Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/281/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217085 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712217085.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Reštrukturalizačná a konkurzná, k.s., Turnianska 9, Senec, IČO: 45 888 396, správca konkurznej podstaty úpadcu: KLUB PRIATEĽOV ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH v konkurze, práv. zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175 proti odporcovi Slovenská republika - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, Dunajská Streda, IČO: 37 847 554, práv. zast. JUDr. Beátou Slovákovou, advokátkou, Ádorská 41, Dunajská Streda o zaplatenie 24.575,79 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/73/2013-148 zo dňa 20.6.2014, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/73/2013-148 zo dňa 20.6.2014 p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 24.575,79 EUR, predstavujúci príspevok na zriadenie chránenej dielne, o ktorý požiadal žiadosťami z 14.1.2011, 21.1.2011 a 14.2.2011 a súčasne rozhodol, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 899,02 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania je zaplatenie príspevku na základe Dohody č. 06/§56/2010/ŠR o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, o ktorý požiadal zamestnávateľ odporcu a preto súd musel posúdiť, či zamestnávateľovi vznikol nárok na vyplatenie tohto príspevku a teda či odporcovi vznikla povinnosť tento príspevok vyplatiť. Súd nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že z dohody ani z príslušných právnych predpisov nevyplýva, že odporca môže pozastaviť vyplatenie príspevku, resp. príspevok absolútne nevyplatiť. Dohoda podľa názoru súdu nemusí obsahovať špeciálne ustanovenia obsahujúce výslovné podmienky a príklady, za ktorých odporcovi nevznikne povinnosť vyplatiť požadovaný príspevok, ale z obsahu a účelu dohody jednoznačne vyplýva, že v prípade nedodržania podmienok dojednaných v dohode a v prípade závažného porušenia ustanovení dohody a príslušných zákonov, na ktoré dohoda odkazuje, zamestnávateľovi nevznikne nárok na vyplatenie príspevku a teda nevznikne odporcovi povinnosť príspevok vyplatiť. Súd sa stotožňil s názorom odporcu, že v prípade, ak zamestnávateľ na vytvorenie chránenej dielne obdrží príspevok zo štátneho rozpočtu, osobitné pracovné podmienky musí udržiavať po celú dojednanú dobu, t.j. v danom prípade 2 roky od účinnosti priznania statusu chránenej dielne. Súd konštatoval, že zamestnávateľ síce splnil povinnosť zriadiť chránenú dielňu s 20 pracovnými miestami pre občanov so zdravotným postihnutím v lehote 3 mesiacov od podpísania dohody, ale zamestnávateľ tieto pracovné miesta po dojednanú dobu, teda 2 roky, neudržal. Poukázal
na dodatok k pracovnej zmluve uzavretej s p. W. ktorým došlo k zmene miesta výkonu jeho práce, a to z chránenej dielne na jeho bydlisko, ktoré status chránenej dielne alebo chráneného pracoviska nepožíva, preto od 20.09.2010 zamestnávateľ zamestnával nie 20, ale 19 zamestnancov v chránenej dielni. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že uzavretím dodatku mal p. W. zriadené dve miesta výkonu práce, keďže v dodatku je výslovne a jednoznačne uvedené, že miesto výkonu práce je bydlisko zamestnanca. Vyslovil názor, že dostavovanie sa dvakrát do týždňa do sídla zamestnávateľa na presne nevymedzenú dobu nie je vykonávaním práce na druhom dohodnutom mieste, pričom navyše sídlo zamestnávateľa taktiež nie opatrené štatútom chránenej dielne. Uviedol, že ďalej neskúmal, či odporca pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložil oprávnene, nakoľko súd nedisponuje právomocou pre posúdenie danej skutočnosti a navyše aj bez porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania by pre prv uvedené nedodržanie podmienok dohody zamestnávateľovi nevznikol nárok na ďalšie vyplácanie príspevku. Odporca bol v zmysle dohody a príslušných zákonov povinný zachovávať pri používaní verejných prostriedkov hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia a kontrolovať oprávnenosť nákladov a dodržiavanie dohody zamestnávateľom a preto podľa názoru súdu odporca postupoval správne, keď zastavil vyplácanie príspevkov po tom, či zistil nedodržiavanie dohody zamestnávateľom. Súd dospel k záveru, že náklady zamestnávateľa, na ktoré žiadal príspevok, neboli oprávnené a neboli vynaložené v súlade s rozpočtovými pravidlami a dohodou, preto navrhovateľovi nevznikol nárok na vyplatenie príspevku a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom p. T. a p. M., nakoľko ani okolnosti, za ktorých boli vykonané kontroly a ku ktorým navrhovateľ navrhol svedkov vypočuť by nemali vplyv na posúdenie vzniku nároku zamestnávateľa na vyplatenie príspevku. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko odporca mal odporca plný úspech vo veci, návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 899,02 EUR za trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 16.5.2014 a záverečný návrh zo dňa 9.6.2014 á 403,34 EUR, 2x režijný paušál á 8,04 EUR, náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Dunajskej Stredy do Pezinka a späť, 6x začatá polhodina á 12,71 EUR.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa predovšetkým to, že nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z toho dôvodu vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Poukázal na dodatok zo dňa 20.9.2010 o telepráci, ktorým bol zmenený bod 2. pracovnej zmluvy tak, že miestom výkonu práce je bydlisko zamestnanca s tým, že zamestnanec bude dvakrát v týždni cestovať do sídla zamestnávateľa a späť za účelom v dodatku uvedených činností. Poukázal na to, že k významu použitého pojmu „sídlo“ zamestnávateľa žiadal vypočuť P. T., štatutára, ktorý by potvrdil, že navrhovateľ mal na mysli miesto chránenej dielne lebo zamestnanci inam za zamestnávateľom nechodili. Zdôraznil, že v pracovnom práve je možné dojednať viac ako jedno miesto výkonu práce (umožňuje to i ustanovenie Zákonníka práce o telepráci) a v tomto prípade bolo potrebné posúdiť na čom sa vlastne účastníci pracovnej zmluvy dohodli. Ďalej namietal, že ak by aj navrhovateľovi nevznikol nárok na preplatenie celého príspevku z dôvodu vylúčenia nákladov na pána W., odporca mal vyplatiť zvyšok príspevku, ktorý bol oprávnený. Poukázal na vyjadrenie samotného odporcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že navrhovateľ mal uzatvoriť zmluvu s iným zamestnancom a problém by bol odstránený.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že ani jedno z v dodatku k pracovnej zmluvy dojednaných pracovných miest nebolo opatrené štatútom chráneného pracovného miesta, keďže v zmysle záväzného posudku tieto miesta boli vystavené pôvodne na Korzo Bélu Bartóka č. 790/4 Dunajská Streda a po zmene Biskupa Kondého 45577/18 Dunajská Streda. Zdôraznil, že odporca prijatím rozhodnutia ďalej nevyplácať navrhovateľovi príspevok mienil zabrániť tomu, aby sa finančné prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky použili v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné znovu opakovať, nakoľko sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Z čl. II bod 1 dohody č. 06/§56/2010/ŠR uzavretej účastníkmi nepochybne vyplýva, že navrhovateľ bol povinný zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko s celkovým počtom 20 pracovných miest a tiež, že chránená dielňa alebo chránené pracovisko je zriadené dňom účinnosti priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Z čl. II bodu 5 zmluvy vyplýva pre navrhovateľa povinnosť, že v danom prípade bola dĺžka zachovania zriadeného pracovného miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej 2 roky. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v zmluve dohodnuté podmienky pre priznanie príspevku po celú dohodnutú dobu nesplnil, keď dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 20.9.2010 zmenil jednému zo zamestnancov miesto výkonu práce, pričom nepreukázal, že novému miestu výkonu práce bolo priznané postavenie chránenej dielne. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj ďalšiu námietku týkajúcu sa sídla zamestnávateľa, keď v dodatku pracovnej zmluvy je miesto, do ktorého mal zamestnanec dvakrát v týždni cestovať označené celkom jednoznačne, presne ako sídlo zamestnávateľa a z takéhoto jasne konkretizovaného označenia nič nenasvedčuje tomu, že by takto navrhovateľ, v skutočnosti označil miesto chránenej dielne ako sa odvolateľ bránil v odvolaní.
Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Odvolací súd po prihliadnutí na okolnosti prejednávanej veci, predovšetkým na predmet konania, charakter navrhovateľa, ktorý je združením priateľov zdravotne postihnutých a odporcu, ktorým je štát a dôvod sporu, dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. dané okolnosti osobitného zreteľa hodné pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania odporcovi, hoci bol v konaní úspešný, a že vzhľadom na povahu tohto účastníka nebude nepriznanie trov pre neho predstavovať neprimeraný zásah do jeho práv.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.