Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/630/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214393 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711214393.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: W. V., nar. XX.X.XXXX, Ž. XXX/X, A., zastúpená: JUDr. Rastislav Smieško, advokát, AK so sídlom Záhradnícka 74, Bratislava, proti žalovanej: K. H., F. XXXX/XX, V., IČO: 45868603, zastúpenej: JUDr. Viktor Mišík, advokát, AK so sídlom Zámocká, Bratislava, o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9.6.2015, č.k. 4C/22/2013-68, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 000 eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 13.8.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 180 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 570,62 eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v Tatra banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 1.2. Prisudzujúci výrok právne odôvodnil § 50a ods.1, § 39, § 37 ods.1,2, § 451 ods.1,2 zák. č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej „Obč. zákonník“, resp. „Občiansky zákonník„) a tým, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 15.7.2011 bola medzi stranami sporu - žalobkyňou ako fyzickou osobou v postavení budúceho nájomcu a žalovanou, fyzickou osobou - podnikateľom v postavení súčasného nájomcu uzavretá podľa § 50 a nasl. Obč. zákonníka písomná Zmluva o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy (ďalej „Zmluva“), predmetom ktorej bol budúci prenájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. N. Č..X M. A. , zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Bratislava - Staré mesto a záväzok žalovanej najneskôr do dňa 20.7.2011 predložiť žalobkyni ( budúcemu nájomcovi) potrebné zmluvy a odovzdať jej dané priestory s príslušenstvom za dohovorené odstupné vo výške 7 000 eur, splatné v deň podpísania nájomnej zmluvy. Účastníci Zmluvy sa ďalej dohodli o zložení zálohy žalobkyňou vo výške 3 000 eur pri podpise uvedenej dohody, ktoré žalobkyňa žalovanej fakticky odovzdala (táto okolnosť nebola medzi stranami sporu sporná). 1.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy zo dňa 15.7.2011 neobsahujúcej podstatné náležitosti budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 ods.3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov, v ktorej absentuje konkretizácia predmetu nájmu , rozsah v akom by sa budova mala stať predmetom nájmu, výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a i uvedenie doby nájmu. Za v rozpore s § 37 ods.1,2 Obč. zákonníka s dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu mal dojednanie čl. II Zmluvy, keď formuláciu o „povinnosti žalovanej predložiť potrebné zmluvy„ posúdil ako vymedzenie povinnosti absolútne neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom. Ako ďalší dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy súd prvej inštancie posúdil nemožnosť plnenia, na ktorú sa žalovaná v Zmluve uzavretí budúcej nájomnej zmluvy zo dňa 15.7.2011 zaviazala , keď tejto nesvedčil žiaden právny titul (vlastnícke právo, právo nájomcu so súhlasom vlastníka ako prenajímateľa, príp. podnájomcu s osobitným súhlasom vlastníka a nájomcu nebytových priestorov) uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o nájme nebytových priestorov. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti čase uzatvárania Zmluvy medzi stranami sporu bola spoločnosť Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava a.s., ktorá Nájomnou zmluvou zo dňa 20.12.2010 prenechala nebytový priestor o podlahovej ploche 92 m2 s jedným WC do nájmu spoločnosti SOLID SR s.r.o. na dočasné užívanie v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 na výkon administratívnych prác (kancelária), prevádzkovanie obchodnej činnosti - prevádzky E. E., rehabilitačného štúdia a reklamno - grafického štúdia s tým, že účel nájmu možno meniť iba písomnou dohodou; v čl. V bod 9 sa zmluvné strany dohodli, že nájomca nie je oprávnený prenechať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu. Dňa 2.1.2011 sa spoločnosť SOLID SR s.r.o. (nájomca) so žalovanou písomne dohodla na podmienkach prevádzkovanie kaviarne V. E. v „prenajatej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. N. Č.. X M. A., zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. A. - Staré mesto, bez bližšej špecifikácie priestorov, ku ktorej dohode pristupovala aj osoba menom X. K., majúca byť zodpovedná za prevádzkovanie terminálu TIPOS a.s.. V čase uzatvárania Zmluvy medzi stranami sporu platil vo vzťahu k nebytovému priestoru, ktorého sa týkal predmet sporu, Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 20.12.2010, v ktorom vlastník Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava a.s. udelila nájomcovi SOLID SK s.r.o. oprávnenie počas trvania doby jeho nájmu dočasne postúpiť nájom (obsahovo dať do podnájmu) menovite iba na žalovanú. 1.4. Vychádzajúc z právneho posúdenia titulu, na základe ktorého žalovaná prevzala od žalobkyne sumu 3 000 eur súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovanej, ktorá prijala plnenie z neplatného právneho úkonu, vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná podľa § 456 ods.1,2 v spojení s § 456 veta prvá Obč. zákonníka vydať žalobkyni. 1.5. O priznaných úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. konštatujúc, že žalobkyňa vyzvala žalovanú na plnenie listom zo dňa 12.8.2011 a žalovaná sa do omeškania s plnením dostala nasledujúcim dňom, t.j. dňom 13.8.2011. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej „O.s.p.“), § 1 ods. 3, § 10 ods.1 písm. a/, § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, § 17 ods.1, § 20c vyhl. č. 655/2004 Z.z. a žalobkyni okrem zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 180 eur priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 570,62 eur za úkony podrobne špecifikované v odôvodnení rozhodnutia vzťahujúcemu sa k výroku o trovách konania. O platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. 2.1. Proti rozsudku podala dňa 22.7.2015 v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac § 205 ods.2 písm. c/, f/ O.s.p. a navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolateľka konštatovala, že na pojednávaní súdu dňa 9.6.2015 bol zo strany jej právneho zástupcu navrhnutý dôkaz - výsluch p. X. K., ktorého vykonanie súd prvej inštancie odmietol i napriek tomu, že tento výsluch mal pre vec podstatný význam. Z výpovede označenej osoby mohol súd získať vedomosť o tom, že zloženie zábezpeky vo výške 3 000 eur vzišlo z iniciatívy žalobkyne, majúcej značný záujem o predmetné komerčné priestory. Žalobkyňa od začiatku vedela o všetkých podmienkach týkajúcich sa používania predmetných priestorov aj právnej stránke veci, t.j. že žalovaná nebola vlastníkom týchto priestorov. Vyslovila presvedčenie, že žalobkyňa z rôznych dôvodov spojených s jej obchodnou činnosťou po zaplatení zálohy už nemala záujem na používaní predmetných priestorov. 2.2. Žalovaná ďalej uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho názoru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy. Poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané pod sp. zn. I. ÚS 640/2014, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005 konštatovala, že platnosť Zmluvy strany sporu nepovažovali spornú. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak formalisticky posúdil relevantný právny úkon, neprihliadal na ďalšie okolnosti tejto veci, neposudzoval vec komplexne a nevzal do úvahy voľnosť zmluvných strán, podľa ktorej sa účastníci zmluvy môžu dohodnúť na základe zákona, v jeho medziach, na akýchkoľvek právach a povinnostiach, na ktorých majú kontrahenti záujem. 3. Žalovaná v následnom písomnom podaní podanom na poštovú prepravu dňa 23.7.2015 konštatovala, že na oboch stranách išlo o aktivity týkajúce sa podnikateľskej činnosti. Mala za nepochybné, že žalobkyňa vstupovala do tohto právneho vzťahu s tým, že predmetné priestory, ktoré mali byť predmetom nájomnej zmluvy, budú slúžiť na výkon obchodnej činnosti, resp. podnikania . Napriek tomu, že žalobkyňa nebola v čase uzatvorenia Zmluvy oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť, jej aktivita jednoznačne k tomu smerovala, keďže do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bola dňa 22.7.2011 zapísaná spol. Madison Café s.r.o., ktorej je žalobkyňa majiteľkou . Žalovaná poukazujúc na § 261 ods.1, § 289 ods.1 Obchodného zákonníka konštatovala, že predmetnú Zmluvu je nutné posúdiť podľa režimu Obchodného zákonníka. Pokiaľ by súd mal pochybnosti o režime, ktorým sa Zmluva spravuje mala za to, že právny úkon medzi stranami sporu je potrebné posúdiť ako nepomenovanú zmluvu (§ 491 ods.2 Obč. zákonníka). 4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Súd prvej inštancie sa podľa jej názoru správne pri odôvodnení rozsudku odvoláva na § 37 ods.1 Obč. zákonníka podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel daných v § 35 ods.2,3 Obč. zákonníka nemožno zistiť, čo ním chcel konajúci vyjadriť. Súd prvej inštancie sa v danom prípade správne odvolal i na ust. § 37 ods.2 Obč. zákonníka podľa ktorého právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. O právnu nemožnosť plnenia ide vtedy, ak v okamžiku urobenia právneho úkonu existuje právna prekážka, ktorá mu bráni v tom, aby sa právny úkon stal platným. Súdna prax riešila i otázku nemožnosti plnenia v prípade, ak jeho poskytnutie je závislé od činnosti tretej osoby (teda osoby odlišnej od účastníkov právneho úkonu). 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3 000 eur s príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým vyhovel žalobe na zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Pre doplnenie dôvodov a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami uvedenými žalovanou v odvolaní zo dňa 22.7.2015 (podanom na poštovú prepravu dňa 22.7.2015) odvolací súd udáva nasledovné. 7. K žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) vyplývajúceho z obsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 8. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) je treba uviesť, že odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia . Postup súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu pojednávania nariadeného na deň 9.6.2015 ako nadbytočné zamietol vykonanie dôkazu navrhnutého žalobkyňou - výsluch svedka X. K. bol v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie i odvolací súd považuje vykonanie výsluchu žalovanou navrhnutého svedka za nadbytočný a nesmerujúci k objasneniu skutočností majúcich podstatný význam pre právne posúdenie veci. 9. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 10. Podstatnou odvolacou námietkou žalovanej bola námietka smerujúca k prijatej úvahe súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, pri ktorej poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané pod sp. zn. I. ÚS 640/2014 a rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005 a na to, že súd prvej inštancie uvedený právny úkon posúdil formalisticky a neprihliadal na ďalšie okolnosti prípadu , t.j. na vôľu a voľnosť zmluvných strán, podľa ktorej sa účastníci zmluvy môžu dohodnúť na základe zákona, v jeho medziach, na akýchkoľvek právach a povinnostiach, na ktorých majú záujem. 11. Podľa § 37 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 50a ods.1 Obč. zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pri tom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa §3 ods.3 zák.č. 119/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov zmluvy musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa uzatvára. 12. Ako prvoradé odvolací súd poznamenáva, že neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Obč. zákonníka je absolútnou neplatnosťou, pôsobiacou priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne občianske práva a povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu ako dôsledok skutočnosti , že právny úkon je v rozpore so zákonom, nemôže byť odvrátená ani za použitia § 3 ods.1 Obč. zákonníka a ani dovolávaním sa na zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Obč. zákonníka možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným. 13. V posudzovanom prípade, vychádzajúc z dokazovaním zistených okolností prejednávanej veci, je treba prisvedčiť úvahe súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti Zmluvy o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy zo dňa 15.7.2011 pre jej rozpor so zákonom, t.j. s ust. § 50a ods.1 Obč. zákonníka v spojení s § 3 ods.3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov, § 37 ods.1,2 Obč. zákonníka. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy je bez akejkoľvek pochybnosti, že táto neobsahuje dohodu zmluvných strán o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy o nájme nebytového priestoru uvedených v ust. § 3 ods.3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania je bez akejkoľvek pochybnosti i to, že predmetom Zmluvy je plnenie nemožné, keď žalovanej v čase jej uzatvárania nesvedčil žiaden právny titul na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov so žalobkyňou. Pokiaľ preto súd prvej inštancie posúdil Zmluvu o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy uzavretú medzi stranami sporu dňa 15.7.2011 za absolútne neplatnú, odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď dôvodmi odvolania neboli napadnuté skutkové a právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vzniku povinnosti vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a jeho výšky a priznaných úrokov z omeškania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie , podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 15. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 22.7.2015, podanom na poštovú prepravu dňa 23.7.2015, poukazujúc na § 261 ods.1, § 289 ods.1 Obchodného zákonníka konštatovala, že predmetnú Zmluvu je nutné posúdiť podľa režimu Obchodného zákonníka a v prípade pochybnosti o režime, ktorým sa Zmluva spravuje vyslovila názor, že právny úkon medzi stranami sporu je potrebné posúdiť ako nepomenovanú zmluvu (§ 491 ods.2 Obč. zákonníka). 16. Podľa § 204 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého smeruje. Podľa § 205 ods.3 citovaného predpisu, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 17. V posudzovanom prípade bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovanej doručené dňa 7.7.2015. Zákonná lehota na podanie odvolania a na prípadné rozšírenie rozsahu, v akom sa odvolanie napáda a dôvodov odvolania uplynula žalovanej dňa 22.7.2015. Na základe uvedeného sa odvolací súd doplnenými dôvodmi odvolania uvedenými v podaní žalovanej zo dňa 22.7.2015, podaného na poštovú prepravu dňa 23.7.2015 (t.j. po uplynutí lehoty uvedenej v § 204 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) vecne a skutkovo nezaoberal. 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).