Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/239/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713209301 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713209301.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: B. Š., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. Č.. XX, B., proti odporcovi: X. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Š. XXX/XX, Z.F., o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 23. februára 2015, č.k. 6C/166/2013-62 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. januára 2016, č.k. 6C/166/2013-85, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23. februára 2015, č.k. 6C/166/2013-62, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom; v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. januára 2016, č.k. 6C/166/2013-85; určil súd prvej inštancie odporcovi vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke na sumu 120 eur mesačne počnúc dňom 12.06.2013, ktorú sumu odporcovi uložil zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.09.2003, č.k. 39P 45/03-56. Zročné výživné za obdobie od 12.06.2013 do 28.02.2015 v celkovej výške 1.715 eur odporcovi umožnil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.03.2015, k rukám navrhovateľky, pod hrozbou straty výhody splátok; a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom odporcu na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.09.2003, č.k. 39P 45/03-56; v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8CoP 56/03-90; ktorým súd zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 600 Sk na sumu 1200 Sk (40 eur) mesačne počnúc 1.9.2001. Poukázal na skutočnosť, že v školskom roku 2012/2013 bola navrhovateľka študentkou tretieho ročníka Strednej odbornej školy V. X., po maturite v roku 2015 mala záujem pokračovať v trojročnom vyššom odbornom štúdiu v Bratislave na Obchodnej akadémii. Mal preukázané, že navrhovateľka býva spolu s matkou a otčimom v jeho rodinnom dome V. B. spolu s tromi súrodencami - E. G., Z..XX.XX.XXXX, E. G., Z.. XX.XX.XXXX T. T. G., Z.. XX.XX.XXXX, ktorí sú žiakmi základnej školy. Poukázal na to, že matka navrhovateľky pracovala ako zodpovedná vedúca prevádzky bufetu vo firme A., C. na Q., B., s priemernou čistou mesačnou mzdou 693,55 eur, a tiež sezónne ako čašníčka v reštaurácii svojej matky I. L. V. Q. U., pričom počas konania zostala bez riadneho pracovného pomeru, keď od 01.01.2015 bola zapísaná do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Pezinok, s hmotným zabezpečením v sume 414 eur mesačne. Mal zároveň preukázané, že matka navrhovateľke prispieva na výživu sumou 193 eur mesačne. Nevlastný otec navrhovateľky P. G., Z.. XX.XX.XXXX, pracuje na letisku F.. J.. Š. ako technický pracovník, kde dosahuje čistú mzdu v sume 688,21 eur mesačne, pričom si privyrába brigádami na stavbách. Navrhovateľka svoje pravidelné mesačné výdavky spojené s bývaním, stravou doma a v škole, ošatením, hygienickými potrebami, návštevou školy, doučovaním z angličtiny, a cestovaním, vyčíslila na sumu približne 387 eur s tým, že finančne jej vypomáha aj stará matka, ktorá jej kupuje kredit na mobil. Celkové výdavky domácnosti a rodiny vyčíslila navrhovateľka na sumu 1.757 eur mesačne. Poukázal na to, že priemerný čistý zárobok odporcu zo zamestnania predstavuje 714 eur mesačne, pričom iný príjem nemá. Jeho terajšia manželka A. B. bola do 07.03.2014 bez pracovného pomeru, poberala dávky v nezamestnanosti vo výške 276 eur mesačne, od 08.03.2014 je zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 518,34 eur, a má tiež príjem z dohody o pracovnej činnosti vo výške 60 eur mesačne. Konštatoval, že odporca má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom dcéram, pričom F., Z.. XX.XX.XXXX je študentkou tretieho ročníka gymnázia a X., Z.. XX.XX.XXXX je študentkou prvého ročníka Obchodnej akadémie v Bratislave. Výdavky celej rodiny bývajúcej v dvojizbovom byte V. Z. odporca vyčíslil na sumu 1.360 eur mesačne, pozostávajúcu z nákladov na elektrinu v sume 186 eur, vodu 20 eur, fond opráv 20 eur, odvoz smetí, dane, poistenie domácnosti 8 eur, spotrebný úver 149 eur, telefóny 30 eur, internet, káblovú televíziu a koncesionársky poplatok 30 eur, úrazové poistenie detí 23 eur, výživné navrhovateľky 40 eur, stravovanie v závodnej jedálni 18 eur, stravovanie manželky v práci 23 eur, dopravu a poistenie auta 50 eur, hygienické potreby a čistiace prostriedky 4 osoby 30 eur, oblečenie pre 4 osoby 40 eur, stravu pre 3 osoby 400 eur, spolu 833 eur, a náklady dcéry X.Í. - internát 38 eur, strava raňajky a večere 29 eur, obedy v škole 30 eur, električenka 10 eur, cestovné Bratislava - Z. 76 eur, vreckové 40 eur, školské potreby a poplatky 10 eur, spolu náklady 233 eur, a náklady dcéry F. - strava 23 eur, školské pomôcky a poplatky 8 eur, jazyková škola a krúžky 10 eur, vreckové 20 eur, spolu 60 eur. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, a dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu v roku 2004 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v akademickom roku navštevuje Strednú odbornú školu v X., za uvedené obdobie (11 rokov) sa jej zvýšili náklady na štúdium i na jej osobné potreby, ktoré špecifikovala na sumu 387 eur mesačne. Pri určovaní výživného bral do úvahy najmä potreby navrhovateľky spojené so štúdiom a ďalšie náklady primerané jej veku, v priamej nadväznosti na finančné možnosti a schopnosti oboch jej rodičov, a dospel k názoru, že výživné vo výške 120 eur mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu (s poukazom na jeho príjem), ako i potrebám navrhovateľky za jej momentálnych rodinných pomerov, kedy matka je bez pracovného pomeru a poberá dávky od ÚPSVaR vo výške 414 eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 12.06.2013 do 28.02.2015 v celkovej sume 1.715 eur povolil odporcovi v súlade s ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. splácať v mesačných splátkach 50,- eur, počnúc dňom 01.03.2015 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov tak, že žiaden z nich na ich náhradu trov konania nemá právo. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý (podľa jeho obsahu) žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, výživné na navrhovateľku zvýšiť najviac na sumu 70 eur a vo zvyšku návrh zamietnuť. Namietal, že súdom určené výživné, zvýšené spolu so splátkami zročného výživného celkovo o sumu 130 eur, nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, keď vzhľadom na jeho pomery a nevyhnutné výdavky bude pre neho znamenať ohrozenie uspokojovania základných životných potrieb. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne zaoberal jeho tvrdeniami, prezentovanými v priebehu konania, a po vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnemu záveru, že na jeho strane sú reálne možnosti a schopnosti umožňujúce mu prispievanie na výživu navrhovateľky sumou 120 eur mesačne. Zdôraznil, že v súčasnosti dosahuje zo zamestnania príjem v sume 714 eur mesačne, jeho manželka príjem v sume 550 eur mesačne, avšak jeho nevyhnutné pravidelné mesačné výdavky, v zmysle rozpisu, ktorý súdu predložil, vrátane nákladov na jeho dve ďalšie maloleté deti z terajšieho manželstva a výživného na navrhovateľku, dosahujú sumu cca. 900 eur, a preto výživné vo výške určenej napadnutým rozsudkom za žiadnych okolností nebude môcť uhrádzať, je pre neho likvidačné. Za primerané výživné vzhľadom na jeho terajšie pomery, možnosti a schopnosti považuje sumu 70 eur mesačne bežného výživného a sumu 30 eur mesačne splátka zročného výživného, ktorá mu zabezpečí aspoň minimálnu a teoretickú šancu plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a zároveň si zachovať dôstojnosť a udržať si prácu. 3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť odporcu bola naposledy určená v roku 2004, a to na sumu 40 eur, ktorá predstavuje iba symbolické výživné nezodpovedajúce jej odôvodneným nákladom a pomerom. Zdôraznila, že súd dostatočne zohľadnil všetky okolnosti významné pre určenie, resp. zvýšenie výživného a dôvody v podanom odvolaní preto nie sú opodstatnené. Poukázala zároveň na to, že ani výživné, určené súdom, nepokryje všetky jej výdavky, a preto si zvyšnú časť nákladov bude musieť uhrádzať z prostriedkov získaných prostredníctvom brigád, prípadne inými aktivitami. Na základe uvedeného žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, resp. zmeniť a určiť výživné odporcu na sumu 200 eur mesačne. 4. Odporca v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu zotrval na jeho argumentácii v podanom odvolaní a poukázal na skutočnosť, že navrhovateľke nič nebránilo podať návrh na zvýšenie výživného už skôr. Zároveň uviedol, že výdavky deklarované navrhovateľkou považuje za neprimerané, keď ani jedna z jeho dcér z terajšieho manželstva takéto náklady nemá. Napokon namietal, že súd prvej inštancie sa v konaní nevysporiadal s výškou vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke, ktorú žiadnym spôsobom pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov odvolania, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. 6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie venoval posúdeniu splnenia zákonnom stanovených predpokladov pre zvýšenie výživného náležitú pozornosť, za týmto účelom vykonal všetko potrebné dokazovanie, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 ods. 1,2,3,4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľky z dôvodu riadneho preukázania takej zmeny pomerov na jej strane, ktorá vyžaduje zvýšenie výživného, ako aj závery, na základe ktorých ustálil primeranú výšku výživného na sumu 120 eur, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa riadne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi oboch strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. 7. Odporca vo svojom odvolaní v zásade už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa dôvodov splnenia predpokladov pre zvýšenie výživného odporcu na navrhovateľku, ako aj ustálenia primeranej výšky výživného na sumu 120 eur za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok porušenie práva odporcu na spravodlivý súdny proces. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na obsah odvolacích námietok odporcu, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie pre účely ustálenia primeranej výšky výživného odporcu dôsledne vychádzal zo zákonných kritérií pre jeho určenie (najmä § 75 ods. 1 Zákona o rodine), keď zohľadnil výdavky na strane navrhovateľky; ktorých sumu vo výške približne 387 eur správne považoval za primeranú a odôvodnenú; keď táto nezahŕňa žiadne výdavky nad rámec potrieb nevyhnutných na zabezpečenie základného životného štandardu korešpondujúceho so životným štandardom rodiny odporcu. Rovnako správne prihliadal na odôvodnené potreby, možnosti a schopnosti odporcu, no vzal do úvahy tiež možnosti schopnosti matky navrhovateľky, ako aj celkovú rodinnú situáciu na strane oboch účastníkov. Pokiaľ potom odporca v odvolaní spochybňoval výšku nákladov navrhovateľky bez bližšej konkretizácie, len na základe účelového porovnania s tvrdenými (nepreukázanými) nákladmi jeho dcér z terajšieho manželstva, a namietal tiež, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal výškou výživného matky, jeho argumentácia v tomto smere nemôže obstáť. 9. Rovnako za neopodstatnenú a účelovú považuje odvolací súd argumentáciu odporcu, ktorý v podanom odvolaní opätovne zdôrazňoval, že výživné vo výške určenej napadnutým rozsudkom za žiadnych okolností nebude môcť uhrádzať, je pre neho likvidačné, keď jeho pomerom, možnostiam a schopnostiam zodpovedá bežné výživné v sume 70 eur mesačne a splátky zročného výživného v sume 30 eur mesačne. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že výška splátok zročného výživného je pre ustálenie výšky bežného výživného so zreteľom na zákonom stanovené kritériá (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) bez právneho významu; keď naviac poskytnutie možnosti splátok zameškaného výživného so zreteľom na ust. § 160 O.s.p. predstavuje iba výnimku, nakoľko za prioritný treba považovať záujem oprávnenej osoby na čo najskoršom splatení zameškaného výživného. Súčasne však odvolací súd považuje za dôležité upriamiť pozornosť odporcu na tú skutočnosť, že v prípade jeho dcér z terajšieho manželstva sám deklaruje výdavky (teda v skutočnosti dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti) v sume cca. 143 eur mesačne v prípade F. a v sume približne 207 eur v prípade X., a to za stavu, keď celkové príjmy a výdavky jeho terajšej rodiny nie sú natoľko odlišné od príjmov a výdavkov súčasnej domácnosti navrhovateľky (po prepočte na počet členov rodiny), aby mohli mať za následok zásadne inú životnú úroveň každej z domácností. Pokiaľ je za tohto stavu odporca schopný a ochotný zabezpečovať plnenie vyživovacej povinnosti voči dcéram F. T. X. spolu v rozsahu približne 350 eur, nemožno pochybovať o tom, že je schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v rozsahu 120 eur; ktorá suma zodpovedá jej výdavkom, a predstavuje po prepočte sumu vo výške cca. 4 eur denne. 10. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním ostatných odvolacích námietok odporcu už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť jeho argumentácie, na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní. 11. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo v napadnutej (vyhovujúcej) časti zvýšené výživné odporcu na navrhovateľku na sumu 120 eur mesačne, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).