Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200363 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1715200363.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci starostlivosti súdu o vyšetrovanú: H. K. W. Á. U. V. C. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom Svätý Jur, zastúpená procesným opatrovníkom: K. Q., narodená XX.XX.XXXX D. A. XXX, o návrhu navrhovateľky: O. J. E. Ň. V. C. Á. , narodená XX.XX.XXXX, D. A. XXX, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyšetrovanú, na odvolanie vyšetrovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 04. marca 2016, č.k. 28Ps 1/2015-53, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 04. marca 2016, č.k. 28Ps 1/2015-53, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 04.03.2016, č.k. 28Ps 1/2015-53, rozhodol tak, že obmedzuje vyšetrovanú H. K., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom I. S., v spôsobilosti na právne úkony - rozhodovať o svojej liečbe a poskytovanie odbornej zdravotnej starostlivosti a súčasne ustanovil H. K., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. S., opatrovníčku: O. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, ktorá bude obmedzenú zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Súd nepriznal štátu náhradu trov znaleckého dokazovania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 22.01.2015 žiadala navrhovateľka, aby súd obmedzil spôsobilosti na právne úkony - lekárske účely vyšetrovanú H. K., narodenú XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že vyšetrovaná je toho času bez domova, potuluje sa po Meste Modra, kde býva s bezdomovcami; je závislá na alkohole, čo bolo aj príčinou odobratia jej maloletých detí. Doteraz absolvovala viac protialkoholických liečení, ktoré nesplnili účel. Toho času je už v stave, že si sama nedokáže nič urobiť a je agresívna. Navrhovateľka je matkou vyšetrovanej a žiada, aby jej bola ustanovená do budúcna za opatrovníčku ona. Je to posledná šanca pre záchranu jej mladého života a zaradenia sa do bežného života. 3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok na základe pokynu súdu prvej inštancie a v závere znaleckého posudku konštatovala, že vyšetrovaná v dôsledku dlhodobého zneužívania alkoholu trpí syndrómom závislosti od alkoholu a benzodiazepínov a depraváciou osobnosti podmienenou abusom od alkoholu. Syndróm závislosti od alkoholu je duševné ochorenie, ktoré si vyžaduje prísnu abstinenciu od alkoholu a dodržiavanie liečebného režimu. Vyšetrovaná je k abusu ethylu nekritická, zneužívanie alkoholu bagatelizuje a racionalizuje. K protialkoholickej liečbe má negativistický postoj, v dôsledku čoho predčasne proti rade lekára ukončuje liečbu, resp. ju odmieta. Ochorenie sa prejavuje dlhodobým zneužívaním alkoholu, neschopnosťou viesť adekvátny plnohodnotný život, neschopnosťou systematického pracovného zaradenia, stýkaním sa s nevhodnou partiou, neschopnosťou poskytovať svojim deťom adekvátnu starostlivosť a výchovu. K zásadným prejavom ochorenia patrí pravidelné zneužívanie alkoholu, neschopnosť totálnej abstinencie, nekritický postoj k zneužívaniu alkoholu, racionalizácia a bagatelizácia pitia. Súdna znalkyňa navrhla vyšetrovanej obmedziť spôsobilosť v oblasti liečby a poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti. Doručenie rozhodnutia a vypočutie vyšetrovanej na súde je možné, avšak znalkyňa upozornila, že menovaná má k liečbe negativistický postoj, čo však koreluje so syndrómom závislosti od alkoholu. V prípade absolvovania kompletného protialkoholického liečenia a celoživotnej abstinencie od alkoholu možno očakávať zlepšenie v oblasti sociálneho fungovania menovanej. Avšak prognóza vzhľadom k negativistickému prístupu k liečbe je i tak dubiózna. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vyšetrovaná na pojednávaní uviedla, že vie, že pojednávanie je o tom, aby sama nemohla odísť z liečenia. Doposiaľ má za sebou tri kompletné liečby a odišla z liečenia viac krát (z detoxu). V súčasnosti je od 12.02.2016 hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku, kde sa podrobuje odvykacej liečbe. Na túto liečbu sa sama prihlásila a na pojednávanie bola riadne uvoľnená. Vyšetrovaná je proti tomu, aby jej bola matka - navrhovateľka ustanovená za opatrovníčku, a preto žiada súd, aby jej ustanovil opatrovníka jej kamaráta - S. K., nevie na akej adrese býva, ale pozná sa s ním desať rokov a veľmi jej pomáha. Inú blízku osobu nemá. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Svoje rozhodnutie oprel o závery znaleckého posudku a taktiež o výsluch vyšetrovanej, ktorá uviedla, že s návrhom súhlasí, potvrdila svoj problém s alkoholom, nesúhlasí však s navrhovanou opatrovníčkou - matkou, s ktorou má vážne narušené vzťahy. Súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti vyšetrovanej o ustanovenie za opatrovníka priateľa vyšetrovanej z dôvodu, že vyšetrovaná je v blízkom kontakte s navrhovaným opatrovníkom už desať rokov, za toto obdobie aj napriek problémom, ktoré vyšetrovaná má, tento nevykonal žiadne opatrenia v prospech vyšetrovanej, teda ani do budúcna nie je predpoklad, že by výkon funkcie opatrovníka vykonával v rozsahu, ktorý bude v prospech vyšetrovanej. Vyšetrovaná svojim doterajším postojom k liečbe, ktorú opakovane prerušovala a ukončovala podpisom reverzu, ohrozuje seba a svojich blízkych. S poukazom na vek vyšetrovanej (37 rokov), dve maloleté deti, o ktoré sa v súčasnosti nedokáže postarať a doterajší postoj k jej liečbe, skutočnosť, že nemá vlastné bývanie, je v podstate bezdomovkyňa, jediný spôsob na záchranu vyšetrovanej je sústavná liečba, bez prerušovaní, bez predčasných ukončovaní, čo ona sama v súčasnosti nie je schopná realizovať. Bude na opatrovníčke, aby dôsledným, citlivým, chápavým a rozhodným spôsobom vykonávala funkciu opatrovníčky svojej dcére a takto jej bola nápomocná v liečebnom procese. Všetky doterajšie pokusy zo strany vyšetrovanej boli neúspešné, a preto súd prvej inštancie pristúpil k riešeniu, ktoré odporučil aj súdny znalec. Opatrovníčka v rámci konania uviedla, že návrh je podaný dôvodne, vyšetrovaná už dlhé roky v nadmernej miere požíva alkohol, čím si sama ubližuje, nedokázala sa postarať o svoje dve maloleté deti, liečenie predčasne ukončila viac krát. 6. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok ustanovením § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 189a, § 192 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie). 7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie vyšetrovaná, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bola obmedzovaná na právne úkony. Sama sa dobrovoľne podrobuje liečbe na psychiatrii v Pezinku a je abstinujúca alkoholička. Je si vedomá toho, že v minulosti sa spustila a riešila svoju ťažkú životnú situáciu pitím alkoholu. S týmto sa však snaží nadobro skončiť, pričom si našla priateľa, ktorý je jej oporou a on je sám abstinent. Preto žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a prinavrátil jej spôsobilosť na právne úkony; taktiež žiada, aby sa mohla zastupovať sama a bola jej súdom zrušená opatrovníčka, nakoľko je v takom zdravotnom stave, že sa vie zastupovať bezproblémovo aj sama. Odvolateľka uviedla, že má dve krásne deti, pre ktoré má jej život zmysel. Cíti morálnu povinnosť prestať s alkoholom kvôli sebe aj kvôli nim. Je momentálne v liečbe v nemocnici a po ukončení hospitalizácie bude pokračovať v liečbe ambulantne. 8. K tomuto odvolaniu sa vyjadrila opatrovníčka (matka) vyšetrovanej a uviedla, že zotrváva na rozsudku súdu prvej inštancie vydanom dňa 04.03.2016 v plnom znení. Poukázala na to, že vyšetrovaná je dlhodobo závislá alkoholička a nemá trvalý pobyt, žije na ulici s neprispôsobivými obyvateľmi. Robí hanbu deťom, ktoré jej boli odobraté pre zanedbanie starostlivosti. Dcéry I. a I. sú ešte aj teraz svedkami toho, že leží opitá na zemi. Situácia sa nezmenila a nie je možné, aby takýto stav pretrvával aj naďalej. Tento spôsob života ohrozuje jej už aj tak podlomené zdravie a v dôsledku toho bol podaný aj tento návrh, pričom s týmto návrhom sa stotožnila aj súdna znalkyňa z odboru lekárstva. Skutočnosť, že vyšetrovaná bola v čase súdneho pojednávania hospitalizovaná v Pinelovej nemocnici, bolo z jej strany účelové, nakoľko sa chcela vyhnúť súdnemu pojednávaniu. Svoju hospitalizáciu ona sama ukončila, nemohli tomu ešte zabrániť. Absolvovala mesačnú hospitalizáciu na psychiatrii, ale nie odvykaciu kúru. Pre jej záchranu bolo potrebné dlhodobé liečenie. Skutočnosť, že mesiac abstinovala, nie je ešte abstinujúci alkoholik. Je logické, že ten mesiac nepožívala alkohol. Opatrovníčka má za to, že vyšetrovanej nepomôže ani ambulantné liečenie. Súčasne uviedla, že priateľ, ktorého chcela za opatrovníka, pán S. K., je schizofrenik, ženatý, ktorý sám potrebuje pomoc, a preto by nespĺňal požiadavky na tieto účely. Na základe uvedeného žiada o potvrdenie rozsudku, aby mohla zariadiť ústavnú dlhodobú liečbu vyšetrovanej, a tak sa pokúsiť o jej zaradenie do plnohodnotného života. 9. Vyšetrovaná sa vyjadrila k vyjadreniu opatrovníčky a uviedla, že nie je žiadnou opatrovníčkou K. Q. zastúpená, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Za prvou výpoveďou si stojí. Čo sa týka jej matky, má za to, že jej ide len o jej peniaze. Za svojou výpoveďou si trvá a momentálne je práceneschopná. 10. Odvolací súd preskúmal vec, keď pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 395, § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie vyšetrovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. novembra 2016 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola vyšetrovaná a opatrovníčka upovedomená zákonným spôsobom. 11. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 12. Podľa § 239 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu) ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. 13. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu. 14. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby. 15. Podľa § 240 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní. 16. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. 17. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. 18. Podľa § 242 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí. 19. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. 20. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 21. Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy. 22. Podľa § 244 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. 23. Podľa § 245 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotnícke zariadenie"), ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu. 24. Podľa § 246 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára. 25. Podľa § 247 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví. 26. Podľa § 247 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať. 27. Podľa § 248 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. 28. Podľa § 248 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 29. Podľa § 249 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší. 30. Podľa § 249 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd rozsudok zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody. 31. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín. 32. Podľa § 250 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku uloženie cudzieho súdneho rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony zabezpečí súd, ktorý rozhodol o uznaní tohto cudzieho súdneho rozhodnutia. Ak cudzie súdne rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony nevyžaduje uznanie osobitným rozhodnutím, zabezpečí uloženie tohto cudzieho súdneho rozhodnutia súd na podnet opatrovníka osoby, ktorej sa toto cudzie súdne rozhodnutie týka. 33. Obdobným spôsobom danú vec upravoval aj Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase konania a rozhodnutia napadnutým rozsudkom na súde prvej inštancie (O.s.p.). 34. Podľa § 187 ods. 1 O.s.p. tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie. 35. Podľa § 187 ods. 2 O.s.p. od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného. 36. Podľa § 189a ods. 1 O.s.p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. 37. Podľa § 189a ods. 2 O.s.p. súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín podľa osobitného predpisu. 38. Podľa § 192 ods. 1 O.s.p. súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktorého podľa zákona musia mať. 39. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonný zástupca občana, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť bola obmedzená, je súdom ustanovený opatrovník. 40. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.). 41. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 2 O.s.p. platný a účinný v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie) z hľadiska posúdenia záujmov vyšetrovanej, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p. platný a účinný v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí primerane a dostatočným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p. platný a účinný v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie). 42. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorého právnymi závermi sa odvolací súd stotožnil, treba zdôrazniť, že inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho zákonná úprava, ako aj doterajšia prax súdov, je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo (§ 36 Civilného mimosporového poriadku), teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu nie sú dôvody pre obmedzenie jej spôsobilosti (resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by mohol byť každý obmedzený v spôsobilosti na právne úkony). Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Pri riešení uvedeného teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. 43. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zobral do úvahy, že konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti, a preto sú kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vypočul vyšetrovanú, nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého záverov jasne vyplýva, že ochorenie sa u vyšetrovanej prejavuje dlhodobým zneužívaním alkoholu, neschopnosťou viesť adekvátny, plnohodnotný život, neschopnosťou systematického pracovného zaradenia, stretávaním sa s nevhodnou partiou, neschopnosťou poskytovať svojim deťom adekvátnu starostlivosť a výchovu. K zásadným prejavom ochorenia patrí pravidelné zneužívanie alkoholu, neschopnosť totálnej abstinencie, nekritický postoj k zneužívaniu alkoholu, racionalizácia a bagatelizácia pitia. Znalkyňa taktiež uviedla, že vyšetrovaná následkom dlhodobého zneužívania alkoholu trpí syndrómom závislosti od alkoholu a benzodiazepínov a depriváciou osobnosti podmienenou abusom od alkoholu. Znalkyňa poukázal na to, že syndróm závislosti od alkoholu je duševné ochorenie, ktoré si vyžaduje prísnu abstinenciu od alkoholu a dodržiavanie liečebného režimu. Menovaná je k abusu ethylu nekritická, zneužívanie alkoholu bagatelizuje a racionalizuje. K protialkoholickej liečbe má negativistický postoj, v dôsledku čoho predčasne proti radám lekára ukončuje liečbu, respektíve ju odmieta. Z opisu skutkového stavu, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania, je zrejmé, že vyšetrovaná sa niekoľkokrát podrobila protialkoholickému liečeniu avšak neúspešne, nebola ochotná, ani schopná toto liečenie dokončiť a vzhľadom k svojej závislosti od alkoholu bolo aj podľa odvolacieho súdu potrebné v oblasti liečby a poskytovania odbornej zdravotnej starostlivosti obmedziť u vyšetrovanej spôsobilosť na právne úkony. Takéto čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bude vyšetrovanej na prospech a v jej záujme. Taktiež ustanovená opatrovníčka má záujem na tom, aby sa jej dcéra zo závislosti od alkoholu vyliečila a mohla viesť plnohodnotný život. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti ustanovenia opatrovníčky správne a odôvodnené. 44. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1, § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu nárok trov konania nepriznal. 45. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).