Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/224/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201278 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714201278.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: X. T., E. XXX, o zaplatenie 1.846,69 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/6/2015-23, zo dňa 12.4.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu z 11.2.2014. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania z 18.11.2013 doručeným súdu 11.2.2014 domáhal vydania platobného rozkazu a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.846,69 eura a zmluvnú pokutu 0,065 % denne a úrok z omeškania 2,525 % ročne zo sumy 80,37 eura od 29.10.2010 do 29.11.2010, zo sumy 80,37 eura od 29.11.2010 do 14.12.2010, zo sumy 80,37 eura od 29.1.2011 do 16.2.2011, zo sumy 80,37 eura od 1.3.2011 do 28.3.2011, zo sumy 39,74 eura od 29.3.2011 do 20.4.2011, zo sumy 70,11 eura od 29.4.2011 do 30.5.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.5.2011 do 30.5.2011, zo sumy 50,48 eura od 31.5.2011 do 26.6.2011, zo sumy 10,48 eura od 27.6.2011 do 25.7.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.6.2011 do 25.7.2011, zo sumy 50,85 eura od 26.7.2011 do 27.7.2011, zo sumy 0,85 eura od 28.7.2011 do 30.8.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.7.2011 do 30.8.2011, zo sumy 11,22 eura od 31.8.2011 do 29.9.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.8.2011 do 29.9.2011, zo sumy 11,59 eura od 30.9.2011 do 26.10.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.9.2011 do 26.10.2011, zo sumy 1,96 eura od 27.10.2011 do 29.11.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.10.2011 do 29.11.2011, zo sumy 1,33 eura od 30.11.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.11.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.12.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,07 eura od 30.12.2011 do 29.1.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.1.2012 do 29.1.2012, zo sumy 79,44 eura od 30.1.2012 do 28.2.2012, zo sumy 78,81 eura od 29.2.2012 do 29.3.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.3.2012 do 29.3.2012, zo sumy 78,18 eura od 30.3.2012 do 22.5.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.4.2012 do 22.5.2012, zo sumy 78,55 eura od 23.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.527,03 eura od 3.8.2012 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur, len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.846,69 eura do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko podanie žalobcu neobsahovalo zákonné náležitosti návrhu na začatie konania, uznesením č.k. 4C/6/2015-21, zo dňa 11.6.2015, vyzval žalobcu na odstránenie vád podania. Uznesenie mu bolo doručené 26.6.2015; žalobca však vady podania v súdom určenej 10-dňovej lehote neodstránil. Konštatoval, že je povinnosťou žalobcu, aby v petite návrhu presne a zrozumiteľne uviedol, čoho sa návrhom domáha. Pre rozhodnutie súdu je petit žalobcu záväzný a nie je prípustné, aby súd nahrádzal vôľu strany sporu tým, že by bližšie špecifikoval navrhovaný petit. Takéto konanie by bolo zásahom do ústavných práv procesných strán a zároveň aj konaním v rozpore s jednou zo základných zásad občianskeho práva a to zásadou rovnosti strán sporu. 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že návrh žalobcu na začatie konania doručený súdu 11.2.2014 neobsahuje podstatné zákonné náležitosti návrhu na začatie konania, nakoľko petit nie je formulovaný jednoznačne a teda nie je z neho jasné, čoho sa žalobca domáha, preto uznesením č.k. 4C/6/2015-21, zo dňa 11.6.2015, vyzval žalobcu na odstránenie vád doplnením návrhu na začatie konania v časti, v ktorej žalobca navrhuje zaviazať žalovanú na zaplatenie 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.846,69 eura odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur; uznesenie bolo žalobcovi doručené 26.6.2015 a zároveň v ňom bol poučený, že ak v určenej lehote návrh na začatie konania nedoplní alebo neopraví a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Napriek riadnemu doručeniu uznesenia žalobca vytýkané vady podania neodstránil, pričom mal za to, že ide o také nedostatky podania, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať. Nakoľko podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania, súd prvej inštancie v zmysle § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1, ods. 2 O.s.p. odmietol podanie, ktoré je podľa obsahu návrhom na začatie konania. 5. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie pre jeho nezákonnosť zrušiť. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol jeho podanie ako celok. Z napadnutého uznesenia nevyplýva žiadny dôvod, na základe ktorého súd prvej inštancie nemohol konať o tej časti podania, ohľadne ktorej nekonštatoval žiadny nedostatok brániaci jeho prejednaniu. Vytýkal preto tú skutočnosť, že súd prvej inštancie síce odmietol podanie ako celok, ale dôvody odmietnutia podania ako celku neuviedol. Ak označovaný nedostatok bránil v konaní, potom je zrejmé, že len v konaní o tej časti podania, ktorou sa domáhal zaplatenia „8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.846,69 eura odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur“ a poznamenal, že uvedené nebránilo, aby súd prvej inštancie konal o podanom návrhu vo zvyšnej časti. Napadol dôvodnosť odmietnutia podania, nakoľko záver súdu prvej inštancie požadujúci špecifikovať deň, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur nie je/nemusí byť vopred možná. Mal za to, že uvedená skutočnosť neznamená nedostatok, ktorý by mal predstavovať prekážku pre konanie či rozhodnutie a záverom dodal, že táto formulácia je v súlade s ustanovením § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 6. O odvolaní žalobcu proti napadnutému uzneseniu odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 129 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 10. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 11.2.2014 domáha proti žalovanej zaplatenia 1.846,69 eura spolu so zmluvnou pokutou 0,065 % denne a úroku z omeškania 2,525 % ročne zo sumy 80,37 eura od 29.10.2010 do 29.11.2010, zo sumy 80,37 eura od 29.11.2010 do 14.12.2010, zo sumy 80,37 eura od 29.1.2011 do 16.2.2011, zo sumy 80,37 eura od 1.3.2011 do 28.3.2011, zo sumy 39,74 eura od 29.3.2011 do 20.4.2011, zo sumy 70,11 eura od 29.4.2011 do 30.5.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.5.2011 do 30.5.2011, zo sumy 50,48 eura od 31.5.2011 do 26.6.2011, zo sumy 10,48 eura od 27.6.2011 do 25.7.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.6.2011 do 25.7.2011, zo sumy 50,85 eura od 26.7.2011 do 27.7.2011, zo sumy 0,85 eura od 28.7.2011 do 30.8.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.7.2011 do 30.8.2011, zo sumy 11,22 eura od 31.8.2011 do 29.9.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.8.2011 do 29.9.2011, zo sumy 11,59 eura od 30.9.2011 do 26.10.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.9.2011 do 26.10.2011, zo sumy 1,96 eura od 27.10.2011 do 29.11.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.10.2011 do 29.11.2011, zo sumy 1,33 eura od 30.11.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.11.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.12.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,07 eura od 30.12.2011 do 29.1.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.1.2012 do 29.1.2012, zo sumy 79,44 eura od 30.1.2012 do 28.2.2012, zo sumy 78,81 eura od 29.2.2012 do 29.3.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.3.2012 do 29.3.2012, zo sumy 78,18 eura od 30.3.2012 do 22.5.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.4.2012 do 22.5.2012, zo sumy 78,55 eura od 23.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.527,03 eura od 3.8.2012 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur, len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.846,69 eura do zaplatenia. 11. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 4C/6/2015-21, zo dňa 11.6.2015, vyzval žalobcu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie neúplného návrhu doručeného 11.2.2014 tak, aby špecifikoval požadovaný petit v časti zmluvnej pokuty a úroku z omeškania určitým, zrozumiteľným a materiálne vykonateľným spôsobom. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu na tom základe, že žalobca vytýkané vady podania neodstránil, pričom išlo podľa jeho názoru o také nedostatky podania, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať. Odvolací súd (pri nesúhlase so zvoleným procesným postupom súdu prvej inštancie) sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a zdôrazňuje, že na odmietnutie podania, ktoré spĺňa všetky náležitosti návrhu na začatie konania podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy účinnej do 30.6.2016 (§ 79 ods. 1 O.s.p.) neboli splnené zákonné podmienky; špecifikácia požadovaného príslušenstva iným, ako žalobcom zvoleným spôsobom pri aplikácii § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ktorého účelom je upraviť maximálnu hranicu sankcií pre spotrebiteľa tak, aby spolu úroky z omeškania a zmluvné pokuty z jednej spotrebiteľskej zmluvy neprevyšovali výšku poskytnutého úveru alebo pôžičky) neprichádza ani do úvahy. Zákonným rámcom § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je zákon č. 129/2010 Z.z., ktorým bol zavedený do Občianskeho zákonníka § 53b, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Vychádzajúc z uvedeného si žalobca v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatnil aj úrok z omeškania v takej výške, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády SR (§ 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Žalobca si preto uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania (2,525 % ročne) zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov, pričom úrok z omeškania v tejto výške predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Žalobca opierajúc sa o § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády) ďalej žalobný petit ohľadom príslušenstva špecifikoval prijateľným spôsobom a síce, že pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovanej so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500 eur, odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy si uplatňuje len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.846,69 eura do zaplatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca špecifikoval petit v časti zmluvnej pokuty a úroku z omeškania určitým a zrozumiteľným spôsobom a aj keď nešpecifikoval deň, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur, formulácia jeho petitu v časti požadovaného príslušenstva je v súlade s § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a je materiálne vykonateľná. 12. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že výklad a používanie § 43 ods. 1, ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016, podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie), musí v celom rozsahu rešpektovať základné práva účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd bol povinný vykladať a používať citované ustanovenie v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nie je možné obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu a súčasne sa vychádzalo z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitosti do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadroval tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky návrhu ďalej pokračovať. Uvedené závery možno v plnej miere vzťahovať aj na nový procesnoprávny kódex účinný od 1.7.2016 (§ 129 C.s.p.). Odvolací súd už len na okraj v názorovej zhode so žalobcom dodáva, že pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že je žalobný petit v časti uplatňovaného príslušenstva neurčitý a nezrozumiteľný a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní o tomto nároku pokračovať, mal konať o tej časti žaloby, ohľadne ktorej nekonštatoval žiadny nedostatok brániaci jej prejednaniu. V predmetnej veci súd prvej inštancie pre nedoplnenie žaloby špecifikovaním jeho príslušenstva odmietol celé podanie, napriek tomu, že je z petitu žaloby bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, zaplatenia akej sumy sa žalobca titulom istiny domáha (1.846,69 eura). 13. S ohľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď napadnutým uznesením odmietol žalobcove podanie (§ 43 ods. 2 O.s.p.) z dôvodu, že nedoplnením žaloby v časti, v ktorej žalobca navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.846,69 eura odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur, nemožno v konaní pokračovať; výklad príslušného ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase odmietnutia podania) súdom prvej inštancie bol v rozpore s účelom základného práva na spravodlivé konanie, pretože ako vyplýva z ods. 11 tohto odôvodnenia, podanie žalobcu spĺňalo všetky zákonné náležitosti návrhu na začatie konania a nebol namieste ani postup, na základe ktorého bol žalobca uznesením súdu prvej inštancie (č.l. 21) vyzývaný na doplnenie podania (§ 43 ods. 1 O.s.p.). A keďže uvedeným nesprávnym procesným postupom bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť celej žaloby, spor prejedná a rozhodne; neopomenie pritom, že sa jedná o spotrebiteľský spor, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, v ktorom platia nielen osobitné ustanovenia o dokazovaní (§ 295, § 296 C.s.p.), osobitné ustanovenia o pojednávaní (§ 297 C.s.p.) a o rozhodnutiach (§ 298 a nasl. C.s.p.), ale aj osobitné ustanovenia o poučovacej povinnosti (§ 292 C.s.p.). Súd prvej inštancie je povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; po rozhodnutí veci svoje závery odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p (§ 236 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).