Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208957 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713208957.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa R. P., V.. XX.XX.XXXX, X. XX, Y., práv. zast. JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., advokátkou, Odborárske námestie 3, Bratislava, proti odporcovi REAL 2 s.r.o., Sad SNP 8, Žilina, IČO: 36 778 222, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., Štefánikova 5, Bratislava, IČO: 47 238 526, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/131/2013-99 zo dňa 2. júla 2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/131/2013-99 zo dňa 2. júla 2014 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že uznesenie spoločníkov spoločnosti PDP REAL, spol. s r.o. (v súčasnosti REAL 2 s.r.o.), prijaté mimo valného zhromaždenia, o odvolaní R. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X. XX, XXX XX Y. z funkcie konateľa spoločnosti PDP REAL, spol. s r.o. s účinnosťou od 22.05.2013, je neplatné. Navrhovateľovi voči odporcovi priznal náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ žalobou žiadal, aby súd určil, že uznesenie spoločníkov odporcu, prijaté mimo valného zhromaždenia o odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa odporcu s účinnosťou od 22.05.2013 je neplatné a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s obsahom listín. Z výpisu z obchodného registra mal preukázaný zápis navrhovateľovho zániku funkcie konateľa odporcu a rozhodnutie spoločníkov prijaté mimo valného zhromaždenia dňa 13.05.2013. Oboznámil sa s obsahom spoločenskej zmluvy ako aj s ostatnými listinami týkajúcimi sa hlasovania o odvolaní navrhovateľa funkcie konateľa, z ktorých mal preukázaný celý, účastníkmi konania tvrdený priebeh predmetného hlasovania ako i vyhlásenia jeho výsledkov. Na základe všetkých skutočností zistených v priebehu konania súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ sa môže domáhať určenia neplatnosti rozhodnutia mimo valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda aj rozhodnutia mimo valného zhromaždenia vtedy, ak je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Obmedzenie spoločníka ku dňu vyhlásenia hlasovania per rollam, ktorého výsledkom bolo prijatie napadnutého rozhodnutia, ako aj k poslednému dňu, kedy bolo možné hlasovať, bolo upravené v § 127 ods. 5 písm. a/ a b/ Obchodného zákonníka, pričom taxatívny výpočet obmedzoval výkon hlasovacieho práva spoločníka výlučne pri rozhodovaní o jeho nepeňažnom vklade a o jeho vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti. Súd prvého stupňa uviedol, že ustanovenie § 127 ods. 5 písm. c/ Obchodného zákonníka vylučujúce hlasovanie spoločníka pri hlasovaní o právach a povinnostiach vo vzťahu k spoločnosti okrem rozhodovania o povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku vkladov spoločníkov bolo od 01.01.2002 zrušené. Ustanovenie § 127 ods. 5 Obchodného zákonníka je kogentné ustanovenie, keď z jeho povahy vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť z dôvodu, že jeho účelom je presne vymedziť obmedzenie hlasovacieho práva spoločníka s ručením obmedzeným, ktoré je inak neobmedzené a limitované len zásadami Obchodného zákonníka, a to zákazom zneužitia práva a výkonom práva v súlade s poctivým obchodným stykom. Navyše ani zo samotného tohto ustanovenia nevyplýva možnosť upraviť si obmedzenie výkonu hlasovacieho práva spoločníka odlišne od zákona. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že navrhovateľ mal hlasovacie právo a na jeho hlasy sa malo prihliadať. Pokiaľ navrhovateľ nehlasoval alebo hlasoval proti prijatiu rozhodnutia mimo valného zhromaždenia, pričom tento mal 50 % hlasov, nebola dosiahnutá väčšina za prijatie tohto rozhodnutia. Pokiaľ išlo teda o argumentáciu, že zaslaním hlasovacieho lístka navrhovateľovi bolo priznané hlasovacie právo, toto tvrdenie nevychádza z platného právneho stavu, keď zákon jednoznačne uvádza, kedy je obmedzené hlasovacie právo a kedy a za akých podmienok ho spoločník vykonáva, pričom so zaslaním hlasovacieho lístka na hlasovanie per rollam zákon nespája právne následky spočívajúce vo vzniku hlasovacieho práva. Navrhovateľ mal teda hlasovacie právo bez ďalšieho, a to priamo zo zákona. S námietkou navrhovateľa o neprimerane krátkej lehote na vyjadrenie sa k hlasovaniu sa súd prvého stupňa nestotožnil, pretože predmetnú lehotu považoval vzhľadom na zistené okolnosti za dostatočnú, pričom samotný predmet hlasovania si s prihliadnutím na mieru náročnosti podľa názoru súdu nevyžadoval dlhšiu dobu na zváženie, prípadne zisťovanie iných skutočností ako sú účtovné výpočty a podobne. Taktiež súd uviedol, že bližšie nevykonával dokazovanie za účelom zistenia osoby, ktorá za navrhovateľa prevzala vyhlásenie hlasovania a ani k tvrdeniu o oneskorenom hlasovaní E.. N., nakoľko na preukázanie týchto námietok navrhovateľ nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Podľa súdu prvého stupňa aj navrhovateľom tvrdené porušenie ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka bolo všeobecné, nekonkrétne, nebolo uvedené, ktorej zmluvy sa prípadné zneužitie práva týkalo a nebolo tiež zrejmé, ako by porušenie tohto ustanovenia, prípadne zneužitie práva malo súvis s podmienkami platnosti rozhodovania mimo valného zhromaždenia. K tvrdeniu navrhovateľa o potrebe dostatočného kvóra spoločníkov na prijatie uznesenia sa súd prvého stupňa vyjadril tak, že na prijatie väčšiny bolo potrebných viac 50 % hlasov, toto nebolo dosiahnuté a napadnuté rozhodnutie preto nebolo platne prijaté. Navrhovateľ tvrdil ako ďalší dôvod neplatnosti rozhodnutia, že jeho odvolaním z funkcie konateľa došlo fakticky k zmene spoločenskej zmluvy, keďže sa zmenšil počet konateľov. Tvrdenie odporcu, že spoločenská zmluva neustanovuje počet konateľov, nebolo podľa súdu prvého stupňa v súlade so zisteným skutkovým stavom. Dôsledkom napadnutého rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa odporcu mala byť zmena spoločenskej zmluvy, napadnuté rozhodnutie sa potom malo považovať za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. Preto súd skonštatoval, že nakoľko na zmenu spoločenskej zmluvy bol potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov a táto nebola dosiahnutá, uvedené bolo samostatným dôvodom neplatnosti napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, nakoľko mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym zistením súdu podľa odporcu bola skutočnosť, že nebola dosiahnutá potrebná väčšina na prijatie napadnutého uznesenia o odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa odporcu. Nesprávnosť právneho posúdenia založil odporca na tvrdení o nesprávnom posúdení ustanovenia § 127 ods. 5 ObZ ako kogentného ustanovenia, nakoľko podľa jeho názoru ide o ustanovenie dispozitívne. Podľa odporcu neexistuje zákonný dôvod, prečo by otázka rozsahu hlasovacích práv nemohla byť predmetom dojednania v spoločenskej zmluve odchylne od zákonnej úpravy, pričom z dikcie predmetného ustanovenia jeho kogentný charakter expresis verbis nevyplýva. Ako ďalší odvolací dôvod odporca uviedol odňatie jeho možnosti konať pred súdom, čo odôvodnil tým, že v dostatočnom časovom predstihu, t.j. podaním datovaným a podaným na pošte dňa 25.06.2014, požiadal o odročenie termínu pojednávania a o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčeného na termín 02.07.2014. Ako dôvod uviedol čerpanie dovolenky konateľa odporcu, E.. N., ktorý trval na svojej osobnej účasti, a preto o ospravedlnenie požiadal aj jeho právny zástupca a zároveň žiadali o vytýčenie nového termínu pojednávania a o oznámenie výsledku posúdenia tejto žiadosti. Odporca však uviedol, že napriek včas podanej žiadosti súd prvého stupňa nielenže uskutočnil pojednávanie, ale na ňom aj rozhodol a rozsudok priamo na predmetnom pojednávaní vyhlásil. Odporca poukázal na to, že dôsledkom tohto postupu súdu nemal možnosť priamo konfrontovať navrhovateľa, klásť mu otázky, vyjadriť sa k jeho tvrdeniam, či navrhnúť v nadväznosti na jeho prednesy ďalšie dôkazy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu na začatie konania odporca navrhol, aby súd navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania a na záver pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku odporca navrhol, aby odvolací súd zároveň vyslovil, že dovolanie bude prípustné, nakoľko by išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, pričom uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a názory odporcu za neprávne a v plnom rozsahu odkázal na svoju argumentáciu v doterajších podaniach a prednesoch. Podľa navrhovateľa je názor odporcu o dispozitívnej povahe ustanovenia § 127 ods. 5 ObZ v rozpore so zákonom a taktiež nesúhlasil ani s tvrdením o odňatí možnosti odporcu konať pred súdom. Uviedol, že odporca sa spolu s predchádzajúcou žiadosťou o odročenie pojednávania obsiahlo vyjadril ku všetkým dôkazom a skutočnostiam a jeho dovolenku ako dôvod odročenia považoval za jeden z častých spôsobov obštrukcií v konaní. Uviedol, že na pojednávaní dňa 02.07.2014 neboli prednesené žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ku ktorým by sa mohol odporca vyjadriť, nakoľko mal možnosť sa niekoľkokrát zúčastniť na pojednávaní v predmetnej veci, avšak nedostavil sa ani raz, a preto jeho tvrdenie o odňatí možnosti konať pred súdom považoval navrhovateľ za účelové. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, keď odporcovi nebol oznámený výsledok posúdenia jeho žiadosti o odročenie pojednávania a o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O.s.p. dáva, najmä právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne. Uvedený nesprávny postup súdu prvého stupňa mal v tomto prípade za následok porušenie základného práva účastníka vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa vytýčil termín pojednávania na deň 02.07.2014 a odporca svoju žiadosť doručil súdu prvého stupňa v dostatočnom časovom predstihu, a to dňa 26.06.2014 elektronickou formou a následne dňa 27.06.2014 aj poštou. Svoju neprítomnosť odôvodnil a zároveň výslovne požiadal o oznámenie výsledku posúdenia tejto žiadosti. Z obsahu predmetnej žiadosti tiež vyplýva, že nakoľko odporca trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní, o ospravedlnenie požiadal aj jeho právny zástupca. V zápisnici z pojednávania pred súdom prvého stupňa zo dňa 02.07.2014 sa však uvádza, že právny zástupca odporcu svoju neúčasť síce oznámil, no neospravedlnil. Napriek výslovnej žiadosti o oznámenie o odročení, resp. neodročení pojednávania, súd prvého stupňa odporcu nijakým spôsobom neinformoval, vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom zároveň aj vyhlásil napadnutý rozsudok. V odôvodnení napadnutého rozsudku ani v zápisnici však súd neuviedol, z akých dôvodov postupoval uvedeným spôsobom, napriek tomu, že od doručenia žiadosti do konania pojednávania mal dostatočný časový priestor na vyrozumenie odporcu. Odvolací súd dospel k záveru, že týmto postupom súd prvého stupňa ukrátil odporcu o možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a preukázať odporcom tvrdené skutočnosti, prípadne zabezpečiť svoju prítomnosť na predmetnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.