Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoPr/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221908 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712221908.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SWS Distribution, a.s., Studená 5, Bratislava, IČO: 35 816 473, zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., advokátska spoločnosť, J. M. Hurbana 2, Nové Zámky, proti odporkyni: W.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, Y., zast. ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. decembra 2015 č.k. 8Cpr 5/2012-305 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil prebiehajúce konanie, vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8Cpr 5/2012, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa voči odporkyni návrhom domáha určenia, že skončenie pracovného pomeru odporkyne dohodou podľa § 60 Zákonníka práce na základe ukončenia pracovného pomeru zo dňa 05.11.2012 je neplatné, pričom podaním zo dňa 05.10.2015 navrhol, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013. Skonštatoval, že dopytom na Okresný súd Bratislava II zistil, že pod sp. zn. 52Cpr 1/2013 sa vedie konanie, predmetom ktorého je návrh odporkyne (ako navrhovateľky) proti navrhovateľovi (ako odporcovi) na určenie neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru u navrhovateľa okamžitým skončením, a že termín pojednávania bol vytýčený na deň 03.02.2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keď dospel k záveru, že na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013 sa vedie konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre konanie a rozhodnutie v prebiehajúcom konaní sp. zn. 8Cpr/5/2013. Vyhodnotil, že v oboch konaniach vystupujú tí istí účastníci konania, keď v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sa rieši otázka skončenia pracovného pomeru odporkyne na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 20.11.2012, pričom v prípade rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o platnom skončení jej pracovného pomeru by bola už Dohoda o skončení jej pracovného pomeru dňom 10.01.2013 právne neúčinná, na čo poukázal aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 14CoPr 14/2014-86 zo dňa 16.04.2015, ktorým zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 52Cpr 1/2013-81 a konanie o pred ním prebiehajúcom spore neprerušil. Vyjadril názor, že vyriešenie otázky okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyne je právne významné pre rozhodnutie v tomto konaní. Uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 52Cpr/1/2013 bude pokračovať v tomto konaní aj bez návrhu na pokračovanie v konaní. Proti tomuto rozhodnutiu podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, a návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietnuť. Mala za to, že nie je účelné ani hospodárne prerušovať konanie na súde prvého stupňa, keď podľa jej názoru je potrebné oba úkony, a to Dohodu o ukončení jej pracovného pomeru s navrhovateľom dohodou zo dňa 05.11.2012 ako aj dodatok k nej zo dňa 05.11.2012, a okamžité skončenie jej pracovného pomeru zo dňa 20.11.2012, a teda aj obidva súdne spory o platnosť resp. neplatnosť takýchto spôsobov rozviazania pracovného pomeru posudzovať oddelene. Uviedla, že z časového hľadiska ukončenie pracovného pomeru dohodou bolo uskutočnené skôr ako prišlo k ukončeniu pracovného pomeru jeho okamžitým skončením. Podľa jej názoru je pre účely tohto konania potrebné objasniť, či bol jej pracovný pomer u navrhovateľa ukončený platne Dohodou o skončení jej pracovného pomeru. Mala za to, že aj pokiaľ by Okresný súd Pezinok rozhodol, že pracovný pomer ukončený s odporkyňu na základe dohody z dôvodov organizačných zmien nie je platným právnym úkonom, nezakladá takéto rozhodnutie automaticky nárok domnievať sa, že skončenie pracovného pomeru odporkyne okamžitým ukončením pracovného pomeru je platným právnym úkonom. Podľa jej názoru takéto rozhodnutie nezakladá automaticky nárok, aby Okresný súd Bratislava II v konaní o platnosť ukončenia pracovného pomeru okamžitým skončením bez ďalšieho rozhodol, že ukončenie pracovného pomeru okamžitým ukončením je platné, a žalobu zamietol. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Podľa jeho názoru je zrejmé, že jeho právny záujem na tom, aby Okresný súd Pezinok rozhodol vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru odporkyne na základe Dohody o skončení pracovného pomeru bude závisieť od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. Uviedol, že ak by Okresný súd Bratislava II žalobu odporkyne o určenie neplatnosti okamžitého pracovného pomeru zamietol, malo by to za následok, že pracovný pomer odporkyne sa platne skončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru, z čoho by vyplývalo, že odporkyňa nemá nárok na odstupné, a preto by v tomto konaní na Okresnom súde Pezinok vzal návrh na začatie konania späť. V opačnom prípade by v konaní pokračoval z dôvodu právnej istoty, aj z dôvodu eliminácie nároku odporkyne na vyplatenie odstupného. Uviedol, že dôvodom žiadosti o prerušenie konania bola predovšetkým hospodárnosť konania. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť, nie však povinnosť, konanie prerušiť, pretože dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, ale nemusí tak urobiť, nakoľko prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu, a je upravené len ako procesná možnosť. O prerušení konania podľa cit. ustanovenia môže súd rozhodnúť na návrh účastníka konania, ale i bez návrhu. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť, pričom výber vhodného opatrenia, pod ktoré spadá okrem iných i prerušenie konania, ale aj vyriešenie predbežnej otázky, je potrebné podriadiť zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.), a spomedzi týchto viacerých možných opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim kritériom je hospodárnosť konania. Nevyhnutným predpokladom pre postup v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. potom je, že v inom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní, keď dôvod prerušenia konania tu spočíva najmä v zachovaní zásady hospodárnosti. Prerušenie konania prichádza do úvahy predovšetkým za situácie, keď ide o riešenie predbežnej otázky, a to takej, ktorú súd môže posúdiť sám, ale v záujme jednotnosti rozhodovania preruší konanie, a vyčká na rozhodnutie príslušného orgánu alebo súdu, z ktorého v ďalšom konaní vychádza. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je teda otázka, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nevyhnutné k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Preto bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či mohol súd prvého stupňa využiť iné vhodné opatrenia a pokračovať ďalej v konaní, resp. či postupoval správne, ak konanie prerušil. V danom prípade navrhovateľ navrhol prerušiť prebiehajúce konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru odporkyne dohodou podľa § 60 Zákonníka práce na základe ukončenia pracovného pomeru zo dňa 05.11.2012, v znení jej dodatku zo dňa 05.11.2012, podľa ktorého mal pracovný pomer odporkyne u navrhovateľa skončiť dňa 10.01.2013, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013, v ktorom sa odporkyňa ako navrhovateľka voči navrhovateľovi ako odporcovi domáha určenia neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru u navrhovateľa okamžitým skončením zo dňa 20.11.2012. Odvolací súd zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013 nie je právoplatne skončené. Odvolací súd potom dospel k záveru, že súd prvého stupňa vyhodnotil zistený skutkový stav správne, a vec aj správne právne posúdil, keď prebiehajúce konanie prerušil so záverom, že v uvedenom konaní na Okresnom súde Bratislava II sa rieši otázka významná pre jeho rozhodnutie v prejednávanej veci pod sp. zn. 8Cpr 5/2012. Odvolací súd zastáva rovnaký názor, že v konaní na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013 sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej v prebiehajúcom konaní, keďže má rozhodujúci význam pre ustálenie, či bola odporkyňa dňa 10.01.2013, kedy mal podľa Dohody, ktorej platnosť skúma v tomto konaní, skončiť jej pracovný pomer, ešte stále v postavení zamestnankyne navrhovateľa. V prípade, že Okresný súd Bratislava II návrh odporkyne, ktorým sa voči navrhovateľovi domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného pomeru zo dňa 20.11.2012, zamietne, Dohoda o skončení jej pracovného pomeru dňom 10.01.2013 by už bola právne neúčinná, nakoľko jej pracovný pomer by skončil skôr, a to na základe okamžitého skončenia zo dňa 20.11.2012. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že konajúci súd prvého stupňa nemôže vyriešiť túto otázku za aktuálneho stavu, keď už bol návrh na Okresný súd Bratislava II podaný, ako predbežnú sám (nakoľko sa o nej pred súdom koná výlučne na návrh), a je odkázaný na rozhodnutie v konaní sp. zn. 52Cpr 1/2013 na Okresnom súde Bratislava II, z ktorého bude vychádzať. Vyriešenie otázky trvania pracovného pomeru navrhovateľky v čase, kedy sa mal na základe Dohody a jej dodatku skončiť (10.01.2013), alebo jeho skončenia okamžitým skončením ku dňu 20.11.2012, je pre toto konanie kľúčové. Z uvedeného plynie, že rozhodnutie v prebiehajúcom konaní je závislé od výroku rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52Cpr 1/2013, a preto je potrebné ho prerušiť. Takýto postup sa neprieči ani požiadavke hospodárnosti konania, nakoľko konanie na Okresnom súde Bratislava II riadne prebieha, a práve pokračovanie v tomto konaní by bolo za stavu, že sa vedie iné konanie o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyne u navrhovateľa, na základe ktorého mal jej pracovný pomer skončiť skôr, nehospodárne. Keďže ani odvolací súd nezistil vzhľadom na tento skutkový stav žiadne iné vhodné opatrenia, ktoré by súd prvého stupňa mohol v prejednávanej veci urobiť, vyhodnotil jeho rozhodnutie o prerušení konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. ako dôvodné. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.