Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712200927 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712200927.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu SUREMA spol. s r.o., Smrečianska 16, Bratislava, IČO: 31 358 098, práv. zast. JUDr. Floriánom Gajniakom, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti žalovanému CK INTER-NESK s.r.o., Nová ulica 15, Pezinok, IČO: 35 838 973, práv. zast. JUDr. Rudolfom Suranom, Osloboditeľská 26, Bratislava, o zaplatenie 2.900,27 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/96/2012-109 zo dňa 19.10.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/96/2012-109 zo dňa 19.10.2015 v znení opravného uznesenia č.k. 36Cb/96/2012-114 zo dňa 2.12.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 625,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 625,04 EUR od 13.7.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 56,90 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 16.1.2011 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 3.530,95 EUR s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný si na základe objednávok uvedených vo faktúrach objednal neadresnú distribúciu tlačovín do poštových schránok. Išlo o distribúciu 200.000 letákov fakturovanú faktúrou č. 48/08 so splatnosťou 22.12.2008 na sumu 59 500,-Sk (1.975,04 EUR) s tým, že sumu 1.350,- EUR uhradil žalovaný v siedmich splátkach a teda zostáva zaplatiť z sumu 2.600,07 EUR. Žalovaný dlh uznal na základe e-mailovej správy z 11.12.2008. Distribúciu 32.500 letákov žalobca fakturoval faktúrou č. 55/10 so splatnosťou 2.9.2010 na sumu 359,68 EUR s tým, že objednávka bola zo dňa 12.8.2010 formou e-mailu. Distribúciu 32.000 letákov žalobca fakturoval faktúrou č. 64/10 so splatnosťou 4.10.2010 na sumu 571,20 EUR s tým, že objednávka bola zo dňa 12.8.2010 formou e- mailu. Žalovaný požadované sumy nezaplatil. V písomnom podaní zo dňa 27.3.2012 žalobca uviedol, že z faktúry č. 48/08 zostáva zaplatiť sumu 625,04 EUR. Z uznanej sumy 100.000,- Sk zostala nezaplatená suma 40.500,- Sk, ktorú žalobca nevyfakturoval, ale žalovaný sa ju sám zaviazal uhradiť, preto žalobca žiadal zaplatiť aj sumu vo výške 1.344,35 EUR. Celkovo tak žalobca žiadal zaplatenie sumy 2.900,27 EUR ako súčet súm 625,04 EUR; 1.344,35 EUR; 571,20 EUR a 359,68 EUR. Žiadal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.900,27 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 571,20 EUR od 8.1.2011 do 12.4.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9,22% ročne z istiny 571,20 EUR od 13.4.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 359,68 EUR od 3.9.2011 do 12.4.2011, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z istiny 359,68 EUR od 13.4.2011 do 12.7.2011, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 13.7.2011 do zaplatenia z istiny 625,04 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z istiny 1 344,35 EUR od 20.1.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že účastníkmi konania sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“). Vzhľadom na predmet činnosti žalobcu a žalovaného a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, a preto je tento ich vzťah upravený ObZ a v súlade s § 1 ods. 2 ObZ aj zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“). Žalovaný potvrdil uzavretie zmlúv medzi ním a žalobcom, predmetom ktorých malo byť roznesenie letákov v určitých oblastiach vopred uvedených miest. Súd tieto zmluvy posúdil ako zmluvy o dielo podľa § 536 ObZ, keď ich predmetom bolo vykonanie určitej činnosti spočívajúcej vo fyzickom umiestnení hnuteľných vecí na druhovo určených miestach, teda predmetom je hmotne zachytený výsledok inej činnosti a záväzok žalobcu mu za toto zaplatiť odplatu. Súd mal z príjmových a výdavkových pokladničných dokladov v spojení s výpisov z účtu žalobcu a v spojení s faktúrou žalobcu č. č. 48/08 preukázané čiastočné plnenia zo strany žalovaného, a to záväzku uvedeného vo faktúre č. 48/08, pričom z okolností možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, keď ani pokladničné doklady a ani prevodné príkazy neobsahovali uvedenie výhrady žalovaného pri plnení, z ktorej by bolo možné odvodiť opak. Súd považoval teda uvedené konanie žalovaného za uznanie záväzku zo zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola distribúcia tlačovín do poštových schránok celkom v rozsahu 200.000 ks. Súd teda uviedol, že nebolo sporné čiastočné plnenie a nezaplatený zostatok tejto faktúry vo výške 625,04 EUR. Súd poukázal na § 325 ObZ, podľa ktorého ak si strany majú plniť vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila. Žalobca si svoj zmluvný záväzok riadne plnil, a preto sa oprávnene domáhal plnenia záväzku žalovaného. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu o dielo na roznosenie letákov, na základe čoho žalobca požadoval zaplatenie faktúr č. 55/10 a č. 64/10, súd nemal uzavretie týchto zmlúv s predmetom plnenia žalobcu a žalovaného za preukázané tak, ako bolo uvedené v žalobe. Uvedené faktúry nepreukazovali ani uzavretie zmlúv, ani plnenie žalobcu v prospech žalovaného. Nebolo preukázané ani vykonanie distribúcie letákov v termínoch 16.8.-18.8.2010 ako je uvedené vo faktúre č. 55/10 a v termínoch 17.9.-19.9.2010 ako je uvedené vo faktúre č. 64/10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 O.s.p. na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť, a to čo do tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy, predmetom ktorej by bol záväzok žalobcu vykonať distribúcie letákov a záväzok žalovaného zaplatiť za to cenu vo výške 571,20 EUR a 359,68 EUR. V tejto veci nešlo ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, kedy by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď žalovaný namietal riadne vykonanie diela a nejasnosť skutkového vymedzenia vzneseného nároku. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté žalobcom. Žalobca nepreukázal splnenie si svojej povinnosti vykonať dielo riadnym ukončením, ktorým momentom vzniká právo na zaplatenie ceny za dielo. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o uzavretí zmluvy, vykonania plnenia tvrdeného žalobcom, a teda, že vznikla povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi protiplnenie. Súd preto návrh v časti zaplatenia sumy 571,20 EUR s príslušenstvom a 359,68 EUR s príslušenstvom zamietol. 5. Pokiaľ išlo o zaplatenie sumy 1.344,35 EUR s príslušenstvom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku tohto nároku, keď samotné uznanie záväzku nie je právnym dôvodom záväzku ale len úkonom, ktorým sa mení jeho kvalita. V prejednávanej veci navyše nebolo preukázané uznanie záväzku zaplatenia sumy 1.344,35 EUR ale ani uznanie záväzku, ktorý by zahŕňal tento záväzok ako svoju časť. Súd preto návrh v tejto časti zamietol ako nedôvodný. Súčasne súd zamietol aj príslušenstvo k tejto istine, keď vzhľadom na nepreukázanie nároku na zaplatenie istiny nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania. 6. Pokiaľ išlo o list žalovaného žalobcovi zo dňa 11.12.2008 spolu s vytlačeným e-mailom zo dňa 11.12.2008, súd poukázal na to, že táto listina nebola podpísaná osobou oprávnenou konať za žalovaného a teda nemôže byť právnym úkonom žalovaného. Predovšetkým však zo samotnej listiny nevyplývalo uznanie konkrétneho peňažného záväzku, keď ako bolo aj tvrdené účastníkmi konania a ako aj vyplývalo z doloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, medzi nimi bol obchodný styk, boli opakovane uzatvárané zmluvy, predmetom ktorých bola distribúcia letákov, minimálne v jednom prípade bola odplata znižovaná v dôsledku vadného plnenia žalobcu, čo bolo zhodným tvrdením účastníkov konania. Nebolo potom možné identifikovať, a to ani výkladom tejto listiny ako právneho úkonu, odhliadnuc od vady spočívajúcej v konaní neoprávnenou osobou, ktorého práva na plnenia (pohľadávky) sa má úkon uznania týkať. Z listiny potom len vyplývala pripravenosť spoločníka žalovaného nechať zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,-Sk v dvoch splátkach a to po vystavení faktúr, ktorých vystavenie nebolo preukázané. 7. K časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom na faktúre navrhovateľa č. 48/08 a súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané z ceny za dielo. Žalobcom nebola tvrdená dohoda o výške úroku z omeškania, súd prvej inštancie mu preto priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1, ObZ, ktorý bol aj žalobcom v žalobnom návrhu navrhnutý. Výšku úroku z omeškania teda súd určil podľa § 369 ods. 1, ObZ účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, keď základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu t.j. 30.6.2008 bola 4,25 % ročne, takže úrok z omeškania by bol po zvýšení o 10 % vo výške 14,25 % ročne. Nakoľko však súd je v zmysle § 153 ods. 2, O.s.p. viazaný návrhom žalobcu, priznal žiadaný úrok z omeškania len vo výške 9,5 % ročne za obdobie žiadané v žalobe. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že žalovanému úspešnému vo výške 2.275,23 EUR z 2.900,27 EUR t.j. vo výške 78,45 % priznal tomu zodpovedajúcu náhradu trov súdneho konania vyjadrenú percentom, keď z podstaty pomernej náhrady trov súdneho konania podľa úspechu vyplýva, že jednému percentu úspechu účastníka nad 50 % zodpovedajú 2 % náhrady trov súdneho konania. Pri úspechu žalovaného vo výške 78,45 % je potom prislúchajúca náhrada trov súdneho konania vo výške 56,90 %. 8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol. Zastával názor, že predložené dôkazy mu v konečnom dôsledku umožnili uniesť dôkazné bremeno s výnimkou toho, že nebol až tak dôsledný a nežiadal vypočutie svedka p. H.. Uviedol, že v rámci výsluchu boli žalovanému zaslané 3 faktúry, a to faktúra č. 64/2010 k čomu sa viaže objednávka zo dňa 16.9.2010 a práce boli vykonané v dňoch 17.9. - 19.9.2010, faktúra č. 55/2010, ku ktorej sa viaže objednávka zo dňa 12.8.2010 a práce boli vykonané v dňoch 16.8. - 18.8.2010 a faktúra č. 48/2008, ktorej zaplatenie súd v plnom rozsahu uznal. Žalobca uviedol, že suma 1.660,- EUR nebola fakturovaná z opatrnosti, lebo žalovaný nezaplatil predchádzajúce faktúry, resp. ich zaplatil len čiastočne. Žalobca však uviedol, že k tejto sume sa viaže dôkaz vo forme e-mailovej správy od p. H., že zaplatí sumu 100.000,- Sk, ale doteraz však pohľadávka nebola zaplatená. Žalobca preto zastával názor, že uniesol dôkazné bremeno v uvedeným faktúram a sumám, hoci suma 1.660,- EUR nebola preukázaná svedeckou výpoveďou, nakoľko žalobca na nej netrval z dôvodu, že p. H. sa mohol a nemusel nachádzať na území SR a žalobca už nechcel predlžovať súdne konanie a zaťažovať súd pátraním po tejto osobe. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom bolo preukázané, že práce alebo dielo k citovaným faktúram boli evidentne vykonané a objednávky boli vystavené a potvrdené. Preto teda žalobca uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci okrem priznanej sumy 625,04 EUR, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zrušil a vyhovel návrhu v plnom rozsahu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 10. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd na základe podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na základe čoho vec i správne právne posúdil. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozsudku a dôvodnosť všetkých ním v žalobe uplatňovaných nárokov. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca nepreukázal žiadnu súvislosť medzi ním predloženými dokladmi a tvrdeniami uvedenými v žalobe, resp. v priebehu ďalšieho konania. To znamená, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čiže uplatnený nárok súdu nepreukázal. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie pokiaľ ide o priznanú časť žalovaného nároku, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že v súvislosti s faktúrou č. 48/08 došlo zo strany žalovaného k čiastočnému plneniu záväzku, čo v zmysle § 407 ods. 3 ObZ zakladá účinky uznania aj zvyšku dlhu. Pokiaľ však ide o ostatné, súdom prvej inštancie zamietnuté nároky žalobcu, odvolací súd uvádza, že aj keď žalobca predložil predmetné faktúry, ich dôvodnosť nepreukázal a súdu tak napriek žalobcovým tvrdeniam o poskytnutom plnení z jeho strany, nebolo takéto konanie zrejmé, teda predložené faktúry nepreukazovali prípadné uzavretie zmluvy, plnenie, resp. skutočnú distribúciu letákov. Dokonca v prípade nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 1.344,35 EUR nedošlo vôbec v priebehu konania k preukázaniu vzniku tohto nároku, resp. iných skutočností odôvodňujúcich jeho uplatňovanie zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o list zo dňa 11.8.2008 odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ho nemožno považovať za relevantný doklad preukazujúci prípadné uznanie dlhu zo strany J.. H., nakoľko táto listina neobsahuje ani žiadny podpis osoby oprávnenej konať v mene žalovaného, nie je z nej ani zrejmé, ktorého konkrétneho záväzku sa týka a vyplýva z nej len vôľa zaplatiť bližšie nešpecifikovanú sumu (vtedy 100.000,- Sk) rozdelenú do dvoch splátok. Medzi účastníkmi nebol v rámci vykonania činností žalobcom dohodnutý žiadny kontrolný mechanizmus na základe ktorého by bolo možné hodnoverne preukázať rozsah plnenia zo strany žalobcu. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie (§ 419a nasl. C.s.p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).