Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/280/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200785 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713200785.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: U. X., nar. X.XX.XXXX, bytom W., Š. XXX/X, proti žalovanému: U.A. I., nar. X.XX.XXXX, bytom P. F. W., W. XXX, o zaplatenie 4 696,23 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 1.10.2015, č.k. 4C/10/2013-162 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.1.2016, č.k. 4C/10/2013-171, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 877,10 eur v mesačných splátkach vo výške po 50 eur mesačne, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného splatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok, vo zvyšku žalobu zamietol a napokon deklaroval, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 1.2. Prisudzujúci a zamietajúci výrok v veci samej právne odôvodnil § 489, § 451 ods.1,2, § 454, § 558 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti podanej žaloby. Z vykonaného dokazovania zistil, že strany žili v rokoch 2009 - 2012 v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa sa v danom konaní domáhala od žalovaného vrátenia sumy vo výške 4 696,23 eur, ktorú za neho zaplatila, pozostávajúcu zo sumy 999,13 eur za platby Dopravnému podniku, sumy 1 847,10 eur za platby poukazované Zdravotnej a Sociálnej poisťovni a napokon z dlhu zo zmluvy vo výške 1 850 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z listinných dôkazov zistil, že: a/ odosielateľom platieb 5 x 140,51 eur Dopravnému podniku Bratislava, a.s., resp. jeho advokátovi zo dňa 23.12.2009 bol žalovaný, b/ vkladateľom sumy 2 x 147,10 eur zo dňa 22.12.2009 v Slovenskej sporiteľni, a.s. na účet Dopravného podniku Bratislava, a.s., resp. jeho právneho zástupcu bol žalovaný, 3/ z účtu žalobkyne vedeného v ČSOB a.s. boli dňa 31.10.2011 Sociálnej poisťovni a Zdravotnej poisťovni poukázané platby s poznámkou „X. U.A. I.“ a „N. F. U. I.“, a to sumy 2 x 325 eur, 324,77 eur, 4x 161 eur a 158,33 eur, t.j. spolu 1 777,10 eur, 4/ dňa 8.2.2010 žalovaný podpísal listinu „Čestné prehlásenie“ s úradne overeným podpisom v ktorej vyhlásil, že žalobkyni splatí dlžnú sumu 1 850 eur najneskôr do 31.12.2012. Zo zhodných tvrdení strán a výpisov z účtu žalovaného vedeného v ČSOB a.s. mal súd prvej inštancie za nesporné, že v období apríl, máj, jún 2012 žalobkyňa disponovala platobnou kartou žalovaného a vykonala z nej výbery súm 2x 180 eur, 250 eur, 290 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobkyňa za žalovaného dňa 31.10.2011 plnila poistné na sociálne a nemocenské poistenie žalovaného v celkovej sume 1 777,10 eur, o ktorú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Od uvedenej sumy bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie na základe dôvodnej obrany žalovaného odpočítal žalobkyňou neoprávnene vykonané výbery z účtu žalovaného v sume 900 eur. Žalovanému uložil titulom vydania bezdôvodného obohatenia povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 877,10 eur, ktorú sumu mu vzhľadom na jeho zdravotný stav a sociálny status povolil splácať vo výroku rozhodnutia určených mesačných splátkach. Nakoľko žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukázania tvrdení o tom, že bola odosielateľom/ vkladateľom peňažných prostriedkov Dopravnému podniku Bratislava, a.s., resp. jeho právnemu zástupcovi spolu vo výške 999,13 eur a ani to, že tieto peňažné prostriedky pochádzali z jej účtu, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok v sume 1 850 eur titulom tvrdenej pôžičky, vzhľadom na to, že ide o reálny kontrakt, podľa úvahy prijatej súdom prvej inštancie, žalobkyňa nepreukázala skutočné požičanie uvedenej sumy žalovanému a ani to kedy a za akých okolností ich mala požičať. V konaní predložené Čestné vyhlásenie podpísané žalovaným dňa 8.2.210 pre absenciu zákonnej náležitosti - určenia dôvodu, nemohol považovať za relevantný dôkaz o existencii dlhu žalovaného a žalobu i v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 1.3. O trovách konania rozhodol podľa§ 142 ods.2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) prihliadajúc na čiastočný úspech strán sporu. 2. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedla, že so žalovaným začala žiť v spoločnej domácnosti od októbra 2009 a na pokrytie jeho dlhu voči Dopravnému podniku Bratislava, a.s. si v decembri 2009 zobrala v ČSOB a.s. úver. Tieto dôkazy súd prvej inštancie nezobral v úvahu aj keď je evidentné, že žalovaný svoje pohľadávky v roku 2009-2010 voči tretím subjektom nemohol pokryť zo svojich príjmov, aj keď bol zamestnaný a neskôr živnostník. V roku 2010 bol žalovaný nepravidelne zamestnaný, preto za neho platila takmer všetky výdavky a starala sa sama o všetky poplatky za bývanie a stravu. Tieto výdavky si značila do zošita a keď sa suma vyšplhala na sumu 1 850 eur, dohodli sa so žalovaným, že oficiálne potvrdí svoju dlžobu Čestným vyhlásením podpísaným na Obecnom úrade v W. dňa 8.2.2010. Z tejto sumy žalovaný zaplatil len sumu 550 eur a v konaní pred súdom vyhlásil, že si tieto peniaze požičal a aj to, že ich sľúbil vrátiť v plnej sume. Pokiaľ ide o výbery z bankomatu platobnou kartou žalovaného odvolateľka konštatovala, že bankomatová karta bola vlastníctvom žalovaného, ktorý jej dobrovoľne poskytol PIN kód a požiadal ju, aby mu počas obdobia práceneschopnosti pomohla s uhrádzaním pohľadávok ako výživné a iné. Odvolateľka napokon žiadala, aby odvolací súd inak rozhodol i v otázke trov konania nepovažovala za spravodlivé, aby mala platiť celé trovy konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol, aby bolo odvolanie podané žalobkyňou úplne zamietnuté. Konštatoval, že žalobkyni nič nedlží a všetky platby a šeky, na ktoré žalobkyňa poukazuje, boli hradené z jeho peňazí. V období, kedy bol nezamestnaný, mu finančne pomáhali rodičia a potom ako sa zamestnal, žalobkyni riadne a načas prispieval do domácnosti sumou 100 eur mesačne a dával jej všetky svoje stravné lístky a prispieval na benzín. Žalobkyni vynovil a prerobil celý dom, nechal tam zdravie a kvôli vyčerpaniu a neustálym hádkam zo strany žalobkyne po určitom čase dostal porážku s následným opuchom mozgu. V čase jeho hospitalizácie od decembra 2011 do apríla 2012 žalobkyňa používala bez jeho súhlasu jeho platobnú kartu ktorej PIN kód vedela, keďže občas touto kartou platila. Kartu mu žalobkyňa vrátila až v júli 2012 a v čase jej odovzdania mal na účte len sumu okolo 300 eur. 4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 5. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobkyne vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému výroku, ktorým žalobu žalobkyne nad určený prísudok zamietol, v ktorých dostatočne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o žalobe podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) majúcimi pri posúdení veci podstatný význam. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním. 7. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 8. K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 vyplývajúcemu z obsahu odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobkyne nad určený prísudok nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 9. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za výsledok konania; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere . Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť v sporovom konaní rozhodnutie v prospech žalobcu a zároveň i v prospech žalovaného. Každá zo strán má tak v závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016). V posudzovanom prípade zaťažovala žalobkyňu dôkazná povinnosť na preukázanie tvrdených skutočností, že dňa 23.12.2009 uhradila za žalovaného sumu v celkovej výške 999,13 eur určenú na platby Dopravnému podniku Bratislava a.s., že za žalovaného uhradila titulom platieb poukazovaných Zdravotnej a Sociálnej poisťovni sumu v uplatnenej výške 1 847,10 eur, že pri nespornosti výberu sumy v celkovej výške 900 eur žalobkyňou platobnou kartou žalovaného v období od apríla do júna 2012, túto použila so súhlasom žalovaného na platby hradené v jeho mene a napokon, že pri podaní žaloby existoval voči nej dlh žalovaného vo výške 1 850 eur. Vychádzajúc z uvedeného, pri zohľadnení výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v rozsahu dôkazných návrhov strán predložených do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie skončil dokazovanie (§ 120 ods.1,3,4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) , sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou vzťahujúceho sa k zamietnutej časti žaloby. Preto ak súd prvej inštancie pri zohľadnení v konaní preukázanej skutočnosti o tom, že žalobkyňa za žalovaného dňa 31.10.2011 plnila poistné na sociálne a nemocenské poistenie žalovaného v celkovej sume 1 777,10 eur a pri zohľadnení preukázaných žalobkyňou neoprávnene vykonaných výberov z účtu žalovaného v období apríl až jún 2012 v celkovej sume 900 eur, nad určený prísudok vo výške 877,10 eur žalobu zamietol, rozhodol vecne a právne správne. 10. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo. 11. Odvolací súd nepriznal ani úspech odvolacím námietkam týkajúcim sa prijatého výroku o trovách konania odôvodneného ust. § 142 ods.2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 . V tejto súvislosti podotýka, že citované súdom prvej inštancie použité ustanovenie zotrváva na zásade zodpovednosti za úspech v konaní a stanovuje, že v prípade čiastočného úspechu v konaní majú strany právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. Keďže v posudzovanom prípade je pomer úspechu a neúspechu strán v zásade rovnovážny, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania vecne a právne správne. 12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).