Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/299/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201537 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711201537.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. T., nar. X. X. XXXX, bytom Č. X, D., štátny občan SR, 2/ J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. X, D., štátna občianka SR, 3/ N. R., nar. XX. X. XXXX, bytom bytom Č. X, D., štátny občan SR, 4/ K. R., nar. XX. X. XXXX, bytom Č. X, D., štátna občianka SR, 5/ S. K., nar. X. XX. XXXX, bytom Č. X, D., štátny občan SR, 6/ S.. D. K.Á., nar. X. X. XXXX, bytom Č. X, D., štátna občianka SR, 7/ N.. X. R., nar. XX. X. XXXX, bytom Č. X, D., štátny občan SR, 8/ N.. Ľ. R., nar. X. XX. XXXX, bytom Č. X, D., štátna občianka SR, 9/ S. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom Č. Xb, D., štátny občan SR, 10/ Ľ. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom Č. Xb, D., štátny občan SR, 11/ C. K., nar. XX. X. XXXX, bytom Ž. XA, D., 12/ O. K., nar. X. X. XXXX, bytom Č. X, D., štátna občianka SR, navrhovatelia 1/ až 4/ a 7/ až 10/ zastúpení: JUDr. Soňa Vlhová, advokátka so sídlom Mlynské nivy 12, P. O. BOX 141, Bratislava, navrhovatelia 5/, 6/ zastúpení: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka so sídlom, Heydukova 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ K.. Š. W., nar. X. X. XXXX, bytom Č. X, D., štátny občan SR, zastúpený: Cipciar & partners, s. r. o., IČO: 36 716 669, so sídlom Haburská 49/F, Bratislava, 2/ Obec Bernolákovo, Hlavná 111, Bernolákovo, 3/ K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž. X, I., štátny občan SR, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. decembra 2014, č. k. 10C/36/2011-262, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľom 1/ až 10/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca 1/ je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 1596 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 214/1596, zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec D., katastrálne územie D.. Odporcom 1/ a 2/ súčasne uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ a 7/ až 10/ trovy konania za zaplatený súdny poplatok v výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 4.739,24 eur a navrhovateľom 5/ a 6/ trovy právneho zastúpenia v sume 2.996,80 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľom 11/ a 12/ a odporcovi 3/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 40a a § 140 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zák.“) a vecne relatívnou neplatnosťou darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 9. 9. 2009, ktorou odporca 1/ (darca) bezodplatne previedol vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech odporcu 2/ (obdarovaný). Za nadbytočnú označil súd prvého stupňa účasť odporcu 3/ ako jedného z podielových spoluvlastníkov spornej dotknutej nehnuteľnosti v konaní na žalovanej strane, nakoľko predkupné právo je právom každého individuálneho podielového spoluvlastníka, ktorý sa samostatne môže s úspechom domáhať určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, t. j. nejedná sa o nerozlučné spoločenstvo účastníkov. V časti náhrady trov konania súd prvého stupňa rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní úspešným navrhovateľom 1/ až 10/ priznal náhradu trov konania. Navrhovateľom 11/ a 12/ náhradu trov konania s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili. Odporcovi 3/, voči ktorému návrh nebol podaný dôvodne, v dôsledku čoho by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, náhradu trov nepriznal z rovnakého dôvodu, a teda pre jej neuplatnenie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľom 1/ až 4/ a 7/ až 10/ priznal súd prvého stupňa podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a nasl. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 99,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 4.739,24 eur nasledovne: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia: 305,19 eur + režijný paušál 7,41 eur, 2. Podanie návrhu 8. 2. 2011: 305,20 eur + režijný paušál á 7,41 eur, 3. Účasť na pojednávaní 5. 12. 2012: 80,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, 4. Písomné podanie z 19. 3. 2013: 330,38 eur + režijný paušál á 7,81 eur, 5. Účasť na pojednávaní 3. 4. 2013: 82,60 eur + režijný paušál 7,81 eur, 6. Písomné podanie z 23. 9. 2013: 330,38 eur+ režijný paušál á 7,81 eur, 7. Písomné podanie z 10. 10. 2013: 330,38 eur + režijný paušál 7,81 eur, 8. Účasť na pojednávaní 13. 12. 2013: 82,60 eur + režijný paušál 7,81 eur, 9. Písomné podanie z 16. 1. 2014: 340,28 eur + režijný paušál 8,04 eur, 10. Účasť na pojednávaní 5. 3. 2014: 340,28 eur + režijný paušál 8,04 eur, 11. Účasť na pojednávaní 28. 5. 2014: 247,48 eur + režijný paušál 8,04 eur, 12. Účasť na pojednávaní 17. 9. 2014: 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur, 13. Písomné podanie z 10. 12. 2014: 247,48 eur + režijný paušál 8,04 eur, 14. Účasť na pojednávaní 10.12.2014: 247,48 eur + režijný paušál 8,04 eur, Náhrada cestovného za účasť na pojednávaniach....................95,88 eur + 20 % DPH Navrhovateľom 5/ a 6/ súd prvého stupňa priznal trovy právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia vychádzajúceho z ust. § 10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 2.996,80 eur nasledovne: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia: 370,14 eur + režijný paušál 8,04 eur, 2. Štúdium spisu 13. 3. 2014: 370,14 eur + režijný paušál 8,04 eur, 3. Účasť na pojednávaní 28. 5. 2014: 370,14 eur + režijný paušál 8,04 eur, 4. Písomné podanie z 30. 7. 2014: 370,14 eur + režijný paušál 8,04 eur, 5. Účasť na pojednávaní 17. 9. 2014: 92,53 eur + režijný paušál 8,04 eur, 6. Písomné podanie z 2. 12. 2014: 370,14 € + režijný paušál 8,04 eur, 7. Účasť na pojednávaní 10. 12. 2014: 370,14 eur + režijný paušál 8,04 eur, Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaniach 28. 5. 2014, 17, 9. 2014 a 10. 12. 2014...............3x 2x 13,40 eur..............................80,40 eur Náhrada cestovného za účasť na pojednávaniach.....................47,28 eur + 20 % DPH Pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny navrhovateľov 5/ a 6/ súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., t. j. z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, a ktorá podľa navrhovateľmi 5/ a 6/ predloženej cenovej ponuky stavebných pozemkov v obci D. predstavovala sumu v priemere 97,28 eur/m2. Nakoľko predmetom konania bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 214/1596 k pozemku s parc. č. XXXX/XX o celkovej výmere 1596 m2, jeho hodnota podľa predloženej cenovej ponuky predstavovala 20.817,92 eur. Proti tomuto rozsudku, v časti priznania náhrady trov konania navrhovateľom 1/ až 10/, podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/, ktorí pre existenciu inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a pre nesprávne právne posúdenie veci žiadali v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a navrhovateľom 1/ až 12/ náhradu trov konania nepriznať. S poukazom na reálny výsledok konania, kedy sa na príslušnom liste vlastníctva k predmetnému pozemku v časti vlastníci zmení stav tak, že vlastníkom sa stane odporca 1/ namiesto odporcu 2/, hoci sám dobrovoľne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na odporcu 2/ a jeho slobodná vôľa bola nahradená súdnym rozhodnutím, a teda vlastnícke právo navrhovateľov ako podielových spoluvlastníkov nebude žiadnym spôsobom dotknuté, namietali aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania. Za ďalšiu podstatnú skutočnosť, ktorá ovplyvňuje použitie tohto ustanovenia v danej veci, označili sankcionovanie odporcu 1/ za „dodržanie sľubu“ tým, že spolu s odporcom 2/ je povinný nahradiť trovy konania v nie malej výške. Poukázali tiež na to, že navrhovatelia sú právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov pozemkov v danej lokalite, ako i právnymi nástupcami pôvodných členov združenia, a teda nemohli byť a ani neboli účastníkmi rokovaní a dohôd s odporcom 2/, a že sporný pozemok bol uznesením obecného zastupiteľstva odporcu 2/ č. 5/97 z 15. 10. 1997 určený ako verejná účelová komunikácia. Navrhovatelia si preto zrejme neuvedomili, že ponechanie sporného pozemku v súkromnom majetku bude do budúcnosti spôsobovať nemožnosť napĺňať funkcie obce v zmysle zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a budú tiež vznikať neustále spory a problémy, ktoré budú spôsobené skutkovým nesúladom so zákonmi, prijatými uzneseniami obecného zastupiteľstva, ako i platnými všeobecne záväznými nariadeniami obce. Z priebehu konania odporcovia 1/ a 2/ vyvodili, že navrhovateľom nešlo ani tak o prípadné porušenie predmetného ustanovenia o predkupnom práve (všetci nadobudli svoje podiely na pozemku pod komunikáciou kúpou bez oslovenia ostatných spoluvlastníkov a tým porušením príslušného ustanovenia), ale skôr o osobné záujmy, ktoré však môžu spôsobovať problémy im samotným. Prihliadnuť je podľa odporcov 1/ a 2/ potrebné aj na pokus o mimosúdnu dohodu v podobe písomnej pozvánky všetkých navrhovateľov na rokovanie o vzniknutej situácii, na ktorú navrhovatelia žiadnym spôsobom nereagovali. Uzavreli preto, že navrhovatelia svojim správaním prispeli k vzniku sporu, keď nemali záujem riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnym zmierom. Zhrnúc uvedené skutočnosti zakladajúce dôvody osobitného zreteľa (neprimeraná tvrdosť voči účastníkom, dotknutie majetkovej sféry odporcov v značnom rozsahu, sankcionovanie odporcu 2/ za splnenie svojho záväzku, nezmenenie právneho stavu voči navrhovateľom na základe meritórneho rozhodnutia, nezáujem navrhovateľov o mimosúdne rokovania, existencia nesporne verejného záujmu) odporcovia 1/ a 2/ vyslovili presvedčenie, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na rozhodnutie o náhrade trov konania neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom 1/ až 10/ priznal náhradu trov konania. Navrhovatelia 1/ až 4/ a 7/ až 10/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že trovy právneho zastúpenia boli uplatnené v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a jednotlivými ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Nesúhlasili s argumentáciou odporcov 1/ a 2/, že vo veci boli dané dôvody pre celkom výnimočnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko práve pre neochotu odporcov 1/ a 2/ riešiť vec mimosúdnou cestou, boli nútení zvoliť súdnu cestu. Odporca 1/ a ani štatutárny zástupca odporcu 2/ neboli ochotní sa dohodnúť, naopak odporca 2/ neustále žiadal od navrhovateľov prevedenie ich spoluvlastníckych podielov k pozemkom na obec, čím by opätovne mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Starosta síce zvolal rokovanie, na ktoré odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní poukazovali, ale jeho postoj k veci bol jednoznačný, jedinou možnou dohodou bol pre neho bezodplatný prevod pozemkov na obec a žiadnu inú dohodu nepripúšťal. Okrem toho predmetné rokovanie bolo zvolané až po začatí súdneho konania. Z uvedeného vyplýva, že práve pre správanie a postoj odporcov 1/ a 2/ muselo prebehnúť konanie, v ktorom navrhovateľom vznikol nárok na trovy konania. V ďalšom navrhovatelia 1/ až 4/ a 7/ až 10/ poukázali tiež na to, že zo strany odporcu 2/ nešlo o žiaden verejný záujem, ale o snahu sprejazdniť cestu na ďalšiu výstavbu, čo potvrdzuje svedecká výpoveď pána J. na pojednávaní dňa 10. 12. 2014. Neobstojí preto ani tvrdenie o zrejmej neprimeranosti trov voči odporcom 1/ a 2/. K argumentácii odporcu 1/ o sankcionovaní pre dodržanie sľubu navrhovatelia uviedli, že nikto nie je oprávnený sľubovať niekomu niečo, čo je v rozpore so zákonom a nikto nemôže ani takýto sľub, ktorý je nezákonný, realizovať. Záverom dodali, že v danom prípade sa nejedná ani o žiaden výnimočný charakter veci, ale o spor, v ktorom odporcovia 1/ a 2/ porušili platné právo, a preto si museli byť vedomí následkov svojho konania. Naopak nepriznaním náhrady trov konania navrhovateľom by došlo k porušeniu ich ústavného práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ je nedôvodné. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia citovaného ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať najmä na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré účastníkov konania viedli k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a pod. Pri skúmaní naplnenia podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné zhodnotiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré by mohli zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa, a tieto posúdiť vo vzájomnej súvislosti a v spojení s účelom ust. § 150 O.s.p., ktorým je odstránenie neprimeranej tvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Len samotné nepriaznivé majetkové pomery účastníka konania, ktorému má byť uložená povinnosť na náhradu trov konania, samy o sebe nemusia viesť k aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko významnou skutočnosťou bude aj zohľadnenie príčin ťaživej sociálnej situácie účastníka konania a prípadné zavinenie samotného účastníka konania, výšky priznaných trov konania, osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníka konania, ktorému má byť priznaný nárok na náhradu trov konania, a ktorého majetková sféra by bola aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. tiež dotknutá, a v neposlednom rade aj okolností vedúcich k uplatneniu práva na súde a procesný postoj účastníkov konania. Rovnako moderačné oprávnenie súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, zakotvené v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p., nemôže byť pre svoju výnimočnosť použité bez ďalšieho vždy, keď medzi majetkovým statusom sporových strán sú výrazné rozdiely. V opačnom prípade by aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v rozpore s jeho účelom znamenala nespravodlivý zásah do práv protistrany. V prejednávanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešným navrhovateľom 1/ až 10/ priznal náhradu trov konania (navrhovateľom 11/ a 12/ a odporcovi 3/ síce nárok na náhradu trov konania vznikol, ale títo si ho neuplatnili). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu nezistil žiadne dôvody, ktoré by v danej veci odôvodňovali celkom výnimočnú aplikáciu moderačného práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Práve naopak odvolací súd je toho názoru, že nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľom 1/ až 10/ s odkazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. by rozhodne neviedlo k zabezpečeniu spravodlivej ochrany práv. Odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní poukazujú na viaceré okolnosti, ktoré nemôžu v zmysle citovaného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa. Treba prisvedčiť navrhovateľom 1/ až 4/ a 7/ až 10/, že len samotný sľub odporcu 1/, bezodplatne previesť spornú nehnuteľnosť odporcovi 2/, neospravedlňuje nezákonnosť ich konania a nerešpektovanie platnej právnej úpravy. Bez ohľadu na pohnútku odporcu 1/, odporcovia 1/ a 2/ svojim konaním porušili zákon v neprospech navrhovateľov a takéto protizákonné konanie nemôže byť dôvodom na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého cieľom je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv účastníkov. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojej argumentácii tiež opomínajú skutočnosť, že ani autonómia konania subjektov v súkromných záväzkových vzťahoch nie je bezhraničná, ale podlieha kogentným ustanoveniam zákona, platným erga omnes. Rovnako ak súd vo veci samej konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a žalobný návrh po vykonanom dokazovaní uznal ako dôvodný, irelevantným je akékoľvek poukazovanie odporcov 1/ a 2/ na to, že právne postavenie navrhovateľov sa právoplatným rozhodnutím súdu nezmení. Opomenúť v tomto smere nemožno skutočnosť, že úspechom navrhovateľov vo veci samej sa v katastri obnoví právny stav pred uzatvorením neplatnej darovacej zmluvy a zachová sa tak pôvodné zloženie spoluvlastníckeho vzťahu s možnosťou spoluvlastníkov realizovať predkupné právo v prípade ďalšej snahy odporcu 3/ o prevod spoluvlastníckeho podielu. Irelevantná vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania je aj argumentácia odporcov 1/ a 2/, poukazujúca na možné budúce problémy, ktorú môžu nastať v súvislosti s vlastníctvom sporného pozemku navrhovateľmi a plnením úloh V. D., ktorá zároveň svedčí aj o ich postoji k veci a nesúhlase s právnym stavom založeným právoplatným rozhodnutím súdu v danej veci. Odvolací súd tak neuveril ani snahe odporcov 1/ a 2/ o mimosúdne vyriešenie veci (nie v jednostranný prospech žalovanej strany, ako sa v konaní preukázalo, ale na základe vzájomného kompromisu), ktorej nenasvedčoval ani ich postoj v konaní, v priebehu ktorého popierali žalobou uplatnený nárok. Odporcovia 1/ a 2/ si musia uvedomiť, že nesú procesnú zodpovednosť za výsledok sporového konania, s ktorého vedením je spojený aj vznik trov a tieto odvolací súd v danom prípade so zreteľom na postavenie účastníkov konania, ako aj na všetky vyššie uvedené skutočnosti nepovažuje ani za neprimerané, nespravodlivé či ohrozujúce existenciu odporcov 1/ a 2/. S poukazom na uvedené, keď odvolací súd nenašiel žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by podľa § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňovali čo i len čiastočné moderovanie trov konania priznaných súdom prvého stupňa, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. Preskúmavaním vecnej správnosti výšky priznanej náhrady trov konania sa odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi, nezaoberal, nakoľko odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní namietali len potrebu aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešným navrhovateľom 1/ až 10/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili (navrhovatelia 11/ a 12/ a odporca 3/ neboli účastníkmi odvolacieho konania, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa o ich trovách konania, nebolo predmetom odvolacieho prieskumu). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.