Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/192/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210740 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714210740.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., Dlhá 95C, Žilina, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti žalovanému: X. A., Š. XXXX, Q. P., o zaplatenie 432,06 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/150/2015-31, zo dňa 5.2.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 35,86 eura, z toho 28,27 eura titulom trov právneho zastúpenia a 7,59 eura titulom iných trov konania, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 280,30 eura s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 280,30 eura od 28.3.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.12.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 432,06 eura s prísl. na tom základe, že so žalovaným 27.12.2012 uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXX a poskytol mu pôžičku 250 eur za odplatu 30,30 eura. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôžičku do 15 dní odo dňa jej poskytnutia v sume 280,30 eura. Žalovaný však pôžičku ani v predĺženej lehote nezaplatil. Žalovanú sumu žalobca špecifikoval tak, že istina predstavuje 250 eur, odplata za poskytnutie pôžičky 30,30 eura, zmluvná pokuta 52,05 eura a provízia 99,71 eura. Súd prvej inštancie v danom prípade zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe uzatvorenia zmluvy, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko tu na strane poskytovateľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť ako dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma. Zmluva je uzavretá na vopred predpísanom, typizovanom tlačive dodávateľa, ktorého obsah, vrátane tzv. “dohodnutých“ zmluvných podmienok nemá spotrebiteľ nijakú možnosť meniť. V odôvodnení poukázal na § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Považoval za potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. 3. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za zrejmé, že žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že pôžičku nevrátil v lehote jej splatnosti a konštatoval, že nezaplatená istina predstavovala ku dňu splatnosti 250 eur a 30,30 eura ako odmenu za poskytnutie krátkodobej pôžičky; túto časť žalovaného nároku považoval za dôvodnú. Za nedôvodnú považoval tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností. Mal za to, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. S ohľadom na uvedené vyvodil záver, že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. 7 zmluvných podmienok je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v zmluvných právach a povinnostiach, oslabuje postavenie dlžníka v prospech veriteľa; neprijateľnosť zmluvnej podmienky robí dojednanie o zmluvnej pokute neplatným. Za nedôvodnú časť žalobného návrhu súd prvej inštancie považoval nárok na zaplatenie provízie 99,71 eura v zmysle čl. 8 zmluvných podmienok; tento záver založil na argumentácii, že žalovaný sa zmluvou zaviazal vrátiť sumu 250 eur a odplatu za poskytnutie pôžičky 30,30 eura v lehote jej splatnosti. V čl. 8 zmluvných podmienok sa uvádza, že v prípade vymáhania dlhu tretím subjektom má veriteľ právo na províziu. Takéto dojednanie považoval súd prvej inštancie za neprimerané a spôsobujúce významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a preto mal dojednanie o ňom za neplatné podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Taktiež sa plne stotožnil s argumentáciou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.5.2011 (17 U 192/10), ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania podľa § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný porušil zmluvné podmienky a dostal sa omeškania so splatnosťou dlhu počnúc dňom splatnosti úveru 28.3.2013. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že úspech žalobcu bol v konaní iba čiastočný. 4. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 7,59 eura a z trov právneho zastúpenia 28,27 eura. Napadnutý výrok o trovách konania považoval za nesprávny a ozrejmil, že základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je miera úspechu. Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, prizná sa mu tiež celá náhrada trov konania. Ak mal úspech len čiastočný, náhrada nákladov sa rozdelí pomerne. Ak je úspech alebo neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna strana nemá právo na náhradu nákladov konania. Na základe uvedeného dôvodil, že platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak je žaloba v plnom rozsahu zamietnutá. Pre pomerné rozdelenie trov je rozhodujúci pomer úspechu obidvoch strán vo veci a od úspechu jednej strany treba odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany) a vo výške rozdielu má potom táto strana právo, aby mu druhá nahradila náklady, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní a bránení práva. Poukázal na to, že bol úspešný v časti zaplatenia istiny 280,30 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 280,30 eura od 28.3.2013 do zaplatenia; jeho neúspech v konaní pred súdom prvej inštancie (analogicky úspech žalovaného) predstavuje zamietnutie návrhu v časti zaplatenia 151,76 eura spolu s uplatneným úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 151,76 eura od 28.3.2013 do zaplatenia. Zdôraznil, že mal prevažujúci úspech v spore, keďže jeho úspech v percentuálnom vyjadrení predstavuje 64,88 % a neúspech 35,12 %, ergo jeho čistý úspech po odpočítaní úspechu žalovaného predstavuje 29,76 %. Voči žalovanému si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 25,50 eura a náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby 95 eur. Po zohľadnení jeho čistého úspechu v konaní mal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania 7,59 eura (predstavujúcich 29,76 % zaplateného súdneho poplatku 25,50 eura) a z trov právneho zastúpenia 28,27 eura (predstavujúcich 29,76 % z celkových trov právneho zastúpenia 95 eur). 5. O odvolaní žalobcu proti napadnutej časti rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 255 <.ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 9. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom bolo poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; tieto sa mali uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/2004). Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisela od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa miery úspechu mohol súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak, že priznal náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), alebo náhradu trov konania pomerne rozdelil, prípadne vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.). 10. V predmetnej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 432,06 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 432,06 eura od 28.3.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 280,30 eura s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 280,30 eura od 28.3.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Pri úspechu žalobcu voči žalovanému v časti o zaplatenie 280,30 eura s prísl. a neúspechu v časti o zaplatenie 151,76 eura s prísl. predstavuje pomer jeho úspechu a neúspechu 64,88 % k 35,12 %. Nakoľko pomer úspechu úspešnejšieho žalobcu vo veci samej zníženého o pomer jeho neúspechu bolo možné vyjadriť v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania pomerným rozdelením náhrady trov konania, bolo potrebné, aby súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. pomer náhrady trov konania rozdelil a žalobcovi priznal ako úspešnejšej strane v konaní náhradu trov konania vo výške 64,88 % zníženú o pomer jeho neúspechu 35,12 %, t.j. 29,76 %. Žalobca v podanom odvolaní dôvodne namietal, že pre jeho prevažujúci čistý úspech v spore pri uplatňovanej náhrade trov konania za zaplatený súdny poplatok 25,50 eura a za trovy právneho zastúpenia 95 eur vyčíslených v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby po 31,54 eura - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie na súd, uplatnených podľa § 10 ods. 1 vyhl. a režijný paušál 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 79,16 eura, s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 15,83 eura; má s prihliadnutím na jeho čistý úspech v konaní proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania 7,59 eura a z trov právneho zastúpenia 28,27 eura. 11. Na uvedenom základe zohľadniac vzájomnú súvzťažnosť § 470 ods. 1 C.s.p a § 470 ods. 2 C.s.p, pri ktorej nová procesnoprávna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, ktorá ale rešpektuje procesný účinok úkonov strán, ktoré zostali zachované aj po 30.6.2016, odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 35,86 eura pozostávajúcich z iných trov konania 7,59 eura a z trov právneho zastúpenia 28,27 eura. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).