Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/166/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217507 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712217507.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Eleny Ondrišovej, v právnej veci žalobcu: POSK, s.r.o., Vlčie hrdlo 3, P.O.Box 48, Bratislava, IČO: 35 789 425, zast. Majerník & Miháliková, s. r. o., Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 232 200 proti žalovanému: G. N., nar. XX.XX.XXXX, Š. X, G., zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 3.945,96 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 33Cb/31/2013-238 zo dňa 11.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb 31/2013-238 zo dňa 11.4.2014 v časti istiny 3.688,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,04% denne zo sumy 3.688,33 eur od 24.7.2012 do zaplatenia p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti istiny vo výške 257,63 eur napadnutý rozsudok mení tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a a v časti príslušenstva z nej mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 0,04% denne zo sumy 3.945,96 eur od 24.7.2012 do 20.12.2013, zo sumy 3.881,55 eur od 21.12.2013 do 17.12.2014, zo sumy 3.784,94 eur od 18.12.2014 do 17.12.2015 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu a trov odvolacieho konania vo výške 93%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.945,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,04% denne zo sumy 3.945,96 eur od 24.7.2012 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 10.10.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.945,96 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, pričom návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.10.2006 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej je vykonanie diela žalobcom ako zhotoviteľom žalovanému ako objednávateľovi, pričom pod dielom sa rozumie zhotovenie protipožiarnych náterov jednotlivých prvkov oceľovej konštrukcie na stavbe Polyfunkčný objekt N. v J.. Žalovaný sa zaviazal uhradiť cenu za dielo v celkovej výške 2.377.525,- Sk. Účastníci sa dohodli, že žalovaný je oprávnený zadržať 10% z ceny diela bez DPH ako zádržné a garančnú zábezpeku. Po odovzdaní diela bez vád žalovaný v súlade s dohodou uvoľnil zo zádržného 5% z ceny diela bez DPH žalobcovi a zvyšných 5% ceny diela bez DPH ostalo v súlade so Zmluvou tvoriť garančnú zábezpeku po celú dobu záručnej doby v trvaní 60 mesiacov počítanú od prevzatia diela žalovaným, t.j. odo dňa 23.7.2007. Dňa 13.2.2008 v zmysle vykonávania inventarizácie pohľadávok a záväzkov žalobca žalovaného požiadal o odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2007 predstavujúcich zádržné v celkovej výške 118.876,- Sk (3.945,96 eur). Žalovaný obratom zaslal odsúhlasenie svojho záväzku voči žalobcovi. Po uplynutí záručnej doby, t.j. po 23.7.2012 žalobca v súlade so zmluvou vyzval žalovaného na uvoľnenie garančnej zábezpeky a zaplatenie sumy 3.945,96 eur. V súlade so zmluvou mal žalovaný túto sumu uhradiť bezodkladne po výzve žalobcu na bankový účet uvedený vo výzve. Žalobca doručil túto výzvu žalovanému poštou aj e-mailom, žalovaný však výzvu aj upomienku ignoroval. 2. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že dňa 1.1.2011 došlo k vkladu časti podniku subjektu G. N. Nábytok GALAN do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. V zmysle bodu 1.2 písm. c) Zmluvy o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 1.1.2012 je zrejmé, že predmetom vkladu časti podniku subjektu G. N. Nábytok GALAN do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. boli aj záväzky pozostávajúce zo všetkých krátkodobých a dlhodobých záväzkov a teda aj prípadný nárok žalobcu. K zápisu vkladu časti podniku subjektu G. N., Nábytok GALAN do základné imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. aj reálne došlo. K dokumentu označenom ako Inventarizácia pohľadávok uviedol, že nemôže byť považovaný za uznanie dlhu, nakoľko nevykazuje podstatné náležitosti uznania dlhu, dokonca nie je ani podpísaný osobou oprávnenou konať za žalovaného. Zo žaloby a príloh nie je zrejmé aké konkrétne pohľadávky, v akej konkrétnej výške si žalobca uplatňuje voči žalovanému. Žalobca nijakým spôsobom nepreukazuje skutočnú výšku svojej pohľadávky a to faktúrami, ktoré reálne vystavil žalovanému za vykonanie diela, z ktorých bude jednoznačne zrejmé aká bola výška zádržného. 3. Žalobca sa k odporu vyjadril a uviedol, že až do doručenia odporu nemal vedomosť o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o., žalovaný ho o prechode pohľadávky ani po doručení opakovaných výziev na úhradu žalovanej pohľadávky neinformoval. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal, že žalovaná pohľadávka bola predmetom časti podniku, ktorú žalovaný vložil do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o., keď tento nepredložil žiadne protokoly, ktoré v zmysle bodu 5.2 Zmluvy mali obsahovať jednotlivé zložky vkladanej časti podniku. Ak by sa aj v konaní preukázalo, že žalovaná pohľadávka bola predmetom časti podniku, ktorú žalovaný vložil do základného imania, poukázal na § 59 ods. 4 a § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, na základe ktorých ak žalovaná pohľadávka bola predmetom časti podniku, žalovaný v plnom rozsahu ručí za splnenie žalovaného záväzku spoločnosťou Nábytok GALAN, s.r.o., ktorú žalobca po obdržaní odporu z opatrnosti vyzval na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o. však na výzvu nereagovala, dlh nezaplatila. Podľa názoru žalobcu inventarizácia pohľadávok ako dokument má všetky náležitosti uznania záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka navyše tým, že žalovaný riadne zaplatil dojednanú cenu za zhotovené dielo vo výške 90% ako aj prvú časť zádržného vo výške 5% a počas plynutia záručnej doby ani po jej skončení si neuplatnil žiadne nároky z vád, malo toto jeho plnenie v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky uznania zvyšku dlhu. 4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi ako i vypočutím účastníkov konania, poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 133 O.s.p., § 16 Obchodného zákonníka, § 5 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 476 Obchodného zákonníka, § 477 Obchodného zákonníka, § 487 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinného od 1.1.2012, § 487 Obchodného zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal dielo a žalovaný zaplatil dohodnutú cenu diela. V súlade so zmluvou žalovaný zadržal sumu 3.945,96 eur ako garančnú zábezpeku, ktorú sa zaviazal vrátiť po uplynutí záručnej doby 60 mesiacov. Skutočnosť, že žalovaný uvedenú sumu zadržal je preukázané listinnými dôkazmi, pričom žalovanému vznikla povinnosť bezodkladne po výzve žalobcu (list zo dňa 23.7.2012) vykonanej po uplynutí záručnej doby 60 mesiacov od prevzatia diela dňa 23.7.2007 sumu tvoriacu garančnú zábezpeku žalobcovi zaplatiť. Súd prvej inštancie považoval existenciu záväzku žalovaného za preukázanú aj vzhľadom na list zo dňa 13.2.2008, z ktorého nepochybne vyplýva úmysel žalovaného vyjadriť uznanie svojho dlhu, ktorý bol identifikovaný, čo do výšky a právneho dôvodu. Skutočnosť o zadržaní garančnej zábezpeky vo výške 3.945,96 eur bola bez akejkoľvek pochybnosti predloženými listinnými dôkazmi preukázaná a to aj bez samotného uznania záväzku zo strany žalovaného. 5. Ďalej sa súd prvej inštancie ako primárnou otázkou zaoberal obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko všetky záväzky žalovaného vrátane záväzku, ktorého splnenie je predmetom tohto konania, boli predmetom zmluvy o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 1.1.2011, čím sa spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o. stala univerzálnym právnym nástupcom žalovaného vo všetkých jeho záväzkoch. S týmto záverom sa súd prvej inštancie nestotožnil a naopak dospel k záveru, že k platnému a účinnému prechodu záväzku žalovaného voči žalobcovi na základe zmluvy o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným nedošlo, nakoľko nebolo preukázané, že by predmetom zmluvy bola časť podniku ako samostatná organizačná zložka. Tiež nevyplývalo zo zmluvy, čo konkrétne tvorilo časť podniku žalovaného, ktorá bola predmetom zmluvy a čo tvorilo tú časť podniku žalovaného, ktorá predmetom tejto zmluvy nebola. 6. Zmluvu zo dňa 1.1.2011 z hore uvedených dôvodov vyhodnotil súd prvej inštancie za zmluvu, ktorá nevyvolala účinky spojené so zmluvou o vklade časti podniku alebo zmluvou o predaji časti podniku, preto sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či sa jednalo o inú platne uzatvorenú zmluvu. Ak by aj súd pripustil, že by sa v súlade s argumentáciou žalovaného jednalo o nepomenovanú zmluvu, k platnému prechodu záväzku aj tak nedošlo, nakoľko prevádzaný záväzok žalovaného nebol v zmluve špecifikovaný, prevádzané záväzky neboli konkretizované dostatočne určito, preto súd zmluvu v časti záväzkov vyhodnotil ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že hodnota časti podniku bola určená vo výške 2.507.416,- eur a vkladané záväzky boli vo výške 4.212.932,41 eur. Naviac žalovaný sa snaží vyvolať situáciu, keď sa „zbaví“ svojich záväzkov bez súhlasu veriteľov bez toho, že by za splnenie záväzkov ručil. Zmluva zo dňa 1.1.2011 je podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná tiež v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom, keď prevod záväzkov bez súhlasu veriteľov, bez vzniku ručiteľského záväzku žalovaného s evidentnou výrazne zhoršenou vymožiteľnosťou pohľadávok vzhľadom na hodnotu majetku na jednej strane a hodnotu záväzkov na strane druhej. K skutočnosti, že registrový súd nemal pochybnosť o platnosti zmluvy o vklade časti podniku, keď postupoval na základe predmetnej zmluvy o predaji časti podniku vyhodnotil súd prvej inštancie za irelevantnú, nakoľko súd nie je viazaný rozhodnutím alebo právnym názorom registrového súdu. 7. Tiež sa nestotožnil s názorom žalovaného, že prihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania žalobca uznal platnosť prevodu záväzku žalovaného, nakoľko žalobca tak urobil len z opatrnosti a takéto následné konanie žalobcu nemá vplyv na absolútnu neplatnosť zmluvy a na skutočnosť, že zmluva nevyvolala žalovaným zamýšľané účinky spojené so zmluvou o vklade časti podniku. 8. Súd prvej inštancie poukazuje na rozpor vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaného, kedy na jednej strane tvrdí, že zmluva o vklade časti podniku nie je zmluva podľa § 476 Obchodného zákonníka, ale podľa § 269 Obchodného zákonníka a na druhej strane sa odvoláva na to, že zmluva spĺňa aj formálne náležitosti a to písomnú formu, ale zákon písomnú formu pre nepomenovanú zmluvu nevyžaduje, nie je teda zrejmé, akú zmluvu mal na mysli. 9. Vedomosť žalobcu o zmene právnej formy podnikania žalovaného po uzavretí zmluvy o vklade časti podniku, je pre posúdenie platnosti zmluvy podľa názoru súdu irelevantné. Len pre úplnosť súd uvádza, že skutočnosť, že došlo k zmene právnej formy podnikania žalovaného z výpisu z obchodného registra spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. nevyplýva a oznámenie tejto skutočnosti žalobcovi žalovaný nepreukázal, keď list zaslal na neaktuálnu adresu sídla žalobcu a e-mailová správa obsahovala prílohu neznámeho obsahu, navyše bez potvrdenia o doručení. K prechodu záväzku žalovaného na iný subjekt nedošlo a žalovaný ostal dlžníkom záväzkového vzťahu so žalobcom, a preto sa súd prvej inštancie podľa jeho názoru nemusel ani zaoberať prípadným ručiteľským záväzkom. I napriek tejto skutočnosti však poukázal na ust. § 59 ods. 4 a § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, kedy aj v prípade platného vkladu časti podniku žalovaného do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. by žalovaný ručil za splnenie záväzkov s poukazom na ust. § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinného od 1.1.2012, nakoľko reštrukturalizácia spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. bola povolená dňa 20.12.2012, reštrukturalizačným plánom zostalo nedotknuté právo žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky voči žalovanému ako ručiteľovi a teda k žiadnej novácii záväzku, resp. zmene výšky a splatnosti pohľadávky žalobcu schválením reštrukturalizačného plánu nedošlo. 10. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie mal za jednoznačne preukázaný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako i výšku žalovanej pohľadávky vyhodnotil za nespornú z hore uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel, vrátane úrokov z omeškania, ktoré priznal v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 11. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd tak, že o týchto rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 vtedy platného O.s.p. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý podal odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) ako i ust. § 221 ods. 1 písm. f) a s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a § 132 O.s.p. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, keď má za to, že na základe zmluvy o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 1.1.2011 bola časť podniku žalovaného vložená do základného imania predmetnej spoločnosti, keď v zmysle ustanovenia článku I ods. 1.2 zmluvy o vklade časti podniku bola presne špecifikovaná časť podniku, ktorá bola do predmetnej spoločnosti vložená a jedná sa o samostatnú organizačnú zložku. Časť podniku bola opísaná a predbežne ocenená znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia a.s., Bratislava, kedy hodnota vkladanej časti podniku bola znaleckou organizáciou predbežne ocenená na sumu 2.507.416,- eur, pričom sa jedná o sumu niekoľko násobne vyššiu v akej sa bude peňažný vklad započítavať. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva aj presne, ktorá časť podniku bola vložená do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že daný vklad časti podniku do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. predstavuje zmluvu inominátnu, uzatvorenú v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a nepredstavuje zmluvu v zmysle ust. § 476 Obchodného zákonníka. Zdôrazňuje, že Obchodný zákonník nestanovuje, aké atribúty musí spĺňať organizačná zložka podniku na to, aby bola spôsobilým predmetom predaja časti podniku, príp. vkladu časti podniku do základného imania. Z protokolu v zmysle zmluvy o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným jednoznačne vyplýva, že G. N. Nábytok Galan prevádzal do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným celý podnik s výnimkou niektorých pohľadávok. Prevádzal súčasne všetky záväzky pozostávajúce zo všetkých krátkodobých a dlhodobých záväzkov bankových úverov. Zároveň uvádza, že so zmenou právnej formy spoločnosti G. N. Nábytok Galan, na Nábytok GALAN, s.r.o. boli oboznámení všetci zamestnanci, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou G. N. Nábytok Galan ku dňu 31.10.2010. 13. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca uznal platnosť prevodu záväzku zo žalovaného na spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o., čo je zrejmé aj z prihlášky pohľadávky žalobcu v reštrukturalizácii hlavného dlžníka, a to spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. Uvedená spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o. záväzok nespochybnila, existenciu záväzku nespochybnil ani reštrukturalizačný správca I.. T. T.. Zmluvou o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 1.1.2011 vyjadrili súhlas aj všetci veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do reštrukturalizácii spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. a žiaden z veriteľov nenamietal neplatnosť predmetnej zmluvy. Nesúhlasí tiež so záverom súdu prvej inštancie, že neboli v predmetnom konaní doložené protokoly vyhotovené v zmysle bodu 5.2 zmluvy, keď predmetné protokoly žalovaný súdu predložil a zároveň má za to, že v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súd mohol aj výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázal na predbežné ocenenie znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s., z ktorého jednoznačne vyplynulo, že prevádzané záväzky žalovaného boli konkretizované dostatočne určito. 14. K neplatnosti zmluvy žalovaný uvádza, že zmluva nie je v rozpore so žiadnym kogentným ustanovením Občianskeho zákonníka, príp. iného zákona, ale je zmluvou inominátnou v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. Nestotožňuje sa tiež s názorom súdu, že prechodom všetkých záväzkov sa žalovaný chce vyhnúť povinnosti uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov a preniesť zodpovednosť za splnenie záväzkov na iný subjekt. Hodnota, ktorá bola vložená do podniku Nábytok GALAN, s.r.o. je značne vyššia ako hodnota prevzatých záväzkov uvedenej spoločnosti a nové vklady zvýšili základné imanie spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. 15. K nevedomosti žalobcu o prevode časti podniku žalovaný uvádza, že nesúhlasí s jeho vyjadrením, keď žalovaný všetkých svojich obchodných partnerov informoval o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. Táto skutočnosť bola známa a prezentovaná aj na internetovej stránke spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. Tiež prevádzkarne žalovaného boli zrušené dňa 23.12.2010, čo je zrejmé aj z výpisu zo živnostenského listu žalovaného. Žalovaný žalobcu informoval aj e-mailom zo dňa 5.11.2010 s názvom GALAN - zmena právnej formy a žalovaný žalobcu informoval o tejto skutočnosti aj formou listu adresovaného žalobcovi. Skutočnosť, že list bol zaslaný na neaktuálnu adresu žalobcu považuje žalovaný za irelevantnú a v tejto súvislosti poukazuje na čl. XII bod 1 a bod 5 Zmluvy o dielo č. 18, podľa ktorého bol žalobca povinný o všetkých rozhodných skutočnostiach a zmenách bezodkladne informovať druhú zmluvnú stranu a teda aj o zmene sídla podľa jeho názoru. 16. Ďalej poukazuje na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. 17. K ručiteľskému záväzku žalovaný uvádza, že záväzok ručiteľa je subsidiárny a zo strany žalobcu došlo k výzve na plnenie uvedenej pohľadávky hlavnému dlžníkovi spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. až po podaní žaloby voči žalovanému, a preto voči žalovanému ako ručiteľovi bola s poukazom na uvedenú skutočnosť a subsidiaritu ručiteľského záväzku podaná predčasne ešte pred riadnou výzvou hlavného dlžníka spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca si svoju pohľadávku prihlásil do reštrukturalizačného konania, kde spolu s ostatnými veriteľmi spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. schválil reštrukturalizačný plán na zasadnutí schvaľovacích schôdziek, ktorý bol následne potvrdený aj súdom. Veritelia sa hlasovaním o schválení reštrukturalizačného plánu vzdali časti svojich pohľadávok v prospech úpadcu. Došlo k dohode o zmene výšky celkového záväzku na 833,39 eur, ktorá má byť splatená v splátkach presne špecifikovaných v reštrukturalizačnom pláne do 31.12.2018. Tým, že sa vzdal časti svojej zistenej nezabezpečenej pohľadávky vo výške 80% jej hodnoty konkrétne vyčíslenej a to 3.333,54 eur, vzniklo mu právo na zaplatenie v zmysle reštrukturalizačného plánu len na úhradu 833,39 eur voči dlžníkovi spoločnosti GALAN, s.r.o. GALAN, s.r.o. vyplatil žalobcovi prvú splátku v zmysle reštrukturalizačného plánu vo výške 64,41 eur dňa 20.12.2013. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba o sumu o zaplatenie 3.945,96 eur je podľa názoru žalovaného nedôvodná. 18. Z akcesority ručiteľského záväzku od hlavného záväzku je zrejmé, že dohodou žalobca ako veriteľ a spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. ako hlavného dlžníka došlo k zániku časti hlavného záväzku a teda aj k zániku ručiteľského záväzku. Tiež má žalovaný za to, že ručiteľský záväzok trvá naďalej a zabezpečuje aj nový záväzok v plnom rozsahu, pokiaľ s tým vyslovil súhlas ručiteľ, teda žalovaný. Uvedený záväzok však bol zmenený reštrukturalizačným plánom, preto ručiteľovi vzniklo právo obrany zhodné s právom obrany hlavného dlžníka voči veriteľovi v súlade s ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný, preto využíva všetky námietky, ktoré mal voči žalobcovi hlavný dlžník a namieta výšku záväzku a jeho splatnosť. Výška záväzku sa zmenila na sumu 833,39 eur. Prvá splátka vo výške 64,41 eur v súlade s reštrukturalizačným plánom sa stane splatnou až 31.12.2013, až po nezaplatení jednotlivých splátok hlavného dlžníka v lehote ich splatnosti vznikne žalobcovi právo domáhať sa plnenia od ručiteľa hlavného dlžníka, teda od žalovaného. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 19. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 2.6.2014 vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v podanom odvolaní. Uvádza, že podľa žalovaného zmluva o predaji časti podniku nie je zmluvou podľa § 476 Obchodného zákonníka, ani zmluvou o predaji časti podniku v zmysle § 487 Obchodného zákonníka, ale inominátnou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na ktorú sa iba podporne použijú príslušné ustanovenia zmluvy o predaji podniku. Žalovaný má teda za to, že je možné uzatvoriť inominátnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa prevedú len záväzky dlžníka bez súhlasu veriteľa a bez toho, aby bolo jasne špecifikované, o ktoré záväzky ide. S týmto názorom žalobca nesúhlasí. Nie je možné previesť záväzky bez súhlasu veriteľa, jedine v zákonom vymedzených prípadoch, akým je zmluva o prevode podniku, alebo časti podniku, alebo vkladu podniku, tento inštitút však zabezpečuje ochranu veriteľových práv, v opačnom prípade by bolo bežnou praxou, že by dochádzalo k prevodu časti podnikov obsahujúcich len záväzky bez spoločného postúpenia všetkých pohľadávok, čo je v rozpore so základným princípov záväzkových vzťahov. Charakteristiku zmluvy, ktorou previedol žalovaný časť, resp. podnik do spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. vyhodnotil za chaotickú a nezrozumiteľnú, keď na jednej strane tvrdí, že zmluva o vklade nie je zmluvou o predaji podniku, ani zmluvou o predaji časti podniku, ale inominátnou a na druhej strane tvrdí, že zmluvou o vklade sa previedla časť podniku, ktorá spĺňa atribúty samostatnej organizačnej zložky. Do tretice argumentuje, že zmluvou o vklade sa prevádza celý podnik G. N. Nábytok Galan s výnimkou niektorých pohľadávok G. N. Nábytok Galan, na ktoré mal G. N. nárok ako fyzická osoba. Ak teda účelom zmluvy o vklade bol prevod celého podniku, ale bez určitých pohľadávok podľa názoru žalobcu je zmluva o vklade neplatná, práve pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože predmet vkladu nie je časťou podniku, časť podniku nebola ani samostatným organizačným útvarom, a nemá samostatný predmet podnikania, nevedie samostatné účtovníctvo. Žalobca tiež nesúhlasí s námietkou žalovaného, že odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na záver uvádza, že nesúhlasí so schválením reštrukturalizačného plánu, keďže ani nebol prítomný na zasadnutí schvaľovacej schôdze. V odvolaní žalovaný opätovne uvádza nepravdivé skutočnosti a síce, že žalobca súhlasil so zmenou pôvodného záväzku voči hlavnému záväzku. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že nebol prítomný na schôdzi veriteľov a ani na nej nehlasoval, a preto nemohol ani súhlasiť s predmetným reštrukturalizačným plánom. Tvrdenie žalovaného, že spoločnosť ako dlžník vyplatil žalobcovi prvú splátku v zmysle reštrukturalizačného plánu vo výške 64,41 eur dňa 20.12.2013, je pre konanie irelevantné. Ak by aj bola táto skutočnosť relevantná ide o novotu, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvej inštancie, nespĺňa podmienky uvedené v § 205a O.s.p. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 20. Dňa 3.2.2016 bolo predložené Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu vyjadrenie žalobcu, v ktorom uvádza, že žalobca prijal od spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. platby a to 20.12.2013 64,41 eur, 17.12.2014 96,61 eur a 17.12.2015 96,61 eur. Trvá však na podanej žalobe v celom rozsahu a uvádza, že pokiaľ sa týka úhrady 64,41 eur zo dňa 20.12.2013 jedná sa o novotu, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvej inštancie a nespĺňa podmienky na to, aby bola prijatá ako odvolací dôvod. Má tiež za to, že prijatie jednotlivých úhrad nemôže spôsobiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, keď pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tiež má za to, že exekučný poriadok poskytuje dostatočnú ochranu pred duplicitným uspokojením pohľadávok. Na záver poukazuje na skutočnosť, že jednotlivé úhrady platieb boli vykonané zo strany spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o., a keďže nejde o úhradu pohľadávky dlžníkom, ktorým je žalovaný, ale ide o úhradu vykonanú treťou osobou, má za to, že táto skutočnosť je pre toto konanie irelevantnou. 21. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 24.11.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. a aj na konanie začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 22. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, v rozsahu odvolania vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) a s poukazom na ust. § 384 ods. 1 a v spojení s ust. § 385 ods. 1 vo veci nariadil pojednávanie. 23. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie a zhodne so súdom prvej inštancie skonštatoval, že vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal dielo a žalovaný zaplatil dohodnutú cenu diela. V súlade so zmluvou žalovaný zadržal sumu 3.945,96 eur ako garančnú zábezpeku, ktorú sa zaviazal vrátiť po uplynutí záručnej doby 60 mesiacov. Skutočnosť, že žalovaný sumu 3.945,96 eur zadržal je preukázaná listinnými dôkazmi, ktorých správnosť potvrdil aj samotný žalovaný (zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 23.7.2007, zisťovací protokol o vykonaných prácach zo dňa 12.4.2007, odsúhlasenie zostatkov zo dňa 13.2.2008) a túto skutočnosť napokon potvrdil aj na samotnom pojednávaní dňa 9.7.2013. Tiež je nesporné, že žalovanému vznikla povinnosť bezodkladne po výzve žalobcu (list zo dňa 23.7.2012) vykonanej po uplynutí záručnej doby 60 mesiacov od prevzatia diela dňa 23.7.2007 sumu tvoriacu garančnú zábezpeku žalobcovi zaplatiť. 24. Súd prvej inštancie sa správne ako prvou otázkou zaoberal obranou žalovaného, ktorá spočívala v tvrdení, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko všetky záväzky žalovaného, teda vrátane záväzku, ktorého splnenie je predmetom tohto konania boli predmetom zmluvy o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 1.1.2011, čím sa spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o. stala univerzálnym právnym nástupcom žalovaného vo všetkých jeho záväzkoch. Súd prvej inštancie sa s týmto právnym názorom žalovaného nestotožnil a naopak dospel k záveru, že k platnému a účinnému prechodu záväzku žalovaného voči žalobcovi na základe zmluvy o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným nedošlo, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by predmetom zmluvy bola časť podniku ako samostatná organizačná zložka, keď zo zmluvy nevyplývalo, čo konkrétne tvorilo časť podniku žalovaného, ktorá bola predmetom zmluvy a čo tvorilo tú časť podniku žalovaného, ktorá predmetom tejto zmluvy nebola. Z listinných dôkazov ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že predmetom vkladu mali byť všetky záväzky, ale len časť vecí, práv a iných majetkových hodnôt, čo je však v prípade zmluvy o vklade časti podniku neprípustné a preukazuje to, že sa nejednalo o prevod časti podniku, kedy predmetom prevodu mohli byť len záväzky, vzťahujúce a súvisiace s časťou podniku a nie všetky záväzky žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že nemohlo dôjsť k platnému prechodu záväzku na základe zmluvy o predaji časti, keď prevádzaný záväzok žalovaného nebol v zmluve špecifikovaný, prevádzané záväzky neboli konkretizované dostatočne určito, preto súd prvej inštancie zmluvu v časti záväzkov vyhodnotil ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že hodnota časti podniku bola určená vo výške 2.507.416,- eur a vkladané záväzky boli vo výške 4.212.932,41 eur. Naviac podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný sa snažil vyvolať situáciu, keď sa zbaví svojich záväzkov bez súhlasu veriteľov a bez toho, že by za splnenie záväzkov ručil. Zmluvu zo dňa 1.1.2011 vyhodnotil za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď má za to, že svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, resp. ho obchádza, resp. sa prieči dobrým mravom. Tiež sa nestotožnil s názorom žalovaného, že prihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania žalobca uznal platnosť prevodu záväzku žalovaného, nakoľko žalobca tak urobil len z opatrnosti a takéto následné konanie žalobcu nemá vplyv na absolútnu neplatnosť zmluvy a na skutočnosť, že zmluva nevyvolala žalovaným zamýšľané účinky spojené so zmluvou o vklade časti podniku. 25. Na záver rozhodnutia súdu prvej inštancie tento poukázal na ust. § 59 ods. 4 a § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, kedy aj v prípade platného vkladu časti podniku žalovaného do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. by žalovaný ručil za splnenie záväzkov spoločnosťou Nábytok GALAN, s.r.o. a súd by žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej zmluvy, keďže v zmysle § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinného od 1.1.2012 (reštrukturalizácia spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. povolená dňa 20.12.2012) reštrukturalizačným plánom zostalo nedotknuté právo žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky voči žalovanému ako ručiteľovi a teda k žiadnej novácii záväzku, resp. zmene výšky a splatnosti pohľadávky žalobcu schválením reštrukturalizačného plánu nedošlo. 26. Odvolací súd zopakoval dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 CSP oznámením obsahu listín tak ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom zo dňa 24.11.2016 v potrebnom rozsahu a to nasledovne: - Zmluva o dielo č. 18 zo dňa 20.10.2006 (č.l. 3 až 7), vrátane Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo a Prílohe k Dodatku (č.l. 8-9), - Zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 23.7.2007 (č.l. 10), - Inventarizácia pohľadávok zo dňa 13.2.2008 (č.l. 12), - Žiadosť o zaplatenie zádržného zo dňa 23.7.2012 (č.l. 13), - Zmluva o vklade časti podniku do základného imania zo dňa 1.1.2011 (č.l. 30), - Predsporová výzva na zaplatenie dlhu adresovaná Nábytok GALAN, s.r.o. dňa 20.11.2012 (č.l. 43), - Reštrukturalizačný plán spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. (č.l. 72) - Zoznam veriteľov reštrukturalizačného plánu spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. - poradové číslo 74 (č.l. 86), - Príloha B 10 (č.l. 95), - Protokol v zmysle zmluvy o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 1.1.2011 podľa článku V bod 5.2 a článku I bod 1.2.e-záväzky (č.l. 97), - Príloha číslo 7 k Protokolu - zádržné, záväzky (č.l. 137), - Protokol v zmysle zmluvy o časti podniku o vklade imania s.r.o. - pozemok stavba, osobné vozidlo, zamestnanci, vrátane zoznamu podpísaných zamestnancov (č.l. 140), - Zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 1.1.2011 (č.l. 150), - Vyhlásenie vkladateľa žalovaného zo dňa 1.1.2011 (č.l. 153), - Vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným 1.1.20111 (č.l. 154). 27. Odvolací súd sa oboznámil so zmluvou o vklade časti podniku do základného imania zo dňa 1.1.2011 a na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že predmetná zmluva nie je neplatná a to zo žiadnych dôvodov, ktoré uviedol ako dôvod neplatnosti súd prvej inštancie. Základným dôvodom určenia neplatnosti zmluvy o vklade časti podniku do základného imania zo dňa 1.1.2011 videl súd prvej inštancie v skutočnosti, že žalovaný previedol do spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o., Pezinok výlučne záväzky, čím sa chcel vyhnúť plateniu záväzkov, čo však v konaní preukázané nebolo, pričom túto skutočnosť vyvracia aj samotný znalecký posudok o ocenení podniku, ktorý potvrdil tvrdenie žalovaného, že aktívna časť vložená do podniku Nábytok GALAN, s.r.o. predstavovala sumu 6.621.714,19 eur a hodnota pasív predstavovala 4.212.932,40 eur a teda rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje vklad do základného imania vo výške 2.407.146,- eur. 28. Následne sa odvolací súd zaoberal aj samotnou predsporovou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 20.11.2012, kde žalobca v texte výzvy uvádza, že pán N. vložil časť podniku a to vrátane všetkých krátkodobých a dlhodobých záväzkov do základného imania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o., so sídlom v Pezinku a uvádza, že v dôsledku tejto skutočnosti sa teda spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o., Pezinok stala dlžníkom spoločnosti žalobcu, a preto vyzýval žalobca spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o., Pezinok na úhradu garančnej zábezpeky v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 20.10.2008 vo výške 5% z ceny za dielo zhotovené spoločnosťou žalobcu. 29. Zo skutočnosti, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizačného konania spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o., Pezinok, kedy reštrukturalizačný správca I.. T. T. túto pohľadávku nepoprel a uznal čo do jej výšky a vymáhateľnosti ako aj samotná skutočnosť, že žalobca vyzýval spoločnosť Nábytok GALAN, s.r.o. na zaplatenie zádržného v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, teda správal sa ako veriteľ uvedeného subjektu, vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že tento konal tak len z opatrnosti za nepresvedčivé a nedostatočné preukázané. Naopak odvolací súd má za to, že žalobca akceptoval vloženie časti podniku do základného imania uvedenej spoločnosti a správal ako sa veriteľ uvedenej spoločnosti. 30. Aj napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného došlo k platnému vloženiu časti podniku do spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o., Pezinok u žalovaného zostala zachovaná povinnosť ručenia za zaplatenie dlžnej sumy a to s poukazom na ust. § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 (reštrukturalizácia spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. povolená dňa 20.12.2012) reštrukturalizačným plánom zostalo nedotknuté právo žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky voči žalovanému a to v rozsahu celého dlhu, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. 31. V danom prípade je nesporné, že k žiadnej novácii záväzku, resp. k zmene výške splatnosti pohľadávky žalobcu schválením reštrukturalizačného plánu nedošlo, a berúc do úvahy hore uvedené ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 žalovaný ručí za svoj záväzok voči žalobcovi v celom pôvodnom rozsahu žalovanej pohľadávky. 32. Ako vyplýva z písomného podania žalobcu zo dňa 3.2.2016 žalobca prijal od spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. platby a to dňa 20.12.2013 sumu 64,41 eur, 17.12.2014 96,61 eur a 17.12.2015 sumu 96,61 eur. Aj napriek tejto skutočnosti však žalobca trval aj na úhrade uvedenej časti žalovanej pohľadávky, keď mal za to, že tieto platby prijal od tretej osoby, nie od žalovaného, a preto v tejto časti nezobral svoju žalobu späť. 33. Tvrdenie žalobcu, že predmetné platby prijal od tretej osoby a nie od žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nesprávne, keď v priebehu odvolacieho konania odvolací súd dospel k záveru, že žalobca prijal predmetné platby od spoločnosti Nábytok GALAN, s.r.o. ako od subjektu, ktorého považoval žalobca za dlžníka, keď s týmto riadne komunikoval a jednotlivé platby ako prijaté od „nepovinnej“ osoby nevrátil späť tomuto platiteľovi. Z vykonaného dokazovania pred odvolacím súdom naopak vyplynulo, že žalobca sa voči tomuto subjektu správal ako k svojmu dlžníkovi, preto vyhodnotil túto námietku za neopodstatnenú. 34. Vzhľadom k tomu, že žalobca trval aj na úhrade tejto časti žalovanej pohľadávky a svoju žalobu v tejto časti nezobral späť a pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú vrátane príslušenstva k tejto časti pohľadávky zamietol a to s poukazom na ust. § 388 CSP. 35. Vo zvyšnej napadnutej časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP ako vecne správne potvrdil. 36. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 v spojení s ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu vzhľadom k tomu, že žalobca bol pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu a pred odvolacím súdom bol žalobca úspešný vo výške 93%. 37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).