Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/87/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713213709 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713213709.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: REAL 2 s.r.o. (predtým PDP REAL, spol. s r.o.), Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 36 778 222, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, IČO: 47 238 526, proti žalovanému: P. W., nar. X.X.XXXX, M. XX, XXX XX F., zast.: Mgr. Ján Kováčik, advokát, Odborárske nám. 3, 811 07 Bratislava, o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/222/2013-111 zo dňa 15.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/222/2013-111 zo dňa 15.1.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 247,98 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.09.2013 sa žalobca domáhal, aby súd vylúčil žalovaného P. W. ako spoločníka zo spoločnosti PDP REAL, spol. s r.o. a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dlhodobo koná v rozpore so záujmami spoločnosti a svojím konaním spôsobuje spoločnosti škodu. Príkladom uviedol prípady porušenia povinnosti zo strany žalovaného, a to: a) že žalovaný v rozpore s Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou spoločnosti v čase, keď bol konateľom spoločnosti, si podľa tvrdení žalobcu neplnil svoje povinnosti konateľa, nezaujímal sa o fungovanie spoločnosti, podnikanie a obchodné vedenie spoločnosti a vedenie účtovníctva, b) že žalovaný prípisom zaslaným spoločnosti Orange Slovensko a.s., hrozil, že zruší všetky zmluvy, na základe ktorých táto spoločnosť poskytuje žalobcovi telekomunikačné služby, čo by viedlo k znefunkčneniu podnikania žalobcu, c) že žalovaný koncom apríla 2013 dočasne znefunkčnil webovú stránku spoločnosti žalobcu, čím mal podstatne sťažiť výkon jeho podnikateľskej činnosti, d) že u žalovaného v mesiaci máj 2013 sa mal objaviť náhly záujem o niektoré otázky týkajúce sa fungovania spoločnosti, avšak podľa názoru žalobcu tento bol motivovaný výlučne snahou o dosiahnutie vlastného majetkového prospechu. V rámci uvedeného potom prostredníctvom emailov a listov datovaných 06.05.2013 a 20.05.2013 ukladal zamestnancom spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. so sídlom: Myslenická 1, Pezinok zbytočné a nezmyselné úlohy, ktoré ich podľa žalobcu zbytočne zaťažovali a bránili im vykonávať zmysluplnú prácu, spočívajúce najmä v tom, že mali skenovať a žalovanému zasielať dokumenty (cca 1000 strán), pričom uvedené dokumenty sa mali nachádzať v sídle spoločnosti, kde ako konateľ mal žalovaný prístup a kde sa s týmito dokumentmi mohol oboznámiť, e) že žalovaný v máji 2013 mal obchádzať obchodných partnerov spoločnosti žalobcu a uvádzať im nepravdivé negatívne informácie o pomeroch v spoločnosti, a o druhom spoločníkovi a konateľovi spoločnosti pánovi T. E., s tým že iným obchodným partnerom takéto informácie zasielal v písomnej forme; f) že žalovaný mal nepravdivé skutočnosti ohľadom vnútorných pomerov v spoločnosti uvádzať v mesiaci júl 2013 aj v prípisoch zasielaných bankám, s ktorými žalobca spolupracuje, ako aj osobám, ktoré kupujú byty, ktorých predaj v rámci svojho podnikania realizuje žalobca - a týmto postupom priamo a bezprostredne ohrozuje fungovanie a existenciu spoločnosti žalobcu, g) že v čase, keď ešte žalovaný bol konateľom spoločnosti žalobcu bez akéhokoľvek dôvodu mal zrušiť pani B. C., ktorá na základe zmluvy poskytovala spoločnosti služby v oblasti účtovníctva, prístup do systému Sociálnej poisťovne a to v čase, keď zamestnanci mali dostávať výplatu miezd a mali byť odvádzané poistné platby, čím ohrozil plnenie povinnosti spoločnosti v rovine pracovnoprávnych vzťahov, ako aj v rovine vzťahov upravených právom sociálneho zabezpečenia, h) že ako konateľ spoločnosti mal porušovať zákaz konkurencie, nakoľko od 27.01.2011 bol konateľom a spoločníkom spoločnosti SIMEO, s.r.o. so sídlom: Hviezdoslavova 14, Pezinok, i) že žalovaný nepreberá zásielky, ktoré sú mu spoločnosťou zasielané na jeho adresu uvedenú v spoločenskej zmluve a v obchodnom registri, čím sťažuje činnosť spoločnosti žalobcu. 4. Žalobca mal za to, že žalovaný cielene a dlhodobo porušuje svoje povinnosti spoločníka, a to najmä povinnosť konať v prospech spoločnosti, ktorej je spoločníkom. Žalovaný podľa žalobcu porušil povinnosť lojality spoločnosti a v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 29 Odo 1007/2005 z 31.01.2006, z ktorého vyplýva: "Povinnosti spoločníka v zmysle § 149 Obchodného zákonníka nemusia vyplývať zo zákona, spoločenskej zmluvy či z iných listín. Takéto povinnosti môžu vyplývať tiež zo zásad, na ktorých je postavený Obchodný zákonník, z iných než písomných záväzkov prevzatých spoločníkom voči spoločnosti, poprípade z iných právnych skutočností." 5. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný porušil nielen ustanovenia Obchodného zákonníka, ale aj ustanovenia dohodnuté v spoločenskej zmluve. Taktiež uviedol, že žalovaný bol písomne vyzvaný na dodržiavanie povinností spoločníka s upozornením na možnosť vylúčenia zo spoločnosti žalobcu. 6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 15.01.2015, na ktorom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. 7. Súd po vykonanom dokazovaní mal z hľadiska skutkového stavu za preukázané, že žalovaný je spoločníkom spoločnosti PDP REAL spol. s r.o. Súd mal takisto preukázané, že žalovaný kontaktoval spoločnosť Orange Slovensko za účelom obnovenia telekomunikačných služieb, avšak ako konateľ spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o., nakoľko z výsluchu žalovaného súd zistil, že všetky telefóny boli registrované na firmu OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. 8. Súčasne v rámci skutkového stavu súd zistil, že všetky úkony uvedené v žalobe, t.j. ukladanie písomných pokynov zamestnancom spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o., ako aj zrušenie prístupu do systému sociálnej poisťovne pani B. C. vykonal žalovaný ako konateľ spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. a nie ako spoločník v spoločnosti PDP REAL spol. s r.o. 9. Zo všetkých vytýkaných porušení súd ustálil iba dve vytýkané skutočnosti, ktorými sa v rámci skutkového stavu ďalej zaoberal, nakoľko tieto žalovaný vykonal ako spoločník spoločnosti PDP REAL spol. s r.o., uvedené pod bodom e) a f). V zmysle týchto bodov žaloby mal v máji 2013 žalovaný obchádzať obchodných partnerov spoločnosti žalobcu a uvádzať im nepravdivé negatívne informácie o pomeroch v spoločnosti a o druhom spoločníkovi a konateľovi spoločnosti, pánovi T. E. s tým, že iným obchodným partnerom takéto informácie zasielal v písomnej forme. Súčasne mal žalovaný nepravdivé skutočnosti ohľadom vnútorných pomerov v spoločnosti uvádzať v mesiaci júl 2013 aj v prípisoch zasielaných bankám, s ktorými žalobca spolupracuje, ako aj osobám, ktoré kupujú byty, ktorých predaj v rámci svojho podnikania realizuje žalobca - a týmto postupom priamo a bezprostredne ohroziť fungovanie a existenciu spoločnosti žalobcu. 10. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že predpokladom úspechu žaloby o vylúčenie spoločníka je závažné porušovanie povinnosti spoločníka, výzva spoločnosti na plnenie povinnosti spoločníka a upozornenie na možnosť jeho vylúčenia v písomnej forme. Dôvodom podania tejto žaloby o vylúčenie preto nebude jednorazové, ale opakované porušovanie povinnosti spoločníka. 11. Spoločnosť je povinná vyzvať spoločníka na splnenie si svojich povinností a písomne ho upozorniť na možnosť vylúčenia zo spoločnosti. Splnenie všetkých zákonom uložených podmienok je predpokladom úspešnosti žaloby v súdnom konaní. S podaním návrhu na súdne vylúčenie spoločníka musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. 12. Uvedený súhlas spoločníkov, respektíve spoločníka podľa názoru súdu bolo potrebné prijať prostredníctvom valného zhromaždenia s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti. Pri posudzovaní spôsobilosti valného zhromaždenia uznášať sa a pri hlasovaní na valnom zhromaždení sa teda neprihliada na tie hlasy, ktoré má spoločník, o vylúčenie ktorého sa jedná. To znamená, že súhlas musia vysloviť spoločníci, ktorých vklady predstavujú polovicu zostávajúcej časti základného imania, teda po odpočítaní vkladu dotknutého spoločníka. 13. Vyššie uvedený súhlas spoločníkov s podaním tejto žaloby na súd môže byť realizovaný aj prijatím rozhodnutia mimo valného zhromaždenia postupom podľa § 130 Obchodného zákonníka. Aj v tomto prípade sa nebude prihliadať na hlasy spoločníka, o vylúčenie ktorého sa jedná. 14. Z uvedeného však vyplýva, že druhý spoločník spoločnosti nezvolal valné zhromaždenie, ani nerealizoval tento súhlas formou prijatia rozhodnutia mimo valného zhromaždenia postupom podľa § 130 Obchodného zákonníka (per rollam). 15. Je pravdou že druhý spoločník dal písomný súhlas ohľadom skutočností, že súhlasí s vylúčením žalovaného do súdneho spisu. V danom prípade však mal súd za to, že tento súhlas mal byť prijatý uznesením valného zhromaždenia spoločnosti alebo postupom prijatia rozhodnutia mimo valného zhromaždenia, t.j. postupom podľa § 130 Obchodného zákonníka (per rollam). Inak povedané, písomné doloženie súhlasu v danom prípade nie je postačujúce pre naplnenie jednej z podmienok, ktoré musia byť splnené pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti. 16. Súd taktiež poukázal na to, že v danom prípade bol žalovaný nielen spoločníkom, ale aj konateľom spoločnosti PDP REAL spol. s r.o. a súčasne spoločníkom a konateľom spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. Treba pritom dôsledne rozlišovať medzi jeho povinnosťami spoločníka a povinnosťami konateľa, pretože návrh spoločnosti na vylúčenie spoločníka môže byť úspešný len vtedy, ak spoločnosť preukáže závažné porušenie jeho povinností spoločníka. Tie rámcovo vymedzuje Obchodný zákonník (§ 113 až 124), bližšie by ich mala upravovať spoločenská zmluva a sú odlišné od povinností konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorého vymenúva (aj odvoláva) valné zhromaždenie spoločnosti. 17. Preto pokiaľ spoločník a konateľ zároveň preukázateľne poruší svoje povinnosti konateľa, ale jeho konanie nie je súčasne aj porušením povinnosti spoločníka, spoločnosť sa nemôže úspešne domáhať jeho vylúčenia ako spoločníka, môže ho iba odvolať z funkcie konateľa (ak jej k tomu podľa spoločenskej zmluvy postačia hlasy ostatných spoločníkov) a vyvodiť voči nemu prípadnú zodpovednosť z mandátnej zmluvy, ktorou je spravidla upravený vzťah medzi spoločnosťou a konateľom. 18. Pokiaľ teda ide o dôvody, pre ktoré mal byť žalovaný vylúčený ako spoločník zo spoločnosti PDP REAL spol. s r.o., uvedené priamo v žalobe, súd tieto dôvody vyhodnotil ako nedostatočné. A to konkrétne dôvody uvedené v bode a), b), c), d), g) a h) žaloby, ktoré sú podľa názoru súdu výslovne dôvodmi pre posúdenie správania sa konateľa, respektíve ide o konanie konateľa spoločnosti, pričom pri týchto jednotlivých právnych úkonov bolo zistené, že boli vykonané konateľom spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. a zo žaloby nevyplývalo, že by súčasne išlo aj o porušenie povinnosti spoločníka v spoločnosti PDP REAL spol. s r.o. 19. Všetky listinné doklady vzťahujúce sa k týmto bodom boli podpísané konateľom spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. - žalovaným (teda žalovaný nekonal za spoločnosť PDP REAL spol. s r.o. - žalobcu), pričom vo všetkých týchto situáciách žalovaný vykonával povinnosti konateľa úplne inej spoločnosti ako spoločnosti žalobcu, t.j. spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. 20. Nebolo teda úlohou súdu zisťovať, či pri plnení týchto povinností žalovaný porušil svoje povinnosti konateľa spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. odlišnej od žalobcu alebo nie. Pokiaľ podľa žalobcu spoločník a konateľ zároveň preukázateľne porušil svoje povinnosti konateľa (čo nebolo v danom prípade úlohou súdu prvého stupňa skúmať), ale jeho konanie nie je súčasne aj porušením povinnosti spoločníka, spoločnosť sa nemôže úspešne domáhať jeho vylúčenia ako spoločníka. 21. V tomto prípade sa súd zameral iba na preskúmanie dôvodov uvedených pod bodom e) a f) žaloby, ktoré v rámci skutkového stavu vyhodnotil súd ako nedostatočné vzhľadom na obsah daných listov a emailovú komunikáciu. 22. Z emailu adresovaného obchodným partnerom spoločnosti súd v rámci skutkového stavu zistil, že žalovaný ako spoločník spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. a spoločník spoločnosti PDP REAL spol. s r.o. v rámci predmetného listu (emailu) uviedol, že po dlhšie trvajúcich nezhodách v riadení spoločnosti bol v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou zbavený v spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. a v spoločnosti PDP REAL spol. s r.o. možnosti výkonu funkcie konateľa. V záujme zabezpečenia stability oboch spoločností podnikol relevantné právne kroky na ochranu majetku a dôveryhodnosti, aby aj naďalej boli spoločnosti schopné riadne a včas plniť svoje záväzky. Uviedol, že o neplatnosti príslušných právnych úkonov už koná súd a sporné veci otázky budú vyriešené v krátkom čase, aby spoločnosti zostali aj naďalej spoľahlivým partnerom. 23. S poukazom na obsah daného emailu súd vyhodnotil tieto skutočnosti ako nedostatočné na to, aby bol žalovaný ako spoločník vylúčený zo spoločnosti, pričom uvedený email zasielaný bankám a obchodným partnerom podľa názoru súdu nenapĺňa ani jedno z porušení povinností spoločníka uvedených v Obchodnom zákonníku ani v spoločenskej zmluve. V spoločenskej zmluve, ako aj v Obchodnom zákonníku sú jednoznačne špecifikované povinnosti spoločníka spoločnosti, pričom zaslanie listu s vyššie citovaným obsahom podľa názoru súdu nie je porušením povinnosti spoločníka vyplývajúce či už zo spoločenskej zmluvy alebo z Obchodného zákonníka. 24. Dôvodom na vylúčenie spoločníka teda nemôže byť akékoľvek porušenie jeho povinností, ale len porušenie závažným spôsobom. Závažnosť porušenia je daná jednak charakterom porušenia, ale aj okolnosťami, za akých k nemu došlo (konkrétna situácia v spoločnosti, zavedená prax v spoločnosti, okolnosti, ktoré porušeniu predchádzali, prípadne ho vyvolali, závažnosť následkov, ktoré porušenie vyvolalo a iné). 25. Pokiaľ ide o dôvod uvedený pod písmenom i) žaloby, že žalovaný nepreberá zásielky, ktoré sú mu spoločnosťou zasielané na jeho adresu uvedenú v spoločenskej zmluve a v obchodnom registri, čím sťažuje činnosť spoločnosti žalobcu, súd ustálil, že tento dôvod nemôže byť dôvodom na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, nakoľko v danom prípade platí fikcia doručenia, pričom taktiež nepreberanie zásielok (resp. preberanie zásielok) nie je možné chápať ako porušovanie povinností spoločníka spoločnosti. 26. Nakoľko súd zo žaloby a takisto z dôkazov predložených zo strany žalobcu nezistil, že by sa žalovaný svojím konaním dopustil porušenia povinností spoločníka, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celkovej výške 247,98 EUR, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby vrátane režijného paušálu podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., z náhrady za stratu času a cestovných náhrad podľa výpočtov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. 28. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.06.2016) z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a popri tom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného vylúči zo spoločnosti žalobcu a uloží mu povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, a to vrátane odvolacích trov. 29. Podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie trpí aj nedostatočným odôvodnením. Žalobca namietal, že súd izolovanie hodnotil iba skutočnosti týkajúce sa konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, pričom neprihliadal na to, že spoločnosť OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o. mala a má rovnakú štruktúru spoločníkov a konateľov ako žalobca a počas doby svojej existencie zdieľala rovnaké osudy ako žaloba. Preto existuje dôvodný predpoklad, že ak sa dopúšťa žalovaný konania, ktorým porušuje práva a poškodzuje spoločnosť OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o., rovnakého konania sa môže a bude dopúšťať aj vo vzťahu k žalobcovi. 30. Žalobca mal za to, že pokiaľ žalovaný uskutočňoval úkony, ako je napríklad kontaktovanie telekomunikačného operátora Orange Slovensko, a.s., či ukladanie pokynov zamestnancom spoločnosti OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o. a pani C. ako spolupracovníčke oboch spoločností (teda žalobcu i spoločnosti OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o.), išlo i napriek absencii priameho právneho vzťahu k žalobcovi o konanie, ktoré sa žalobcu priamo, bezprostredne a veľmi citeľne dotýkalo a poškodzovalo ho vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci spoločnosti OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o. sa podieľali aj na fungovaní spoločnosti žalobcu a plnením úloh pre žalobcu, ako aj na to, že služby telekomunikačného operátora boli využívané v určitom rozsahu aj za účelom dosiahnutia účelu podnikania žalobcu. 31. Žalobca argumentoval, že uvádzanie negatívnych informácií o žalobcovi bolo konaním priamo odporujúcim výslovne dojednaným povinnostiam spoločníka v spoločenskej zmluve žalobcu a zároveň išlo o konanie, ktoré bolo spôsobilé žalobcu priamo a hrubo poškodiť. Mohlo ísť o existenčné ohrozenie žalobcu najmä s ohľadom na to, že len úsilie konateľa T. E. následne zabránilo tomu, aby žalobca stratil kredit dôveryhodnosti a úver poskytujúcej banky. Konanie žalovaného v tomto smere bolo závažné a miera závažnosti, ktorú mu pripísal súd, vôbec nezodpovedá realite. 32. Žalobca v tejto súvislosti vytkol súdu, že dostatočne nevysvetlil a neodôvodnil, prečo uvedené konanie nepovažoval za relevantné porušenie povinností žalovaného, pričom súd taktiež neuviedol, ako vyhodnotil vyjadrenie pána Q. a či skutočnosti z neho vyplývajúce považoval súd za preukázané. 33. V súvislosti s diferenciáciou medzi postavením a povinnosťami spoločníka a postavením a povinnosťami konateľa žalobca namietal, že súd neskúmal, či v čase porušenia povinnosti žalovaný vôbec bol konateľom žalobcu. 34. Čo sa týka súhlasu spoločníka žalobcu s podaním návrhu na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti, žalobca mal za to, že v situácii, ak druhý spoločník žalobcu nielen výslovným písomným prejavom vôle prejavil súhlas s podaním návrhu na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu, ale tento návrh na súd ako konateľ spoločnosti žalobcu vlastným konaním aj podal, sa javí prístup súdu ako príliš formalistický, nezodpovedajúci logike veci, ani jej rozumnému posúdeniu, a napokon ani rozumnému a spravodlivému usporiadaniu právnych vzťahov. Súhlas druhého spoločníka na podanie návrhu na začatie konania v tejto veci nad akékoľvek pochybnosti daný bol a stále daný je, takže podľa názoru žalobcu sa tvrdenia súdu v tomto smere zakladajú výlučne na údajnom nedostatku predpísaného formálneho postupu podľa § 149 Obchodného zákonníka, ktorý postup súd neopodstatnene vyvodzuje z neprimeraných implikácií z § 127 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka, ktoré nezodpovedajú účelu zákonnej úpravy. 35. K odvolaniu žalobcu podal žalovaný dňa 23. 03. 2015 písomné vyjadrenie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného. 36. Mal za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď v konaní neprihliadal na dôkazy žalobcu týkajúce sa spoločnosti OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o., ale posudzoval iba skutkový a právny stav týkajúci sa žalovaného Martina Babjaka a spoločnosti žalobcu PDP REAL, spol. s r.o., t.j. účastníkov konania. Žiaden úkon žalovaného v mene spoločnosti OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o. nemôže byť považovaný za porušenie jeho povinností spoločníka v spoločnosti žalobcu. 37. Žalovaný poukázal na to, že súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 64/97 nemal povinnosť prihliadať k dôkazom týkajúcim sa spoločnosti OBK INSTAL PROFI, spol. s r.o., pričom podľa názoru žalovaného súd tak ani nesmel urobiť z dôvodu, že tieto dôkazy sú predmetom posudzovania v inom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 36Cb/220/2013. 38. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súde Pezinok č. k. 36Cb/131/2013-99 zo dňa 2.7.2014, v ktorom súd určil, že uznesenie spoločníkov per rollam mimo valného zhromaždenia zo dňa 14.5.2013, ktorým bol žalovaný s účinnosťou od 22.5.2013 odvolaný z funkcie konateľa žalobcu, je neplatné. To znamená, že oznámenia žalovaného, že už nie je konateľom žalobcu a že bol z tejto funkcie odvolaný nezákonne, boli pravdivé. 39. Podľa názoru žalovaného sa súd dôkladne oboznámil so všetkými listinami založenými v spise, pričom zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.1.2015 jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie všetky sporné skutočnosti týkajúce sa predmetných oznámení konfrontoval so žalovaným. Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach napokon správne usúdil, že predmetné oznámenie zaslané žalovaným obchodným partnerom a bankám nie je porušením povinnosti spoločníka žalobcu. V danom prípade teda nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu. 40. Žalovaný mal za to, že žalobca nesplnil ani procesné podmienky pre vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu, pretože súhlas spoločníka s vylúčením iného spoločníka žiadnym spôsobom nenahrádza rozhodnutie valného zhromaždenia predvídané v ust. § 125 Obchodného zákonníka, ako aj v článku 8 spoločenskej zmluvy žalobcu, ktoré rozhodnutie je nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby spoločnosť mohla podať voči spoločníkovi návrh na vylúčenie zo spoločnosti. 41. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 08.09.2016, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 42. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 43. Odvolací súd v rámci odvolaním namietaných skutočností poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa týka posúdenia hmotnoprávnych podmienok pre vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu, ktoré považuje odvolací súd za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP s tým, že na základe dostatočne rozsiahleho skúmania a hodnotenia týchto hmotnoprávnych podmienok súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd tento rozsudok posúdil ako vecne správny vo výroku o zamietnutí žaloby práve z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu. 44. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel v otázke splnenia procesných podmienok pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti k záveru, že pre potreby udelenia súhlasu druhým spoločníkom žalobcu s podaním predmetnej žaloby podľa § 149 Obchodného zákonníka je potrebné považovať písomný súhlas tohto druhého spoločníka - T. E. zo dňa 17.5.2013, v ktorom súhlasil s vylúčením žalovaného, za postačujúci v tomto konkrétnom prípade. Je tomu tak z toho dôvodu, že v danom prípade sa súhlas podľa § 149 Obchodného zákonníka vyžadoval iba od jednej osoby - druhého spoločníka, ktorý súhlas s podaním predmetnej žaloby výslovne dal, pričom by bolo príliš formalistické od neho žiadať, aby v danej otázke vykonával sám pôsobnosť valného zhromaždenia v prísne formálnom režime konania valného zhromaždenia, keď takýto súhlas môže dať aj mimo valného zhromaždenia. Zároveň mal odvolací súd za to, že by sa na úkon udelenia súhlasu druhého účastníka mimo valného zhromaždenia v tomto konkrétnom prípade nemali striktne vzťahovať ani pravidlá rozhodovania per rollam podľa § 130 Obchodného zákonníka, a to práve z dôvodu, že súhlas dával len on sám, teda ako keby v danej otázke rozhodoval ako jediný spoločník (obdobne podľa § 132 ods. 1 O.s.p.), kde uvedené procedurálne postupy neprichádzajú do úvahy. 45. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu, odvolací súd dopĺňa, že dôvody žiadaného vylúčenia uvedené pod bodom e) a f) žaloby sa týkajú konania žalovaného, ktoré nedosahuje takú intenzitu a mieru závažnosti, ktorá by odôvodňovala, hoci aj v prípade skutočného porušovania niektorých povinností spoločníka, jeho vylúčenie zo spoločnosti žalobcu. Na vylúčenie žalovaného by totiž musel jeho postup odporujúci jeho povinnostiam ohroziť fungovanie a existenciu spoločnosti žalobcu skutočne závažným spôsobom, teda v takej miere, ktorá by vylúčenie odôvodňovala, berúc do úvahy skutočnosť, že ide o výrazný zásah do jeho práv spoločníka a vlastníka obchodného podielu. Uvedené však zo žalobcom opísaného konania žalovaného nie je možné vyvodiť, pretože z konania žalovaného nemožno priamo určiť porušenie jeho povinností vymedzených zákonom, resp. spoločenskou zmluvou. 46. Obsahom emailu žalovaného adresovaného obchodným partnerom žalobcu, bolo okrem iného to, že v záujme zabezpečenia stability spoločnosti žalovaný podnikol relevantné právne kroky na ochranu jej majetku a dôveryhodnosti, aby aj naďalej bola spoločnosť schopná riadne a včas plniť svoje záväzky. To, že druhý spoločník vníma obsah tohto mailu inak, vzhľadom na nepochybné nezhody medzi spoločníkmi žalobcu, nemožno automaticky považovať za úmyselné konanie žalovaného v neprospech žalobcu, ktoré by bolo spôsobilé priamo a bezprostredne ohroziť fungovanie a existenciu spoločnosti žalobcu. 47. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne poukázal na to, že závažnosť porušenia povinnosti spoločníka je daná jednak charakterom tohto porušenia, ale aj okolnosťami, za akých k nemu malo dôjsť (konkrétna situácia v spoločnosti, okolnosti, ktoré porušeniu predchádzali, prípadne ho vyvolali, závažnosť následkov, ktoré porušenie vyvolalo a iné). Pri posudzovaní konania žalovaného treba vychádzať predovšetkým z iného vnímania okolností daného prípadu a konkrétnej situácie v spoločnosti zo strany spoločníkov žalobcu, pričom však nepochybným zostáva fakt, že tu nenastal taký následok, ktorý by skutočne existenčne ohrozil spoločnosť, čo vyplýva aj z tvrdenia samotného žalobcu o tom, že ohrozenie ním tvrdené bolo možné odstrániť vyvinutím úsilia zo strany jeho druhého spoločníka, avšak takáto činnosť nebola bližšie špecifikovaná a preukázaná. 48. Vzhľadom na uvedené sa teda súd prvej inštancie dostatočne a správne vysporiadal s charakterom konania žalovaného a aj s okolnosťami, za akých k nemu došlo, pričom v tejto súvislosti nič iné nezistil ani z vyjadrenia pána Q.Y.D., čo by mohlo ovplyvniť jeho záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu a čo by odôvodňovalo potrebu rozsiahlejšieho vysporiadania sa s týmto vyjadrením a to vzhľadom k tomu, že skutočnosti uvádzané p. Q.Y.D. v čestnom prehlásení spochybnil žalovaný a teda tento dôkaz vyhodnotil odvolací súd (tak ako i súd prvej inštancie) za dôkaz nepreukázaný a tiež nespôsobilý zmeniť vyššie uvedený záver. 49. Čo sa týka ostatných dôvodov uvedených v bodoch a), b), c), d), g) a h) žaloby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že tieto dôvody sú výslovne dôvodmi pre posúdenie správania sa konateľa, respektíve ide o konanie konateľa spoločnosti, pričom pri týchto jednotlivých právnych úkonov bolo zistené, že boli vykonané konateľom spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. a zo žaloby nevyplýva, že by súčasne išlo aj o porušenie povinnosti spoločníka v spoločnosti PDP REAL spol. s r.o. Všetky listinné doklady vzťahujúce sa k týmto bodom boli podpísané konateľom spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. - žalovaným, ktorý nekonal za spoločnosť PDP REAL spol. s r.o. - žalobcu, a teda vo všetkých týchto situáciách žalovaný vykonával povinnosti konateľa úplne inej spoločnosti ako spoločnosti žalobcu, t.j. spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o. 50. Z takéhoto konania žalovaného pritom nie je možné vyvodiť porušenie povinnosti spoločníka žalobcu ani v dôsledku žalobcom v odvolaní uvádzaných okolností, pretože by tým dochádzalo k neprípustne extenzívnemu posudzovaniu konania žalovaného ako spoločníka žalobcu pre účely predmetnej žaloby. V danom prípade, keď bol žalovaný konateľom spoločnosti OBK INSTAL PROFI spol. s r.o., je zároveň potrebné považovať námietku žalobcu, že súd neskúmal, či v čase porušenia povinnosti bol žalovaný aj konateľom žalobcu, za bezpredmetnú. 51. Na základe týchto skutočností sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci neboli splnené hmotnoprávne podmienky vylúčenia žalovaného zo spoločnosti žalobcu, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu. 52. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní úspešný. 53. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).