Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/54/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711213558 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711213558.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: EKOINSTAL, s.r.o., Dlhá ulica 52, 971 01 Prievidza, IČO: 36 334 928, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Switch spol. s r.o., Štefánikova 94, 900 01 Modra, IČO: 35 911 247, zast.: JUDr. Juraj Tibenský, advokát, Štefánikova 15, 949 01 Nitra, o zaplatenie 1.564,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/66/2012 - 166 zo dňa 18.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/66/2012 - 166 zo dňa 18.10.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.564,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.910,88 eur od 10.11.2010 do 17.12.2010, zo sumy 1.564,53 eur od 18.12.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 93,50 eur za zaplatený súdny poplatok, vo výške 934,47 eur za trovy právneho zastúpenia a vo výške 44,76 eur za cestovné náhrady navrhovateľa, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 05.10.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.564,53 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonával pre odporcu na základe jeho žiadosti v priebehu roku 2010 elektroinštalačné práce. Odmena za prácu navrhovateľa bola dohodnutá vo výške 7 eur/ hod.. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že odporca uhradí navrhovateľovi náhradu cestovných výdavkov. Za vykonané práce vystavoval navrhovateľ odporcovi v priebehu roku 2010 každomesačne faktúry, pričom odporca tieto riadne uhrádzal až do novembra 2010. Dňa 02.11.2010 vystavil navrhovateľ za práce vykonané v októbri 2010 faktúru č. C. na sumu 1.910,88 eur splatnú dňa 09.11.2010. Odporca faktúru uhradil len čiastočne, a to platbou zo dňa 17.12.2010 vo výške 346,35 eur. Zvyšnú časť odporca neuhradil. Konajúci súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že na základe nezhôd zistených medzi pohybom vozidla a predkladanou dochádzkou odporca pristúpil ku kontrole dochádzky na základe pohybu vozidla a celkovo zistil, že zo strany navrhovateľa boli odporcovi neoprávnene fakturované práce v rozsahu 1.452,50 eur bez DPH. Navrhovateľ so skutočnosťami uvedenými v odpore nesúhlasil, odpočet hodín považoval za účelový a neoprávnený. Navrhovateľ poukázal na spôsob a zvyklosti pri fakturácií prác, keď počas celého mesiaca spisoval časy príchodov a odchodov na stavbu stavbyvedúci, ktorý ich na konci mesiaca oznámil účtovníčke, ktorá hodiny prepočítala. Následne navrhovateľ doručil účtovníčke faktúru, ktorá ju po jej skontrolovaní a odsúhlasení prevzala. V prípade nezrovnalostí bol navrhovateľ nútený faktúru podľa požiadaviek účtovníčky upraviť, pričom jeho protesty ohľadom počtu hodín neboli brané do úvahy. Preto nie je možné, aby boli zistené ďalšie nezrovnalosti. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, faktúrou č. XXXXXXX, potvrdením o dochádzke a o použití motorového vozidla, upomienkou zo dňa 05.05.2011, pokusom o zmier zo dňa 22.9.2011, výpisom z bankového účtu navrhovateľa preukazujúcim platbu odporcu vo výške 346,35 eur, potvrdením o dochádzke, výstupmi z knihy jázd vozidla s B.: F. XXX I. za obdobie od 01.01.2010 do 30.10.2010, záznamom o kontrole oprávnenosti fakturácie navrhovateľa zo dňa 24.05.2011, interným dokladom č. XXINXXXXX, pohľadávkou č. XXXXXXXXX, jednostranným zápočtom záväzkov a pohľadávok, knihou jázd za obdobie od 01.01.2010 do 03.11.2011, dochádzkou za marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. Faktúrou č. C. zo dňa 02.11.2010 splatnou dňa 09.11.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi ceny elektroinštalačných prác za október 2010 vo výške 1.910,88 eur. Odporca potvrdil prevzatie faktúry podpisom a odtlačkom pečiatky. Podkladom pre vyhotovenie faktúry bol záznam o dochádzke za október 2010. Odporca navrhovateľovi z fakturovanej sumy uhradil dňa 17.12.2010 čiastku 346,35 eur. V zázname o kontrole oprávnenosti fakturácie navrhovateľa zo dňa 24.05.2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že dospel k názoru, že navrhovateľ neoprávnene fakturoval práce vo väčšom rozsahu, než boli skutočne poskytnuté, pričom za obdobie od marca 2010 do októbra 2010 to bolo spolu 207,5 hodín v sume 1.452,50 eur bez DPH. Odporca navrhovateľovi ďalej oznámil, že jednostranne započítava neoprávnene fakturovanú sumu 1.743 eur s DPH so záväzkom odporcu voči navrhovateľovi vo výške 1.564,53 eur z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 02.11.2010. Odporca v priebehu konania potvrdil, že z jeho strany bola daná navrhovateľovi písomná objednávka na elektroinštalačné práce, pri ktorých bol nevyhnutný presun z miesta na miesto, keďže navrhovateľ mal na starosť pre odporcu viaceré zákazky. Po vzájomnej dohode s navrhovateľom bolo do súkromného auta pána Š. nainštalované zariadenie GPS, na základe ktorého odporca kontroloval rozsah vykonaných prác, čas strávený na ceste v rámci pracovnej doby. Odporca nenamietal výkon počas pracovnej doby, sporným podľa neho zostal nástup na pracovisko a odchod z pracoviska. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo a povinnosti z nej vyplývajúce pre účastníkov. Spornou v danom prípade bola otázka zániku pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi započítaním zo strany odporcu s pohľadávkou odporcu voči navrhovateľovi z titulu neoprávnene fakturovaných odpracovaných hodín vo výške 1.743 eur. Súd vec posúdil podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, upravujúcich zmluvu o dielo. Otázku jednostranného započítania pohľadávky odporcu voči pohľadávke navrhovateľa súd posúdil podľa ustanovenia § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a tiež podľa ustanovenia § 358 až 363 Obchodného zákonníka. Pre posúdenie oprávnenosti vykonaného započítania súd posudzoval oprávnenosť vystavenia faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 1.743 eur, teda posúdenie existencie, resp. výšky pohľadávky odporcu. Prvostupňový súd dospel k názoru, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla započítaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre započítanie, keď nebola preukázaná existencia (oprávnenosť a výška) pohľadávky odporcu spôsobilej na vzájomné započítanie s pohľadávkou navrhovateľa. Pohľadávka odporcu spočívajúca v neoprávnene fakturovaných odpracovaných hodinách nevznikla, keďže odporca si neuplatnil nárok z vád (vady týkajúce sa kvantity, množstva odpracovaných hodín navrhovateľom) v súlade s Obchodným zákonníkom, keď vady diela neoznámil navrhovateľovi bez zbytočného odkladu, čo ich odporca mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť. Odporca pristúpil priamo k započítaniu pohľadávok, avšak v konaní nebolo preukázané, že by riadne a včas uplatnil u navrhovateľa nároky z vád diela, resp. že by vady diela navrhovateľovi pred jednostranným započítaním vôbec oznámil. Keďže navrhovateľ v konaní namietol neoznámenie vád bez zbytočného odkladu, súd odporcovi nemohol priznať akékoľvek nároky z vád diela. Odporca preukázateľne oznámil nesúlad v počte hodín až v oznámení zo dňa 24.05.2011, teda 7 mesiacov po tom, čo prevzal faktúru č. XXXXXXX, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu, čo vady mohol zistiť. Nebolo ďalej preukázané, že by odporca uplatnil právo z vád diela, ktorého uplatnenie mu zákon umožňuje, či už podľa § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka. Odporca súdu nepreukázal riadne a včasné oznámenie vád diela navrhovateľovi a uplatnenie nárokov z týchto vád, čo navrhovateľ namietol, a preto súd odporcovi nemohol priznať žiadne nároky z vád diela, ani mu nevznikol iný nárok, a to v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého uspokojenie, ktoré mohol odporca dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemôže odporca dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Vykonanými dôkazmi mal Okresný súd Pezinok preukázané, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s pohľadávkou odporcu a keďže navrhovateľ dôkazné bremeno uniesol a svoju pohľadávku voči odporcovi preukázal, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nar. 87/1995 Z. z. v znení nar. č. 586/2008 Z. z.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti účastníka v konaní a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, tak ako podrobne špecifikoval na č. l. 9 svojho rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ, t. j. odporca ďalej uviedol, že trvá na tom, že pohľadávka navrhovateľa tak ako bola priznaná napadnutým súdnym rozhodnutím nie je dôvodná ani splatná, jej značná časť zanikla započítaním a naopak ním uplatnené nároky sú dôvodné, čo však nebolo zohľadnené v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou (§ 201 O. s. p.) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa a s dôvodmi odvolania odporcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V predmetnom konaní bolo nesporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo, čím boli dané povinnosti z nej vyplývajúce pre účastníkov konania na strane navrhovateľa, ako aj odporcu. Spornou zostala otázka zániku pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi započítaním zo strany odporcu jeho pohľadávky voči navrhovateľovi z titulu neoprávnene fakturovaných odpracovaných hodín vo výške 1.743 eur. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla započítaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre započítanie, nakoľko nebola preukázaná existencia (oprávnenosť a výška) pohľadávky odporcu spôsobilej na vzájomné započítanie s pohľadávkou navrhovateľa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že jednou z podmienok, aby vzájomné pohľadávky boli spôsobilé na započítanie, je skutočnosť, že započítateľná pohľadávka je platná. Predmetom započítania preto nemôže byť pohľadávka neexistujúca. Pohľadávka odporcu spočívajúca v neoprávnene fakturovaných odpracovaných hodinách nevznikla, keďže odporca si neuplatnil nárok z vady týkajúcej sa kvantity, t. j. množstva odpracovaných hodín navrhovateľom v súlade s Obchodným zákonníkom, keď vady diela neoznámil navrhovateľovi bez zbytočného odkladu, čo ich mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s pohľadávkou odporcu. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Skutkový stav je súdom zisťovaný v rozsahu tvrdení účastníkov a pomocou dôkazov účastníkmi označených. Preto v procese prejednacom hrajú významnú úlohu procesné inštitúty „povinnosť tvrdenia“ a „povinnosť dokazovania“ a s nimi spojené bremená „bremeno tvrdenia“ a „bremeno dokazovania“. Znamená to, že účastník, ktorý sa domáha ochrany, je povinný uviesť rozhodné skutočnosti a označiť dôkazy, ktoré vedú k ich dokázaniu, pod následkom prehry sporu. Inak povedané, úspech v spore, či už na strane navrhovateľa alebo na strane odporcu je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. V odvolacom konaní odporca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali záver súdu prvého stupňa a ním vykonané dokazovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v konaní. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich odvolací súd nepriznal. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.