Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/317/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218790 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712218790.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: M. R., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, C., zastúpeného: JUDr. Peter Keltoš, advokát so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava proti žalovanému: 1/ D. T., nar. XX. X. XXXX, bytom A.. F. XX, H., zastúpeného: JUDr. Eva Klemová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, 2/ I. U., nar. XX. X. XXXX, C. XX, C., o určenie vlastníctva vydržaním a o späťvzatí žaloby, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. apríla 2016, č.k. 8C/305/2012 - 110, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 147,50 eur na účet jeho právnej zástupkyne a žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1 až 3, § 137, § 146 ods. 2 a § 149 zák.č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej „O.s.p.“), ust. § 9, § 11 ods. 1 pís. a/ a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „Vyhláška“) a vecne zastavením konania na základe dispozičného úkonu žalobcu, ktorého súčasne zaviazal na náhradu trov konania žalovaného 1/. V odôvodnení svojho rozhodnutia doplnil, že žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 5. 11. 2012 a doplneným podaním doručeným dňa 19. 11. 2014 sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, vedenom na LV č. XXX, okres Pezinok, obec C., k. ú. C., druh pozemku záhrady o výmere 237 m2. Podaním doručeným súdu dňa 11. 2. 2016 zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie vo veci bez uvedenia dôvodu späťvzatia, zastaviť. 3. Vzhľadom na tento dispozičný úkon žalobcu, súd prvej inštancie konanie zastavil po doručení vyjadrení žalovaných 1/ a 2/. Žalovaná 2/ so späťvzatím žaloby súhlasila a trovy konania si neuplatnila. So späťvzatím žaloby vyjadril súhlas aj žalovaný 1/, ktorý si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby á 200,85 eur takto: 1. Príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 17. 4. 2015, 2. zastúpenie na pojednávaní dňa 1. 2. 2016 a 3. písomné podanie na súd zo dňa 7. 3. 2016 a 3 x režijný paušál, z toho 1x vo výške 8,39 eur za rok 2015 a 2x vo výške 8,58 eur za rok 2016. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ si tak uplatnila trovy konania celkom vo výške 628,10 eur, vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti 5.925 eur (25 eur/m2). 4. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania za dva úkony právnej služby á 72,92 eur za úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia žalovaného 1/ dňa 17. 4. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/ + režijný paušál v sume 8,39 eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) a 2. účasť na pojednávaní dňa 1. 2. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ + režijný paušál v sume 8,58 eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), celkom v sume 147,50 eur. V časti úkonu právnej služby nazvanom písomné podanie na súd zo dňa 7. 3. 2016 prvoinštančný súd náhradu trov konania právnej zástupkyni žalovaného 1/ nepriznal, nakoľko týmto podaním len vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby a uplatnila si náhradu trov konania, a teda tento úkon nepovažoval za úkon účelne vynaložený na bránenie alebo uplatňovanie práva. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s právnym posúdením určenia základnej sadzby tarifnej odmeny keď uviedol, že právna zástupkyňa určila základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., hoci mala postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky, keďže predmetom sporu bolo určenie vlastníctva vydržaním, čo predstavuje spor, ktorého predmet konania nemožno oceniť peniazmi o čom svedčí aj to, že súd vo veci samej zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur, v zmysle položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Prvoinštančný súd preto pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby postupoval v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky. 5. Proti tomuto uzneseniu podal do výroku o trovách konania v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, uznesenie žiadal v napadnutej časti zmeniť a žalobcu zaviazať povinnosťou zaplatiť mu titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 359,18 eur na účet jeho právnej zástupkyne a súčasne žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Súdu prvej inštancie vytkol v prvom rade nesprávne právne posúdenie veci, aplikáciou ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. 655/2004 Z.z., čo zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Poukázal na rozhodovaciu prax NS SR, z ktorej vyplýva, že hodnotu veci je v konaniach o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možné v peniazoch vyčísliť a neexistujú ani „nepomerné ťažkosti,“ ktoré by bránili určeniu hodnoty spornej nehnuteľnosti; preto v danej veci išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch a súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia mal vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Uviedol, že na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti priložil 4 inzeráty publikované v čase uplatnenia trov na realitných portáloch, z ktorých vyplynula priemerná cena 25 eur/m2, t.j. hodnota veci (nehnuteľnosti), resp. vlastníckeho práva k nej vo výške 5.925 eur. Pri uplatnení náhrady trov pochybil v tom, že za základ určil hodnotu celej nehnuteľnosti, hoci predmetom konania bol iba jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1, t.j. hodnota veci (vlastníckeho práva) zodpovedajúca jeho podielu je vo výške 2.962,50 eur. Vo vzťahu k jeho spoluvlastníckemu podielu je preto hodnota jedného úkonu právnej služby v skutočnosti vo výške 111,21 eur za úkon a takúto sumu si v ďalšom uplatňuje titulom náhrady trov právneho zastúpenia v prvoinštančnom ako aj v odvolacom konaní. Za nesprávne právne posúdené považuje žalovaný 1/ aj nepriznanie náhrady trov konania za úkon, písomné podanie zo dňa 7. 3. 2016, nakoľko týmto úkonom reagoval na výzvu súdu zo dňa 19. 2. 2016 a bez ktorého by súd prvej inštancie nemohol o zastavení konania rozhodnúť. Súčasne si týmto podaním uplatnil právo na náhradu trov konania, bez ktorého by mu súd náhradu nemohol priznať a tento úkon je úkonom účelným a preto mu náhrada trov konania zaň prináleží. 6. K odvolaniu žalovaného 1/ sa žalobca nevyjadril, vyjadrila sa len žalovaná 2/ tak, že celú vec ponechá na zváženie súdu. 7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380, v spojení s § 470 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je čiastočne dôvodné. 8. Dňom 1. 7. 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesnoprávne kódexy, ktoré nahradili doteraz platný Občiansky súdny poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok), a ktorých cieľom je v dôsledku viacerých radikálnych zmien zrýchliť a zefektívniť občianske súdne konanie. Civilný sporový poriadok okamžite aplikovateľný na všetky súkromnoprávne spory, vrátane tých, ktoré začali na súde pred 1. 7. 2016 (§ 470 ods. 1 C.s.p.), v rámci množstva zmien zaviedol aj zásadnú zmenu v spôsobe rozhodovania o trovách súdneho konania. 9. Proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania, bolo podľa procesnej úpravy platnej do 30. 6. 2016 prípustné odvolanie, pretože to zákon výslovne nevylučoval v ustanovení § 202 ods. 3, ani v žiadnom inom ustanovení zák. č. 99/1963 Zb. (O.s.p.). Novou právnou úpravou, zavedenou zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), došlo ku koncepčnej zmene, princípom pozitívnej enumerácie, tzn., že odvolaciemu prieskumu sú naopak podrobené len tie uznesenia, ktoré tento procesný poriadok v ust. § 357 taxatívne vymenúva. V prípade ak uznesenie vydal vyšší súdny úradník, odvolanie prípustné nie je, nakoľko proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nemá charakter opravného prostriedku, ale osobitného prostriedku procesnej obrany. 10. Podľa § 357 písm. m / C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 C.s.p., ktorého účelom je podpora nepravej retroaktivity zachovaním účinkov právnych úkonov vykonaných do 30. 6. 2016 (v danej veci odvolania podaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti priznania výšky náhrady trov konania žalovanému 1/, voči ktorému bolo do 30. 6. 2016 odvolanie prípustné ), tak odvolací súd rozhodujúci za účinnosti nového C.s.p. pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutkový a právny stav platný v čase rozhodovania prvoinštančného súdu a odvolanie žalovaného 1/ podané proti výške trov konania za staršej procesnej úpravy, posúdil ako prípustné. 12. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 13. Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravovalo do 30.6.2016 ustanovenie § 146 ods. 1 a 2 O.s.p. Keďže o odvolaní žalovaného 1/ rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., vychádzal zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, pretransformovanej do podoby vyjadrenej v ust. § 256 C.s.p. Procesné zavinenie zastavenia konania má za následok náhradu trov tohto konania v prospech protistrany. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane (§ 256 ods. 2 C.s.p.). 14. Súd prvej inštancie správne zvoleným procesným postupom a správnou aplikáciou vtedy platného ust. § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal po späťvzatí žaloby bez uvedenia dôvodu späťvzatia, žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovanému 1/, ktorý si náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia jeho právnej zástupkyne, vyčíslil na 628,10 eur za tri úkony právnej služby á 200,85 eur, vychádzajúc z výšky tarifného základu 5.925 eur. Svoj nárok pre výpočet tejto odmeny právne založil na ust. § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 15. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v platnom znení, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 16. S právnym posúdením uplatneného nároku sa súd prvej inštancie ale nestotožnil a základnú sadzbu tarifnej odmeny posúdil ako jednu trinástinu výpočtového základu, podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/52004 Z.z. v platnom znení vychádzajúc z úvahy o absencii možnosti vyjadrenia hodnoty veci v peniazoch. 17. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o určení tarifného základu, takouto vadou skutočne trpí, nakoľko právnu normu (vyhlášku č. 655/2004 Z.z.) nesprávne právne vyložil a na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 18. Tak Najvyšší Súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo veciach náhrady trov konania v sporoch o určenie vlastníckeho práva ku konkrétnej veci zhodli na oceniteľnosti hodnoty veci (napr. sp. zn. 5M Cdo 17/2010, 5 Cdo 94/2011, 3 Cdo 187/2011 a iné). Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citované ustanovenia advokátskej tarify dôsledne rozlišujú situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o vlastníctve ktorého sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 advokátskej tarify vylučuje použitie ust. § 11 ods. 1 písm. a/ advokátskej tarify (nález Ústavného súdu SR z 11. decembra 2014, sp. zn. II. ÚS 583/2013-31). 19. Ak teda ide o konanie o návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti ako je to v prejednávanej veci, sú predmetom konania, t.j. tým, čoho sa sporové strany pri procesnej ochrane svojho subjektívneho práva (oprávneného záujmu) domáhajú, resp. sporia, skutočnosti za ktorých sa zakladá ochrana vlastníckeho práva vrátane jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Možno preto uzavrieť, že cena nehnuteľnej veci je potom rozhodujúca pre účely určenia tarifnej hodnoty veci za konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a dôvodnými sú potom aj námietky žalovaného 1/ o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k určeniu hodnoty tarifnej odmeny advokátky, postupom prvoinštančného súdu pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny aplikáciou ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/52004 Z.z. v platnom znení. 20. Odvolací súd za neprípustné pri skúmaní toho, či je predmet konania oceniteľný peniazmi alebo nie, považuje odvolávanie sa prvoinštančného súdu na výklad konformný s poplatkovým zákonom. V tomto smere sa odvolací súd musí prikloniť k argumentácii odvolateľa, nakoľko analógia so zákonom o súdnych poplatkoch pri zodpovedaní tejto otázky neprichádza do úvahy, a to predovšetkým z dôvodu rozdielnosti pováh a oblastí týchto právnych predpisov (kým zákon o súdnych poplatkoch je verejnoprávnym predpisom, vyhláška o odmenách advokátov patrí k predpisom súkromného práva), ako aj z absencie základného predpokladu pre možnosť použitia analógie, a to nedostatku právnej úpravy (medzera v právnej úprave). Naviac vo verejnom práve je možnosť analógie ojedinelá a vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. V odvetviach správneho a finančného práva ju nie je možné použiť vôbec. 21. Námietky žalovaného 1/ v odvolaní smerovali aj do posúdenia otázky povinnosti na náhradu trov konania za úkon právnej služby, súhlas so späťvzatím žaloby a vyčíslenie trov konania. 22. Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e/ vypracovanie právneho rozboru veci, f/ rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g/ návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h/ vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a/ návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b/ odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c/ ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e/ ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f/ návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 23. Z citovaného ustanovenia je jednoznačne preukazateľné, že žalovaným 1/ požadovanú odmenu za úkony - vyjadrenie k späťvzatiu žaloby ako aj vyčíslenie trov právneho zastúpenia - nemožno podradiť ani pod jedno z taxatívne vymenovaných ustanovení znenia kogentnej úpravy cit. § 13a Vyhlášky. Úkonu právnej služby nazvanom písomné podanie na súd zo dňa 7. 3. 2016. súd prvej inštancie dôvodne nevyhovel, keď náhradu trov konania právnej zástupkyni žalovaného 1/ nepriznal, keďže uplatnenie tohto úkonu zo strany žalovaného 1/ sa skutočne vymyká ohraničeniu kladenému ust. § 13a Vyhlášky a rovnako mu nezodpovedá ani úkon vyčíslenie trov konania. Súd totiž priznáva odmenu len za účelne vynaložené úkony právnej služby, t.j. úkony, ktoré boli potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva, v konkrétne prejednávanej veci. Uplatnenie a vyčíslenie trov právneho zastúpenia, či vyjadrenie súhlasu so späťvzatím návrhu, bolo podaním bez obsahu nie novoformulovanej ale vôbec akejkoľvek právnej či skutkovej argumentácie, čím sa takéto podanie nemohlo stať úkonom právnej služby, čo samo o sebe vychádza aj z logiky samotného termínu právna služba. 24. Odvolací súd preto uznal odvolanie podané žalovaným 1/ za čiastočne dôvodné, a to v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, pre spôsob výpočtu výšky trov konania žalovaného 1/, postupom v režime ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Na základe toho, s poukazom na zmenu spôsobu rozhodovania súdu o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, 2 C.s.p.) s účinnosťou od 1. júla 2016, je potrebné toto rozhodnutie v jeho napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na posúdenie a nové rozhodnutie ohľadom výšky náhrady účelne vynaložených trov konania žalovaného 1/ v duchu vyššie uvedeného, pričom potom rozhodne aj o vzniku nároku na priznanie trov odvolacieho konania (§ 389 písm. d/, § 391 ods. 1 C.s.p.). Vzhľadom k uvedenej nesprávnosti aplikácie citovaného ustanovenia sa súd prvej inštancie vysporiada s námietkami žalovaného 1/ ohľadne predmetu sporu, predstavujúceho oceniteľnú hmotnú vec, cena ktorej je potom rozhodujúca na účely určenia tarifnej hodnoty veci v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. V novom rozhodnutí sa vysporiada aj s úpravou právnou zástupkyňou žalovaného 1/ pôvodne uplatnených trov konania, z celej hodnoty nehnuteľnosti, a nie len jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1. Povinnosťou súdu bude zadovážiť aj relevantné podklady na ustálenie základu určujúceho tarifnú hodnotu veci, a to v súlade s umiestnením pozemku mimo zastavaného územia obce, podľa časti A: majetkovej podstaty uvedenej na LV č. XXX. Toto je v rozpore so základom získaným žalovaným 1/, ktorý vychádzal z priemernej ceny 25 eur za m,2 a z celkovej hodnoty nehnuteľnosti 5.925 eur a ktorý na preukázanie správnosti tohto výpočtu k svojmu podaniu doložil 4 inzeráty na predaj nehnuteľností v lokalite C., v každom s lokalizáciou pozemku v obytnej zóne, v kategórii stavebné pozemky. Aj túto skutočnosť, a teda možnosť existencie cenového rozdielu medzi nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom konania v preskúmavanej veci a uvedenými inzerovanými nehnuteľnosťami je potrebné ustáliť tak, aby cena nehnuteľnosti, tvorila reálny základ pre výpočet tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Nové rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie presvedčivo odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle ust. § 220 v spojení s ust. 234 ods. 2 C.s.p. 25. Nakoľko o odvolaní žalovaného 1/ rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) uvádza, že v celom svojom uznesení pojmy „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania“ dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, nahradil pojmami „súd prvej inštancie“ a „strany sporu“ tak ako ich zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 26. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a d/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).