Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/358/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714202463 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714202463.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci navrhovateľa: O.. O. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. A. Š. XXB, Z. M., zastúpený Mgr. Martinom Hricom, advokátom, so sídlom Jonatánová 20, Bratislava, proti odporkyni: L.. U. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. A. Š. XXB, Z. M., zastúpená JUDr. Jarmilou Milatovou, advokátkou, so sídlom Metodova 7, Bratislava, o rozvod manželstva na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: N. Y., D.. XX.XX.XXXX V. U. Y., D.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.03.2015 č.k. 12P/98/2014-128, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom sa m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. Y., D.. XX.XX.XXXX sumou 200 € mesačne a na výživu maloletej U. Y., D.. XX.XX.XXXX sumou 200 € mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15 dňa mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 26.03.2015 č.k. 12P/98/2014-128 manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol. Návrh navrhovateľa na zverenie maloletej N. Y. V. U. Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol, na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do starostlivosti odporkyne, určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletej N. sumou 150 € mesačne a na výživu maloletej U. sumou 150 € mesačne odo dňa vykonateľnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh odporkyne zamietol, upravil právo navrhovateľa stretávať sa s deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 24.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok v čase od 31.12 od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 02.07. od 10.00 hod. do 16.07. do 18.00 hod. a od 02.08. od 10.00 hod. do 16.08. do 18.00 hod. Za miesto odovzdania a prevzatia detí určil bydlisko odporkyne. Odporkyni uložil povinnosť maloleté deti na stretnutie s navrhovateľom riadne pripraviť. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O rozvode manželstva účastníkov rozhodol podľa § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1 Zákona o rodine po tom, ako mal v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov dlhodobo neplní spoločenský účel daný mu zákonom, manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, dlhodobo spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, navyše u oboch je pozorovateľná vzájomná nevraživosť. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom a navrhovateľ uplatnil návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvého stupňa svoje dokazovanie zameral na zisťovanie vhodnosti navrhovaného modelu osobnej starostlivosti z pohľadu záujmu maloletých detí. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v ich záujme vzhľadom na nízky vek detí, zaťahovanie detí do vzájomných hádok rodičov, stres detí a ich traumu z rozvodového konania rodičov. Pri rozhodovaní zohľadnil aj veľmi úzky vzťah maloletej N. k matke, odmietanie otca, čo súd zistil šetrením pomerov cestou kolízneho opatrovníka, rovnako prihliadol na skutočnosť, že N. v septembri 2015 začne navštevovať základnú školu, z ktorého dôvodu je dôležité, aby mala zabezpečenú dostatočnú stabilitu výchovného prostredia. Okrem toho, že striedavá osobná starostlivosť podľa názoru súdu nie je v záujme maloletých detí, túto nenariadil aj z dôvodu na strane rodičov, a to ich ťažkej vzájomnej komunikácie, keďže u rodičov prevláda nespracovaný intramatrimoniálny konflikt, v dôsledku ktorého by sa rodičia neboli schopní dohodnúť na základných potrebách maloletých detí, ich vzájomné kontakty by nepochybne sprevádzali hádky, čo by na deti veľmi zle vplývalo. Vzhľadom na vek maloletých detí a deklarované vzťahy rodičov, súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá podľa názoru súdu dokáže deťom vytvoriť riadne podmienky pre ich výchovu a výživu a dokáže sa lepšie postarať o ich materiálne potreby (varenie, pranie, príprava do školy) ako navrhovateľ. Výživné na maloleté deti určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane detí zohľadnil ich odôvodnené potreby, na strane rodičov ich príjmové a majetkové pomery. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, ktoré uplatnila odporkyňa v konaní, tieto akceptoval len čiastočne, akceptoval náklady na škôlku, bývanie, stravu, náklady na hygienu, ošatenie, neakceptoval náklady na lieky, ktoré matka nepreukázala, rovnako neakceptoval v plnom rozsahu jednorazové náklady na bicykel, obliečky, keďže nejde o pravidelné náklady, náklady na voľnočasové aktivity vo výške 60,- eur akceptoval v sume 20,- aur mesačne. Celkovo akceptoval náklady na jedno dieťa v sume 364,- eur na mesiac. Na strane rodičov zohľadnil ich príjmy. Vzhľadom k tomu, že príjem navrhovateľa je vyšší ako príjem odporkyne a vzhľadom na skutočnosť, že sa bude odporkyňa o deti osobne starať, podľa názoru súdu by mal navrhovateľ prispievať na deti vyššou čiastkou ako odporkyňa. Vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi upravil aj spôsob stretávania sa navrhovateľa s deťmi, rozsah styku tak ako ho určil podľa názoru súdu postačuje na to, aby mohol navrhovateľ na deti dostatočne výchovne vplývať. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa. Navrhovateľ svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí jeho návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne, vo výroku o určení výživného na maloleté deti a vo výroku o určení jeho styku s maloletými deťmi. V napadnutých výrokoch žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nesúhlasil, mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím nedostatočne zohľadnil záujem maloletých detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom a záujem na tom, aby sa obaja rodičia mohli podieľať na ich výchove. Trval na tom, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti je v ich záujme, skutočnosť, že ako rodičia majú medzi sebou nezhody nemôže byť dôvodom, aby sa neuplatnil model striedavej osobnej starostlivosti vo dvoch oddelených domácnostiach rodičov, ktoré sa vytvoria po rozvode. Súd prvého stupňa nevykonal posúdenie, v čom spočívajú tieto nezhody, nevykonal posúdenie ako súd mohol aktívne prispieť k tomu, aby sa nezhody podarilo odstrániť. Na súde prvého stupňa sa vykonávalo šetrenie v domácnosti, kde medzi rodičmi boli prítomné nezhody, prešetrovanie pomerov sa však nevykonávalo v domácnosti, kam sa odporkyňa plánuje presťahovať po rozvode, čo považoval za zásadný nedostatok celého konania. Súd taktiež neskúmal príčinu nezhôd medzi nimi, tiež to, či nezhody budú pretrvávať aj po rozvode manželstva. Podľa jeho názoru nezhody po rozvode nebudú pretrvávať, keďže každý si bude viesť vlastnú domácnosť. Rovnako súdna úprava výživného napomôže tomu, aby s odporkyňou nemal nezhody v otázkach finančného prispievania na potreby detí. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť nepristupoval ku svojej úlohe aktivite, zameral sa len na konštatovanie nevyhovujúceho stavu, pričom nevykonal žiadne opatrenia vo vzťahu k ochrane záujmov maloletých detí. Ak mal preukázané, že medzi ním a odporkyňou sú komunikačné problémy, nebol dôvod na to, aby sa uspokojil len s konštatovaním správy z úradu práce. Pokiaľ súd prvého stupňa videl dôvod pre nevyhovenie jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť nízky vek maloletých uviedol, že zákon má úprava striedavej osobnej starostlivosti neobsahuje presné vekové limity, podľa jeho názoru deti sú vo veku, kedy nie sú na matku biologicky odkázané. Taktiež záver súdu prvého stupňa, že nie je schopný sa o deti samostatne postarať aj cez týždeň sa neopiera o výsledky vykonaného dokazovania. Záver súdu, že deti by úpravu striedavej osobnej starostlivosti nepochopili, považovali ju za nespravodlivú, považoval za arbitrárny záver, ktorý sa taktiež neopiera o výsledky vykonaného dokazovania. Súd vychádzal len z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, zo šetrenia pomerov v domácnosti, kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou N. len v prítomnosti matky, deti boli matkou ovplyvnené. Namietal taktiež tú skutočnosť, že správa kolízneho opatrovníka zo dňa 15.12.2014 mu nebola pred pojednávaním zo dňa 24.03.2015 predložená, aby si ju mohol preštudovať v rámci prípravy na pojednávanie, dodnes mu nebola doručená, nemal možnosť sa k tejto správe vyjadriť, pritom súd správu kolízneho opatrovníka považoval za podstatný dôkaz pre rozhodnutie vo veci. Takýmto postupom súdu mu podľa jeho názoru bola odňatá možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie o výživnom takisto považoval za nesprávne z dôvodu, že zotrváva na svojom návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o súdom určený styk, tento podľa jeho názoru nezohľadňuje záujmy detí, limituje ho do role víkendového a sviatočného rodiča, takéto rozhodnutie neumožní deťom pre ich ďalší rodinný život osvojiť si zdravé modely rodinného správania a chápať úlohu otca v rodine správne. Odporkyňa svojim odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom, v napadnutej časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na každé dieťa určiť sumou 300 € mesačne. S určenou výškou výživného súdom prvého stupňa nesúhlasila, uviedla, že mesačné náklady na jedno dieťa vyčíslila v sume 455 €, pričom náklady riadne zdokladovala. Súd sa s predloženými dokladmi však nezaoberal, akceptoval jednotlivé náklady podľa vlastnej úvahy, a to vo výške 364 € mesačne na jedno dieťa. Zároveň uviedla, že vzhľadom na príjem navrhovateľa, ktorý je vyšší, by mal prispievať na výživu detí vyššou čiastkou ako ona. I napriek tomuto konštatovaniu súd prvého stupňa určil výživné vo výške 150 € mesačne na jedno dieťa. Z výšky určeného výživného je zrejmé, že súd prvého stupňa nielenže nerozdelil výdavky na deti solidárne medzi oboch rodičov, ale vôbec nezohľadnil ani rozdielnosť príjmov navrhovateľa a jej, ani jej osobnú starostlivosť o maloleté deti. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v matkou napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny potvrdiť, súdom prvého stupňa určené výživné vo výške 150 € mesačne na každé dieťa považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám detí. Kolízny opatrovník rovnako vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v otcom napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť, poukázal na to, že obaja rodičia nevytvárali zdravý model rodiny, deti od malička vťahovali do svojich problémov, hádok, rodinu osobne navštívili, prítomní pri celom pohovore boli obaja rodičia, osobne počuli vyjadrenie maloletej N., rodičia prezentovali vzájomnú nekomunikáciu, nesúlad v rodine, počas návštevy sa viackrát hádali, boli upozornení na nevhodnosť správania. Podľa ich názoru striedavá osobná starostlivosť plní záujmy maloletých detí vtedy, keď obaja rodičia bezproblémovo komunikujú a odovzdávajú si potrebné informácie o deťoch. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a odvolanie odporkyne je čiastočne dôvodné. Tým, že predmetom odvolacieho konania je časť konania rozvod manželstva týkajúca sa výlučne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, odvolací súd v označení účastníkov bude používať označenie: matka, otec, maloleté deti. Pokiaľ ide o otcom napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a naň nadväzujúci výrok o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky treba uviesť, že ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine upravuje možnosť zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom ako hmotnoprávne podmienky na takýto model osobnej starostlivosti predpokladá spôsobilosť oboch rodičov vychovávať deti, záujem oboch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, záujem maloletých detí, lepšie zaistenie potrieb maloletých detí. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodujúc o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, zistil skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, vykonal náležité dokazovanie a dospel k správnemu právnemu záveru, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s dôvodmi, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie a ktoré uviedol v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania, vychádzajúc z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa rovnako posudzoval, aký model osobnej starostlivosti by bol pre maloleté deti najvhodnejší a dospel k úvahe zhodnej s úvahou súdu prvého stupňa, t.j., že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky za podmienok v čase rozhodovania súdu prvého stupňa je pre deti najprijateľnejší. Pri rozhodovaní ako súd prvého stupňa tak aj odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že rodičia ešte žili v spoločnej domácnosti, vzťahy medzi nimi boli napäté až nepriateľské, starostlivosť o maloleté deti v prevažnej časti zabezpečovala matka, ide o deti útleho veku citovo naviazané na osobu matky, ktoré skutočností boli relevantné pri posudzovaní modelu osobnej starostlivosti, pričom treba zdôrazniť, že prioritným hľadiskom pri posudzovaní modelu osobnej starostlivosti bol v prvom rade záujem maloletých detí. Pokiaľ ide o odvolanie otca, odvolací súd sa stotožnil s tvrdením otca, že stav, kedy sa v rodine starajú o deti obaja rodičia je prirodzený a najlepšie umožňuje všestranný rozvoj dieťaťa ako zdravej osobnosti. Takýto stav je ideálny, pokiaľ rodičia spolu žijú. Po rozvode manželstva nutne aj na strane detí dochádza k zásadným zmenám v starostlivosti o ne, je preto v prvom rade na zodpovednosti rodičov, aby deťom vytvorili čo najlepšie podmienky tak, aby deti v ich útlom veku čo najmenej pociťovali stratu úplnej rodiny a vytvorili deťom podmienky na prispôsobenie sa novej situácii. Z uvedeného dôvodu je potrebné zo strany rodičov vzájomná slušná komunikácia, ústretovosť, tolerantnosť, potreba nadradiť záujmy maloletých detí nad svoje záujmy, čo v danej veci zo strany oboch rodičov absentuje. Za tohto stavu aj odvolací súd konštatuje, že striedavá osobná starostlivosť by nebola v záujme maloletých detí a na právnom posúdení veci by nič nezmenilo ani otcom navrhované skúmanie príčin týchto nehôd a zisťovanie, či budú pretrvávať aj po rozvode manželstva. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou otca, že súd nepristupoval ku svojej úlohe v danom konaní aktívne, keď sa uspokojil len so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 23.03.2015 o psychologickom poradenstve. K námietke otca o nedoručení správy kolízneho opatrovníka z 15.12.2014, ktorú súd považoval za podstatný dôkaz pre rozhodnutie, čo otec považoval za odňatie možnosti konať pred súdom treba uviesť, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti rodičov na požiadanie súdu za prítomnosti oboch rodičov, t.j. aj otca, správa o šetrení pomerov sa nachádza v spise, na pojednávaní dňa 13.01.2015 bola predmetná správa o šetrení pomerov oboznámená jej prečítaním, čo je zrejmé zo zápisnice z pojednávania. Aj uvedenú námietku otca preto odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Za vecne správny považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, nakoľko určený rozsah styku dostatočným spôsobom zabezpečuje právo detí na oboch rodičov ako aj právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že situácia v rodine účastníkov po tom, ako sa matka s deťmi presťahuje do rodinného domu, ktorý v čase rozhodovania súdu prvého stupňa rekonštruovala sa zmení, čo znamená v prípade podstatnej zmeny pomerov možnosť zmeny rozhodnutia v jednotlivých zložkách výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v otcom napadnutých výrokoch (výroku o zamietnutí návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, výroku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky a výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou výživného určenou súdom prvého stupňa, keď táto dostatočným spôsobom nezohľadňuje kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, najmä výšku nákladov na maloleté deti, v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý odôvodnené potreby detí vzhľadom na ich fyzický vek, zdravotný stav, aktivity ustálil vo výške 364,- eur mesačne na každé dieťa. Rovnako sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na príjem otca, ktorý je vyšší ako príjem matky a skutočnosť, že matka sa bude o deti osobne starať, by mal otec prispievať na výživu detí vyššou čiastkou. Napriek uvedenému konštatovaniu súdu prvého stupňa má odvolací súd za to, že určená výška výživného, a to 150 € mesačne na každé dieťa pri príjme otca vo výške 1.268,87 € a príjme matky vo výške 726 € mesačne vyslovenému názoru nezodpovedá. Z uvedeného dôvodu odvolací súd určil výživné na maloleté deti zo strany otca vo výške 200 € mesačne na každé dieťa, a to od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva účastníkov. Takto určené výživné podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje všetky zákonné kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti a je dostatočné na krytie potrieb, ktoré matka v konaní preukázala. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom podľa § 220 O.s.p. zmenil. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné na každé dieťa vo výške 300 € mesačne, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý návrh matky nad sumu priznaného výživného zamietol ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 144 veta prvá O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.