Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221540 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712221540.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku č. 9-C1, Bratislava proti odporcovi: V. N., I.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. M. V., Š. T. M., zastúpený opatrovníkom E. M., zamestnanec Okresného súdu v Pezinku, v konaní o zaplatenie 50,70 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 07. augusta 2014, č. k. 4C/301/2013-27, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2015, č.k. 4C/301/2013-44, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 07. augusta 2014, č. k. 4C/301/2013-27, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2015, č.k. 4C/301/2013-44 v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 29,07 eur, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa v predmetnej veci, nakoľko žalovaná suma pohľadávky neprevyšovala sumu 1.000,- eur, postupoval v konaní v súlade s ust. § 200ea ods. 1, v spojení s ust. § 115a ods. 2 a ust. § 156 ods. 3 O.s.p.. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporca dňa 25.10.2011 cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v Bratislave na autobusovej linke č. 32 v Bratislave, pričom porušil povinnosť uloženú mu zákonom, keď pri nastúpení do vozidla nemal cestovný lístok, ktorý by následným označením sa stal platným, resp. sa na výzvu revízora takýmto platným cestovným lístkom nepreukázal. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná a že odporca je povinný zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50,- eur v zmysle § 9 písm. b/ zákona NRSR č. 168/1966 o cestnej premávke v platnom znení, v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 4 a 5, § 14 ods. 3 cit. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v konaní. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., pričom navrhovateľa cestou právneho zástupcu vyzval na vyčíslenie trov v lehote 3 pracovných dní od verejného vyhlásenia rozsudku v tejto veci, pričom výzva na vyčíslenie trov bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 04.08.2014. Pretože navrhovateľ ani jeho právny zástupca v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy nevyčíslili, s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. na základe ust. § 142 ods. 12 (správne má byť pravdepodobne ods. 1 O.s.p.) navrhovateľovi priznal iba náhradu trov vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok (§ 137 O.s.p.) ako vyplýva z obsahu spisu, nakoľko bez vyčíslenia trov účastníkom trovy právneho zastúpenia v súlade s ust. § 151 O.s.p. nie je možné priznať. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči napadnutému rozsudku navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v časti výroku o trovách prvostupňového konania a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,24 eur za tri úkony po 16,60 eur + DPH + 3 x režijný paušál po 7,63 eur + DPH. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 eur za 1 úkonu po 19,92 eur, vrátane DPH + 1 x režijný paušál po 9,65 eur, vrátane DPH. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania je nezákonný. Poukázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh, pričom úspešný účastník konania je povinný ich podať na súd najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia konečného rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa návrh navrhovateľa posúdil ako dôvodný a tomuto v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ sa týka lehoty, zákonodarca pod hrozbou straty nároku na priznanie náhrady trov konania súdnou cestou obmedzuje túto lehotu, najneskôr v lehote troch pracovných dní, výlučne len na najneskorší možný okamih, do ktorého je účastník konania povinný si predmetnú povinnosť splniť, avšak začiatok od kedy je takýto návrh možné podať výslovne neupravuje. Právny poriadok SR nevylučuje, aby návrh na začatie konania nemohol obsahovať súčasne aj návrh na priznanie náhrady trov konania spolu s ich vyčíslením, vrátane trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ má za to, že aj stručná požiadavka účastníka konania o tom, že tento účastník požaduje trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia a predstavuje návrh na priznanie náhrady trov konania a zároveň aj ich vyčíslenie. Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ si v tomto konaní trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, je nesprávny a v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko navrhovateľ si trovy konania nielen uplatnil, ale aj výslovne vyčíslil a to už v samotnom návrhu na začatie konania. Navrhovateľ si v zákonom požadovanej lehote svoju povinnosť vyčísliť trovy právneho zastúpenia splnil a to už priamo v predmetnom návrhu, t.j. riadne a včas. Poukázal na niektoré rozhodnutia súdu prvého stupňa, Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50C/161/2014, Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 10C/260/2013, Okresného súdu Malacky sp. zn. 6C/442/2013 a iné, pričom poukázal na ustálenú súdnu prax, ktorá akceptuje stav, keď účastník konania vyčísli trovy právneho zastúpenia už v samotnom návrhu začatie konania a nežiada ďalší osobitný úkon tohto účastníka na účel ich priznania. Zároveň navrhovateľ uviedol, že právny zástupca navrhovateľa neeviduje vo vyššie špecifikovanej právnej veci žiadnu výzvu na vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Navyše rozsudok Okresného súdu v Pezinku bol vyhlásený dňa 07.08.2014, t.j. na tretí deň po dni údajného doručenia predmetnej výzvy právnemu zástupcovi navrhovateľa. Takýto postup považoval navrhovateľ za neprípustný, keď predvolanie sa účastníkom musí doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Súd prvého stupňa preto v tejto veci postupoval nezákonným spôsobom. Opatrovníčka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 10 dos. 1 O.s.p.), bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v napadnutej časti je sčasti dôvodné. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa mal za preukázané, že odporca dňa 25.10.2011 pri použití autobusovej linky č. 32 v Bratislave porušil svoju povinnosť, keď pri nastúpení do vozidla nemal cestovný lístok, ktorý by sa následným označením stal platným, resp. sa na výzvu revízora takýmto platným cestovným lístkom nepreukázal. Vzhľadom na skutočnosť, že takýto návrh súd prvého stupňa posúdil ako dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel, súd prvého stupňa následne o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že i napriek úspechu navrhovateľa v konaní, tomuto súd prvého stupňa priznal iba náhradu trov konania vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok z dôvodu, že navrhovateľ si nevyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s ust. § 151 O.s.p.. Takýto postup súdu prvého stupňa bol však nedôvodný, pretože odvolací súd z obsahu spisu, najmä z návrhu na č.l. 1 mal za preukázané, že navrhovateľ si priamo v návrhu zo dňa 06.06.2012 vyčíslil trovy konania z titulu súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, zároveň i trovy právneho zastúpenia, v celkovej výške 87,24 eur, ktoré špecifikoval ako tri úkony právnej služby po 16,60 eur + DPH, z toho 1 x prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom a písomné podanie na súd. Zároveň si uplatnil 3 x režijný paušál po 7,63 eur + DPH, celkom trovy právneho zastúpenia okrem súdneho poplatku 16,50 eur vo výške 87,24 eur. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenie je zrejmé, že súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiada. Dôležitá je žiadosť o náhradu trov konania, ktorú je potrebné odlišovať od vyčíslenia trov. V prípade, ak účastník konania nepožiada o náhradu trov konania, nemôže mu súd náhradu trov konania priznať, aj keby mu inak podľa zákona patrila a aj keby výška trov vyplývala zo spisu. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Vyčíslenie trov konania je zase predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy (§ 137), ktoré v konaní účelne vynaložil. Ak účastník vyčísli trovy konania, má nárok na priznanie náhrady všetkých vyčíslených a súčasne účelne vynaložených trov. Zákon neupravuje, k akému okamihu sa majú viazať trovy vyplývajúce zo spisu, ak sa nevyhlasuje rozhodnutie, ktorým sa končí konanie. Zákon odkazuje iba na primerané použitie ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Presná aplikácia tohto ustanovenia preto nie je možná, ak sa rozhodnutie nevyhlasuje. Na základe primeraného použitia je spravodlivé zákonný pojem „ku dňu vyhlásenia rozhodnutia“ vykladať tak, že sa priznávajú trovy konania vyplývajúce zo spisu ku dňu vydania rozhodnutia. V danej veci je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu si vyčíslil trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia už priamo v samotnom návrhu zo dňa 06.06.2012 (č.l. 1 spisu). Aj takéto uplatnenie a následné vyčíslenie trov právneho zastúpenia je potrebné brať do úvahy pri rozhodnutí súdu vo veci samej. Odvolací súd takéto uplatnenie trov právneho zastúpenia, vrátane ich presnej špecifikácie považuje za riadne uplatnené a vyčíslené trovy konania najneskôr v lehote v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Zo znenia tohto citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, akým spôsobom sa má daná neprimeranosť posudzovať. Je pravdou, že z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu § 150 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že by v danom prípade malo ísť o neprimeranosť niekoľkonásobne vyššiu, avšak z doslovného znenia citovaného ustanovenia táto neprimeranosť nevyplýva. Preto je vecou súdu, aby pri postupe podľa § 150 ods. 2 O. s. p. vychádzal pri aplikácii uvedeného ustanovenia individuálne, na základe preukázaných skutočností toho konkrétneho konania. Zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu a z tohto dôvodu nemožno podľa správneho úsudku znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Odvolací súd uvádza, že poplatková povinnosť pri podaní návrhu (okrem prípadu oslobodenia od súdneho poplatku) je povinnosťou každého účastníka, ktorému v zmysle zákona o súdnych poplatkoch vznikla poplatková povinnosť. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. dáva možnosť súdu nepriznať trovy konania v žiadanej výške. Toto zákonné ustanovenie nehovorí len o znížení, ale dáva možnosť rozhodnúť i tak, že vôbec súd neprizná náhradu trov konania, a teda v odôvodnených prípadoch nebude účastníkovi, ktorý má vo veci úspech, nahradený ani súdny poplatok, pretože i tento tvorí súčasť rozhodnutia o trovách konania a ustanovenie § 150 O.s.p. nerozlišuje trovy konania, spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch a trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia. Odvolací súd preto námietku žalobcu v tomto smere považuje za irelevantnú. Napriek vyššie uvedenému však odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania nielen za súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ale aj za jeden úkon vo výške 16,60 eur a jedenkrát režijný paušál 7,63 eur a 20 % DPH z tohto úkonu a režijného paušálu v sume 4,84 eur, keď odvolací súd považuje priznanie náhrady trov konania v plnej výške za neprimerané voči pohľadávke. Je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 13a vyhlášky 655/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že odmena právnemu zástupcovi patrí za úkony pred začatím konania vo veci samej, iba za prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom a ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ako aj písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane, týkajúce sa veci samej. Odmena za všetky ďalšie úkony patrí právnemu zástupcovi až po podaní návrhu na súd, a teda až po začatí konania vo veci samej. Pokiaľ si teda právny zástupca navrhovateľa uplatňoval ako jeden z troch úkonov právnej služby pokus o zmier - výzva na zaplatenie, odmena za tento úkon právnemu zástupcovi v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepatrí. Takýto úkon totiž nie je úkonom právnej služby v zmysle citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Z dvoch ďalších úkonov právneho zástupcu navrhovateľa (prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu) odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, tak ako je to vyššie uvedené. Zároveň navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku, ktoré trovy považoval odvolací súd za účelné trovy konania, pretože zaplatenie súdneho poplatku je vecnou podmienkou konania na strane účastníka podľa § 103 O. s. p. V drobných sporoch s typovým vymáhaním pohľadávok, sa jedná o účelné právne zastúpenie v prípade, ak nastanú okolnosti, ktoré zjavne vybočujú z obvyklého priebehu konania daného typu. V danom prípade navrhovateľ uplatnil svoj nárok vzorovým návrhom, v ktorom menil len identifikačné údaje odporcu, dátumy jazdy bez platného cestovného lístka, linku MHD a celkovú výšku dlhu či začiatok omeškania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 220 O. s. p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania celkom vo výške 45,57 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia 29,57 eur (16,60 + 7,63 + 4,84 DPH = 29,07 eur). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.