Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211830 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710211830.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: GEOBAU, s.r.o., so sídlom Šintava 566, PSČ: 925 51, IČO: 36 681 237, zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Cíbik, Tomášikova 4, 821 08 Bratislava, zapísaný v zozname advokátov SAK pod. č.: 4663, proti žalovanému: IDI, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Areál ATC Biely kôň 4, 900 44 Tomášov, IČO: 35 715 511, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 297,50 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/170/2011-72 zo dňa 10.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/170/2011-72 zo dňa 10.10.2014 p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom sp zn. 33Cb/170/2011-72 zo dňa 10.10.2014, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Pezinok zamietol žalobný návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 297,50 EUR s príslušenstvom v celom rozsahu a vo veci trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 17,50 EUR ako náhradu za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2010, domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 297,50 EUR s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny od 15.07.2009 do zaplatenia. Žalobca si tiež návrhom uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci z náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu dvoch úkonov právnej služby, spolu v hodnote 60,90 EUR a náhradu trov konania titulom uhradeného súdneho poplatku. Svoj návrh žalobca dôvodil tým, že na základe objednávky žalovaného na geodetické zameranie na zákazke „Odstránenie skládok A a B“ v križovatke Pečňa na diaľnici D2, vyúčtoval svoje služby žalovanému vo faktúre č. 290035 vo výške 297,50 EUR so splatnosťou do 14.07.2009. Žalovaný v termíne splatnosti faktúru neuhradil, na čo reagoval žalobca dvoma písomnými upomienkami, pričom obe z nich boli bezvýsledné, faktúra ostala neuhradená, na základe čoho svoj nárok uplatnil na súde. Omeškanie datoval žalobca od prvého dňa po splatnosti faktúry a uplatňoval si zákonnú sadzbu úroku z omeškania. Žalobca svoj návrh dôvodil tým, že vykonal pre žalovaného práce - geodetické zameranie, ktoré žalovaný neuhradil. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril v odpore voči platobnému rozkazu tak, že medzi ním a spoločnosťou METROSTAV SK došlo k uzatvoreniu dohody, ktorej predmetom malo byť odstránenie skládky na križovatke na diaľnici D2 v Bratislave. Investorom tohto projektu bola spoločnosť METROSTAV SK, ktorá na základe akceptačného listu poverila žalovaného vykonaním prác - odstránenie skládky. Žalovaný tiež uviedol, že geodetické zameranie už bolo vykonané v rámci zadania zákazky žalovanému zo strany investora - METROSTAV SK, pričom od geodetického zamerania rozsahu skládky sa odvíjala cena diela - odstránenie skládky žalovaným. Žalovaný uzatvoril dohodu so žalobcom, nakoľko sám kapacitne nestačil na vykonanie odstránenia skládky. Žalovaný uviedol, že predmetom objednávky zo strany žalovaného žalobcovi však nikdy nebolo geodetické zameranie, nakoľko túto fázu predprípravy k odstráneniu skládky už vykonal sám zadávateľ - investor. Finančný rozpočet na odstránenie skládky sa napokon odvíjal od geodetického zamerania zadaného investorom. Žalovaný uviedol že ak vykonal žalobca geodetické zameranie, jednal tak bez objednávky žalovaného a fakturácia tejto práce ktorú následne vykonal je neoprávnená a teda jeho nárok neuznal. Žalovaný k veci dodal, že nakoľko žalobca v rozpore s objednávkou v stanovenom termíne nezačal odstraňovať skládku, ale začal vykonávať geodetické práce nad rámec dojednania, došlo k tomu že žalovaný meškal s odovzdaním prác investorovi, ktorý napokon od dohody so žalovaným odstúpil a nechal si tieto práce vykonať od iného subjektu. Žalobca k vyjadreniu a neuznaniu nároku žalovaným uviedol, že vzťah medzi investorom diela, ktorý si odstránenie skládky objednal u žalovaného je irelevantný voči vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca trval na svojom nároku s tým, že vykonal práce, ktoré si u neho žalovaný objednal a tieto práce aj vyúčtoval vo faktúre. 3. Žalobca svoj nárok preukazoval listinným dôkazom faktúrou č. 290035 zo dňa 30.06.2009 na sumu 297,50 EUR, ktorou vyúčtoval žalovanému geodetické zameranie, upomienkou 1 a upomienkou 2 adresovanými žalovanému. Následne v priebehu konania doložil súdu tiež doložil písomný doklad „akceptačný list“ vyhotovený spoločnosťou žalovaného a opatrený podpisom štatutárneho zástupcu žalovaného a štatutárneho zástupcu žalobcu. Predmetom akceptačného listu je objednanie zhotovenia diela objednávateľom - žalovaným a predmet diela je uvedený v bode 1 ako: „vykonanie kompletnej dodávky prác zahŕňajúcej: nákladku, odvoz, uskladnenie všetkého výkopového materiálu vrátane náletov (skládka B), dovoz a odvoz mechanizmov, sprístupnenie skládky, denné očistenie komunikácie, dovoz ornice a zatrávnenie plôch (skládka A a B) na zákazke Odstránenie skládok A a B situovaných na križovatke Pečňa na diaľnici D2“. Akceptačný list uvádza celkovú cenu diela na sumu 95 000,- EUR plus DPH, pričom jej splatnosť mala byť po prevzatí diela na základe vyúčtovacej faktúry do 35 dní. Žalovaný tento dokument predložil súdu prvej inštancie s tým, že ide o doklad o objednávke geodetického zamerania, ktoré sa síce výslovne nemenuje, avšak ako uviedol, tieto práce si dodatočne žalovaný u žalobcu ústne dojednal, keďže vykonanie odstránenia skládky bez geodetického zamerania nebolo možné a takéto zameranie musí byť vždy aktuálne pred samotným začatím ďalších prác. 4. Žalobca súdu tiež predložil dokument vyhotovený Z.. Y. J., autorizovaným geodetom a kartografom, z ktorého vyplýva že vykonal geodetické práce pre objednávateľa - žalobcu, konkrétne zameranie a výpočet kubatúry materiálu na skládke v oblasti Bratislava - Petržalka dňa 24.06.2009. Žalobca k veci navyše uviedol, že v prípade že by súdu prvej inštancie jeho písomné dôkazy svedčiace objednávke geodetického zamerania zo strany žalovaného nestačili, navrhoval dať predvolať k svedeckej výpovedi konateľa žalobcu, ktorý so žalovaným dojednal objednávku. 5. K listinným dôkazom predloženým žalobcom sa vyjadril na pojednávaní štatutárny zástupca žalovaného, p. H. A., ktorý k veci uviedol, že ako účastník konkurzu vyhláseného investorom na projekt odstránenia skládky v Petržalke, tento konkurz vyhral a získal od investora zákazku. Celková cena ktorú investor za vykonanie prác ponúkol sa odvíjala práve od geodetického zamerania ktoré poskytol investor, nakoľko bez informácie o množstve materiálu potrebného odstrániť, by nebolo možné stanoviť odmenu pre dodávateľa diela. Nakoľko žalovaný nemal k dispozícii potrebné technické zabezpečenie, oslovil žalobcu, aby ako subdodávateľ vykonal práce ktoré sú obsahom akceptačného listu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný odkázal na text akceptačného listu, v ktorom sú výslovne uvedené práce ktoré si objednal u žalobcu a nakoľko táto objednávka bola písomná, nie je pravda, že si navyše u žalobcu objednal tiež geodetické zameranie ústne. Žalovaný uviedol že žalobca bol informovaný o tom, že geodetické meranie už raz bolo uskutočnené a od neho sa odvíjala cena odstraňovacích prác na skládke. Podľa názoru žalovaného žalobca vykonal nadbytočné zmeranie, ktoré bolo nad rámec toho, čím ho žalovaný ako objednávateľ poveril. Z daného dôvodu neuhradil faktúru, pretože táto bola nadbytočná a neoprávnená a ani nereagoval na upomienky. Žalovaný doplnil že žalobca sa pri uzatvorení objednávky - akceptačného listu informoval objednávateľa na preplatenie prípadného geodetického zamerania, pričom objednávateľ uviedol, že takéto meranie bude preplatené len v prípade akceptácie tejto práce investorom, nakoľko zmeranie skládky bolo už vykonané investorom približne mesiac pred zadaním zákazky žalovanému, teda bolo aktuálne. Žalovaný taktiež spochybnil písomný doklad predložený žalobcom - geodetické zmeranie vykonané Z.. J., z ktorého nevyplýva koľko zhotoviteľ merania vyúčtoval na túto prácu a teda akú sumu žalobca skutočne geodetovi uhradil. Opakovane zdôraznil, že predmetom dohody o vykonaní prác na skládke ktorá dohoda bola obsahom akceptačného listu, bol výpočet prác na skládke, avšak ich súčasťou nebolo geodetické zmeranie. V prípade že vykonal žalobca geodetické zmeranie, jednal tak nad rámec toho čo bolo dojednané a nemá nárok na uhradenie nákladov za tieto práce. Žalovaný teda spochybnil preukázanie dohody medzi ním a žalobcom, predmetom ktorej by bolo objednanie geodetického merania, nakoľko z akceptačného listu objednanie tejto práce nevyplýva a žiadne ústne dojednanie navyše uskutočnené nebolo. Žalovaný tiež k veci dodal, že žiadne geodetické zameranie mu nebolo ani doručené, teda nebolo zo strany žalobcu ani preukázané odovzdanie tejto práce. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tiež výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, p. S. Š., ktorý k veci uviedol, že zákazku mu sprostredkoval spoločný známy žalobcu a žalovaného p. N. E.. So žalovaným sa štatutárny zástupca stretol na mieste skládky, kde si ústne mali dojednať vypracovanie geodetického zamerania s tým, že štatutárny zástupca žalovaného mal túto prácu objednať a zaviazať sa na uhradenie ceny za túto prácu. Ohľadne ceny za vykonanie tohto zamerania svedok uviedol, že nebola dojednaná osobitná cena na zameranie skládky. 7. Súd vykonal dokazovanie tiež výsluchom svedka p. E., ktorý vypovedal, že pozná štatutárneho zástupcu žalobcu aj žalovaného. K veci uviedol, že potom ako investor odstránenia skládky poveril vykonaním tohto diela žalovaného a žalovaný mal záujem poveriť týmito prácami určitého subdodávateľa, svedok žalovanému odporučil spoločnosť žalobcu. Na osobných rokovaniach medzi žalobcom a žalovaným sa svedok osobne nezúčastnil, pôsobil len ako sprostredkovateľ, pričom však uviedol že mal vedomosť o tom že geodetické zmeranie vykonal investor a od tohto merania sa odvíjala cena pre dodávateľa prác. 8. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vyššie uvedeného dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov predložených žalobcom, na základe výpovedí svedkov - štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného a p. E., ako aj z vyjadrení žalobcu a žalovaného k veci. Súd prvej inštancie zhodnotil, že prejednávaný spor je sporovým konaním v pravom zmysle slova a je podriadený zásade kontradiktórnosti. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného podľa dôkazov navrhnutými sporovými stranami a výsledok rozhodovania závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom „straty“, resp. prehratia sporu. 9. Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný nárok žalobcu, ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (vzhľadom na postavenie oboch účastníkov ako obchodných spoločností, čo zdôvodnil v odôvodnení rozsudku na strane 6), ktorej uzatvorenie žalobca tvrdil. Pokiaľ ide o procesný postup a vykonávané dokazovanie, súd prvej inštancie posúdil konanie vzhľadom k ustanoveniam § 101 OSP, § 120 OSP a § 153 OSP, ktoré ustanovenia boli platné a účinné v čase rozhodovania vo veci. Ustanovenia sa viažu k zásade kontradiktórnosti sporového konania a dôkaznej povinnosti sporových strán a ich zodpovednosti za spor a jeho výsledok. 10. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo objednanie geodetického zamerania, ktorého vykonanie si žalobca vyúčtoval a ktorého odmeny sa svojim návrhom domáhal. Súd prvej inštancie nemal za preukázané uzatvorenie záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ohľadne geodetického zamerania, ako ani nemal za preukázané, či došlo k splneniu, teda či bolo skutočne dielo zo strany žalobcu dodané žalovanému a teda nemal za preukázaný žalovaný nárok z titulu neuhradenia ceny za dodané dielo. Za daných okolností a z vykonaného dokazovania, najmä z faktúry a akceptačného listu, ktorými žalobca svoj nárok preukazoval, nebolo možné žalobcovi nárok priznať a preto súd prvej inštancie tento nárok zamietol. Súd prvej inštancie konštatoval, že jednak akceptačný list medzi sporovými stranami nepreukazuje objednávku žalovaného a súvisiaci záväzok vykonať geodetické meranie a zároveň samotná faktúra nesvedčí o skutočnom dodaní diela, ako ani iné dôkazy a výpovede svedkov nesvedčali tvrdeniu žalobcu že vykonal prácu ktorú si od neho žalovaný objednal. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, o tých rozhodoval súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP a teda strane úspešnej v spore, ktorou je žalovaný, priznal náhradu trov konania v rozsahu v akom si ich žalovaný uplatnil a to vo výške 17,50 EUR, čo predstavuje uhradený súdny poplatok za podaný odpor a zaviazal žalobcu na jeho nahradenie. 11. Žalobca podal dňa 01.12.2014 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP, teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ako druhý odvolací dôvod uviedol žalobca dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a teda že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca zároveň namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Pre zdôvodnenie nesprávneho posúdenia vykonaných dôkazov žalobca uviedol, že akceptačný list bol súdom nesprávne posúdený, keď dospel k záveru že geodetické zmeranie objednané žalovaným nebolo. Žalobca poukázal na časovú postupnosť kedy 24.06.2009 bol spísaný akceptačný list, v ten istý deň zmeral geodet predmetnú skládku a dňa 26.06.2009 vypracoval písomné zmeranie, následne 30.06.2009 vystavil žalobca faktúru. Poukázal tiež na to, že žalovaný dňa 21.07.2009 prefakturoval investorovi sumu 297,50 EUR, ktorá zodpovedá nákladom na geodetické zmeranie (i keď investor túto prefakturáciu odmietol s tým, že pre omeškanie dodávateľa nakoniec zákazku zadal inému subjektu), čím žalobca zdôraznil, že tieto udalosti nastali ešte pred plánovým termínom ukončenia prác v zmysle akceptačného listu medzi žalobcom a žalovaným, ktoré ukončenie bolo plánované na 10.08.2009. Žalobca mal za to, že časová postupnosť medzi jednotlivými udalosťami nasvedčuje tomu, že žalovaný neuviedol pravdivé informácie keď namietal, že si už žalobcu geodetické meranie neobjednal. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalovaného bez riadneho preverenia všetkých súvisiacich dokladov, ktoré predložil žalobca. V závere žalobca uviedol, že nakoľko na súde prvej inštancie mal za to, že preukázal svoj nárok, nenavrhoval ďalších svedkov, keďže sa snažil o čo najhospodárnejšie a najrýchlejšie konanie, avšak pokiaľ to bude nutné zváži predvolanie ďalších svedkov. Žalobca v dovolaní žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie a uplatnil si trovy odvolacieho konania v rozsahu 31,28 eur ako náhradu za jeden úkon právnej služby za podané odvolanie. 12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 01.07.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 16. Prejednávaná vec má rovinu hmotnoprávnu a rovinu procesnoprávnu, pričom ani jeden z týchto uhlov pohľadu nesvedčí tvrdenému nároku žalobcu. Z hmotnoprávnej roviny má odvolací súd za to, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo podpísaním akceptačného listu. Akceptačný list podrobne vymenúva rozsah diela a cenu za dielo, pričom neobsahuje objednanie geodetického zamerania. Nakoľko si zmluvu sporové strany dojednali písomne, dá sa uvažovať tak, že si zvolili písomnú formu záväzkovo právneho vzťahu a preto všetky dodatky a doplnenia tejto zmluvy musia byť v písomnej forme a to v súlade § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Aj keby sa preukázalo tvrdenie žalobcu, že dohoda so žalovaným bola rozšírená o prácu na geodetické zmeranie ústnou formou, takéto dojednanie by bolo možné považovať za neplatné vzhľadom na zvolenú písomnú formu. Ústne dojednanie o objednávke na geodetické zmeranie však preukázané nebolo, tak ako ani nebolo preukázané samotné dodanie tejto práce žalovanému. Akceptačný list ani vystavená faktúra nesvedčia o objednaní ani o dodaní tejto práce žalovanému a vypracovaný dokument Z.. U., ktorý predložil žalobca ako doklad o vykonanom zmeraní, nesvedčí že tento doklad bol určený žalovanému a že bol žalovanému dodaný. 17. Pokiaľ ide o procesnoprávnu rovinu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje povahu tohto sporového konania. Súd má za úlohu byť v pozícii pozorovateľa a hodnotiteľa dôkazov sporových strán, pričom táto zásada kontradiktórnosti platila tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ako aj platí za účinnosti Civilného sporového poriadku. Strany sporu sú zodpovedné za výsledok konania tým, že znášajú dôkazné bremeno. Úlohou žalobcu teda nemalo byť snaha o hospodárnosť konania a rýchlosť konania, keďže tieto úlohy prináležia súdu, ktorý konanie vedie. Snahou žalobcu malo byť predloženie takých dôkazov, ktoré by nezvratne potvrdili jeho nárok. V odvolaní sa žalobca vyjadril, že zvažuje predvolanie ďalších svedkov, avšak je potrebné žalobcu informovať, že je právomocou súdu predvolávať svedkov a to v čase do ukončenia dokazovania. Právom žalobcu je navrhnúť svedka a súd môže a nemusí takéhoto svedka predvolať. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že v odvolacom konaní sa dokazovanie dopĺňa len v určitých prípadoch v súlade s § 384 CSP. Nakoľko neboli naplnené dôvody pre ďalšie dokazovanie a žalobca v odvolaní ani neuviedol o akých svedkoch by sa malo jednať, ako ani riadne nezdôvodnil prečo týchto svedkov nenavrhol v základnom konaní, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne aj právne správne. Hospodárnosť ani rýchlosť konania nemajú prioritu pred dôkladne zistených skutkovým stavom, ako ani nemajú prioritu bez preukázaním tvrdenia sporovej strany, preto argument žalobcu v tomto smere nie je dôvodný. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 18. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 19. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako na konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania, nakoľko však tento účastník nevykonal v odvolacom konaní žiadne procesné úkony, nevznikli mu žiadne trovy, pričom trovy si ani neuplatňoval, na základe uvedeného odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 20. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 33Cb/170/2011-72 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).