Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/344/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218673 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712218673.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: O.. L. K., Q. T.: T. X, T., v zast.: JUDr. Ladislav Hoffmann, advokát so sídlom: Nám. Martina Benku 2, Bratislava, proti žalovanej: O.. O. A., Q. T.: E. H. XXX/XX, A., v zast.: JUDr. Gabriel Almáši, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Niťová 3, Bratislava, o zaplatenie sumy vo výške 890 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k.: 5C/303/2012-86 zo dňa 08.03.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 890 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 890 eur od 3.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 100%. Súd v časti úroku z omeškania od 01.10.201 do 02.11.2012 konanie zastavil. V časti úroku z omeškania od 02.11.2012 do 03.08.2013 súd návrh zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 657, § 563, § 580, § 517 ods. 2 Občiansky zákonník a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa návrhom doručeným na súd 2.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú (ďalej aj ako „odporkyňa“) na zaplatenie 890 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 890 eur o 1.10.2011 do zaplatenia a k náhrade trov súdneho konania. V návrhu poukazoval na to, že 12.11.2010 poskytol na žiadosť odporkyne pôžičku vo výške 890 eur, túto jej previedol bankovým prevodom na jej účet, s tým, že následne dodatočne uzavrú písomnú zmluvu o pôžičke, k čomu však následne nedošlo. Odporkyňu žiadal o vrátenie pôžičky ústne, respektíve telefonicky, pôžičku mu však odporkyňa nevrátila. Odporkyňa vo svojej výpovedi nepoprela, že by žiadala navrhovateľa o pôžičku vo výške 890 eur, ktorú potrebovala na splatenie splátky hypotekárneho úveru. Túto jej navrhovateľ i poslal, avšak táto pôžička bola vyrovnaná vzájomným zápočtom, keď navrhovateľ kupoval od jej rodičov rodinný dom a túto pôžičku vrátila, respektíve bola započítaná do kúpnej ceny rodinného domu, ktorá v časti 110 176 eur predstavuje zápočet pôžičiek a ich príslušenstva, ktoré kupujúci O.. L. K. poskytol predávajúcim, rodine A.. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s kúpnou zmluvou uzavretou medzi O.. O. A. a manželkou D. A. a kupujúcim O.. L. K.E. I. Q. K. zo dňa 26.10.2010, zmluvou o správe finančných prostriedkov medzi O.. L. K. a obchodnou spoločnosťou zo dňa 23.06.2008, prehlásením O.. L. K. zo dňa 8.2.2011. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že O.. O. A. s manželkou D. A. kúpnou zmluvu zo dňa 26.10.2010 previedli na O.. L. K. - navrhovateľa a manželku Q. K. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., zapísané v registri nehnuteľnosti na A. Č.. XXXX. 5. Ďalej mal súd za preukázané, že sa malo jednať o nehnuteľnosti, do ktorých v čase, keď vlastníkmi boli rodičia odporkyne, odporkyňa investovala sumu cca 20 000 eur. Súd sa týmito skutkovými okolnosťami bližšie nezaoberal, nakoľko z hľadiska posúdenia daného právneho vzťahu je právne bezvýznamné, či odporkyňa investovala do uvedeného rodinného domu v čase, keď vlastníkom nebol navrhovateľ, nejakú sumu. Ďalej sa súd oboznámil a mal za preukázané, že medzi O.. L. K. a obchodnou spoločnosťou SAPCOTE LIMITID bola v zmysle § 269 ods. 2 Českého obchodného zákonníka uzatvorená zmluva o správe finančných prostriedkov. Súd sa však ďalej týmto právnym vzťahom nezaoberal, nakoľko tento právny vzťah nesúvisí s predmetom žalobného návrhu, nakoľko predmetom žalobného návrhu je záväzkový vzťah medzi O.. L. K. I. O.. O. A. a z tejto zmluvy vyplýva záväzkový vzťah medzi O.. L. K. a obchodnou spoločnosťou SAPCOTE LIMITID. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ previedol na odporkyňu sumu 890 eur a to dňa 12.11.2010. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli ani sporné. Ďalej mal súd za preukázané, že účastníci sa pri uzatváraní zmluvy nedohodli na čase, kedy má byť vrátená pôžička, preto súd v zmysle § 563 Občianskeho zákona stanovil splatnosť pôžičky na prvý deň po tom, čo navrhovateľ ako veriteľ preukázateľne vyzval odporkyňu na splnenie peňažného dlhu. Preukázateľne mal túto výzvu súd za preukázanú až doručením žalobného návrhu odporkyne a to bolo dňom 1.08.2013. Vzhľadom na uvedené pôžička sa stala splatnou 2.08.2013 a odporkyňa sa dostala do omeškania dňa 3.08.2013 odkedy jej súd priznal i úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 O.s.p. vo výške, ktorú navrhovateľ požadoval a to vo výške 8,5%, nakoľko takto žiadaná čiastka neprevyšovala úrok z omeškania stanovený nariadením vlády 87/1995 Z.z. účinným v čase splatnosti, to jest 3.08.1995 s prihliadnutí na skutočnosť, že záväzkový vzťah vznikol pred 1.02.2013. 6. Pokiaľ odporkyňa namietala, že jej dlh vznikol započítaním na investíciu do rodinného domu, ktorý v čase investície vlastnili jej rodičia, tak túto námietku súd neuznal, nakoľko nie je splnená podmienka na započítanie, pretože započítať možno iba vzájomné pohľadávky, teda pohľadávky, ktoré vznikli medzi navrhovateľom a odporkyňou, v danom prípade sa nejedná o vzájomnú pohľadávku medzi O.. L. K. I. O.. O. A., ale jedná sa o pohľadávku, ktorá vznikla medzi O.. O. A. a jej rodičmi ako vlastníkmi rodinného domu. Rovnako neuznal ani námietku odporkyne, že jej pohľadávka mala byť započítaná do kúpnej ceny domu, nakoľko odporkyňa nebola účastníčkou kúpno predajnej zmluvy a samotná kúpno predajná zmluva bola uzatváraná dňa 26.10.2009, pričom v danom prípade záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol až v novembri 2010, konkrétne 12.11.2010, kedy navrhovateľ poukázal sumu 890 eur na účet odporkyne. 7. Pokiaľ navrhovateľ v žalobnom návrhu žiadal priznať úrok z omeškania od 1.10.2011, tak súd v časti od 1.10.2011 do 2.11.2012 konanie zastavil pre späťvzatie návrhu a v časti od 2.11.2012 až do 3.08.2013 návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že vyzval odporkyňu na vrátenie dlhu. V časti úrokov z omeškania 0,5 % teda zo sumy 9 % na 8,5 % súd konanie zastavil uznesením zo dňa 8.03.2016. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 132 ods. 3 O.s.p. a súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v plnej výške, nakoľko jeho neúspech bol v pomerne nepatrnej časti, keď zamietol návrh iba čo do príslušenstva od 1.10.2011 do 3.08.2013. 9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal, náhradu trov konania vyjadrenú v percentách, pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. 10. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorí žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 11. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f/. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi sa počas celého konania nepodarilo vyvrátiť tvrdenie žalovanej o zápočte dlžnej sumy v kúpnej cene za nehnuteľnosť na ulici Ľ. S. XX R. H.. Žalovaná predložila súdu kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2010 v ktorej sa v čl. IV ods. 2 uvádza, že kúpna cena bol uhradená v plnej výške v súlade s bodom 2 čl. IV kúpnej zmluvy. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 110 176 eur je zápočtom pôžičiek O.. O. A. od kupujúceho. V kúpnej zmluve sa však uvádza, že prvá časť kúpnej ceny je zápočtom pôžičiek O.. O. A.. Na základe ústnej dohody s žalobcom je žalovaná presvedčená o zápočte aj pôžičky 890 eur. 12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby odvolanie žalovanej odmietol a rozsudok v plnom rozsahu potvrdil. Odvolanie považuje žalovaný za účelové, pričom žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu predmetného rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase poskytnutia finančných prostriedkov neexistovali a ani nemohli existovať medzi stranami sporu žiadne vzájomné pohľadávky. 13. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. 15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 17. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalovaná v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne podstatné tvrdenia, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. ktoré by dostatočne a vyčerpávajúco neodôvodnil už súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).