Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713217429 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713217429.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: AB restructuring k.s., Dostojevského rad 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 241 608, správca konkurznej podstaty úpadcu SUCHÉ MIESTO s.r.o., Obchodná 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36 357 359, zast.: Advokátska kancelária S-lawyers s.r.o., Dostojevského rad 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 254 394 proti žalovanému: Obec Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760, zast.: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 628 o zaplatenie sumy 13.888,72 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 110/2014-112 zo dňa 12.12.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 110/2014-112 zo dňa 12.12.2014 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.11.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.888,72 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.2.2012 titulom bezdôvodného obohatenia podľa §§ 451, 456 a 457 Občianskeho zákonníka. 3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.11.2011 uzavrel so žalovaným dohodu o spoločnom postupe, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností súvisiacich s prevodom vlastníckeho práva k verejnej kanalizácii a verejnému vodovodu v lokalite O. I.B. X na žalovaného. V článku 8.1 sa strany dohodli, že dohoda nadobudne platnosť dňom jej podpisu obomi stranami a účinnosť podľa § 47a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka po jej zverejnení až dňom doplatenia čiastky 13.888,72 eur žalobcom na účet žalovaného. V prípade, že čiastka 13.888,72 eur nebude žalovanému uhradená do 7 dní od podpisu tejto dohody, stráca dohoda platnosť, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Žalobca sumu 13.888,72 eur uhradil dňa 15.11.2011 a následne čakal na zverejnenie dohody v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka, resp. na uplynutie 3 - mesačnej lehoty v zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia. Žalovaný mal za to, že suma nebola pripísaná na jeho účet v dohodnutej 7 - dňovej lehote, preto dohodu nikdy nezverejnil, avšak o svojom postupe žalobcu nijako neinformoval. S ohľadom na tieto skutočnosti nadobudol žalobca znalosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dňom 8.2.2012, nakoľko dňa 7.2.2012 uplynula 3 - mesačná lehota, v ktorej mala byť dohoda zverejnená. Počnúc týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, t.j. vydaním bezdôvodného obohatenia. 4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že dňa 7.7.2009 uzavrel žalovaný so žalobcom zmluvu o dodávke pitnej vody, na základe ktorej žalovaný fakturoval žalobcovi dodanú vodu a žalobca faktúry uhrádzal, že dňa 20.9.2011 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 141/2011 za dodávku vody v období od 1.1.2011 do 31.7.2011 vo výške 13.888,72 eur, so splatnosťou dňa 4.10.2011, že dňa 7.11.2011 strany podpísali dohodu o spoločnom postupe, v ktorej sa okrem iného dohodli, že ak žalobca sumu 13.888,72 eur neuhradí do zálohy na účet žalovaného do 7 dní od podpisu dohody, stráca dohoda platnosť, pokiaľ sa strany nedohodnú inak, že dňa 15.11.2011 žalobca uhradil sumu 13.888,72 eur zo svojho účtu, že dňa 16.11.2011 bola suma pripísaná na účet žalovaného a že dňa 31.12.2011 skončila platnosť zmluvy o dodávke pitnej vody. 5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca mal sumu 13.888,72 eur zaplatiť do 7 dní od podpisu dohody, t.j. do 14.11.2011. Sumu však dal uhradiť až dňa 15.11.2011, na účet žalovaného bola pripísaná dňa 16.11.2011, t.j. dva dni po dohodnutom termíne. Ďalej uviedol, že nakoľko išlo o veľmi krátku lehotu, žalobca si musel byť vedomý toho, že sumu uhrádza oneskorene, pričom v konaní neuviedol, prečo platbu uhrádzal oneskorene, či mu vo včasnej úhrade zabránili nejaké nepredvídané okolnosti, resp. oneskorenou úhradou sledoval niečo úplne iné. Za týchto okolností považoval za správny záver žalovaného, že úhradu je možné považovať len za zaplatenie faktúry č. 141/2011 za dodanú vodu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Žalobca v prvom rade namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nebola zachovaná päťdňová lehota na prípravu pojednávania, nakoľko žalobca dňa 13.10.2014 (jeden deň pred pojednávaním nariadeným na deň 14.10.2014) udelil plnú moc na zastupovanie právnemu zástupcovi. Konajúci súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, a preto sa právny zástupca žalobcu nariadeného pojednávania zúčastnil. Pojednávanie bolo odročené na deň 17.10.2014, a teda opätovne nebola dodržaná 5 - dňová lehota na prípravu pojednávania. Žalobca ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vytýkal prvoinštančnému súdu, že zamietol návrh na vypočutie svedkov M. L. a B. C., ako aj návrh na predloženie zmlúv o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktoré žalovaný uzatvoril s jednotlivými obyvateľmi. Navyše žalobca považuje odôvodnenie konajúceho súdu o neprepustení dôkazov za zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca ďalej uviedol, že nebol povinný vykonať úhradu z titulu dodávky pitnej vody, ktorú si žalovaný bezdôvodne započítal so svojou pohľadávkou, a teda súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že započítanie pohľadávky je oprávnené. Žalovaný nedisponoval legitímnou pohľadávkou voči žalobcovi, nakoľko za pitnú vodu už vykonali úhrady jednotliví obyvatelia. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.2.2015 k námietke žalobcu, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom uviedol, že je len vecou žalobcu, že si právneho zástupcu ustanovil až deň pred pojednávaním a navyše, ak sa právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 domnieval, že ani pri novom termíne pojednávania dňa 17.10.2014 nebude mať dostatok času na prípravu pojednávania, toto mohol namietať priamo na pojednávaní, čo však neurobil, naopak právny zástupca žalobcu súhlasil s odročením pojednávania na deň 17.10.2014, ktorý termín mu vyhovoval. K námietke žalobcu, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, žalovaný uviedol, že v konaní tvrdil a preukázal, že žalovaná suma bola použitá na úhradu faktúry č. 141/2011 vo výške 13.888,72 eur za odber vody. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný vyúčtoval vodné predmetnou faktúrou neoprávnene, keď nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by žalovaný prijímal žalobcovi vyúčtované vodné i od obyvateľov lokality PH2. Ďalej uviedol, že faktúra č. 141/2011 sa týka odberného miesta - centrálneho vodomeru, cez ktorý sa dodáva voda konečným odberateľom, pričom žalobca mal a mohol v konaní predložiť dôkazy, aké odbery v tomto období vyfakturoval konečným odberateľom v porovnaní s centrálnym vodomerom. Požiadavka, aby žalovaný predložil zmluvy na odber vody a prehľad všetkých ním prijatých platieb je neprípustná aj z dôvodu, že takéto dôkazy majú preukázať neexistenciu dvojitých platieb, t.j. že vodné nebolo zaplatené žalobcom na základe faktúry č. 141/2011 a zároveň aj jednotlivými konečnými odberateľmi. Podľa názoru žalovaného žalobca disponuje účtovníctvom, v ktorom potrebné doklady musia byť archivované, a teda mal a mohol do konania predložiť všetky faktúry, ktorými fakturoval spotrebu vody konečným odberateľom, spolu s preukázaním výšky odberu vody na jednotlivých odberných miestach a porovnaním odberu na centrálnom vodomere. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek uvedeným skutočnostiam neexistenciu dvojitých platieb objasnil, a to tým, že predložil dôkazy o tom, že v prípadoch, ak konečný odberateľ uhradil vodné žalobcovi a zároveň mu bolo vodné fakturované žalovaným, žalovaný takéto platby nepožadoval, faktúru o tieto platby ponížil a ak už boli zaplatené, uvedené sumy vrátil konečnému odberateľovi. Žalovaný predložil faktúry žalobcu konečným odberateľom, ktoré má k dispozícii a ktoré preukazujú, že žalobca v tomto čase fakturoval spotrebu vody konečným odberateľom a tiež preukázal, že takto fakturovanú spotrebu od konečných odberateľov nežiadal a zohľadnil ju vo svojich faktúrach. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8. Žalobca v rámci svojej repliky zo dňa 27.7.2016 uviedol, že zotrváva na svojom tvrdení, že žalovaný prijímal dvojité platby, a to jednak od žalobcu, ako aj od jednotlivých obyvateľov PH2. Ďalej poukázal na označenie účelu platby v poznámke pri bankovom prevode, ktorá platbu výslovne označuje ako „záloha za vodné Obec CHG“, pričom toto označenie zodpovedá dohode o spoločnom postupe uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.11.2011. Žalobca opakovane namietal zamietnutie návrhov na vykonanie dokazovania zo strany súdu prvej inštancie, ktoré boli pre objasnenie situácie kľúčové. 9. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 16.8.2016 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. 10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 12. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa 14.10.2014 a vec prejednal. Z obsahu spisu vyplýva, že neúčasť žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 14.10.2014 ospravedlnil e-mailovým podaním zo dňa 13.10.2014 právny zástupca žalobcu. Ako dôvod žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že prevzal právne zastúpenie žalobcu (dňa 13.10.2014) a z toho dôvodu nemal dostatok času na prípravu na vytýčené pojednávanie, pričom vyslovil nesúhlas s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. 13. Podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. (účinného do 30.6.2016) ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pri tom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dokazovanie. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní); obdobne rozhodol napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 181/2008. 14. Predvolanie na pojednávanie dňa 14.10.2014 v danej veci bolo žalobcovi doručené dňa 24.9.2014. Dôvod na odročenie pojednávania, že žalobca udelil plnú moc advokátovi na zastupovanie v konaní a ten nemá dostatok času na prípravu na pojednávanie, žalobca oznámil súdu jeden deň pred nariadeným pojednávaním, čo nemožno považovať za včasné oznámenie dôvodu na odročenie pojednávania. Odvolací súd je názoru, že pokiaľ sa žalobca chcel dať v konaní na súde prvej inštancie zastúpiť advokátom (na čo má právo), mohol a mal tak urobiť v primeranej lehote po prevzatí predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 14.10.2014. 15. Odvolací súd ďalej uvádza, že dôvody, pre ktoré si žalobca zvolil právneho zástupcu jeden deň pred pojednávaním, nie sú takého charakteru, že by mu objektívne bránili zvoliť si právneho zástupcu skôr tak, aby zvolený zástupca mal dostatok času pripraviť sa na pojednávanie, ktoré bolo súdom už nariadené na konkrétny termín a o ktorom žalobca vedel v dostatočnom predstihu. V takom prípade, kedy prvoinštančný súd neakceptuje žiadosť účastníka o odročenie pojednávanie pre absenciu relevantného dôvodu v zmysle § 119 ods. 1 O.s.p., nedochádza k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Totožný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z 29. júla 2015 uverejneného pod č. 24 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom rozhodnutí konštatoval, že „dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 O.s.p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom“. 16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že právo na súdnu ochranu a prejednanie veci v primeranej lehote vyjadrené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru rovnako a bez výhrad platí pre všetkých účastníkov konania. Žiadny z účastníkov konania vystupujúci na konkrétnej procesnej strane preto nemôže byť nedôvodne zaťažovaný neprítomnosťou druhej procesnej strany. V prípade neodôvodnenej (nepreukázanej) neúčasti na pojednávaní je povinnosťou súdu vo veci konať aj bez účasti niektorého z účastníkov konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádzalo aj ustanovenie § 119 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel (§ 119 ods. 2 O.s.p.). 17. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie je nutné konštatovať, že tento sa neprieči občianskemu súdnemu poriadku, keďže predvolanie na pojednávanie bolo procesnej strane žalobcu doručené s časovým predstihom výrazne presahujúcim 5-dňovú lehotu, čím bol vytvorený dostatočný časový priestor na prípadné udelenie plnej moci právnemu zástupcovi. Zo spisu teda nevyplýva, že by žalobca nemal dostatok času zvoliť si právneho zástupcu, ktorý by bol schopný v zostávajúcom čase do pojednávania oboznámiť sa s obsahom spisu a zúčastniť sa pojednávania. Prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni (a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu na súdnom pojednávaní) ide na ujmu účastníka alebo advokáta, a nie súdu (totožne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2010, sp. zn. 4 Cdo 78/2010). 18. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd nemohol žalobcovi odňať možnosť konať pred súdom. Navyše pojednávanie nariadené na deň 14.10.2014 bolo odročené bez prejednania veci na nový termín 17.10.2014, s ktorým vyslovil súhlas aj právny zástupca žalobcu. 19. K veci samej odvolací súd uvádza, že z hľadiska predmetu konania, ktorým bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil a v akej výške. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keďže prijímal platby za dodávku vody jednak od žalobcu a jednak od jednotlivých obyvateľov lokality Panónsky háj 2. Odvolací súd na základe zisteného skutkového stavu konštatuje, že v konaní bol preukázaný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to na základe zmluvy č. 845/2009 o podružnej dodávke pitnej vody z vodovodnej prípojky K. - Z.. Súčasne bolo zistené, že úhrada spornej platby vo výške 13.888,72 eur na účet žalovaného bola realizovaná dňa 15.11.2011, teda počas trvania daného zmluvného vzťahu, ktorý bol ukončený na základe výpovede ku dňu 31.12.2011. Súčasne bolo preukázané, že dohoda o spoločnom postupe uzavretá dňa 7.11.2011 medzi žalobcom a žalovaným stratila platnosť, keďže suma 13.888,72 eur bola pripísaná na účet žalovaného po uplynutí siedmich dní od podpisu zmluvy. S poukazom na takto zistený skutkový stav možno mať za to, že žalovaný bol oprávnený započítať sumu 13.888,72 eur na úhradu svojej pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy č. 845/2009 za dodávku pitnej vody vyfakturovanej faktúrou č. 141/2011, splatnou dňa 4.10.2011. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal, že vodu neodobral tak, ako mu bola fakturovaná. Ohľadom argumentácie žalobcu, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil dvojitým inkasovaním platieb za dodávku vody, odvolací súd uvádza, že ani toto tvrdenie žalobca nepreukázal, pričom výsluch svedkov, ktorých vypočutie navrhoval žalobca, by bol v tomto smere neefektívny, keďže by nebol spôsobilý danú skutočnosť preukázať. Ako správne hodnotí odvolací súd aj zamietnutie návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu - predloženie všetkých zmlúv o dodávke pitnej vody, ktoré žalovaný uzatvoril s jednotlivými obyvateľmi počnúc rokom 2010 a predloženie prijatých platieb od jednotlivých obyvateľov za dodávku pitnej vody od roku 2010, keďže žalobca mal disponovať dôkazmi, ktoré by preukazovali, aké odbery v rozhodnom období fakturoval žalobca konečným odberateľom v porovnaní s centrálnym vodomerom, keďže faktúra č. 141/2011 sa týkala centrálneho vodomeru. 20. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).