Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/254/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221641 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712221641.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Ing. Veronika Škodová, správca konkurznej podstaty úpadcu TKC, spol. s r.o. „v konkurze", Sandrická, 966 81 Žarnovica, IČO: 36 034 568, právne zast.: ŠKODA LEGAL, s.r.o., Komenského 18B, Banská Bystrica proti odporcovi: F. Š., Q..J..H.., Ž.T. XXXX, Q., D.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 793,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/80/2013-99 zo dňa 11.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/80/2013-99 zo dňa 11.07.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 793,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 08.03.2013 do zaplatenia, vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.05.2012 Okresný súd Banská Bystrica svojim uznesením v konaní vedenom pod sp.zn. 2K/19/2012 vyhlásil konkurz na spoločnosť TKC, spol. s r.o., pričom za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ing. Veronika Škodová. Úpadca dňa 14.06.2012 uhradil odporcovi zostatok sumy vyúčtovanej odporcom faktúrou Č.. XXX/XXXX splatnou dňa 26.12.2011. Pretože úhrada faktúry bola realizovaná po vyhlásení konkurzu, úpadca nebol oprávnený túto úhradu uskutočniť a odporca túto sumu prijať, z dôvodu jeho zvýhodnenia oproti iným veriteľom, a preto bol odporca povinný s odkazom na § 14 ods. 5 a § 10 ods. 3 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. prijatú sumu správcovi vrátiť a svoju pohľadávku riadne prihlásiť do konkurzného konania. Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že úpadca si u odporcu objednal služby mobilným autožeriavom. Na základe poskytnutých služieb si odporca uplatnil u úpadcu nárok na zaplatenie služieb za 29 odpracovaných hodín v sume 1.160,- eur bez DPH a cestovné náklady v sume 168,- eur a tieto vyúčtoval úpadcovi faktúrou Č.. XXX/XXXX vystavenou na sumu 1.593,60 eur s DPH, pričom úpadca si svoju platobnú povinnosť splnil len čiastočne. Dňa 14.06.2012 uhradil úpadca odporcovi zvyšnú časť fakturovanej sumy v dôsledku čoho pokladal odporca vec za skončenú. Odporca namietal, že nemal vedomosť o vyhlásení konkurzu na úpadcu. Podľa odporcu nebolo možné úkon úpadcu spočívajúci v uhradení zvyšku fakturovanej sumy považovať za rozporný s § 10 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože sa jedná o bežný úkon a nejde o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon, pretože išlo o doplatok zvyšnej časti neuhradeného záväzku, ktorý odporca nemohol odmietnuť, keď bol povinný prijať aj čiastočné plnenie. Platobnej povinnosti úpadcu predchádzalo totiž plnenie zo strany odporcu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/19/2012-72 zo dňa 29.05.2012 bol na majetok dlžníka TKC, spol. s r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ing. Veronika Škodová. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2012 potom, čo bolo dňa 05.06.2012 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 107/2012. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že úpadca po vyhlásení konkurzu na svoj majetok zaplatil odporcovi sumu 793,60 eur ako zvyšok fakturovanej sumy, ktorou odporca vyúčtoval služby poskytnuté úpadcovi. Prvostupňový súd konštatoval, že vyhlásením konkurzu zanikajú účinky začatia konkurzného konania a sú nahradené účinkami vyhlásenia konkurzu, ktorých účelom je medziiným zabrániť individuálnemu uspokojovaniu veriteľov z majetku dlžníka prípadne tretích osôb, ak ich majetok patrí do konkurznej podstaty. Zákonom stanovené účinky vyhlásenia konkurzu nastanú bez ohľadu na skutočnosť, či sa úpadca alebo iné dotknuté osoby dozvedia o vyhlásení konkurzu, ako aj bez ohľadu na napadnutie uznesenia o vyhlásení konkurzu odvolaním a trvajú až do zrušenia konkurzu. Pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené len na základe podanej prihlášky, ak budú tieto zistené a len v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že právne úkony, ktoré urobí dlžník po vyhlásení konkurzu, a ktoré ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú neúčinné voči veriteľom úpadcu ex lege, takže týmto právnym úkonom nie je potrebné odporovať. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanom prípade sa jedná o situáciu, kedy neúčinnosť právneho úkonu nastáva ex lege a podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu je nadbytočné. Pretože právny úkon úpadcu spočívajúci v uhradením peňažnej sumy vo výške 793,60 eur na faktúru Č.. XXX/ XXXX bol vykonaný až po vyhlásení konkurzu, teda v čase, kedy účinky začatia konkurzného konania zanikli a nastúpili účinky vyhlásenia konkurzu, súd prvého stupňa neskúmal, či išlo o bežný právny úkon úpadcu, pretože takéto zistenie by bolo nadbytočným. Súd prvého stupňa skúma neúčinnosť právneho úkonu podľa § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Peňažná suma vo výške 793,60 eur boli peňažné prostriedky patriace po vyhlásení konkurzu úpadcovi a tvorili súčasť konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak úpadca po vyhlásení konkurzu poskytol odporcovi peňažné plnenie vo výške 793,60 eur, tak ide o úkon úpadcu týkajúci sa majetku podliehajúceho konkurzu, ktorým úpadca majetok podliehajúci konkurzu ukrátil. Právo nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prešlo vyhlásením konkurzu na navrhovateľa ako správcu konkurznej podstaty. Poskytnutie peňažného plnenia vo výške 793,60 eur úpadcom považoval prvostupňový súd za právne neúčinné v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., čoho právnym dôsledkom je povinnosť odporcu prijaté plnenie vrátiť v zmysle § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., preto zaviazal odporcu povinnosťou vrátiť toto plnenie navrhovateľovi. Pohľadávka odporcu voči úpadcovi na zaplatenie zvyšku vyfakturovanej sumy bola pohľadávkou, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, keďže vznikla do vyhlásenia konkurzu. Odporca, ktorý dobrovoľne neuhradil žalobou uplatnený nárok sa dostal do omeškania uplynutím 30 dní od prevzatia platobného rozkazu spolu s prílohami, t.j. dňom 06.02.2013. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal od 07.02.2013 a to vo výške podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa poukazom na § 10 ods. 1 a 3, § 14 ods. 5 a 6, § 23 ods. 1, § 28 ods. 1, § 199 ods. 9, § 44 ods. 1,2 a 4, § 63 ods. 2, § 67 ods. 1, § 86 ods. 2, § 57 ods. 2 a 4 , § 58 ods. 1, § 60 ods. 1, § 62 ods. 1 a 5 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj § 1, § 324 ods. 1 a § 329 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvého stupňa ponechal podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odporca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolanie a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne tento zmenil a návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť mu náhradu trov konania. Navrhovateľ poukazoval na nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku samotným navrhovateľom, ktorý tento právne zdôvodňoval odkazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 5 písm. a), § 44 ods. 1 a 4, § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.. Uvedená právna úprava nemá za následok ex lege neúčinnosť právneho úkonu, ale právo odporovať právnemu úkonu. Platobný titul odporcu podľa, ktorého by mal vrátiť prijaté plnenie, nebol podľa navrhovateľa v konaní preukázaný. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa podľa, ktorého nastala podľa § 44 ods. 2 z.č. 7/2005 Z.z. neúčinnosť právneho úkonu sa javilo navrhovateľovi ako vadné. Navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu z oprávnenia odporovať danému právnemu úkonu, napriek tomu právny úkon prijatia zvyšku plnenia odporcom nikdy neodporoval. Na základe uvedeného mal odporca za to, že návrh navrhovateľa bol vadný. Navrhovateľ dospel k záveru, že z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. nie je možné dôvodiť aktívnu vecnú legitimáciu správkyne konkurznej podstaty úpadcu - navrhovateľa a bol toho názoru, že právna úprava citovaného ustanovenia je aplikovateľná výlučne vo vzťahu k veriteľom, nie však vo vzťahu ku správcovi konkurznej podstaty, ktorý vo veciach týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu, koná v mene a na účet úpadcu, nie však veriteľov. Aktívnu vecnú legitimáciu prisudzoval odporca výlučne veriteľom a nie úpadcovi alebo konkurznému správcovi. S poukazom na uvedené odporca dospel k názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na prejednávaný prípad aplikoval § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a dospel k záveru o neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči odporcovi, ktorá mala nastať ex lege. Odporca namietal absenciu platobného titulu, keď podmienkou pre aplikáciu § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. by bolo predchádzajúce vyhlásenie právneho úkonu súdom za neúčinný v rámci odporovateľnosti právneho úkonu. Podľa odporcu je vylúčené, aby neúčinnosť právneho úkonu nastala ex lege, bez potreby odporovania takémuto úkonu. Odporca má za to, že na prejednávaný prípad sa vzťahujú aj ustanovenia §§ 57 až 66 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vo vzťahu k neúčinnosti právneho úkonu bol odporca názoru, že táto musí byť vždy konštatovaná súdom alebo ako dôsledok uznania práva a nenastáva automaticky, pričom táto skutočnosť podľa odporcu vyplýva z § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Postup navrhovateľa, ktorý si uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy a nepodal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka sa javil odporcovi ako účelový, aby sa navrhovateľ vyhol povinnosti preukazovať naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Odporca poukazoval na skutočnosť, že súd prvého stupňa nebol oprávnený riešiť otázku neúčinnosti právneho úkonu v tomto konaní, a to ani ako predbežnú otázku. Podľa odporcu právo navrhovateľa odporovať právnemu úkonu urobenému úpadcom zaniklo podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože toto nebolo uplatneného do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na súde. Vzhľadom na uvedené, preto nemohla nastúpiť platobná povinnosť odporcu. Právny úkon úpadcu odporca nepovažoval za neúčinný, pretože jeho neúčinnosť nebola konštatovaná súdom ani povinnou osobou a navrhovateľ v stanovenej lehote právo odporovať právnemu úkonu nevyužil, a preto toto zaniklo. S prihliadnutím na uvedené bol odporca názoru, že súd prvého stupňa vecne správne právne posúdil. Ku obsahu odvolania sa vyjadril navrhovateľ, ktorý sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a odvolaním napadnutý rozsudok považoval za dôvodný a správny a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľ uviedol, že vyhlásením konkurzu nemôže úpadca s majetkom nakladať, nakoľko tento patrí do konkurznej podstaty a v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu zveruje zákon výlučne konkurznému správcovi. Odporca súhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, že z právnej úpravy ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva skutočnosť, že takýto právny úkon je neúčinný ex lege a nie je potrebné jeho neúčinnosť preukazovať žiadnym iným spôsobom. Súčasne odporca poukázal na § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý zakladá povinnosť odporcu vrátiť neoprávnene prijatú sumu správcovi. V skutkovo obdobných veciach rozhodujú súdy obdobne ako rozhodol v tomto prípade prvostupňový súd teda tak, že odporca je povinný prijaté plnenie vrátiť do konkurznej podstaty. Právne posúdenie veci prvostupňovým súdom považuje navrhovateľ za správne a stotožnil sa aj s odôvodnením rozsudku. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podľa 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 793,60 eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavovala úhradu zvyšnej časti faktúrou Č.. XXX/XXXX vyúčtovanej sumy realizovanú odporcom po vyhlásení konkurzu, ktorý tak ukrátil záujmy ostatných veriteľov na uspokojení ich pohľadávok , pričom išlo o nie bežný právny úkon. Medzi účastníkmi nebola spornou skutočnosť, že úpadca zaplatil odporcovi peňažnú sumu vo výške 793,60 eur titulom doplatenia zvyšnej časti fakturovanej ceny prác. Prvostupňový súd dospel k záveru za použitia § 44 ods. 1 a 2 v spojení s § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prešlo oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku na konkurzného správcu, ktorým je navrhovateľ. Úkon zaplatenia zvyšku odporcom poskytnutej služby úpadcom po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu je úkonom, ktorý ukracuje majetok podliehajúci konkurzu a ako taký neúčinným právnym úkonom. Na základe uvedeného považoval súd prvého stupňa žalobou uplatnený nárok za dôvodný a v súlade s § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zaviazal odporcu, aby plnenie vrátil do podstaty, s ktorou nakladá konkurzný správca. Odporca namietal aktívnu vecnú legitimáciu konkurzného správcu - navrhovateľa domáhať sa uloženia povinnosti odporcovi vrátiť do podstaty úpadcom odporcovi zaplatený zvyšok ceny poskytnutej služby a súčasne namietal, že bolo potrebné určiť najskôr súdnym výrokom neúčinnosť právneho úkonu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/19/2012-72 zo dňa 29.05.2012 bol na majetok dlžníka TKC, spol. s r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ing. Veronika Škodová. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 107/2012 dňa 05.06.2012 a stalo sa právoplatným dňa 06.06.2012. Vyhlásením konkurzu, teda zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, sa začal konkurz a spoločnosť TKC, spol. s r.o. sa stala úpadcom. V dôsledku vyhlásenia konkurzu prešli na konkurzného správcu - navrhovateľa všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patril úpadcovi a podliehal konkurzu. Keďže vyhlásením konkurzu stráca úpadca dispozičné oprávnenia k majetku podliehajúcemu konkurzu, zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo svojom § 44 ods. 2 stanovil neúčinnosť právnych úkonov úpadcu urobených počas konkurzu, ak tieto ukracujú majetok podliehajúci konkurzu. Úpadcov úkon v prejednávanej veci spočívajúci v zaplatení zvyšku ceny služieb fakturovanej odporcom, je úkonom majúcim ukracujúci charakter, pretože v dôsledku tohto úkonu sa znížil majetok úpadcu o peňažnú sumu uhradenú odporcovi, čím prišlo k zmenšeniu masy konkurznej podstaty. Tým, že sa zmenšila konkurzná podstata, došlo v zásade aj k ukráteniu budúceho uspokojenia veriteľov, ktorý svoje pohľadávky uplatnili v konkurze prihláškou, keďže títo sa v zmysle zákona uspokojujú len cestou rozvrhu a to pomerne. Pri neúčinnosti právneho úkonu uskutočneného úpadcom po vyhlásení konkurzu hovoríme o zákonnej neúčinnosti, ktorú nie je potrebné deklarovať súdnym rozhodnutím a pôsobí ex tunc. V tejto úvahe sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa ako konkurzného správcu v tomto konaní, odvolací súd má za to, že jeho vecná legitimácia je daná a vyplýva z § 63 ods. 2 z.č. 7/2005 Z.z. a postavenia navrhovateľa ako konkurzného správcu, na ktorého prešli všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patril úpadcovi a podliehal konkurzu. Odvolací súd potom čo zistil, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená, plne sa stotožňujúc s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa ho v zmysle § 219 ods. 2 OSP potvrdil. V odvolacom konaní rozhoduje súd podľa o náhrade trov konania podľa § 224 v spojení s § 142 a nasl. O.s.p. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. ( § 151 ods. 1 O.s.p. ) Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa, ktorý navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, nepodal ani návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, odvolací súd v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.