Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/351/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713204766 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713204766.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Bytové družstvo SVORNOSŤ, Chorvátska 1, Bratislava, IČO: 31 363 784, práv. zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, Bratislava, proti odporcovi ALKA TRACKT Bratislava s.r.o., Mýtna 1715/52, Pezinok, IČO: 36 763 063, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., Štefánikova 5, Bratislava, IČO: 47 238 526, o zaplatenie nájomného vo výške 1.000,- EUR s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/165/2013-74, zo dňa 17. 6.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/165/2013-74, zo dňa 17.6.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 1.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500,- EUR od 30.4.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 500,- EUR od 30.5.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa žalobou domáhal od odporcu zaplatenia istiny 1.000,- EUR s prísl. z dôvodu uhradenia nájomného za zvyšné mesiace. Medzi účastníkmi nebolo sporné dobrovoľné uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorú súd posúdil ako nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie do užívania bytu, pričom pre posúdenie či ide o byt alebo nebytový priestor je určenie účelu užívania stavebným úradom. Navrhovateľ nepredložil ani na výzvu súdu listinu, z ktorej by bolo zrejmé na aké účely bolo určené užívanie predmetu nájmu, súd prvého stupňa potom vychádzal z údajov zapísaných do katastra nehnuteľností a mal za to, že predmetom Zmluvy o nájme nebytového priestoru je byt a nie nebytový priestor. Samotná skutočnosť, že predmetom nájmu je byt a nie nebytový priestor, ako bolo uvedené v zmluve, však nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, keď samotná Zmluva o nájme nebytového priestoru obsahovala všetky náležitosti právneho úkonu zmluvy o nájme bytu, preto v súlade s § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd posúdil konverziou právneho úkonu Zmluvu o nájme nebytového priestoru ako platnú zmluvu o nájme bytu. Odporca listom zo dňa 28.3.2012 vypovedal nájom nebytového priestoru ku dňu 31.3.2012, pričom navrhovateľ informoval odporcu, že trojmesačná výpovedná doby uplynie 30.6.2012. Nebola preukázané dohoda, že keď sa odporca vysťahuje z nehnuteľností nemusí platiť nájomné za mesiace máj a jún 2012, ak navrhovateľ prenajme nebytový priestor tretej osobe. K uvedenému však nedošlo. Samotná skutočnosť vysťahovania sa odporcu z predmetného bytu nespôsobila zánik práva navrhovateľa na zaplatenie nájomného. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie, v ktorom uviedol, že nárok navrhovateľa nemá opodstatnené oprávnenie si nárokovať dlžné nájomné pod podmienkou a z titulu, že nového nájomcu nenašiel, a teda odporca je povinný uhradiť nájomné z prebiehajúcej výpovednej doby. S navrhovateľom sa dohodli, že odporca sa bude snažiť čo najskôr vysťahovať a vypratať nebytový priestor s tým, že zvyšné mesiace za ne mu navrhovateľ odpustí bez ohľadu na to, či nájde za odporcu náhradu. S poukazom na uvedené žiadal návrh zamietnuť. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že odporca sa v rámci snahy o mimosúdne urovnanie sporu nevedel skontaktovať s právnym zástupcom navrhovateľa, bez ospravedlnenia sa nezúčastnili pojednávania a odporca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2, O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 2, O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s vykonaným dokazovaním. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Na základe hore uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odporca dôkazné bremeno neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení. V konaní sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa uznesením podľa § 224 ods.4 O.s.p., per analogiam uznesením, ktorým rozhodne aj o trovách konania pred súdom prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.