Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/565/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201802 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714201802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, R., zast. JUDr. Pavlom Polakovičom, Detvianska 14, Bratislava a G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, W., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 02.12.2013, č.k. 28P 72/2014-82, jednohlasne pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 04.08.2015, č.k. 28P 72/2014-100 sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 02.12.2013 č.k. 27P 72/2014-82 v spojení s opravným uznesením, ktorým bol opravený dátum vyhlásenia rozsudku na 02.12.2014, zvýšil výživné na maloletú zo sumy 50,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne od 25.02.2014. Zročné výživné za obdobie od 25.02.2014 do 30.11.2014 v sume 900,- Eur povolil otcovi zaplatiť matke spolu s bežným výživným v troch splátkach po 300,- Eur mesačne, počnúc decembrom 2014. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.01.2006 č.k. 37P 48/05 vo výroku o výživnom a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Zmenu pomerov zistil ako na strane maloletej, tak aj rodičov. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, konštatoval nárast jej odôvodnených potrieb s poukazom na to, že je o 8 rokov od posledného rozhodnutia o výživnom staršia, za toto obdobie vzrástol index spotrebiteľských cien, zvýšili sa aj náklady týkajúce sa zdravotného stavu - skolióza vyžadujúca si rehabilitáciu. Zmenu pomerov zistil aj na strane rodičov. Na strane otca tým, že mu zanikla vyživovacia povinnosť k G. T., príjem otca sa znížil, matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu z terajšieho manželstva, príjem matky sa taktiež znížil. Pri rozhodovaní o novej výške výživného na strane maloletej súd prvého stupňa zohľadnil jej oprávnené potreby. Oprávnené potreby vyčíslené matkou uznal vo výške 406,- Eur (náklady na cestovné, angličtinu, rehabilitáciu, stravovanie, hygiena, bývanie), neuznal náklady na krúžok nemčiny vo výške 50,- Eur a náklady na jazdecký klub v sume 8,30 Eur, ktoré matka nepreukázala. Pri určení výšky výživného zobral do úvahy na strane otca skutočnosť, že mu zanikla vyživovacia povinnosť k synovi G., takže otec má priestor na plnenie si vyššej vyživovacej povinnosti voči maloletej. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti otca, nemal dostatočne preukázanú snahu otca sa riadne zamestnať, súdu nepostačovala elektronická komunikácia otca s potenciálnymi zamestnávateľmi. Ani skutočnosť, že otec k 31.12.2014 končí s podnikaním, podľa názoru súdu neznamená, že by jeho vyživovacia povinnosť k maloletej zanikla alebo mala by byť obmedzená. Podľa názoru súdu otec vzhľadom na svoje vzdelanie a doterajšiu podnikateľskú prax má dostatok možností a príležitostí sa riadne zamestnať. Poukázal tiež na skutočnosť, že otec okrem výdavkov na bývanie nemá žiadne iné výdavky. Na strane matky pri určení výšky výživného zohľadnil, že matka bude od 01.01.2015 zamestnaná. Vo vzťahu k zamestnaniu matky konštatoval, že je neprípustné, aby matka nemala dlhé roky žiaden príjem. Výšku výživného určil v sume 150,- Eur mesačne, pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške 200,- Eur mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol. Zmenu pomerov ustálil od podania návrhu, do zročného výživného nezapočítal náklady súvisiace s dopravou maloletej a so stravovaním maloletej počas návštev otca. Tieto náklady považoval za prirodzenú súčasť starostlivosti otca v čase, kedy bola maloletá u neho bez nároku započítania do zročného výživného. Zročné výživné povolil otcovi zaplatiť v troch mesačných splátkach. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 2, 4, 5, § 73 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej len ZoR). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú určiť maximálne vo výške 80,- Eur mesačne. V prvom rade namietal výšku nákladov vyčíslených matkou, tieto považoval za nadhodnotené a nereálne, a to aj s poukazom na zárobkové možnosti matky. Určené výživné súčasne považoval za neprimerané jeho zárobkovým pomerom. Uviedol, že v súčasnej dobe je zamestnaný na 8 hodín denne, jeho príjem podľa pracovnej zmluvy predstavuje 368,02 Eur, nie je schopný dosahovať vyšší príjem. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, a kolízny opatrovník, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka maloletej vo svojom vyjadrení poukázala na to, že maloletá navštevuje gymnázium v Bratislave od septembra 2014, v januári 2015 absolvovala lyžiarsky výcvik v sume 200,- Eur. S poukazom na uvedené je evidentné, že doterajšia suma výživného 50,- Eur mesačne je nepostačujúca. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na to, že výživné na maloletú bolo naposledy upravené v roku 2006, čo bolo pre 8 rokmi. Náklady na maloletú sa za ten čas podstatne zvýšili. Maloletá je vo veku necelých 16 rokov, jej náklady sú porovnateľné s potrebami dospelého človeka. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov podľa citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 ZoR, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 ZoR) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III rozsudkom zo dňa 26.01.2006 č.k. 37P 48/2005. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo ako na strane maloletej, tak aj na strane rodičov k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, táto je nesporná, keďže od roku 2006 prešlo 8 rokov, maloletá je v období rastu, zmenila sa štruktúra jej výdavkov vo vzťahu k plneniu školskej dochádzky, záujmových aktivít, ktoré skutočnosti spolu s nárastom životných nákladov súd prvého stupňa správne premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide o náklady maloletej, tieto matka v konaní riadne preukázala, rovnako i náklady súvisiace so zdravotným stavom maloletej. Za daného zisteného skutkového stavu konštatovanie súdu prvého stupňa o podstatnej zmene pomerov na strane maloletej v zmysle nárastu jej odôvodnených potrieb, so zohľadnením zmeny štruktúry výdavkov maloletej je plne v súlade s ust. § 78 ods. 1 ZoR. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, u oboch došlo k zníženiu príjmu, otcovi odpadla vyživovacia povinnosť, matke pribudla vyživovacia povinnosť, otec žije s manželkou v spoločnej domácnosti, matka t.č. s manželom po tom ako sa odsťahovala nežije v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k príjmom rodičov záver súdu prvého stupňa je v súlade s ust. § 75 ods. 1 ZoR, keď otec ani matka v konaní nepreukázali objektívne dôvody, matka dôvody pre ktoré nepracuje, otec dôvod pre ktorý pracuje a dosahuje príjem na úrovni minimálnej mzdy. Pokiaľ ide o snahu otca nájsť si zamestnanie, túto odvolací súd vyhodnotil zhodne ako súd prvého stupňa. V tejto súvislosti dáva otcovi do pozornosti, že maloletá má 17 rokov, je v období dospievania, prípravy na budúce povolanie, t.j. je v období, ktoré je finančne mimoriadne nákladné a na ktorom by mali participovať spoločne obaja rodičia. S poukazom na uvedené, závery súdu prvého stupňa vyslovené v odôvodnení napadnutého rozsudku zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa svoje závery v odôvodnení rozhodnutia aj primerane, spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vysvetlil, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožnil. Určená výška výživného na maloletú podľa názoru odvolacieho súdu za daného zisteného skutkového stavu spĺňa kritéria rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..