Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/323/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712207833 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712207833.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloletú P. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Moyzesova 2, dieťa rodičov: matka P.. W. T., bytom W., A. E. XX, zastúpená JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Drotárska cesta 68, otec G.. F. T., bytom M. W. XXX, zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, so sídlom Bratislava, Budatínska 16 o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a zmenu úpravy styku s maloletou, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok č.k. 11P/119/2012-152 zo dňa 24.03.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa konanie o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti zastavil, návrh otca na rozšírenie úpravy styku s maloletou zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že otec návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zobral späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť s tým, že rešpektuje vôľu maloletej dcéry. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa konanie zastavil. Potom rozhodoval súd o návrhu otca, kde žiadal rozšíriť styk s maloletou. Súd prvého stupňa zohľadnil pohovor vykonaný s maloletou, ktorá uviedla, že s otcom sa chce stretávať, avšak nie je spokojná, že jej niekto diktuje kedy a ako dlho s ním má byť. Na stretnutia sa neteší, pretože vzťah s otcom je komplikovanejší, niekedy na ňu kričí, je nervózny, naposledy ju vážil a meral, keď prišla k nemu. U otca sa necíti dobre, cíti sa tam ako na návšteve. Súd prvého stupňa konštatoval, že v súčasnosti právoplatne upravený styk otca s maloletou je postačujúci na to, aby bol udržiavaný pravidelný kontakt otca s dcérou, a preto návrh otca na rozšírenie styku zamietol. Súd prvého stupňa mal preukázané, že naposledy bol upravovaný styk v roku 2010, kedy sa rodičia nedokázali na tejto otázke dohodnúť. Otcovi bolo vtedy zdôraznené, že dcéra prichádza do kritického životného obdobia, bude záležať hlavne na ňom ako k nej bude pristupovať. Už v tom čase bol problém v neustálom pripomínaní stravovacích návykov maloletej, športových aktivít, fyzického vzrastu, verbálneho prejavu otca, ktorý už vtedy maloletá vnímala ako stresujúci. Keď sa odmietol zúčastniť znaleckého dokazovania, ako aj psychologického poradenstva, maloletá odmietla akceptovať spôsob, ktorý zvolil otec. Súd prvého stupňa pozitívne vyhodnotil postoj otca, že nezotrval na svojom návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ktorú si ani dcéra neželala, avšak následne nebol ochotný pochopiť, že výchovné problémy, ktoré s maloletou sú, sú iné problémy ako sa riešili pred piatimi rokmi. Z tohto dôvodu považoval súd prvého stupňa za vhodné, aby sa rodičia podrobili psychologickému poradenstvu. Súd nepripustil otcom navrhovaný dôkaz, výsluch jeho terajšej partnerky, nakoľko jej výsluch by nepriniesol nové skutočnosti, ktoré už súd pozná a v prvom rade je na biologických rodičoch, aby vzájomnou nekonfliktnou komunikáciou zvládali všetky výchovné situácie týkajúce sa ich dcéry. Súd sa nestotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka, aby v súčasnosti styk otca s dcéru neupravil a ponechal toto na rozhodovanie na maloletej, kedy a ako často sa s otcom stretne. Prejav maloletej vyhodnotil súd prvého stupňa ako momentálny vzťah dcéry s otcom, ktorý je narušený a vzhľadom na vek maloletej jej voľno-časové aktivity, jej opakované vyjadrenie v tejto veci, nerozšíril doposiaľ upravený styk otca s dcérou, ponechal rozsah súdom určený, a preto návrh otca zamietol. Pri citlivom prístupe je predpoklad, že vzťahy medzi dcérou a otcom budú v budúcnosti na inej kvalitatívnej úrovni, čo bude mať pozitívny vplyv na maloletú a práva a právom chránené záujmy otca budú naplnené vo väčšej miere ako je to v súčasnosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej, ktoré podal prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že rozhodnutie nie je zákonné, pretože súd neprihliadol na tie právne relevantné skutočnosti, na ktoré otec poukázal a vo svojom odôvodnení sa súd sústredil na zdôraznenie negatívnych skutočností, či vyjadrení, prípadne vlastností otca, ktoré boli na pojednávaní prezentované zo strany matky. Poukázal na spôsob vykonaného dokazovania a uviedol, že nechcel dosiahnuť nič, len ovlaženie citových väzieb so svojou jedinou dcérou, ktoré spôsobom zlého rozhodnutia súdov ešte v roku 2010 ochladli. Maloleté deti niekedy nedokážu celkom rozpoznať správnosť svojich rozhodnutí, a to platí aj vo vzťahu k záujmu rodičov, rozšírenie styku s tým, ktorému dieťa nie je zverené do jeho starostlivosti. Nemožno sa však alibisticky odvolávať na vôľu maloletého dieťaťa, hoci má 13 rokov. Súčasná úprava je nedostačujúca. Styk tak ako je upravený nedovoľuje nič stihnúť, a preto styk prebieha tak, že celá rodina v nepárnom týždni v čase víkendu sedí doma, vedú povinnú konverzáciu s dcérou, maloletá je odmeraná, lebo aj napriek tomu, že vie, že ho má rada s jej emóciami nemôže nič urobiť, pretože dcéra sa nedokáže v cudzom prostredí uvoľniť. Z uvedených dôvodov sa otec snažil o rozšírenejší styk s maloletou. Jeho pohnútka bola vedená pretrvávajúcou situáciou a neochotou matky dovoliť otcovi stýkať sa so svojou jedinou dcérou v požadovanom vyváženom čase. Je nesporné, že na psychiku maloletej môže vplývať výlučne matka, pretože je s ňou v nepretržitom kontakte. V tomto rozhodnutí sa nijakým spôsobom nerieši vzťah otca s dcérou, kde svedkyňa, priateľka otca, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, mohla vzniesť do veci mnohé právne relevantné skutočnosti významné pre rozhodnutie, minimálne potvrdiť, či vyvrátiť to, čo uvádzal otec maloletej, najmä v súvislosti s jej prípravou na styk s otcom. Požiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že styk počas týždňa v utorok s otcom sa ruší a existujúci styk sa rozširuje o čas do nedele 19.00 hod. v každom nepárnom týždni školského roku, a teda v čase od piatku po školskom vyučovaní do nedele 19.00 hod. V ostatnom pôvodné rozhodnutie styku otca s dcérou ostane nezmenené. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie je nedostatočne špecifikované, otec počas pojednávania existujúci styk v utorok nežiadal zrušiť, žiadal len rozšíriť styk ešte na nedeľu. Žiadala, aby analýzy týkajúce sa jej osoby z pera právneho zástupcu otca v plnom rozsahu odvolací súd ignoroval. Právny zástupca otca nie je odborníkom z oblasti psychológie a je trúfalé robiť hĺbkovú analýzu jej osobnosti bez jej poznania, len na základe subjektívnych vyjadrení jeho klienta. Ak právny zástupca otca má záľubu v psychologických analýzach, prečo sa tak urputne bráni znaleckému dokazovaniu, ktorému sa má podrobiť jeho klient. Konanie ovplyvnil otec a jeho právny zástupca, ktorý najskôr súhlasil so znaleckým dokazovaním a následne sa rozhodol, že sa znaleckému dokazovaniu ani nepodrobí. Právny zástupca otca vykresľuje čas otca strávený s maloletou ako nedostatočný pre realizovanie záľub a výletov, ako potom možno odôvodniť skutočnosť, že otec počas letných prázdnin 2014, kedy mohol veľmi kvalitne stráviť čas so svojou dcérou, podľa svojich predstáv sa jej nevenoval, ale dal ju do detského denného tábora od 08.00 hod. do 16.00 hod., v tom čase bol nezamestnaný a mal čas a nevyužil ho. Prečo otec nezoberie maloletú do prírody na výlet. Na pojednávaní v januári 2015 otec povedal, že bude rešpektovať rozhodnutie dcéry, prečo potom podal odvolanie. Dala do pozornosti súdu tiež názor kolíznych opatrovníčok v tejto veci. Vyzdvihla príkladnú prácu kolíznych opatrovníčok v tejto veci, dôveru, ktorú k nim P. nadobudla a pomoc, ktorú jej poskytli. Dala do pozornosti súdu, že otec si našiel milenku a opustil rodinu v čase, keď ona bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, maloletá nikdy nežila s rodičmi v tradičnej spoločnej domácnosti ako rodina, otec sa začal s maloletou stýkať až keď mala tri roky a ich vzťah bol vždy problematický. Maloletá na pojednávaní dňa 13.01.2015 jej povedala, že to bolo prvý krát čo si pamätá, že boli všetci traja v jednej miestnosti a že to bolo zvláštne. Pred pedagogičkou aj sociálnymi pracovníčkami uviedla, že stretnutia s otcom sú pre ňu stresujúce, má z neho strach, často na ňu kričí, je nervózny, vždy mu niečo vadí. Nechce sa s otcom stretávať z donútenia. Žiadala potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Kolízny opatrovník sa plne pridržiaval svojich vyjadrení, nakoľko vzhľadom k veku a rozumovej vyspelosti maloletej má za to, že maloletá opakovane prezentovala svoju vôľu sa s otcom stretávať len na základe vzájomnej dohody. V priebehu pojednávania súd navrhol účastníkom konania možnosť podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, ktoré odmietol práve otec maloletej. Svoje dôvody odôvodnil na pojednávaní 24.03.2015. Maloletá opakovane prejavila svoju vôľu sa s otcom stretávať, no dobrovoľne bez akéhokoľvek tlaku. V tejto pozícii sa cíti veľmi zle. Vzhľadom k veku súd ponechal upravený styk v doterajšom rozsahu, a to vzhľadom k tomu, že maloletá mala súdom dané obdobie voľného styku, no počas tohto obdobia sa s otcom ani raz nekontaktovala. Maloletá sa vyjadrila, že v tomto čase nemala potrebu otca kontaktovať, pretože sa prvý krát cítila slobodná, nikto ju do ničoho netlačil. Z uvedeného dôvodu dospeli k názoru, že vzhľadom k veku maloletej úprava styku bude viesť len k odporu maloletej, čo neprispeje k zdravému budovaniu väzieb medzi otcom a maloletou. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v napadnutej časti, prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré majú za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Najideálnejším spôsobom riešenia otázky styku rodiča s dieťaťom je jeho úprava dohodou rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi rodičmi dohoda nie je možná. V prípade, že dohoda nie je možná je potrebné, aby autoritatívne upravil styk súd. Aj v uvedenom treba poznamenať, že úprava styku je závislá aj od veku samotného dieťaťa, keď rozdielne upraví súd styk s dieťaťom útleho veku a rozdielne s dieťaťom, ktoré je vo vyššom veku, má svoje aktivity, záujmy a vie prejaviť vôľu, kedy sa chce s druhým rodičom podľa svojich záujmov a aktivít stretnúť. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že budovanie styku rodiča s dieťaťom nie je závislé od rozhodnutia súdu, ale od vôle rodiča rešpektovať záujmy dieťaťa a vedieť sa vžiť do jeho pocitov. Styk rodiča s dieťaťom má prebiehať tak, aby dieťaťu poskytoval dostatočný komfort a bol pre dieťa obohacujúci. Nemožno súhlasiť s názorom otca, že počas upraveného styku sa nedá nič s maloletou robiť, rozsah doterajšej úpravy styku umožňuje urobiť pre maloletú vhodný program. Dieťa nesmie byť rukojemníkom rodičov v ich neusporiadaných vzťahoch. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa správne prihliadol aj na názor maloletej, ktorá uprednostňuje úpravu styku formou dohody s otcom a neželá si, aby bol styk upravovaný tak, aby sa ona niečomu musela podriaďovať, pokiaľ jej to nevyhovuje. Z obsahu vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, keď posúdil rozsah styku tak, ako je doposiaľ upravený a jeho rozšírenie za danej situácie s prihliadnutím aj na vek maloletej nie je v jej záujme. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že styk rodiča s dieťaťom je tak právo rodiča, ako aj právo dieťaťa, nejde o povinnosť, ktorú je možné vynucovať a už vôbec nie v tak citlivých vzťahoch ako je vzťah rodiča a dieťaťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd s nepochopením vyhodnocuje skutočnosť, že otec odmietol znalecké dokazovanie a psychologické poradenstvo, keď uvedený zásah mohol napraviť vzťahy medzi otcom a maloletou a riešiť vzťah otec - maloletá, ako sa v konaní domáhal. Odborné poradenstvo je jednou z foriem ako odstrániť nežiadúce javy vo vzťahu rodiča a dieťaťa Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.