Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/449/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714203221 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714203221.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K.: T., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, deti rodičov: matky A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 8, XXX XX Z., zastúpenej Mgr. Miroslavou Benedikovou, s.r.o., so sídlom Ľ. Fullu 32, 841 05 Bratislava, a otca W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. dolina 7, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Evou Vodovou, advokátkou, so sídlom Wilsonova 4, 811 07 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/130/2014-239 zo dňa 04.06.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti K.: T., nar.XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obom rodičom priznal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého T. sumou XXX Eur mesačne a na výživu maloletej P. sumou XXX Eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 07.04.2014. Zročné výživné za obdobie od 07.04.2014 do 31.05.2015 na maloletého T. v sume XXXX Eur a na maloletú P. vo výške XXXX,XX Eur povolil otcovi splácať v XX Eur mesačných splátkach na každé z maloletých detí pod následkom straty výhody splátok k rukám matky od 01.07.2015. O styku otca s maloletými deťmi schválil rodičovskú dohodu a vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, Zákona o rodine a skutkovo tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, keďže maloleté deti sa narodili z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. V otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd svojim rozhodnutím zosúladil právny stav so stavom faktickým, keď sa maloleté deti od ukončenia spolužitia rodičov nachádzajú v osobnej starostlivosti matky s participáciou otca na ich osobnej starostlivosti. Otázka zverenia maloletých detí napokon medzi rodičmi sporná nebola, rovnako ako otázka zastupovania a správy majetku maloletých detí. O styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, ktorá svojim rozsahom zodpovedá sledovanému záujmu maloletých detí na udržiavaní a rozvíjaní si vzťahových väzieb so svojim otcom. Výživné určil v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 3, § 65, § 75 ods.1, Zák. o rodine, s poukazom na zistené odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj zárobkové a majetkové pomery rodičov, pri vyjadrení zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na strane maloletých detí zohľadnil ich fyzický vek, náklady na zabezpečenie ich základných a bežných potrieb a náklady spojené so školskou dochádzkou, záujmovými aktivitami a zdravotným stavom. Na strane rodičov zohľadnil ich príjmy a majetkové pomery, rovnako vyčíslené náklady na úhradu ich výdavkov. Pri určovaní výšky výživného na maloleté deti súd prvej inštancie zohľadnil osobnú starostlivosť o maloleté deti zo strany matky ako aj to, že otec sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva, poskytuje maloletým deťom vecné plnenia a trávi s nimi časť školských prázdnin. Výživné určil od podania návrhu matky, s tým, že otcovi započítal sumy, ktoré na výživu maloletých detí od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom zaplatil. Zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo vyčíslil, toto mu povolil splácať v zmysle § 160 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o určení výšky výživného na maloleté deti a proti výrokom o zročnom výživnom podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletých detí. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmeniť a výživné na maloletého T. určiť vo výške XXX Eur mesačne a na maloletú P. vo výške XX Eur mesačne a zodpovedajúco tejto výške výživného zmeniť aj výroky o zročnom výživnom na maloleté deti. Tvrdil, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal z nesprávne ustáleného jeho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý chybne vyčíslil na sumu X.XXX Eur, keď z jeho mzdových listov vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje čiastku XXXX,XX Eur. Uviedol, že súd prvej inštancie nebral do úvahy dlhodobú výšku jeho príjmu, keď vo výpočte nezohľadnil obdobie roku 2014, ale spriemeroval mzdu iba za prvé 3 mesiace roku 2015, keď za mesiac január 2015 mu boli vyplatené nenárokovateľné prémie vo výške XXX Eur brutto. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že dlhodobo uhrádza mesačné splátky hypotekárneho úveru vo výške XXX,XX Eur, ktorým bola financovaná kúpa bytu v D. doline v Z., ktorý nadobudli s matkou do podielového spoluvlastníctva. Mal za to, že tento jeho mesačný výdavok je treba považovať za nevyhnutný a primeraný. Uviedol, že pri jeho reálnom príjme a jeho výdavkoch nie je možné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie o bežnom a zročnom výživnom za správne, keďže z pohľadu jeho hospodárskej situácie je nerealizovateľné bez ďalšieho jeho zadlženia sa. 4. Matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny, a ako taký ho v napadnutých výrokoch žiadala potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie správne spriemeroval príjem otca v roku 2014 a v roku 2015, preto neobstojí námietka otca o nesprávnom matematickom spriemerovaní jeho priemerného mesačného príjmu. Súd prvej inštancie správne do jeho priemerného mesačného príjmu zahrnul aj prémie, ktoré sú k mzde otca vyplácané jeho zamestnávateľom, pretože tvoria zložku jeho príjmu, ktorá mu v roku 2015, oproti skoršiemu obdobiu roku 2014 bola vyplatená už viac ako v dvojnásobnej výške. Namietala argumentáciu otca o nezohľadnení jeho reálnych nákladov s odkazom na mesačnú výšku hypotekárnej splátky XXX,XX Eur, keďže vyživovacia povinnosť povinného rodiča má prednosť pred jeho ostatnými nákladmi, ktoré navyše otcovi odpadnú, keďže byt je predmetom predaja. Zdôraznila, že ak otec spochybňuje jej náklady na bývanie, je treba poukázať na skutočnosť, že práve v dôsledku jeho agresívneho správania sa voči nej a v prítomnosti maloletých detí, bola nútená sa zo spoločného bytu odsťahovať. Súhlasila so správne stanovenými mesačnými nákladmi na maloleté deti, ktoré súd prvej inštancie ustálil v sume XXX Eur mesačne na každé z detí a poukázala na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol určiť výšku výživného na každé dieťa jednotlivo v sume XXX Eur mesačne. Poukázala na neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie, ktorým bola určená povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere v rovnakých sumách, ako sa otec domáha vo svojom odvolaní. Mala za to, že aj keď budú maloleté deti v starostlivosti otca v rámci vymedzeného styku, je zrejmé, že ona si bude plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom aj osobnou starostlivosťou v širšom rozsahu ako otec. 5. Kolízny opatrovník žiadal v záujme maloletých detí rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť. Určenú výšku výživného na maloleté deti považoval za opodstatnenú, zodpovedajúcu veku a potrebám maloletých detí, ako aj v konaní zisteným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. 6. Otec sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky pridržiaval svojich, v odvolaní uvádzaných tvrdení, rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny zastávajúc názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdenia matky uvádzané v jej vyjadrení k odvolaniu považoval za účelové, neschopné vyvrátiť pravdivosť jeho tvrdení. 7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods.3, C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 36 C.m.p. ), z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní podaného návrhu matky, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods.1, C.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p. ). Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného, okolnosti namietané otcom vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, súvisiacich so zisťovaním rozhodujúcich skutočností, právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanom úvahou súdu prvého stupňa. Tým, že sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, vyslovenými v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v konaní správne vychádzal z právnej úpravy uvedenej ust.§ 62 a § 65 ods. 1, Zákona o rodine a jeho postupu nie je možné nič vyčítať. Pre postup a najmä pre rozhodnutie v zmysle uvedenej právnej úpravy mal súd prvého stupňa dostatok skutkových podkladov, nakoľko v konaní mal preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, pričom výživné, ktoré otec platil na základe neodkladného opatrenia bolo len určitým provizórium na zabezpečenie najzákladnejších potrieb maloletých detí v nevyhnutnej miere. Výživné, ktoré otec vo svojom odvolaní navrhuje, nie je v danom prípade možné považovať za výživné v záujme maloletých detí a rovnako by ho nebolo možné vyhodnotiť ako plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie výšku výživného správne posúdil, keď určil povinnosť otca podieľať sa na výžive maloletých detí vo výške na T. XXX Eur a na P. vo výške XXX Eur mesačne tak, aby určené výživné pokrývalo pomernú časť v konaní preukázaných bežných, tak aj iných priebežne vznikajúcich odôvodnených potrieb maloletých detí. Okrem bežných potrieb ako je bývanie, strava, oblečenie, hygiena, išlo najmä o náklady v súvislosti so školskou a mimoškolskou aktivitou maloletých detí a v súvislosti s ich zdravotným stavom. Tieto súd prvej inštancie správne ustálil priemerne vo výške XXX Eur na každé z detí, ktorých výšku ani jeden z rodičov v konečnom dôsledku v jednotlivých ich položkách nerozporoval. S námietkou otca, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy jeho priemerný mesačný príjem za celé posudzované obdobie, ale spriemeroval ho osobitne za rok 2014 a rok 2015 odvolací súd udáva, že za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok (v danom prípade aj spolu s vyplatenými odmenami, ktoré sú súčasťou príjmu), ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Z predložených mzdových listov otca je zrejmé , že v roku 2014 za obdobie od apríla do decembra dosiahol celkový príjem XXXX,XX Eur netto, v roku 2015 za obdobie od januára do marca X.XXX,XX Eur, pokiaľ by aj súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca za posledných 12 mesiacov vo výške XXXX Eur netto mesačne, odvolací súd uzatvára, že príjem otca, jeho možnosti a schopnosti zodpovedajú určeným výškam výživného na maloleté deti, ako aj kritériám rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. V zmysle uvedených kritérií v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže pre potreby určenia zročného výživného na maloleté deti na strane otca správne započítal jednotlivé platby, zaplatené z jeho strany v spornom období, ktoré rovnako správne vymedzil odo dňa podania návrhu do rozhodnutia. Pokiaľ otec namieta nezohľadnenie jeho reálnych výdavkov najmä mesačné splátky hypotekárneho úveru, odvolací súd udáva, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, ktorí súd povinný svoje deti uživiť aj na úkor svojich vlastných potrieb. Tým, že rodičia maloletých detí ukončili spolužitie a matka za daných, v konaní zistených skutočností si bola nútená s maloletými deťmi nájsť nové bytové podmienky, čím došlo u každého z rodičov k zvýšeniu nákladov na bývanie, nemôže znamenať ohrozenie výživy a potrieb maloletých detí a neprimerané zníženie ich životnej úrovne. V danom prípade je v záujme maloletých detí, aby výživným, ktoré pokryje iba časť ich nevyhnutných výdavkov boli zabezpečené základné odôvodnené potreby maloletých detí, pričom nie je možné stotožniť sa stvrdením otca o ohrození jeho existenčných potrieb. 10. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods.1 C.s.p. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 49 ods. 1 C.mp. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).