto o náhrade trov konania rozhodoval podľa vtedy účinného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex, ktorý je potrebné v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 aplikovať i na konania začaté predtým, než nadobudol účinnosť. Náhradu trov konania pri zastavení konania upravuje od 1.7.2016 § 256 ods. 1 CSP. 13. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, je potrebné otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 145 ods. 1 CSP (resp. do 30.6.2016 podľa 96 ods. 1 O.s.p.) v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, je žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie vyrovnacieho podielu voči žalovanému vo výške 5 414,86 € s príslušenstvom. Dňa 2.12.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, ktorým žalobkyňa vzala svoj návrh v celom rozsahu späť. O trovách konania uviedla, že si ich neuplatňuje. Súd prvej inštancie doručil dňa 16.12.2015 podanie žalobkyne žalovanému spolu s výzvou na oznámenie, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zároveň si uplatnil náhradu trov konania spolu vo výške 2 852,64 €. 15. Súd prvej inštancie správne zastavil predmetné konanie a priznal žalovanému náhradu trov konania (v zmysle vtedy účinného § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Žalobkyňa zvala svoj návrh späť a to bez uvedenia dôvodu, čím procesne zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a následných vyjadreniach, že by so žalovaným uzavrela akúkoľvek mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by bol uspokojený nárok tvoriaci predmet tohto sporu. Predovšetkým však žiadnou mimosúdnou dohodou neargumentovala v čase späťzvatia návrhu. Tvrdenia žalobkyne, že právny zástupca žalovaného inicioval ich stretnutie, na ktorom došlo k uzavretiu dohody o postúpení pohľadávky, a že v nej vyvolal dojem, že ide o mimosúdne urovnanie, sú z hľadiska náhrady trov konania bez právneho významu. Žalobkyňa spornú pohľadávku postúpila na tretiu osobu, nedošlo k jej uspokojeniu žalovaným, čo by mohlo zakladať právo žalobkyne na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. účinného do 30.6.2016. 16. Pokiaľ ide o výšku náhrady trov konania priznanú žalovanému, súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepriznal žalovanému náhradu trov konania za úkony: súhlas odporcu s odvolaním voči uzneseniu súdu o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 17.02.2014 á 190,89 €, nakoľko žalovaný nebol vyzvaný na vyjadrenie k odvolaniu (odvolanie mu bolo zaslané iba na vedomie); osobné preštudovanie spisu dňa 18.10.2013 á 190,89 €; štúdium spisu dňa 26.11.2015 á 190,89 € (keď štúdium spisu nie je možné považovať za úkon právnej služby); 3 x porada s klientom, nakoľko tieto úkony neboli súdu preukázané (napr. zápisnicou z porady) a žiadosť navrhovateľa o zamietnutie pristúpenia vedľajšieho účastníka zo dňa 7.11.2013, nakoľko tento úkon si žalovaný uplatnil dvakrát. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. 17. Žalovaný dodatočne (až spolu s odvolaním) predložil súdu zápisnice z porád s klientom. V zmysle § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP je pri uznesení rozhodujúci stav v čase jeho vydania. Pokiaľ si žalovaný mienil uplatniť náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné porady, mal tieto úkony právnej služby riadne preukázať spolu s uplatnením si náhrady trov konania. Na dodatočne predložené zápisnice nemôže odvolací súd analogicky vzhľadom na § 366 CSP prihliadnuť. 18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne určil rozsah úkonov právnej služby, za ktoré prislúcha žalovanému náhrada trov právneho zastúpenia a správne určil tiež tarifnú odmenu za jeden úkon vo výške 190,89 € a to vzhľadom na tarifnú hodnotu veci 5 414,86 €. Režijný paušál bol žalovanému priznaný iba vo výške 7,21 € aj za úkony vykonané po roku 2010 v súlade s vyčíslením náhrady trov konania predloženým žalovaným, keď súd nemôže priznať žalovanému viac, než žiadal. Súd prvej inštancie však opomenul zvýšiť odmenu o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Žalovaný preukázal, že jeho právny zástupca je platiteľom dane z priadnej hodnoty. Z tohto dôvodu musel odvolací súd pristúpiť k zmene napadnutého uznesenia pokiaľ ide o trovy konania. Žalovanému priznal rovnako ako súd prvej inštancie náhradu trov konania za nasledovné úkony právnej služby: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia - vyjadrenie vo veci samej - účasť na pojednávaní dňa 11.11.2013 - odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 03.12.2013 - návrh na zamietnutie pristúpenia vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 7.11.2013 19. Za ostatné žalovaným uplatnené úkony uvedené vyššie odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodov uvedených vyššie v rozhodnutí. 20. Žalovanému vznikol i nárok na náhradu za režijný paušál a to 5 × 7,21 €, spolu 36,05 €. 21. Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 954,45 € titulom úkonov právnej služby a 36,05 € titulom režijného paušálu, spolu 990,50 €. Táto suma sa zvyšuje o DPH 20 % vo výške 198,10 € na sumu 1 188,60 €. 22. Žalovaný má taktiež nárok na náhradu iných trov konania vo výške 324,50 € zodpovedajúcich zaplatenému súdnemu poplatku za odpor. 23. Žalobkyňa, ktorej bola náhrada trov konania uložená, je povinná ju zaplatiť ju právnemu zástupcovi žalovaného v súlade s § 263 ods. 1 CSP. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania. V zmysle § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný sa domáhal náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2 852,64 €, pričom odvolací súd mu svojim zmeňujúcim uznesením priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 188,60 €. Žalobkyňa sa oproti tomu domáhala, aby súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Možno teda vyvodiť, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 41,66 %, zatiaľ čo žalobkyňa bola úspešná na 58,33 %. Percento úspechu žalobkyne tak predstavuje 16,67 % (58,33 % - 41,66 %). Žalovaný je preto povinný uhradiť protistrane trovy odvolacieho konania v rozsahu 16,67 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).