Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/455/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712212184 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712212184.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: I. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, SR proti žalovaným: 1/ H. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O. na C. XXX, 2/ N. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O. na C. XXX (dedičia po neb. T. T.Š., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. na C. XXX), o zaplatenie 1.200 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. júla 2016 č.k. 10Ro 388/2012-26 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania, vrátenia súdneho poplatku, ako aj v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej, zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.3.2016 č.k. 10Ro 388/2012-18, rozhodol tiež o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 65,30 Eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 17.7.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia nevrátenej pôžičky vo výške 1.200 Eur, na základe čoho vydal platobný rozkaz zo dňa 31.3.2016 č.k. 10Ro 388/2012-18, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s prísl. a náhradu trov konania, avšak pri doručení platobného rozkazu zistil, že žalovaný zomrel dňa 14.8.2015. Zistil tiež, že konanie o dedičstve po ňom vedené na Okresnom súde Dunajská streda bolo uznesením zo dňa 9.4.2016 č.k. 13D 334/2015-37 zastavené podľa § 175 h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016 z dôvodu, že žalovaný nezanechal žiadny majetok. Z tohto uznesenia zistil, že ako dedičia zo zákona v zmysle ust. § 474 Občianskeho zákonníka prichádzali do úvahy rodičia poručiteľa. 3. Súd prvej inštancie vychádzal pri zastavení konania po právnej stránke z ustanovení § 161 ods. 1, 2, § 60, § 61, § 7 ods. 1 veta prvá, § 7 ods. 2 veta prvá, § 62, § 63 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Po vecnej stránke toto svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že nakoľko žalovaný zomrel, čím zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a aj jeho procesná subjektivita. Dospel k záveru, že v konaní nemožno pokračovať, keďže rodičia žalovaného, prichádzajúci do úvahy zo zákona vzhľadom na zastavenie konania po žalovanom pre jeho nemajetnosť, sa nimi podľa neho nestali a podľa dedičského rozhodnutia na nich neprešla povinnosť, o ktorú v konaní ide. Za týchto okolností nemal za splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného, keďže konanie o dedičstve po ňom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť a jeho rodičia neboli poučení o ich dedičskom práve. 4. Rozhodnutie o zrušení platobného rozkazu odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 266 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. a vecne tým, že vzhľadom na skutočnosť, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk z dôvodu jeho úmrtia, preto tento zrušil v plnom rozsahu. 5. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku žalobcovi odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 v spojení s § 18 cb ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. 6. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 C.s.p. a za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval smrť žalovaného počas konania a nemožnosť pokračovať v konaní z dôvodu zastavenia konania o dedičstve po žalovanom pre jeho nemajetnosť a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac tým, že matka žalovaného mu prisľúbila vrátenie pôžičky v prípade, že ich žalovaný (pôvodne žalovaný) nevráti, čo mu potvrdila aj svojim podpisom, čím sa podľa neho zaviazala k tomuto vráteniu sumy 1.200 Eur. Mal za to, že na ňu prešiel aj jeho dlh voči pôvodnému žalovanému, ktorý zomrel. 8. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2. novembra 2016 č.k. 10Ro 388/2012-31 vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho odvolania upresnením, v akom rozsahu napadnuté uznesenie napáda, z akých dôvodov ho považuje za nesprávne a čoho sa ním domáha, napriek tomu, že z odvolania žalobcu boli tieto skutočnosti zrejmé, keďže uviedol, že sa odvoláva voči zastaveniu konania a aj z akých dôvodov a čo sa týka výrokov o vrátení súdneho poplatku a trovách konania, ide o súvisiace výroky s výrokom o zastavení konania. 9. Žalobca svojim podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.11.2016 zopakoval dôvody uvedené v jeho odvolaní. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania podľa § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí takými procesnými vadami, na ktoré odvolací súd prihliada aj keď by v odvolaní neboli uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky. 12. Podľa § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 13. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (§ 63 ods. 2 C.s.p.). 14. V danom prípade sa žalobca žalobou zo dňa 17.7.2012 voči pôvodnému žalovanému T. T.Á. domáhal vrátenia poskytnutej mu peňažnej pôžičky vo výške 1.200 Eur, ktorý v priebehu konania dňa 14.8.2015 zomrel. Dedičmi po ňom na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 9.4.2016 č.k. 13D 334/2015-37 sú: 1/ H. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O. na C. XXX a 2/ N. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O. na C. XXX, ktorí sa tak po smrti pôvodného žalovaného T. T. stali ako univerzálni dedičia jeho právnymi nástupcami v konaní a s ktorými súd prvej inštancie ďalej nekonal a týchto neuviedol ani v úvodnej časti napadnutého uznesenia napriek tomu, že ide o univerzálnu sukcesiu na strane žalovaného a títo sa tak zo zákona stali právnymi nástupcami pôv. žalovaného T. T., ktorého nesprávne v úvodnej časti súd prvej inštancie uviedol ako žalovaného. Súd prvej inštancie sa tak dopustil procesného pochybenia, keď nekonal naďalej v konaní s právnymi nástupcami pôv. žalovaného. Konanie tiež nesprávne zastavil, keď dospel k nesprávnemu záveru, že v konaní nemožno pokračovať, keďže rodičia žalovaného, prichádzajúci do úvahy zo zákona vzhľadom na zastavenie konania po žalovanom pre jeho nemajetnosť, sa nimi podľa neho nestali a podľa dedičského rozhodnutia na nich neprešla povinnosť, o ktorú v konaní ide, že za týchto okolností nemal za splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného, keďže konanie o dedičstve po ňom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť a jeho rodičia neboli poučení o ich dedičskom práve. Je totiž nepochybné, ako už bolo vyššie uvedené, že žalovaní 1/ a 2/ sa stali zo zákona na základe dedičského rozhodnutia právnymi nástupcami pôv. žalovaného a je len na žalobcovi, či vzhľadom na výsledok dedičského rozhodnutia, ktoré bolo pre nemajetnosť pôv. žalovaného zastavené bude pokračovať v konaní proti nim. K zastaveniu konania v danom prípade by mohlo dôjsť len v dôsledku späťvzatia žaloby. Pokiaľ by žalobca zotrval na svojej žalobe voči žalovaným 1/ a 2/ ako jeho právnym nástupcom, ktorí môžu zodpovedať za dlhy poručiteľa len do výšky zdedených podielov, a teda ak by na nich žiadne neprešli pre nemajetnosť poručiteľa, výsledkom konania by bolo zamietnutie žaloby a nie zastavenie konania. 15. Odvolací súd preto z týchto dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania a s tým aj súvisiace výroky o vrátení súdneho poplatku žalobcovi a trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.