Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216358 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713216358.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Oľgou Šajgalíkovou, advokátkou, so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava, proti odporkyni: Jane K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpenej JUDr. Petrom Dráčom, advokátom, so sídlom Pri Starej Prachárni 14, 831 04 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči L. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletej L. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, o späťvzatí návrhu navrhovateľa a na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.04.2015, č.k. 12P/379/2013-91, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Späťvzatie návrhu navrhovateľa sa n e p r i p ú š ť a. Odvolanie navrhovateľa vo výroku o rozvode manželstva sa o d m i e t a. Vo výroku o výživnom na L. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. V časti zverenia L. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva sa odvolanie navrhovateľa o d m i e t a. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva s a z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku zo dňa 23.04.2015, č.k. 12P/379/2013-91 súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev M. úradu O., maloleté deti K. : L., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti odporkyne (matky) s tým, že oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Navrhovateľa ( otca ) zaviazal platiť na výživu maloletého L. sumou XXX Eur mesačne, a maloletej L. sumou XXX Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 ods.1,2,3, § 24 ods. 1,4, § 62 ods.1,2,4,5, § 63 ods. 1,2, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 113 ods. 1, O.s.p. a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na výkon manželských povinností, na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania, na strane navrhovateľa uprednostňovanie svojich záujmov pred rodinnými a následný mimomanželský vzťah odporkyne, čo všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia. Konštatoval zhodu medzi navrhovateľom a odporkyňou v tom, že obnova ich manželského spolužitia možná nie je, keď navrhovateľ na svojom návrhu trval a odporkyňa sa k návrhu v tomto smere pripojila, pričom obaja ďalšie zotrvanie v manželskom spolužití odmietli. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zveril obom rodičom. Vychádzal z preukázaného skutkového stavu, že rodičia maloletých detí spolu nehospodária, avšak žijú v jednej domácnosti, preto striedavá osobná starostlivosť v danom prípade nie je realizovateľná. Vyjadril názor, že pokiaľ si rodičia svoju bytovú otázku v budúcnosti vyriešia a budú splnené podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, môže sa navrhovateľ svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v novom súdnom konaní. Konštatoval, že predstavy rodičov o starostlivosti o maloleté deti sa rozchádzajú, rodičia nie sú schopní sa dohodnúť. Poukázal na stanovisko kolízneho opatrovníka a vyjadrenie maloletých detí, ktoré opakovane uviedli, že oboch rodičov majú radi, avšak nie sú spokojné s tým, že rodičia sa často hádajú, želajú si, aby rodičia nebývali spolu v jednom byte, s tým, že si vedia predstaviť bývať v týždenných intervaloch u každého z nich. V rozhodnutí napokon zaviazal navrhovateľa k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletému L. vo výške XXX Eur a k maloletej L. vo výške XXX Eur mesačne, kedy pri určovaní výšky výživného zo strany navrhovateľa súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených potrieb maloletých detí, vychádzal z možností a schopností rodičov a ich životnej úrovne, pri posúdení príjmov navrhovateľa aplikoval ust. § 63 ods.1,2, Zákona o rodine. O styku navrhovateľa s maloletými deťmi nerozhodol. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.. Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V danom posudzovanom prípade bol odvolací súd povinný sa v prvom rade zaoberať podaním navrhovateľa zo dňa 23.04.2015, ktorým po vyhlásení rozsudku vo veci samej, súdu prvého stupňa oznámil, že berie návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Odporkyňa so späťvzatím návrhu nesúhlasila a uviedla, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia, jej vzťahy s navrhovateľom sú vážne a trvalo rozvrátené a obnovenie ich manželského spolužitia nemožno v žiadnom prípade očakávať. Odvolací súd vzhľadom na nesúhlas odporkyne so späťvzatím návrhu, pri splnení podmienok ust. § 208 O.s.p. späťvzatie návrhu nepripustil. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ . Navrhovateľ svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, žiadal ho zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že ich manželstvo sa dostalo do krízy z dôvodu na strane odporkyne, ktorá si po mozgovej príhode našla známosť na liečení. Takýmto konaním manželky sa cítil byť dotknutý, keďže sa o ňu, keď bola pripútaná na invalidný vozík osobne staral. Tvrdil, že po vyhlásení rozsudku si však svoj návrh rozmyslel a chcel manželstvo zachrániť. Mal za to, že ich manželstvo nie je tak vážne narušené, aby obnovovanie manželského spolužitia bolo vylúčené. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal s rozvratom ich manželstva a preto jeho rozhodnutie v časti prvého výroku považuje za nepreskúmateľné. Uviedol, že pokiaľ by aj odvolací súd rozsudok v časti výroku o rozvode manželstva potvrdil, zásadne nesúhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne. Poukázal na zdravotné komplikácia na jej strane, ako aj na skutočnosť, že žijú v jednom byte a o maloleté deti sa starajú striedavo. Takáto starostlivosť funguje bez akýchkoľvek problémov, je v záujme maloletých detí a odzrkadľuje aj ich súdom zisťovaný názor. Rovnako nesúhlasil s výrokom rozsudku, ktorým ho súd zaviazal platiť výživné na maloleté deti k rukám odporkyne tvrdiac, že sa o deti stará rovnako ako odporkyňa a podieľa sa aj na hradení ich potrieb. Za úplne neakceptovateľný považoval postup súdu, ktorý napriek jeho návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi nielenže nevyhovel, ale ho úplne odignoroval a o styku nerozhodol vôbec. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odvolaciemu súdu navrhol rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, s možnosťou prehodnotiť aktuálnu situáciu v rodine. Poukázal na zmenu pomerov na strane rodičov od vyhlásenia prvostupňového rozsudku tým, že navrhovateľ si svoju bytovú situáciu medzičasom vyriešil, keď sa presťahoval do bytu na A. ulici v O., v ktorom má vytvorené všetky vhodné podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o deti, pričom podľa vyjadrenia navrhovateľa, striedavá osobná starostlivosť má prebiehať naďalej bez prerušenia v súčasnosti v dvoch domácnostiach. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné čiastočne. Tým, že predmetom konania v danej veci je rozvod manželstva účastníkov, súd prvého stupňa správne v konaní v prvom rade zisťoval, či manželstvo účastníkov vzhľadom na skutočnosti uvádzané navrhovateľom, ako aj odporkyňou v konaní môže ešte plniť svoj spoločenský účel, pričom so záverom, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa, vrátane ustálenia príčin rozvratu manželstva sa plne stotožnil aj odvolací súd. Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa uvedeným v odvolaní týkajúcich sa rozvratu manželstva, odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako aj z jeho samotných stanovísk a vyjadrenia odporkyne bol rozvrat manželstva jednoznačne preukázaný. Preto odvolanie navrhovateľa odvolací súd v tejto časti považuje za účelové a bez právneho významu. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Ak podá odvolanie účastník, ktorému bolo rozhodnutím súdu celkom vyhovené, odvolací súd odmietne odvolanie podľa vyššie citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi, ktorý podával návrh na rozvod, bolo rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva celkom vyhovené nie je oprávnený podať v tejto časti odvolanie, preto odvolací súd jeho odvolanie v časti rozvodu manželstva odmietol ( § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ). Pokiaľ ide o odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd prvého stupňa v zmysle § 24 ods. 4 Zák. o rodine maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti odporkyne z dôvodu nevyriešenia bytovej otázky rodičov, ktorí žili v jednej domácnosti, ktorú situáciu spolu so súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka prvostupňový súd vyhodnotil, ako prekážku zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Vzhľadom na zverenie maloletých detí odporkyni, určil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné k jej rukám na L. XXX Eur a na L. XXX Eur mesačne. O styku navrhovateľa s maloletými deťmi súd prvého stupňa nerozhodol, napriek tomu, že navrhovateľ nesúhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti odporkyne a ani s tým, aby v takomto prípade sa s maloletými deťmi stretával iba na základe vzájomnej dohody s ňou. Potreba úpravy styku navrhovateľa s maloletými deťmi pre prípad ich zverenia do osobnej starostlivosti odporkyne, vyplýva aj zo stanoviska kolízneho opatrovníka a rovnako, vzhľadom na situáciu v rodine, aj zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku. V danom prejednávanom prípade nastala situácia, že L. K. v priebehu odvolacieho konania dosiahol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX, preto odvolací súd odvolanie navrhovateľa v časti zverenia L. K. odmietol podľa ust. 218 ods.1. písm. e) O.s.p.. Dovŕšením plnoletosti L. zaniklo rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti jeho zverenia. Vyživovacia povinnosť otca k L. ostáva do doby, kým nebude L. schopný sám sa živiť. Pokiaľ ide o výšku výživného na L. K., v tejto časti výrok rozsudku súdu prvého stupňa je vecne správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám L. K. tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Na strane vtedy maloletého L. súd prvého stupňa správne do výšky výživného ustálil jeho náklady v súvislosti s jeho fyzickým vekom, náklady spojené so školskou dochádzkou ( školské pomôcky, poplatky, akcie poriadané školou, ), náklady spojené so záujmovými aktivitami ( matkou vyčíslenom rozsahu ) a premietol ich do výšky výživného. Pri určení výšky výživného v danom prípade súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 63 ods.1,2, Zákona o rodine, keďže navrhovateľ mal príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, a tieto v rozpore so svojou povinnosťou súdu prvého stupňa v konaní nepreukázal. Prvostupňový súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď pri určení výživného vychádzal z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu navrhovateľa predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Odvolacie dôvody navrhovateľa vo vzťahu k výroku o výživnom odvolací súd považuje za účelové, neodôvodnené a navrhovateľom nepreukázané a ako na také na nich neprihliadal. V tejto časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p.. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa §-u 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný rozhodnúť o styku oprávneného rodiča, ktorému dieťa na čas po rozvode zverené nebolo. Bez časti výroku o úprave styku, nemožno výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva považovať za kompletný a v súlade so zákonom. Za procesné pochybenie súdu prvého stupňa je potrebné v danom prípade považovať absenciu výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi v súlade s ust. § 25 ods.1,2 Zákona o rodine. Po zvážení všetkých okolností daného prípadu, berúc do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka k odvolaniu navrhovateľa, s odporúčaním prehodnotenia aktuálnej situácie v rodine, odvolací súd udáva, že pre procesné pochybenie súdu prvého stupňa nebolo možné na odvolacom súde zvoliť postup podľa ust. § 220 O. s.p.. Súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého dôvodu odvolací súdu rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. K. na čas po rozvode podľa § 221 ods. 1 písm. h,f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie, najmä vyhodnotí doposiaľ realizovaný výkon osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, osobnostné predpoklady rodičov a ich podmienky pre starostlivosť o maloletú, zistí ich zárobkové a majetkové pomery, ktorý z rodičov a akým spôsobom sa podieľa na výdavkoch vynaložených na odôvodnené potreby maloletej, bude zisťovať názor maloletej a podľa zistení opätovne rozhodne o všetkých výrokoch týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, pričom dôvody svojho rozhodnutia uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia, tak ako to ukladá ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.