Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/319/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215330 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712215330.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: R.. F. O., Z. O. W., K. Č.. XXXX, zast.: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová ul. č. 1725, Čadca proti žalovanému: Mesto Modra, Dukelská ul. č. 38, Modra, zast.: RR Legal Corp., s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Humenské nám. 4, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. januára 2015, č. k. 4C/217/2012-145, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. januára 2015, č. k. 4C/217/2012-145 v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách prvoinštančného konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.324,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 25.02.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 681,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.729,83 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, T. B., T. W., katastrálne územie W., ako parcela registra H., parcelné číslo XXXX T. O. XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, T. B., T. W., katastrálne územie W., parcela registra H., parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX W.. Dňa 28.12.2009 Krajský pamiatkový úrad Bratislava obdržal oznámenie žalobcu o havárii hradobného múru v úseku priľahlom k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX. Na základe uvedeného Krajský pamiatkový úrad Bratislava začal konanie vo veci zabezpečenia nápravy. Dňa 08.02.2010 vydal rozhodnutie č. Z., ktorým nariadil žalovanému ako vlastníkovi opevnenia v Modre, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou, vykonať opatrenia, o.i. vykonať sanáciu časti hradobného múru. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správne konanie bolo začaté za účelom nápravy zrútenej časti opevnenia, na základe podnetu vlastníka pozemkov, na ktorého pozemok sa hradby zrútili. Pamiatkový úrad SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 12.05.2010 zmenil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava v tom, že uložil žalovanému o.i. vykonať sanáciu časti hradobného múru v úseku západných strán parciel č. XXXX F. XXXX do 30.09.2010. Žalobca výzvou zo dňa 21.03.2011 vyzval žalovaného na odstránenie časti mestského oplotenia z pozemku v jeho vlastníctve, najneskôr do 15.04.2011. Dňa 27.11.2009 bolo žalobcovi mestom W. vydané stavebné povolenie č. M. na stavbu rodinného domu na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX O. N. Ú. W.. Žalovaný dňa 08.04.2011 vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti pri odvoze spadnutého kameňa z jeho pozemku, pričom realizácia týchto prác sa začne 11.04.2011. Na uvedenú žiadosť žalobca reagoval listom zo dňa 08.04.2011, kde uviedol, že riešenie navrhnuté žalovaným je iba čiastočné a v celom rozsahu nevyrieši vzniknutú situáciu. Uviedol, že spadnutý kameň má byť použitý na rekonštrukciu hradieb a preto, ak ho žalovaný vyvezie, bude ho musieť na pozemok žalobcu opäť dovážať a vstupovať tak opakovane na jeho pozemok, čím mu bude brániť vo výstavbe rodinného domu. Za najlepšie riešenie označil okamžitú rekonštrukciu mestských múrov s tým, že bude skončená v čo najkratšom čase tak, aby žalobca mohol začať so stavbou rodinného domu. Podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným a zhotoviteľom diela - spoločnosťou AQUAPRESS, s.r.o. zo dňa 21.09.2011, ktorej predmetom mala byť realizácia stavebných prác na objekte mestského opevnenia v Modre, malo byť dielo dokončené do 15.11.2011. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že v roku 2007 kúpil pozemok skladajúci sa z troch parciel. Stála tam stará chalupa, nevhodná ani na opravu. Začal vybavovať búracie povolenie a súčasne stavebné povolenie. Na konci pozemku sa nachádzali hradby mestského opevnenia mesta Modra, ktoré boli už v čase kúpy pozemku navrhnuté cca 70 cm smerom dovnútra k jeho pozemku. Mnohokrát žalovaného na to upozorňoval. Na jar roku 2011 žalovaný začal hradby obnovovať, čo trvalo až do marca 2014. Pracovníci žalovaného sa pohybovali na celom jeho pozemku. Právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že žalovaný je vlastníkom mestských hradieb mesta Modra, že dňa 25.12.2009 sa mestské hradby zrútili na pozemok žalobcu. Žalovaný bol niekoľko rokov nečinný, a to napriek rozhodnutiu pamiatkového úradu, ktorý mu uložil vykonať sanáciu týchto hradieb. Prvú stavebnú činnosť začal vykonávať žalovaný v máji 2011. Za obdobie 25.11.2009 do 25.05.2011 si žalobca uplatňoval proti žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom nároku konal Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/193/2011. V tomto konaní sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 25.02.2013. Zo znaleckého posudku č. 119/2012 zo dňa 15.08.2012 bol znalcom stanovený ročný nájom vo výške 10,112 eur/ m2. Výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 11.390,10 eur (8.202,11 eur za obdobie od 26.05.2011 - 31.08.2012, 3.187,99 eur za obdobie od 01.09.2012 - 25.02.2013). Žalovaný v konaní namietal existenciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu zodpovedajúcom užívaniu nehnuteľnosti vo výmere XXX W., keď poukazoval na to, že spadnuté hradné múry zasahovali na pozemok žalobcu len vo výmere XXX W.. Zo znaleckého posudku č. 119/2012 vyhotoveného Ing. Marcelom Mastiliakom súd prvej inštancie zistil, že výmera pozemkov je celkom XXX W., z toho výmera zabratá zrútenými hradbami predstavuje XXX,XX W.. Výška nájmu za rok predstavuje sumu 3.530 eur. Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je z väčšej časti dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc. č. XXXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX W., zapísaná na LV č. XXXX F. B.. Č.. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX W., zapísaná na LV č. XXXX, B.. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX W., zapísaná na LV č. XXXX. Za nespornú považoval skutočnosť, že dňa 25.12.2009 sa na uvedené pozemky zrútila časť mestských hradieb, ktoré sú vlastníctvom žalovaného. Uvedenou udalosťou sa stali pozemky žalobcu z časti neužívateľnými. Spornou v konaní ostala otázka rozsahu zabratej výmery pozemkov vo vlastníctve žalobcu a výška bezdôvodného obohatenia, ktorá danou udalosťou vznikla. V tomto smere súd prvej inštancie ustanovil znalca Ing. Marcela Mastiliaka, ktorý stanovil sumu ročného nájomného za meter štvorcový za rok na 10,112 eur. Žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 25.02.2013. Zo zápisu z preberacieho konania stavby „oprava časti mestského opevnenia v Modre“ zo dňa 03.03.2014 bolo preukázané, že stavebná činnosť na pozemkoch žalobcu trvala do roku 2014. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za celú výmeru pozemku v jeho vlastníctve (642 m2), kde pri ročnom nájme 10,112 eur/rok, suma bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku 11.324,88 eur (10,112 eur/rok, mesačne 0,83 eur, 0,84 x 21 mesiacov x 642 m2). Vo zvyšku uplatnenej sumy žalobu zamietol. Bezdôvodné obohatenie žalovaného tu potom predstavuje užívanie pozemku žalovaným vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu (§ 451 ods. 2 OZ). O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve vo väčšom rozsahu, v akom nehnuteľnosti žalovaný skutočne užíval. V tomto smere poukázal na závery znaleckého posudku č. 119/2012 z ktorých vyplýva, že celková výmera pozemkov bola XXX W., z toho výmera plochy zabratá zrútenými hradbami bola iba v rozsahu XXX,XX W.. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie priznal žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúce výške rovnajúcej sa celkovej rozlohe pozemkov o veľkosti XXX W.. Rovnako poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 9C/193/2011 s totožným predmetom sporu. V tomto konaní súd pri rozhodovaní vychádzal pri výpočte sumy bezdôvodného obohatenia iba z veľkosti výmery skutočne užívanej a stanovenej znaleckým posudkom. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené i zo strany Krajského súdu v Bratislave rozhodnutím č.k. 4Co/308/2013-151 zo dňa 13.11.2013. V ďalšom žalovaný namietal, že mu bol doručený rozsudok, v ktorom sa uvádza, že konanie prebiehalo pred zákonnou sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner, avšak v písomnom vyhotovení rozsudku je uvedená ako sudkyňa JUDr. Ingrid Daxner v zastúpení JUDr. Jana Ocelková. Žalovanému tak nie je zrejmé, či bol rozsudok vyhotovený, a hlavne odôvodnený zákonnou sudkyňou v zmysle zákona č. 757/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, namietal účelnosť trov právneho zastúpenia žalobcu, keď žalobcu zastupoval advokát so sídlom v Čadci, hoci obaja účastníci konania majú bydlisko/sídlo v W.. Za povšimnutie stojí i to, že advokát žalobcu používal na cesty do Pezinka motorové vozidlo s extrémne vysokou priemernou spotrebou až 9,5 l/100 km, čím účtované cesty dosahovali náklady vyše 130,- eur za cestu. Napokon namietal neúčelnosť odmeny za úkony právnej služby - odpoveď na výzvu súdu zo dňa 24.09.2012, odpoveď na výzvu súdu zo dňa 30.04.2013 - doplnenie návrhu, odpoveď na žiadosť súdu zo dňa 20.01.2015, nakoľko uvedené úkony boli vyslovene iba procesného charakteru bez akéhokoľvek prínosu vo veci samej. Pokiaľ ide o odmenu za účasť na pojednávaní konanom dňa 09.10.2014, toto riadne neprebehlo. Napokon súd prvej inštancie nesprávne určil aj tarifnú hodnotu jedného úkonu právnej služby. Nakoľko sa jednalo o nárok, ktorého výška sa v priebehu konania menila, hodnota úkonu právnej služby mala zodpovedať hodnote žalovanej istiny v tom, ktorom čase. Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 31.08.2012. Neskoršími dispozičnými úkonmi žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 25.02.2013, čo je navýšenie o 6 mesiacov a vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 3.187,99 eur. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že z dôvodu zrútenia mestských hradieb nie je možné zrealizovať výstavbu rodinného domu v zmysle vydaného stavebného povolenia a tým sú pozemky žalobcu znehodnotené. Má zato, že pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia nie je možné brať do úvahy iba plochu, kde boli padnuté kamene uskladnené, ale aj potrebu umiestnenia maringotky, bagrov a ďalších mechanizmov. V tomto smere poukázal na to, že stavebná činnosť žalovaného na pozemkoch žalobcu trvala od roku 2011 do roku 2014. Navyše do spisu žalobca založil 14 kusov fotografií, z ktorých je evidentné, že mesto Modra ostatnú časť pozemkov vo vlastníctve žalobcu mimo spadnutých hradieb používalo ako prístupovej koridory (cesty) k stavenisku, po ktorých jazdili stavebné mechanizmy alebo na uskladnenie stavebných materiálov a stavebných mechanizmov. K otázke vypracovania rozsudku uviedol, že napadnutý rozsudok bol v rozhodnutí zákonným sudcom, ktorý bol oboznámený so všetkými dôkazmi. Vyber zákonného sudcu bol uskutočnený v súlade so zákonom a rozvrhom práce. To, že zákonná sudkyňa bola bezprostredne po vyhlásení rozsudku hospitalizovaná v nemocnici, neznamená, že iná jej kolegyňa sudkyňa nemôže byť predsedom súdu ustanovená na zastupovanie, teda na písomné vyhotovenie rozsudku. K trovám právneho zastúpenia uviedol, že za advokáta si vybral osobu, ktorej plne dôveruje a môže sa naňho spoľahnúť, že ho bude čestne zastupovať, vysoko profesionálne chrániť a presadzovať jeho práva. Výber advokáta uskutočnil na základe pozitívnych recenzií na jeho osobu od jeho známych. Nakoľko sa súdny spor týkal mesta W., nedôveroval advokátom z tohto okolia, nakoľko by mohli mať väzby na miestnu samosprávu. Za nedôvodnú považuje námietku neúčelnosti úkonov právnej služby - odpoveď na výzvu súdu zo dňa 24.09.2012, 30.04.2013 - doplnenie žaloby, 20.01.2015, keďže predmetné vyjadrenia boli dôležité na objasnenie predmetu sporu a teda ide o úkony vykonané vo veci samej. Pojednávanie dňa 09.10.2014 sa uskutočnilo v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Pokiaľ ide o tarifnú hodnotu úkonu právnej služby, túto súd prvej inštancie určil správne postupom podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe čiastočne vyhovel. 10. K odvolacej námietke o priznaní bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalobcu vo väčšom rozsahu, než v akom nehnuteľnosti skutočne žalovaný užíval, odvolací súd uvádza, že bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý pozemok využíval pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko ho skutočne intenzívne využíval (t.j. akú plochu, ako často, príp. koľkokrát sa na ňom zdržiaval). Výška bezdôvodného obohatenia sa musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej na danom mieste a v čase vo vzťahu k celému pozemku (pozri rozsudok NS ČR z 20.03.2001 sp. zn. 25Cdo/845/1999). V danej veci žalovaný v žalovanom období užíval celú výmeru pozemku žalobcu vo výmere XXX W., keď tento na ňom umiestnil i mechanizmy (maringotky, bagre, nakladač, miešačka a pod.) potrebné na odstránenie a obnovu zrútených mestských hradieb. Rovnako tak pracovníci žalovaného pozemky žalobcu využívali ako prístupové koridory k stavenisku, po ktorých jazdili stavebné mechanizmy, a na ktorých boli uskladnené stavebné materiály. Je potom zrejmé, že žalovaný svojím konaním v žalovanom období znehodnocoval pozemky žalobcu až do takej miery, že na nich nebolo možné realizovať výstavbu rodinného domu v zmysle udeleného stavebného povolenia. Nemožno sa tak stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemkov vo výmere iba v rozsahu XXX,XX W., t.j. plochy, na ktorej sa nachádzali zrútené hradby. V danej veci nebolo podstatným iba to, na akej časti pozemku žalobcu sa nachádzajú zrútené hradby mestského opevnenia, ale predovšetkým to, že žalovaný pozemky žalobcu užíval takým spôsobom, že mu znemožnil akékoľvek užívanie (čo i len časti) jeho pozemkov na stanovený účel. 11. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 9C/193/2011, v tomto žalobca ponechával na úvahu súdu, či prizná žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške stanovenej znalcom za časť výmery jeho pozemku, na ktorej sa zrútené hradby nachádzajú, alebo za celú výmeru pozemku. Nakoľko však v danom konaní petit žaloby znel iba na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzajúceho z časti výmery pozemku, na ktorej boli zrútené hradby, súd viazaný týmto žalobným petitom, nemohol v danom konaní priznať žalobcovi nárok vo vyššej sume, než bol uplatnený žalobou. Neobstojí preto odvolacia argumentácia žalovaného, že nakoľko v konaní sp. zn. 9C/193/2011 bol žalobcovi priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za výmeru pozemku, na ktorom boli zrútené hradby, takto by mali postupovať súdy aj v prejednávanej veci, keďže (ako už bolo uvedené), v konaní sp. zn. 9C/193/2011 si žalobca žalobným petitom uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za časť výmery jeho pozemku (kde sa nachádzali zrútené hradby), a nie za celý pozemok. Súd viazaný jeho žalobným petitom mu tak nemohol priznať viac než žaloval. V tomto konaní však žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za celú výmeru pozemku a v tomto smere aj formuloval svoj žalobný petit. Z tohto hľadiska tak v predmetných konaniach nešlo o identický nárok (iba s rozdielom žalovaného obdobia). 12. V otázke zákonného sudcu odvolací súd uvádza, že v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2015 bola za zastupujúcu sudkyňu za JUDr. Ingrid Daxner, určená JUDr. Jana Ocelková. Podľa § 50 ods. 2 písm. c) zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Rozvrh práce obsahuje určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony. Podľa § 158 ods. 1 O.s.p., písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená. Podľa § 61 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, prvopis rozhodnutia súdu vlastnoručne podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal. Prvopis rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu podpisuje vlastnoručne notár. Ak podľa predpisov o konaní pred súdmi podpisuje prvopis iný člen senátu alebo iný poverený sudca, uvedie sa pred podpisom zastupujúceho skratka "v zast.", prípadne "v z.". V danej veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vyhlásila na pojednávaní konanom dňa 22.01.2015 zákonná sudkyňa JUDr. Ingrid Daxner. Podľa § 156 ods. 4 O.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Táto následne žiadosťou zo dňa 12.02.2015 požiadala predsedu súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia (§ 158 ods. 4 O.s.p.) z dôvodu PN. Z dôvodu pretrvávajúcej PN zákonnej sudkyne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku podpísala JUDr. Jana Ocelková, ktorá bola rozvrhom práce na rok 2015 určená na zastupovanie JUDr. Ingrid Daxner. Prvopis vydaného rozhodnutia tak správne obsahuje vlastnoručný podpis zastupujúcej sudkyne, vrátane uvedenia skratky pri jej mene „v zastúpení“. 13. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo veci samej z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny. Preto ho odvolací súd v napadnutej časti vo veci samej v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť. 14. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pri určení výšky tarifnej hodnoty sporu je potrebné zohľadniť i skutočnosť, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia iba za obdobie od 26.05.2011 do 31.08.2012 (15 mesiacov) a až podaním zo dňa 06.03.2013 (č.l. 29) (doplneným o podanie zo dňa 30.04.2013 - č.l. 43) žalované obdobie rozšíril do 25.02.2013 (čo súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 20.06.2013, č. k. 4C/217/2012-48). Napriek tomu, že rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku (a teda bol pri rozhodovaní o trovách konania namieste postup podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a preto žalobcovi bolo potrebné priznať náhradu trovy konania), výška tarifnej odmeny za zastupovanie sa musí odvíjať od znenia žalobného petitu. Inými slovami, tarifná hodnota úkonov právnej pomoci vykonaných do 06.03.2013 mala byť počítaná iba zo sumy priznaného bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 31.08.2012 (t.j. zo sumy 8.202,11 eur) a za úkony právnej pomoci vykonané po 06.03.2013 zo sumy rozsudkom priznaného bezdôvodného obohatenia od 26.05.2011 do 25.02.2013 (t.j. zo sumy 11.390,10 eur). Za dôvodnú považuje odvolací súd i argumentáciu žalovaného o neúčelnosti vynaložených trov konania spočívajúcich v cestovných náhradách (vo výške 328,09 eur) a strate času (vo výške 394,27 eur) advokáta žalobcu, ktorého sídlo sa nachádza v Čadci. V tomto smere odvolací súd uvádza, že slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je neprimeraná, ak všetky konania prvostupňové aj odvolacie sa konajú v jednom meste, pričom o miestnej príslušnosti nie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. V takom prípade má súd aplikovať výkladové ustanovenie § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy dbajú okrem iného na to, aby sa práva nezneužívali na úkor fyzických a právnických osôb. Prostriedky vynaložené na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú v takejto situácii potrebné na účelné bránenie práva, tak ako to má na mysli § 142 ods. 1 O.s.p. a účastník si ich má znášať zo svojho (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 736/2012). V danej veci je nesporné, že konania ohľadne nároku žalobcu prejednávajú súdy v obvode Krajského súdu v Bratislave (Okresný súd Pezinok, Krajský súd v Bratislave), pričom sa nejedná o náročný alebo komplikovaný spor. Zároveň v mieste prebiehajúcich konaní (či už v meste Pezinok, alebo v Bratislave) pôsobia desiatky advokátov, ktorí mohli žalobcu dôstojne zastupovať pri uplatňovaní jeho práv. Za daného stavu, prostriedky vynaložené na presun advokáta z Čadce, nebude možné považovať za účelne vynaložené a preto ich žalobca bude musieť znášať zo svojho. V tomto smere neobstojí tvrdenie žalobcu, že si advokáta z Čadce vybral preto, lebo mu plne dôveruje a môže sa naňho spoľahnúť, že ho bude čestne zastupovať, vysoko profesionálne chrániť a presadzovať jeho práva, keď takáto povinnosť vyplýva každému advokátovi zo zákona o advokácii a navyše žalobca v konaní nepreukázal, že by v prípade výberu advokáta z bližšieho miesta hrozila obava z jeho prepojenia na samosprávu obce Modra. Ako už bolo uvedené konanie pred súdom prvej inštancie prebiehalo v Pezinku (nie v Modre), kde pôsobí niekoľko desiatok advokátov, pričom u žiadneho z nich nebola preukázaná hrozba prepojenia na samosprávu mesta Modra. Napokon sa odvolací súd stotožňuje i s odvolacou argumentáciou žalovaného ohľadne neúčelnosti dvoch úkonov právnej služby - a to odpovede žalobcu zo dňa 24.09.2012 a zo dňa 30.04.2013. Odpoveď žalobcu zo dňa 24.09.2012 na výzvu súdu ohľadom oznámenia ceny poplatkového úkonu (t.j. výšky požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia) pre účely určenia výšky súdneho poplatku, nemožno totiž považovať za úkon právnej pomoci účelne vynaložený na uplatňovanie a bránenie práv žalobcu, nakoľko uvedené oznámenie sa netýka predmetu sporu vo veci samej (týka sa výlučne poplatkovej povinnosti) a navyše žalobca tak bol povinný urobiť už v podanej žalobe (žaloba žalobcu trpela vadou neurčitosti a nevykonateľnosti žalobného petitu). Rovnako i odpoveď žalobcu zo dňa 30.04.2013 je iba reakciou na uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.04.2013, ktorým bol žalobca vyzvaný na doplnenie a opravu podanej žaloby, ktorá vykazovala vady. Takýto úkon takisto nemožno potom považovať za účelne vynaložený, keď je predovšetkým vecou advokáta (žalobca bol od počiatku zastúpený advokátom), aby podal na súd žalobu bez vád. Uvedené sa však netýka už úkonu právnej pomoci - odpoveď na žiadosť súdu zo dňa 20.01.2015, nakoľko táto sa týkala procesného postupu súdu v konaní (žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania) a žalobca bol súdom vyzvaný, aby sa k nej vyjadril. Tento úkon právnej služby tak možno považovať za účelne vynaložený. Pokiaľ ide o pojednávanie konané dňa 09.10.2014 toto riadne prebehlo i bez prítomnosti žalovaného (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a zúčastnil sa ho i právny zástupca žalobcu. Za tento úkon právnej služby rovnako žalobcovi patrí odmena za právne zastupovanie. 15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ňom bude súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu vysloveným v bode 14 tohto rozsudku. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).