Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/230/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712219732 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712219732.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 6-13 Senec, IČO: 42 136 199, so sídlom Fándlyho 1, Senec, zastúpeného: advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752, Palackého 12, Bratislava, proti žalovanej: K.. H. H., nar. 3. 1. 1980, bytom Y. XXX, I. S., štátna občianka SR, zastúpenej: MALOVIC s.r.o., IČO: 47 231 980, Račianska 22/A, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 4. decembra 2014, č.k. 8C/309/2012-111, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 euro, na účet jej právneho zástupcu MALOVIC s.r.o., vedený v Československej obchodnej banke, a.s., č.ú.: XXX XXX XXXX/XXXX, IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanej domáhal určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2769 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, Katastrálny úrad Bratislava, okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec. Súčasne žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 555,80 euro, na účet jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o veci samej právne odôvodnil ust. § 80 písm. c/ zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej "O.s.p.") a vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom negatívnom určení, ktorým sa právne postavenie žalobcu nezlepšuje, uspokojivo sa ním neodstraňuje neistota vo vlastníckom vzťahu a nevylučujú sa ani ďalšie konania o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti. V odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že v predmetnej veci je možné žalovať na splnenie povinnosti vyplývajúcej z nájomného vzťahu, kde súd sám prejudiciálne určí, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1, § 149 ods.1 O.s.p., § 11 ods.1 písm. a/, § 15, § 17 vyhl.č. 655/2004 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov a plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 555,80 euro za úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenia zo dňa 5.2.2013 a 18.11.2014, nahliadnutie do spisu 14.6.2013 a 3.10.2014, účasť na pojednávaniach súdu dňa 11.9.2014 a 4.12.2014 (3 x po 60,07 euro, 1 x 15,47euro, 3 x po 61,87 euro), 3 x režijný paušál po 7,81 euro (za úkony právnej pomoci za rok 2013), 4 x režijný paušál po 8,4 euro (za úkony právnej pomoci za rok 2014), hotové výdavky vo výške 12,50 euro (4 x 40 km) a náhradu za stratu času 2 x 13,01 euro za rok 2013, 6 x 13,40 euro za rok 2014. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby odvolací súd pre nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti prejednávaného prípadu a konštatoval, že majetok pôvodných spoluvlastníčok, I. G. a S. U., ktoré boli presťahované na územie Maďarska, pripadol v zmysle Dohody o výmene obyvateľstva v roku 1946 Československému štátu. Rovnako mal za nepochybné, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nenadobudol Š. S., z ktorého dôvodu bol predmetný pozemok do dedičstva poručiteľa Š. S. zahrnutý neoprávnene a bol tak prededený majetok patriaci do vlastníctva štátu. Odvolateľ mal za to, že ním požadované negatívne určenie je spôsobilé úplne odstrániť neistotu v právnom vzťahu účastníkov, v danom nájomnom vzťahu a rozhodnutím súdu by bola vyriešená otázka, kto je vlastníkom, a teda prenajímateľom spornej nehnuteľnosti a kto má právo žiadať od žalobcu vypratanie nehnuteľností v zmysle doručenej výzvy zo dňa 24. 10. 2012. Odvolateľ sa domnieval, že konanie je z uvedeného dôvodu postihnuté vadou, nakoľko boli porušené ustanovenia zákona upravujúce konanie a skutkové zistenie súdu v tejto časti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, t. j. výsledok hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom nezodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p.. V odvolaní namietol, že súd prvého stupňa sa v rámci svojho právneho posúdenia nezaoberal otázkou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolateľ v odvolaní ďalej poukázal na judikatúru v konaniach, v ktorých práve nájomca podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žiadal určiť (ne)existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s ktorou sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysporiadal (rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.2.2001, sp.zn. 22 Cdo 1072/99 a zo dňa 2.12.2003, sp.zn. 22Cdo 918/2003 a Nález Ústavného súdu ČR uverejnený pod č. 35, sv. 3 Sbírky nálezů a uznesení Ústavního soudu ČR). Mal za to, že v tomto konaní preukázal naliehavý právny záujem na určení, či v súčasnosti zapísanému vlastníkovi v katastri nehnuteľnosti reálne prislúcha vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. právo prislúchajúce prenajímateľovi nehnuteľnosti, bez ktorého určenia by bolo jeho právo ohrozené a stalo by sa nie istým, nakoľko za súčasnej situácie sa nachádza v pozícii nájomcu, ktorému bola doručená výzva na vypratanie nehnuteľnosti. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolateľ namietol priznanie náhrady za úkony - nahliadnutie do spisu dňa 14. 6. 2013 a 3. 10. 2014 a tiež za účasť na pojednávaní súdu konaného dňa 11. 9. 2014. Žalobca súčasne s podaným odvolaním navrhol pripustiť zmenu žalobného návrhu, v zmysle ktorej sa voči žalovanej bude domáhať určenia, že medzi žalovanou evidovanou ako vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2769 m2, zapísaného na LV č. XXXX Okresným úradom Senec, obec Senec, kat. úz. Senec, na strane prenajímateľa a žalobcom na strane nájomcu, nie je nájomný vzťah. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd nepripustil zmenu žalobného návrhu podľa návrhu žalobcu zo dňa 26. 1. 2015 a aby potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny. Vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie naliehavosti právneho záujmu na určení, že žalovaná nie je vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností, súd prvého stupňa správne neposudzoval vecnú opodstatnenosť žaloby, keďže táto sa skúma až po preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa nemohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( rozsudok sp.zn. 3 Cdo 112/2004, uznesenie zo dňa 16.12.2008, sp.zn. 2 M Cdo 20/2007 uviedla, že žalobca si požadovaným určením vlastníckeho práva nemôže zlepšiť svoje právne postavenie nájomcu. V prípade sporu ohľadom vypratania predmetných nehnuteľností, ktoré spomína odvolateľ, súd sám prejudiciálne vyrieši otázku vlastníka nehnuteľností a existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ by teda išlo o spor medzi účastníkmi ohľadom práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu, k náprave týchto vzťahov môže dôjsť iným spôsobom ako určovacou žalobou, a to napríklad žalobou na plnenie povinností. Žalovaná dala opätovne do pozornosti právoplatné rozsudky (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z dňa 26. februára 2009, č.k. 9Co 123/08 - 787, rozsudok NS SR zo dňa 28. júla 2011, sp.zn. 8Sžo/237/2010) ktorými bolo potvrdené jej vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam smerujúcim proti výroku o trovách konania konštatovala, že žalobca, resp. jeho právny zástupca spôsoboval v priebehu konania prieťahy a opakovane si neplnil povinnosti uložené mu súdom. Z týchto dôvodov bola nútená nahliadnuť do spisu, aby mala možnosť riadne uplatňovať svoje práva v súdnom konaní (žalobca aj napriek pokynu súdu jej nedoručil svoje písomné vyjadrenie v určenej lehote). Inými dôvodmi bolo opakované ospravedlňovanie sa z pojednávaní na poslednú chvíľu, čo napádala i vo svojej sťažnosti adresovanej Slovenskej advokátskej komore nachádzajúcej sa v spise. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11. januára 2016, č.k. 7 Co/230/20015-149 s použitím § 211 ods.2, § 216 , § 95 ods.1 O.s.p. nepripustil zmenu návrhu na začatie konania doručenú súdu žalobcom dňa 2.2.2015. Označené uznesenie bolo účastníkom konania odvolacím súdom riadne doručené. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej určovacej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Vychádzajúc z odvolania, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Podľa ust. § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predmetom konania v danej veci je návrh žalobcu, ktorým sa domáha určiť, že žalovaná nie je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2769 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, Katastrálny úrad Bratislava, okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec - uplatnený návrh je svojim charakterom určovacím návrhom (§ 80 písm.c/ O.s.p.). Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v zmysle ust. § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným , ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Súd sa pri posudzovaní určovacieho návrhu (žaloby) musí ako prvoradou otázkou zaoberať tým, či je procesne prípustný (t.zn. či je na strane žalobcu právny záujem na požadovanom určení ) a až po splnení tejto procesnej podmienky uvedenej v ust. § 80 písm. c/ O.s.p. pristúpi k vecnému posúdeniu opodstatnenosti návrhu (žaloby). V prípade, ak dospeje k záveru o procesnej neprípustnosti návrhu (žaloby) danej nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcu na ňom požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), súd ani nemá pristúpiť k vecnému posúdeniu veci. Nedostatok naliehavého právneho záujmu potom predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006 ,R 83/2007). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (t.j. že žalobca je vlastníkom) má spravidla prednosť pred negatívnym určením (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom ; bez takéhoto pozitívneho určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu negatívne určujúce, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie takého žalobcu, ktorý svoje vlastníctvo nepreukazuje „na neho znejúcim“ tzv. nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo súdnym rozhodnutím) a ktorý dosiaľ nebol nikdy výslovne zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam (v pozemkovej knihe, v evidencii vedenej strediskom geodézie a kartografie či v katastri nehnuteľností). Takýmto negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcu nijako nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje jeho neistota v danom právnom vzťahu, pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctvo sporných nehnuteľností. V uvedenom rámci môže pevný základ svojho právneho postavenia dosiahnuť takýto žalobca len pozitívnym určením, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného je možné sa plne stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v prejednávanom prípade žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu negatívne určujúcom, že žalovaná nie je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2769 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, Katastrálny úrad Bratislava, okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec. Rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaná nie je vlastníkom označených nehnuteľností, nemôže byť v danom prípade spôsobilý zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobcu, ktorý v konaní svoje vlastnícke právo nepreukazoval na neho znejúcim tzv. nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo súdnym rozhodnutím), ktorý nebol dosiaľ zapísaným vlastníkom predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a ktorý existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňoval ohrozením jeho práv, keďže sa v súčasnosti nachádza v pozícii nájomcu, ktorému bola doručená výzva na vypratanie nehnuteľností. Požadovaným negatívnym určením by sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcu nijako nezlepšilo a uspokojivo by sa neodstránila jeho neistota v danom právnom vzťahu. Na základe uvedeného je možné skonštatovať, že pokiaľ súd prvého stupňa pri posudzovaní žaloby uplatnenej žalobcom považoval za rozhodujúce procesnoprávne aspekty (neexistenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.), pre ktoré sa ďalej nezaoberal vecným a právnym posúdením okolností hmotnoprávnej povahy (ktoré možno brať na zreteľ iba vtedy, ak pri prejednaní veci súd dospeje k záveru o procesnej prípustnosti návrhu), jeho rozhodnutie je vecne a právne správne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zároveň rešpektuje i postoj doterajšej súdnej praxe k otázke existencie naliehavosti právneho záujmu v prípade žalôb o negatívne určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 112/2004, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2008, sp.zn. 2 M Cdo 20/2007). K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. K odvolacím námietkám týkajúcim sa výroku o trovách konania priznaných žalovanej odvolací súd konštatuje, že tieto rovnako nie sú dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podstatným kritériom pri priznávaní náhrady trov konania podľa citovaného ustanovenia je len to, aby sa jednalo o trovy účelne vynaložené pri uplatňovaní práva odporcu na súdnu ochranu. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Za účelne vynaložené trovy konania sa považujú i trovy právneho zastúpenia, odrážajúce právo každého účastníka na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. V prejednávanej veci súd prvého stupňa s poukazom na plný úspech žalovanej v konaní tejto s použitím správneho právneho predpisu (§ 142 ods.1, § 149 ods.1 O.s.p.) priznal ňou účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, ktoré správne vyčíslil podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 15, § 17) za úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenia zo dňa 5.2.2013 a 18.11.2014, nahliadnutie do spisu 14.6.2013 a 3.10.2014, účasť na pojednávaniach súdu dňa 11.9.2014 a 4.12.2014 (3 x po 60,07 euro, 1 x 15,47euro, 3 x po 61,87 euro), 3 x režijný paušál po 7,81 euro (za úkony právnej pomoci za rok 2013), 4 x režijný paušál po 8,4 euro (za úkony právnej pomoci za rok 2014) , hotové výdavky vo výške 12,50 euro (4 x 40 km) a náhradu za stratu času 2 x 13,01 euro za rok 2013, 6 x 13,40 euro za rok 2014. S prihliadnutím na postup a úkony účastníkov v priebehu konania odvolací súd za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považuje i žalobcom namietané úkony - nahliadnutie do spisu 14.6.2013 a 3.10.2014 a účasť na pojednávaní súdu nariadeného na deň 11.9.2014 , ktoré bolo po jeho otvorení odročené (za ktoré súd prvého stupňa priznal odmenu vo výške 1 tarifnej hodnoty podľa § 11 ods.1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p, ako vecne a právne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1, § 149 ods.1, § 151 ods.1 O.s.p. s tým, že úspešnej žalovanej na základe jej návrhu priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 72,92 euro, ktoré jej vznikli podľa § 11 ods.1 písm. a/, § 13a ods.1 písm. c/, § 16 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu s výškou odmeny 64,53 euro a paušálnej náhrady v sume 8,39 euro. Náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.