Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/855/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211761 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711211761.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ľ. K., R.. XX.X.XXXX, I. XXXX/ XX, XXX XX K., zast. opatrovníkom: R. H., I. T. Okresného I.A. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zast.: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 1.043,09 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.októbra 2014 č.k. 8C 20/2012- 130 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.043,09 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 7.1.2005, s odôvodnením, že jeho právny predchodca ako veriteľ uzavrel dňa 7.1.2005 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 38.000 Sk s lehotou splatnosti 60 mesiacov a mesačnou splátkou vo výške 983,65 Sk a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.7.2007 uzavretej medzi Všeobecnou úverovo bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.043,09 eur na žalobcu. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému súd prvého stupňa ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt súdu nie je známy. Opatrovník žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadril. Podaním zo dňa 13.4.2012 oznámil vedľajší účastník vstup do konania a súčasne vzniesol námietku premlčania. Podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ vstup do konania. Podaním zo dňa 3.9.2013 oznámil súdu, že z konania vystupuje. Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Vyslovil, že zákonom č. 258/2001 Z.z., účinným od 1.10.2001, bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv. spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške od 200 eur do 20 000 eur. V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktorý sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok ESD zo dňa 27.6.200 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C - 240/98 a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Copano Badillo, C - 242/98, Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98). Vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 7.1.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 7.1.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 38.000 Sk s lehotou splatnosti 60 mesiacov. Žalovaný neplnil svoj záväzok zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky riadne a včas, pričom posledná evidovaná splátka bola vykonaná dňa 15.2.2007. Dňa 20.6.2010 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Vedľajší účastník v podaní zo dňa 13.4.2012 vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej vznesenie namietal žalobca ako námietku vznesenou neoprávnenou osobou, na ktorú by súd nemal prihliadať a poukázal na to, že žalovaný podpísal dňa 20.6.2010 uznanie záväzku podľa § 110 Občianskeho zákonníka, a teda dlh nemožno považovať za premlčaný. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa kogentného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Nestotožnil sa tak s námietkou žalobcu, že námietku premlčania vzniesla neoprávnená osoba, nakoľko podľa neho v občianskom súdnom konaní je oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania vedľajší účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa, v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, žalovaného a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, pričom nie je dôležité, či námietky uplatňované v konaní majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve (rozsudok NS ČR zo dňa 7.7.2005 sp. zn. 21 Cdo 2313/2004, rozsudok NS ČR zo dňa 19.2.2009, sp. zn. 25 Cdo 539/2008). Č sa týka dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 20.6.2010 uvádzal, že táto bola spísaná na predtlačenom formulári, v ktorom je vyplnený bod 1. Zmluvné strany, bod 2. Uznanie záväzku a bod 3. Forma splatenia záväzku. V súvislosti s predloženou dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že táto obsahuje množstvo ustanovení, pričom pre laika, ktorý nemá právnické zručnosti a skúsenosti, je len ťažko zrozumiteľná. Obsahom posudzovanej dohody je spomínané uznanie záväzku v rozsahu istiny 875,20 eur s prísl. s tým, že prehlásenie dlžníkov o vedomosti o premlčaní dlhu je uvedené v bode 3.1. Forma splatenia záväzku, pričom nebolo zistené, aby dlžník bol poučený o právnych dôsledkoch takejto dohody, ktorá zároveň obsahuje aj formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku v prípade riešenia sporov a záverečné ustanovenia. Predmetná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa podľa neho v súčasnom štádiu konania všetky predpoklady preto, aby bola podriadená pod článok 3 ods. 2 Smernice č. 93/13/EHS, pretože ide o typické predformulované štandardné zmluvy a nebolo zistené, že by jednotlivé podmienky uvedené v zmluvách boli so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Predloženú dohodu nemožno uznať ako platný právny úkon, a to s poukazom na nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola voči žalovanému ako spotrebiteľovi aplikovaná zo strany zástupcu žalobcu pri uzatváraní predmetnej dohody. Považoval ju nepochybne za formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohol a podpisom takejto dohody došlo k predĺženiu premlčacej lehoty z pôvodnej doby 3 rokov na 10-ročnú premlčaciu lehotu uvedenú v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Stalo sa tak evidentne bez objektívnej vedomosti žalovaného ako spotrebiteľa a nebolo zistené, že by o zmene tohto právneho režimu premlčania dlhu zo strany žalobcu bol upozornený, pričom takáto zmena je zjavne v neprospech spotrebiteľa. Predĺženie premlčacej doby je zjavne nevýhodné vo vzťahu k žalovanému ako k spotrebiteľovi, ide o konanie, ktoré smeruje k spôsobeniu nerovnováhy vo vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným, pokiaľ podpis takejto dohody nie je sprevádzaný s riadnym vysvetlením a poučením zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému, aké právne následky má podpis spornej dohody. Tento záver platí aj v situácii, že predmetný dlh ešte premlčaný nebol. Konanie žalobcu má podľa súdu prvého stupňa prvky nekalej obchodnej praktiky a konania v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia dohody predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, čo je zrejmé z § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia dohody. Poukázal aj na ust. § § 7 ods. 2 tohto právneho predpisu, podľa ktorého obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a/ e v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Konštatoval, že podstatným narušením ekonomického správania spotrebitelia sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. r), u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia dohody). Pokiaľ ide o princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov, akými sú ustanovenia o premlčaní zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Z uvedeného tak súd prvého stupňa vyvodil, že v danom prípade žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 20.6.2010 v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o žalovanom (súčasťou tohto formulára bolo aj ustanovenie, že žalovaný uznáva premlčaný dlh). Žalobca však počas konania nepreukázal, hoci na ňom bolo dôkazné bremeno, že žalovanému, ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky uznania záväzku, dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správanie sa priemerného spotrebiteľa). Za nepochybné považoval, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné podľa neho aplikovať § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu dospel súd prvého stupňa k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s § 39 Obč.zák. pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč.zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. K podpisu dohody o uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, teda podľa neho konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon potom vyhodnotil ako absolútne neplatný, od počiatku neexistujúci a samozrejme nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku, čo má za následok, že v danom prípade je premlčacia doba 3-ročná. Na základe uvedeného konštatoval, že žalovaný vykonal poslednú splátku dňa 15.2.2006, a teda od tohto dňa sa dostal do omeškania s platením ďalších splátok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.8.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, súd v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadol na premlčanie, v dôsledku čoho nebolo možné premlčané právo veriteľovi priznať, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom skúmal účelnosť vynaložených trov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník na strane žalovaného je združením založeným na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal aj na § 25 ods. 6 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činností zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde. Uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňujú náhradu trov konania. Z uvedených skutočností vyvodil záver, že úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že právny zástupca nemal vedomosť o predmete sporu). Súd poukazuje taktiež na to, že vedľajší účastník v jedinom písomnom podaní vo veci samej, ktoré súdu doručil, okrem námietky premlčania, neuvádza žiadne konkrétne námietky a skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na túto konkrétnu vec, ale podanie predstavuje iba výpočet všeobecne formulovaných tvrdení, obsiahnutých už vo všeobecných vzoroch podaní zverejnených na internetovej stránke vedľajšieho účastníka. Na základe všetkých uvedených skutočností nepovažoval trovy vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením, za účelne vynaložené, a preto mu náhradu týchto trov nepriznal. Nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu. Poukázal na to, že žalovaný dňa 20.6.2010 podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 875,20 Eur s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda podľa neho spĺňa všetky náležitosti vyžadujúce zákonom pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka a jej obsahom je dohoda aj uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva , ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, čo znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Poukázal tak na § 110 ods. 1 Obč. zák. a mal za to, že podpisom Dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku, došlo k naplneniu § 110 ods. 1 druhá veta a teda k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10 ročnej premlčacej, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, a na rozdielnosť účinkov a náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák. a ustanovenia § 558/ Obč. zák., ktoré spája vedomosť toho, kto uzná premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Bol toho názoru, že podpisom predmetnej dohody žalovaný prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je i v jeho záujme, pretože by nefiguroval v zozname dlžníkov, čím sa môže zlepšiť i jeho postavenie pri žiadosti o úver v budúcnosti. Obsah Dohody nepovažoval za tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť, táto neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie a podpisoval ju v svojom bydlisku, teda mal možnosť si ju v pokoji prečítať a prípadne vysloviť s ňou svoj nesúhlas. Uviedol že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa , pričom poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 23 Cdo 12007/2009. Podľa neho postupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Žalovaný si bol vedomý svojho záväzku, avšak nebol uhradený. Konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno poľa neho súhlasiť s tým, resp. považoval za absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Mal za to, že pokiaľ by súd posúdil predmetný úverový vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je potrebné následne vyhodnotiť aj účinky Dohody v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaný ani vedľajší účastník žalovaného odvolací návrh nepodali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil, vyvodil z neho aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s jeho odôvodnením sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Záver súdu prvého stupňa má oporu v zistenom skutkovom stave vyplývajúcom z okolností danej veci. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca VÚB, a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 7.1.2005 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 38.000 Sk s lehotou splatnosti 60 mesiacov a mesačnou splátkou vo výške 983,65 Sk a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.7.2007 uzavretej medzi Všeobecnou úverovo bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.043,09 eur na žalobcu. Žalovaný neplnil svoj záväzok zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky riadne a včas, pričom posledná evidovaná splátka bola vykonaná dňa 15.2.2007. Dňa 20.6.2010 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („neprijateľná podmienka“). Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia neprijateľné podmienky sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (8 MCdo 1/2014). Súd prvého stupňa sa dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto správne posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt. Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Aj keď žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom uviedol, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je takáto dohoda rozporná s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemožno ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískala, ale naopak zhoršil svoje postavenie. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody. V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu, spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutia žaloby, inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovaného a návrh na začatie konania v časti zamietol voči žalovanému podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v ustanovení § 100 ods. 1 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 OZ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Námietka žalobcu, že vzhľadom na podpísanie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzkov žalovaným bolo potrebné posudzovať premlčanie podľa § 110 O.s.p. nebola dôvodná , ani jeho námietka, že vedľajší účastník na strane žalovaného nebol oprávnený vzniesť námietku premlčania. Ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy zavedená druhá skupina, resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákonom č. 384/2008 Z.z.). Cieľom nového znenia ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je bezpochyby rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem, ktorý by bolo problematické preukazovať zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania a v danom prípade bol oprávnený vzniesť aj námietku premlčania. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s otázkou premlčania nároku navrhovateľa a jeho námietkami týkajúcimi sa premlčania. Odvolací súd v ostatnom poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z týchto vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieo konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.