Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/581/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206324 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711206324.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľky: PaeDr. J. Q., Q. X, B., zastúpená advokátkou JUDr. Gabrielou Funcíkovou, Budovateľská 1, Bratislava, proti odporcovi: Ing. X. Q., Q. X, B., o zaplatenie 1.165,43 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/267/2011-201, zo dňa 1.7.2014, v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/267/2011- 231, zo dňa 18.9.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 83,34 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet jej právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.165,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47,20 eura od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 116,34 eura od 1.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,57 eura od 1.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 123,35 eura od 1.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 178,56 eura od 1.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 145,68 eura od 1.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 143,61 eura od 1.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 170,15 eura od 1.4.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 127,97 eura od 1.5.2011 do zaplatenia. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania 484,16 eura, z toho 70 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 414,16 eura titulom trov právneho zastúpenia. Opravným uznesením opravil záhlavovú časť rozsudku tak, že doplnil dátum narodenia odporcu, ktorý je 3.4.1952. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia 1.165,43 eura ako náhrady polovice úhrad, ktoré zaplatila za prevádzku spoločného rodinného domu v období od 19.8.2010 do apríla 2011. Podľa návrhu odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo spoluvlastníctva a užívania rodinného domu a v spoločnom rodinnom dome býval bez toho, aby prispieval na úhrady za energie a iné náklady spojené s užívaním domu, ktoré za neho uhrádza navrhovateľka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1, nehnuteľností - parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 846 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. B., okres Senec, ktoré nadobudli v roku 1984. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. B., okres Senec zistil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v 1/3 a odporca je podielovým spoluvlastníkom v 2/3 rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/XX, na základe notárskej zápisnice N 263/92, Nz 240/92. Súd prvého stupňa sa vo veci ako prvým zaoberal platnosťou zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania vykonaného notárskou zápisnicou, a to jej posúdením podľa ustanovenia § 143a ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva a obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Z predmetnej notárskej zápisnice a príslušných listov vlastníctva zistil, že účastníci konania nadobudli nehnuteľnosti za trvania manželstva, a tiež to, že predmetné nehnuteľnosti sú doteraz nevyporiadaným majetkom nadobudnutým do bezpodielového spoluvlastníctva počas ich manželstva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 30/2008, podľa ktorého dohodou (vo forme notárskej zápisnice) už nemožno meniť existujúce vlastnícke vzťahy, teda že takáto dohoda sa nemôže vzťahovať na majetok už patriaci od bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyvodil z neho, že predložená dohoda účastníkov konania o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 19.5.1992, spísaná vo forme notárskej zápisnice, je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 143a ods. 1 Obč. zák., a preto je podľa § 39 Obč. zák. absolútne neplatná; sporné nehnuteľnosti teda sú v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Pri posudzovaní zisteného skutkového stavu vychádzal z toho, že Občiansky zákonník nemá ustanovenie o úprave vzťahov k veciam, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, keď toto spoluvlastníctvo síce zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie, a preto v zmysle ustanovenia § 853 Obč. zák. treba vychádzať z jeho ustanovení, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie a z praxe súdov, že takýmito najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (R 17/1967); čo mal podporené aj rozsudkom Najvyššieho súdu ČR z 11. júna 2002 sp. zn. 22 Cdo 2986/2000, v zmysle ktorého aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Ďalej uviedol, že právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z § 511 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák. vyvodil, že v posudzovanej veci je nutné považovať povinnosť voči veriteľom za delenú, pričom podiely na dlhu u oboch dlžníkov sú rovnaké. Úhrada nákladov spojených s užívaním a udržiavaním veci sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Keďže v posudzovanom prípade žiadne spoločné finančné prostriedky od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevznikali, uplatňovaný nárok subsumoval pod ustanovenie § 454 Obč. zák., podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám. Skutková podstata ustanovenia § 454 Obč. zák. je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na plnenie povinný, t.j. namiesto dlžníka. Pri hodnotení obrany odporcu, že nárok navrhovateľky na náhradu nákladov na prevádzku domu je vysporiadaný (uhradený), započítaním vzájomných pohľadávok podľa ustanovenia § 580 Obč. zák. listom z 31.8.2010, označeným ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 24.8.2010“ adresovaným navrhovateľke, súd prvého stupňa zisťoval, či odporcom uplatnená pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia je spôsobilá na započítanie. Z ustanovení § 580, § 581 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Obč. zák. vyplýva, že započítanie je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa a že základnými predpokladmi započítania sú i) vzájomnosť pohľadávok, ii) rovnaký druh plnenia, iii) spôsobilosť pohľadávok k započítaniu, iv) právny úkon smerujúci k započítaniu. Konštatoval, že ku kompenzácii podľa ustanovenia § 580 Obč. zák. je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, avšak z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa. Dospel k záveru, že pohľadávku odporcu, ktorá mala vzniknúť ako bezdôvodné obohatenie navrhovateľky na jeho úkor, nemožno považovať za dôvodnú. Z listu odporcu z 31.8.2010 nie je zrejmá výška pohľadávky a tiež nie je zrejmé, na základe čoho dospel odporca k názoru, že navrhovateľka bola v postavení neoprávneného nájomcu. Mal za to, že ak by aj uvedenú pohľadávku považoval za dôvodnú, jednalo by sa o pohľadávku splatnú v čase vykonania započítania, keďže odporca si pohľadávku uplatnil „za obdobie 3 roky dozadu“ a pohľadávka navrhovateľky sa stala splatnou po 30.8.2010. V takom prípade by išlo o započítanie splatnej pohľadávky voči pohľadávke nesplatnej, čo podľa § 581 ods. 2 Obč. zák. nie je možné. Ustanovenie § 581 ods. 2 Obč. zák. vymenúva pohľadávky, ktoré jednostranným prejavom nie je vôbec možné započítať, t.j. nie je možné k započítaniu použiť ani proti nim započítanie namietať; osobitne je v tomto ustanovení upravená spôsobilosť k započítaniu pohľadávky ešte nesplatnej. Podľa súdu prvého stupňa, pokiaľ nedošlo k stretu pohľadávok, nemôže jednostranný započítací prejav privodiť ich zánik, a to bez ohľadu na to, ktorá zo vzájomných pohľadávok je nesplatná. Keďže započítanie s dôsledkom zániku oboch vzájomných pohľadávok nemôže nastať pred ich splatnosťou, nemôže byť právne účinným ani jednostranný prejav urobený pred stretom pohľadávok (totožne: Š., P.., Q., P.., Š., F.., O., F.. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880. Komentář. 2. vydání. Praha : C.. O.. B., 2009, 1702 s.) V súvislosti s prejavom odporcu k započítaniu súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že tento nespĺňa všeobecné náležitosti právneho úkonu stanovené § 34 a nasl. Obč. zák. Z listu z 31.8.2010 nie je totiž možné zistiť, proti akej pohľadávke navrhovateľky smeruje započítanie a vyjadrenie „vzhľadom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka je dôvod na započítanie, ktoré bude vykonané do výšky vašich nárokov, ktoré budú zredukované na výšku zodpovedajúcu našej skutočnej spotrebe na prevádzku domu (výška tohto zápočtu bude stanovená na základe vášho rozhodnutia...“ je nezrozumiteľné a nejasné. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že pohľadávka navrhovateľky nezanikla započítaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre započítanie, nakoľko nebola preukázaná existencia (oprávnenosť a výška) pohľadávky odporcu spôsobilej na započítanie, navyše sa jedná o pohľadávky, ktoré v zmysle zákona nemožno započítať a započítací úkon je nejasný a nezrozumiteľný. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka platila úhrady spojené s užívaním rodinného domu mesačne aj za odporcu, ktorý ich mal plniť sám, sa odporca podľa súdu prvého stupňa bezdôvodne obohatil za uvedené obdobie spolu o 1.165,43 eura a preto návrhu navrhovateľky vyhovel. Keďže odporca nesplnil riadne a včas svoj záväzok, dostal sa do omeškania, ktoré naďalej trvá a preto priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania od začiatku príslušného kalendárneho mesiaca podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok 70 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 414,16 eura podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa pri určovaní jeho podielu na užívaní predmetného nehnuteľného majetku nezohľadnil jeho reálne užívanie účastníkmi konania a ani jeho pohľadávky voči navrhovateľke, že navrhovateľka nepredložila súdu doklady o odbere vody za obdobie od 31.12.2010 do 30.4.2011 a že on nevyužíva služby RTVS a SAT TR Skylink a ani odvoz komunálneho odpadu. Napadol aj výrok o náhrade trov konania, pretože ich nepovažoval za dostatočne preukázané a rozhodnutie o nich za dostatočne odôvodnené. Namietol, že v zápisnici o pojednávaní konanom 1.7.2014 nie sú zaznamenané všetky jeho prejavy, k čomu pripojil záznam z tohto pojednávania na CD. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti notárskej zápisnice o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva; pripojil údaje o hodnote majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľkou a ďalšie informácie týkajúce sa predmetných nehnuteľností a ich financovania a opísal ako navrhovateľka nadobudla pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. B.. Namietol aj proti záveru súdu prvého stupňa, že právu užívania zodpovedá povinnosť uhrádzať náklady v rozsahu spoluvlastníckeho podielu s poukazom na Rozbor NS SSR sp. zn. Cpj 8/72, R 54/1973, podľa ktorého návrhy podávané podľa § 139 Obč. zák. sa spravujú aj požiadavkou účelného využitia veci a výšku spoluvlastníckych podielov nepokladajú za jedine rozhodujúcu. Podľa neho súd prvého stupňa negoval ním preukázané reálne užívanie nehnuteľnosti a zaviazal ho podieľať sa na nákladoch podľa spoluvlastníckeho podielu, naviac v rozpore s aktuálnou úpravou spoluvlastníckych práv. Poukázal na spor vedený na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 10C/99/2009 a jeho námietku litispendencie uplatnenú v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 6Ro/242/11-32, zo 17.5.2011. Namietol aj to, že nebol na pojednávaní 1.7.2014 zastúpený advokátom a pre zdravotné problémy sa nemohol na pojednávaní koncentrovať, že na tomto pojednávaní nebol informovaný o výhradách súdu prvého stupňa k jeho zápočtu a teda sa nemohol k ním vyjadriť. K záveru súdu prvého stupňa k jeho listu z 31.8.2010 o zápočte vzájomných pohľadávok uviedol, že nájomné za užívanie predmetného domu 650 eur mesačne zodpovedá obvyklému nájomnému v danom mieste a čase, čo súd prvého stupňa nezohľadnil. Pripojil prehľad o vzájomných pohľadávkach s navrhovateľkou od 19.8.2010 do apríla 2011, s uvedením doby ich vzniku, a záver, že k 30.4.2011 mal voči navrhovateľke pohľadávku 25.786,37 eura plus príslušenstvo. Žiadal vyžiadať od daňového úradu informáciu o podnikaní navrhovateľky a ich syna v predmetnom rodinnom dome, čo je významné pre preukázanie ďalšej jeho pohľadávky voči navrhovateľke. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Zopakovala, že s odporcom sú bývalí manželia, ktorí počas manželstva nadobudli predmetný rodinný dom v B. súp. č. XXX, že 19.5.1992 uzavreli s odporcom dohodu o vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou sa dohodli, že ona bude mať na dome spoluvlastnícky podiel 1/3 a odporca 2/3 a že v súdnom konaní o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C/149/2005 súd dospel k záveru, že uvádzaná dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov je neplatná a v konaní bude vychádzať z toho, že ich podiely na majetku sú rovnaké. Ďalej uviedla, že odporca sa do predmetného domu nasťahoval spolu so svojou manželkou 19.8.2010 a že na náklady spojené s užívaním a udržiavaním domu neprispieva. K tvrdeniam odporcu o vedení konania uviedla, že odporca preťahoval konanie tým, že sa nedostavil na nariadené pojednávanie, domáhal sa oslobodenia od súdnych poplatkov a bezplatnej právnej pomoci, aby mohol bývať v rodinnom dome bez prispievania na náklady spojené s užívaním domu a nesúhlasila s tvrdením, že súd prvého stupňa sa snažil vyhovieť jej návrhu. K záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú uzavreli s odporcom 19.5.1992, uviedla, že ustanovenie § 135 ods. 2 O.s.p. dáva súdu možnosť, aby otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu (predbežné otázky) posúdil sám. K započítaniu pohľadávky uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia z 3.8.2011 a to, že list odporcu z 30.8.2010 je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, odporca nepreukázal existenciu (oprávnenosť a výšku) pohľadávky a išlo ešte o nesplatné pohľadávky. Záverom uviedla, že podiely na úhradách za užívanie a udržiavanie predmetného rodinného domu sú u nej a odporcu rovnaké, u každého jedna polovica a že ona riadne preukázala zaplatené náklady. Odporca k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že toto neobsahuje žiadne dôkazy vyvracajúce dôvody odvolania. Vyjadrenie navrhovateľky opätovne podľa neho potvrdzuje, že do 19.8.2010 užívala predmetný dom výlučne sama a teda, že on má nárok voči nej za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na dome 23.400 eur. Podľa neho povinnosť podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním domu má zodpovedať výlučne reálnemu užívaniu. Pripojil oznámenie Daňového úradu Bratislava, pobočky Senec, že navrhovateľka a ich synovia sú registrovaní ako daňové subjekty a výpis z evidencie nehnuteľnosti z roku 1984, ktorý preukazuje, že on bol výlučným vlastníkom záhrady parc. č. XXXX/XX v k.ú. B.. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a poukazuje na toto odôvodnenie (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).Odvolací súd pri preskúmavaní nezistil ani vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku (§ 212 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý aj správne právne posúdil podľa prislúchajúcich zákonných ustanovení a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil spôsobom stanoveným § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala náhrady polovice úhrad, ktoré zaplatila za prevádzku spoločného rodinného domu v období od 19.8.2010 do apríla 2011. Pre rozhodnutie bolo podstatným zistenie, že od 19.8.2010 účastníci konania začali predmetný rodinný dom, ktorý nadobudli počas manželstva, užívať spoločne a že náklady spojené s užívaním domu (úhrady za plyn, elektrinu, vodu, rozhlas a televíziu, vyprázdnenie žumpy, odvoz smeti, daň za dom a poistka za dom a domácnosť) za obdobie od augusta 2010 do apríla 2011 uhrádzala len navrhovateľka; odporca v konaní nespochybňoval, že tieto plnenia užíval aj on. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, týkajúca sa určenia spoluvlastníckych podielov účastníkov konania na predmetnom dome z 19.5.1992, spísaná formou notárskej zápisnice, je neplatná podľa ustanovenia § 39 Obč. zák. pre rozpor s ustanovením § 143a ods. 1 Obč. zák. Ustanovením § 143a ods. 1 Obč. zák. sa síce umožnila modifikácia bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou manželov, avšak podľa neho bolo (a je) možné zúžiť zákonom stanovený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva len do budúcna, k veciam, ktoré by sa mali stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov až v budúcnosti. Predmetný rodinný dom, o ktorom sa účastníci konania dohodli, že im bude vlastnícky patriť inak, ako stanovuje Občiansky zákonník pre veci nadobúdané manželmi počas manželstva, bol nadobudnutý účastníkmi konania počas manželstva a tak sa účastníci nemohli dohodnúť, že im bude patriť v dohodnutých vlastníckych podieloch, keďže to zákon nepripúšťal. Ustanovenie § 144 Obč. zák, ktorý možno uplatniť i v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom, ale nebolo ešte vyporiadené stanovuje, že veci v bezpodielom spoluvlastníctve užívajú obidvaja manželia spoločne a spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Súd prvého stupňa teda postupoval v súlade so zákonom, ak dospel k záveru, že odporca sa mal pri absencii dohody účastníkov podieľať na platbách za užívanie predmetného domu jednou polovicou. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa nemohol podiely na nákladoch stanoviť inak, ako vyplynuli zo zákonnej úpravy, ak odporca, ktorému by to bolo na prospech, v konaní nepreukázal dohodu s navrhovateľkou, ktorou by sa dohodli na inom pomere uhrádzania nákladov, resp. na takom užívaní nehnuteľnosti, ktoré by bolo v menšom rozsahu ako polovičný podiel vyplývajúci mu z predmetného vzťahu. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so súdom prvého stupňa v tom, že listom odporcu z 31.8.2010 nedošlo k započítaniu pohľadávky, ktorú si navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní preto, že tento nezodpovedá § 580 a § 581 Obč. zák. Ani výkladom s prihliadnutím na okolnosti týkajúce sa užívania predmetného domu sa totiž z neho nedá s určitosťou zistiť, ktorá už splatná pohľadávka odporcu má byť započítaná s uplatňovanou náhradou nákladov spojených s užívaním tohto domu, či ide o nájomné za užívanie domu, náhradu škody na dome, odplatu za užívanie hnuteľných vecí alebo inú pohľadávku a v akej výške. Pohľadávka je vo všeobecnosti určite identifikovaná, ak je medzi osobami, ktorých sa právny úkon započítania pohľadávky týka, zhoda v dôvode jej vzniku a jej výške, čo odporca v konaní nepreukázal. Zákonná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu vyjadrená v § 37 ods. 1 Obč. zák. (právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný) nie je stanovená len na ochranu niektorého z účastníkov konania; vzhľadom k všeobecnej požiadavke právnej istoty je objektívne v záujme všetkých strán, a tiež v záujme dotknutých tretích osôb, aby sa vôľa prejavená v právnom úkone dala zistiť. Odvolací súd na námietku odporcu v odvolaní, že navrhovateľka nepredložila doklad k uplatňovanej náhrade za úhradu dodávky vody za január 2011 až apríl 2011 zistil, že navrhovateľka do nároku na úhradu za dodanú vodu zahrnula platby za obdobie od 19.4.2010 do 26.8.2010 vo výške 122,68 eura, a to za 8 dní, čo odporca býval s predmetnom dome, 1 x 7,54 eura, za obdobie od 27.8.2010 do 6.12.2010 vo výške 1 x 45,87 eura a za obdobie od 7.12.2010 do 31.12.2010 v sume 1 x 16,01 eura (str. 2 ods. V. návrhu na začatie konania). Ku všetkým týmto platbám navrhovateľka pripojila faktúru Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., a poštový peňažný poukaz, ktorým tieto sumy uhradila (č. l. 21, 22, 23 spisu); za namietané obdobia si tak žiadny nárok neuplatnila. K ďalším namietaným platbám odvolací súd uvádza, že tie buď vyplývali priamo zo zákona alebo užívanie týchto služieb odporca uznal. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s jeho § 142 ods. 1 a navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech podľa uplatnenia priznal náhradu trov odvolacieho konania 83,34 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 6.10.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl.) 61,41 eura (§ 10 ods. 1 vyhl.) a režijný paušál 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 69,45 eura, s 20 % DPH 13,89 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.), celkom 83,34 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.