Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/578/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712207831 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712207831.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti R.: P., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, deti rodičov: matka - V.. D. R., bytom H. X/A E. X., zast. AK Vasiľova, s.r.o., so sídlom AK Bajkalská 29/C, Bratislava, a otec - Y. W., bytom Le R., XXX XX V., R., H., zast. Mgr. Štefanom Sándorom, advokátom, so sídlom AK Mickiewiczova 6 Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie obidvoch rodičov proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 11P/118/2012-1290 zo dňa 30.04.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne posúdil vec podľa § 26, § 78 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané že pri porovnaní rozhodného obdobia, t.j. od poslednej úpravy výživného, ako i po súčasnosť nenastali na strane otca také podstatné zmeny, ktoré by odôvodňovali zmeniť výšku výživného, na ktorú bol otec zaviazaný v roku 2010. V podnikaní otca, ako ani v jeho životnom štýle nenastali žiadne zmeny. Súd prvého stupňa mal preukázané, že otec predal svoj obchodný podiel v spol. P. V. za X.XXX €, s odôvodnením nevyhovujúcich vzťahových podmienok v uvedenej spoločnosti. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že pokiaľ bola obchodná spoločnosť funkčná je málo pravdepodobne, že predajná cena zodpovedala skutočnej cene, za ktorú otec mal alebo mohol obchodný podiel predať. Tiež súd prvého stupňa poukázal na zadlžovanie otca v období, keď už vedel, že ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, v roku 2011 si z hypotekárneho úveru zakúpil ďalšiu nehnuteľnosť - rodinný dom v meste V. za XX.XXX €, ktorá nehnuteľnosť slúži na občasné prebývanie, v roku 2014 splatil hypotekárny úver s mesačnými splátkami XXX €, manželka oproti roku 2010 pracuje na 80% úväzok, čím sa jej mzda zvýšila na cca X.XXX €. Spoločnosť A. Z. je od roku 2011 úspešnou spoločnosťou, ktorá dosahuje zisky. Súd prvého stupňa uviedol, že nie je možné sa dožadovať zníženia výživného a na druhej strane si nevyplácať dividendy v sume XX.XXX € a XXX.XXX,XX € a dôvodiť to tým, aby bola obchodná spoločnosť bonitnejšia. Tiež neobstoja ani tvrdenia otca, že v roku 2010 sa neodvolal sa voči rozsudku, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých deti na každé po XXX €, ak už v tom čase s výškou výživného nesúhlasil, mal využiť všetky inštitúty právneho poriadku a v odvolacom konaní preukázať všetky skutočnosti, na ktoré v konaní poukazoval. Príjmy otca sa neznížili, naopak mu odpadla splátka na hypotekárny úver vo výške XXX € mesačne a manželke sa zvýšil príjem o XXX €, otec si zadovážil ďalšiu nehnuteľnosť, a jeho obchodná spoločnosť je aktívna vykazujúca dlhoročne zisky. Súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý vyhodnotil ako reakciu matky na návrh otca na zníženie výživného. Matka v priebehu konania nepreukázala, že na strane maloletých detí nastali také zmeny v ich odôvodnených výdavkoch, že by mala byť výška výživného zvýšená. Náklady, na ktoré poukázala môžu byť uspokojené zo sumy výživného, ktorú poukazuje otec na maloleté deti. Z uvedeného výživného môže uhrádzať všetky náklady, o ktorých aj v roku 2010 nevedela. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie otec aj matka maloletých detí. Otec uviedol, že žiadal v konaní znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu XXX € mesačne a časť výživného poukazovať na úspory detí, aby ich matka nepoužívala na svoje potreby. Kolízny opatrovník neskôr súhlasil s návrhom, aby časť ich výživného išla na tvorbu úspor, podľa toho XXX € by tvorila suma bežného výživného a XXX € suma úspor. Poukázal na príjmy matky, jej vykazované daňové straty, z ktorých vyplýva, že v roku 2012 až XXXX matka nemala nikdy čistý príjem vyšší ako XXX €, pričom však splátka hypotéky na jej dom, ktorého je výlučná vlastníčka, v ktorom má ambulanciu je vo výške X.XXX € mesačne. Poukázal tiež na náklady na bývanie matky, z uvedeného potom vyplýva, že svoje náklady matka hradí z výživného. Taktiež matka náklady na deti nevedela vyčísliť a pri veľkej snahe vyčíslila náklady vo výške XXX € mesačne na jedno dieťa. Z uvedeného taktiež vyplýva, že z výživného hradí matka nie len svoje potreby, ale aj potreby svojho dospelého syna, na ktorého otec prispieva sumou XXX € mesačne. Z uvedeného vyplýva, že matka zneužíva túto situáciu a on nie je tento luxusný život ochotný jej platiť. Jeho príjem oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu klesol a domnieva sa, že vzhľadom na chovanie matky je v záujme maloletých detí, aby časť výživného išla na tvorbu úspor. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a určiť, že na výživu detí bude prispievať XXX € bežné výživné a XXX € na tvorbu úspor na každé dieťa. Matka v odvolaní žiadala vyhovieť návrhu na zvýšenie výživného, keď poukázala na náklady na deti vo výške X.XXX € mesačne. Do uvedených výdavkov však neboli začlenené výdavky na detské letné tábory, ktoré musí pre deti zabezpečiť, plánuje anglický celodenný tábor, kemp týkajúci sa krasokorčuľovania, gymnastický kemp. Otec má tendenciu zavádzať ohľadne svojich skutočných príjmov, pomery otca sa od posledného určenia výživného podstatne zmenili, otec je dlžný na výživnom sumu vo výške XX.XXX €, návrh na zníženie výživného podal účelovo, nakoľko exekútor, ktorý vo H. vykonáva exekúciu, túto z dôvodu podaného návrhu na zníženie výživného nerealizuje, čo otcovi detí vyhovuje. Správanie otca je nemorálne, ktorý si 3 krát zaplatí letenku na pojednávanie z H. na Slovensko, ale svoje deti neprišiel ani raz navštíviť, hoci bol vzdialený iba 5 km, napriek jej prosbám. Jediný dôvod, pre ktorý žiada o zníženie výživného je vedená exekúcia a trestnoprávne konanie, ktoré si zapríčinil on sám. Poukázala na životnú úroveň otca. Poukázala na potenciálnu životnú úroveň otca, ktorá bola počas konania preukázaná. Od poslednej úpravy výživného nastali na strane matky podstatné zmeny, keď bola nútená ukončiť pracovný pomer v spoločnosti, kde zarábala mesačne X.XXX €, v súčasnosti je jej príjem XXX € a jej životná úroveň sa tým výrazne zmenila. O deti sa stará úplne sama, má ordinačné hodiny do večera, pracuje aj cez víkend, aby všetko utiahla, čo je pre ňu neúnosná situácia. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude zvýšené výživné na každé dieťa na sumu X.XXX € mesačne od podania návrhu. Kolízny opatrovník poukázal na svoje vyjadrenia na pojednávaní 30.04.2015 a navrhol rozdeliť sumou výživného na bežné výživné vo výške XXX € a XXX € na tvorbu úspor. Matka k vyjadreniu na odvolanie otca maloletých detí zotrvala na svojich prednesoch a žiadala vyhovieť svojmu návrhu. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich prednesoch a žiadal vyhovieť svojmu návrhu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniam rodičov maloletých detí nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ako vyplýva z obsahu spisu predmetom konania je zvýšenie a zníženie výživného na maloletú P. nar. XX.XX.XXXX a na maloletú B., nar. XX.XX.XXXX. V predmetnej veci odvolací súd zdôrazňuje, že pre zmenu vyživovacej povinnosti podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine sa vyžaduje zmena pomerov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p., poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že skutočnosť, že otec sa oneskorene odvolal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, kde bola pôvodne určená vyživovacia povinnosť na maloleté deti, nie je dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď pre zmenu vyživovacej povinnosti je potrebné zistiť zmenu pomerov. Naviac uvedená zmena pomerov podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ani preukázaná nebola. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že posledné rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011, kde tiež by nebolo možné vyhovieť návrhu otca na zmenu vyživovacej povinnosti od 01.11.2010, pretože takto by išlo o neprípustnú reparáciu predchádzajúceho rozhodnutia. Odvolací súd nevyhovel ani návrhu otca na zmenu štruktúry vyživovacej povinnosti, keď toto žiadal rozdeliť na bežné výživné a výživné na tvorbu úspor, keďže je nesporné, že deti boli nastavené na určitú životnú úroveň a túto je v záujme maloletých detí potrebné zachovať, keď deti majú právo dosahovať životnú úroveň svojich rodičov. V neprospech otca svedčí aj skutočnosť, že sa o deti vôbec nezaujíma a matka sa o deti stará sama. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. V tomto smere taktiež nenastala zmena pomerov odôvodňujúca zmenu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd tu upozorňuje na skutočnosť, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom a prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( § 62 ods. 2 Zák. o rodine ). Náklady, ktoré matka na maloleté deti vyčíslila ani nedosahujú matkou žiadanú sumu výživného a tak ako konštatuje súd prvého stupňa z poskytovaného výživného je matka spôsobilá uhradiť odôvodnené potreby maloletých detí, za podmienky, že aj ona bude prispievať na ich výživu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa neuveril tvrdeniam matky, že jej zárobok dosahuje len sumu XXX € mesačne, keď náklady, ktoré matka vyčíslila nielen na deti, ale aj na celkový život v domácnosti detí, vysoko prevyšujú matkou deklarovaný zárobok. Matka počas celého konania tvrdila, že vynakladá mimoriadne pracovné úsilie, aby deti uživila a potom jej príjem tomuto mimoriadnemu pracovnému úsiliu nezodpovedá. Matkine tvrdenia o predchádzajúcom príjme poukazujú, že má schopnosti dosahovať ďaleko vyšší zárobok, ako v konaní prezentovala. Výživné má slúžiť na zabezpečenie odôvodnených potrieb detí a nie na potreby iných osôb, či výdavkov v domácnosti. Skutočnosť, že povinný rodič dosahuje vyšší zárobok, neznamená neobmedzené určenie výživného, keď výživné má spolu s príspevkom druhého rodiča zabezpečovať odôvodnené potreby detí. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.