Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/371/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714202158 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714202158.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. M., X.. XX.XX.XXXX, bytom J., R. X, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: matka - H. M., L. Y. J., R. X, zast. JUDr. Milotou Klemaničovou, advokátkou, so sídlom v Pezinku, Dr. Bokeša č. 17, a otec - A.. H. Š., L. L., L. XX, zast. JUDr. Máriou Hanzlíkovou, advokátkou, AK Pezinok, Trnavská 53, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P/91/2014-153 zo dňa 15.05.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti zročného výživného z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého C., X.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € mesačne na sumu XXX € mesačne od 05.03.2014. Zročné výživné za obdobie od 05.03.2014 do 15.05.2015 v sume X.XXX,XX € uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky dieťaťa. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/257/2008-63 zo dňa 09.12.2008 v časti o výživnom na maloleté dieťa. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 77 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného, keď vychádzal z príjmu matky XXX € mesačne a z príjmu otca X.XXX € mesačne. Na strane otca je vyššia schopnosť platiť výživné, pričom nie je zanedbateľná skutočnosť, že kým matka dieťaťa zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a z príjmu XXX € musí zabezpečovať aj svoje nevyhnutné náklady, otec sa o syna vôbec nezaujíma a okrem platieb výživného mu neposkytuje žiadane plnenia a nijako sa na jeho výchove nepodieľa. Výšku výživného určil súd od 05.03.2014, určil výšku zročného výživného a stanovil podmienky splatnosti výživného. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Táto uviedla, že je pravdou, že matka maloletého viackrát korigovala svoj návrh na zvýšenie výživného. Uplatňovaní nároku na zvýšenie výživného však v intenciách jej návrhu nepovažuje za účelové ani opodstatnené. Namietala, že súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil, že pre určenie vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň rodičov. Súd sa v tomto smere nedostatočne vyporiadal s otázkou cestovných náhrad, ktoré tvoria významnú zložku príjmu otca. Príjem otca je v priemere na mesiac minimálne o XX € vyšší. Porovnala životnú úroveň otca a maloletého, keď matka maloletého žije so svojim 15 ročným synom v jednej izbe panelákového domu, otec žije v rodinnom dome so záhradou. Aj táto skutočnosť by sa mala premietnuť do výšky výživného. Otec zabezpečil bývanie pre svoje ostatné dve deti v rodinnom dome, hoci sú podstatne mladšie a o syna C. neprejavuje žiaden záujem, je mu ľahostajné ako tento syn v skutočnosti žije. Súd prvého stupňa konštatoval opodstatnenosť nároku maloletého od 01.09.2012, vzniká preto otázka, keď kolízny opatrovník aj súd skonštatuje hmotnoprávnu opodstatnenosť nároku maloletého dieťaťa od 01.09.2012, táto skutočnosť nebola celý čas namietaná, prečo nebolo výživné zvýšené od 01.09.2012. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle zákona sú dané. Matka sa nedožadovala výživného 3 roky spätne, ako jej to umožňuje ustanovenie zákona. Žiadala zvýšiť výživné od podstatnej zmeny pomerov, ktorá nastala. Poukázala aj na zlú platobnú disciplínu otca maloletého, ktorý neplatil výživné vopred. Namietala aj výšku zročného výživného, keď súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Namietala aj splatnosť zročného výživného ktoré je viazané na plnenia a právoplatnosť rozhodovania. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude zvýšené výživné priznané od 01.09.2012 alebo bude rozhodnutie zrušené a vrátené súdu prvého stupňa. Otec vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil so závermi súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o cestovné náhrady tu zdôraznil, že tieto sa nepovažujú za mzdu a cestovné nie je osobitným príjmom zamestnanca. Je pravdou, že žije v rodinnom dome, dom je však vo vlastníctve jeho manželky, ktorej financie darovali na stavbu jej rodičia z dedičstva po starej mame. Rodičia si vzali úver na zariadenie domácnosti a teda ho aj splácajú, on žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. S matkou maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti, on sa oženil s terajšou manželkou, s ktorou má 2 deti, syna E. a počas súdneho konania sa narodila dcéra X. ( XX.XX.XXXX ). Žiadal aby matka predložila náklady na maloletého, uznáva, že na určenie výživného nie sú žiadane tabuľky a je potrebné posudzovať ho individuálne. Trval na tom, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného od 01.09.2012. Sumu zročného výživného už uhradil. Vzhľadom na zdravotné problémy mladšej dcéry nebude môcť pracovať pre zamestnávateľa v zahraničí a jeho príjem klesne na sumu X.XXX €. Ak takáto situácia bude trvať dlhšie, bude musieť požadovať zníženie výživného. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na návrhy matky pokiaľ ide o zvýšenie výživného, náklady, ktoré matka vyčíslila, pričom takto zvýšené výživné považuje za opodstatnené, vzhľadom na vek, potreby dieťaťa a primerané možnostiach a schopnostiam otca. Ponechal na úvahu súdu, či sú splnené podmienky osobitného zreteľa k tomu, aby bolo výživné určené od 01.09.2012. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že v časti zvýšenia výživného je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti budú účastníci označovaný ako otec, matka, maloleté dieťa a kolízny opatrovník. Súd prvého stupňa správne zvýšil výživné s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, keď možnosti, schopnosti a majetkové pomery odôvodňujú zvýšenie výživného na sumu stanovenú výšku. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Z uvedeného vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa prejaví v zmene vyživovacej povinnosti. Ide o takú zmenu pomerov, ktorá sa prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, pričom nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloletého C. XX.XX.XXXX. Od uvedenej doby sa zvýšili náklady na maloletého jeho rastom, školským vzdelávaním, potrebami na stravovanie, bývanie, školskými a mimoškolskými aktivitami. Súd prvého stupňa túto zmenu správne ustálil, správne však súd prvého stupňa priznal zvýšené výživné od podania návrhu, keď podľa § 77 ods. 1 veta druhá výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí oprávnený súdu preukázať. Mohla by medzi ne patriť objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému, napríklad preto, že nie je matke známa skutočnosť kde otec maloletého žije, z dôvodu zlého zdravotného stavu sa nemohla matka venovať takémuto konaniu. Zákon presne taxatívne nevymedzuje, čo je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ich ustálenie patrí do úvahy súdu. Účelom uvedeného ustanovenia je, aby sa vyživovacia povinnosť, ako prvoradé právo maloletého dieťaťa plnila včas a aby povinný rodič toto právo uplatnil hneď ako toto právo vznikne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa a preto správne rozhodol ak priznal zvýšené výživné od podania návrhu. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na začatie konania. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu. V tejto časti odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletého, ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. V časti zročného výživného odvolací súd považuje odvolanie za dôvodné, pretože v tejto časti sa javí rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva akým výpočtom dospel súd prvého stupňa k sume výživného, ktoré mal za uvedené obdobie otec uhradiť a k sume výživného, ktoré otec za uvedené obdobie uhradil. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby opätovne rozhodol o zročnom výživnom a svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p., aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé aké platby za uvedené obdobie boli poskytnuté a aké platby za uvedené obdobie mal otec poskytnúť. Pokiaľ ide o podmienky splatnosti zročného výživného, nie je dôvodná námietka matky v odvolaní, že bolo určené zaplatiť zročné výživné od právoplatnosti rozhodnutia. Tu dáva odvolací súd do pozornosti § 160 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V danom prípade za uloženie povinnosti je potrebné považovať úhradu zročného výživného. V uvedenej časti odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania ( 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.