Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/395/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715202090 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1715202090.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: F. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. V., X. Č.. XXX/XXX, zast. JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou v Trnave, Paulínska č. 20, Trnava, proti žalovanému: F. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. V., X. Č.. XXX/XXX, zast. JUDr. Romanom Klimekom, advokátom v Pezinku, Radničné námestie č. 5, o určenie výživného na plnoleté dieťa a o náhrade trov konania, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. mája 2016 č.k. 9C/42/2015-144 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy prvoinštančného konania žalobcu vo výške 2.204,92 euro, na účet JUDr. Evy Koleničovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.01.2016, č.k. 9C/42/2015-133 tento uložil žalovanému povinnosť prispievať žalobcovi výživným vo výške 300,-eur mesačne, vždy k 15 dňu v mesiaci k rukám žalobcu počnúc dňom 13.03.2015, zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť k rukám žalobcu zročné výživné za obdobie od 13.03.2015 do 08.01.2016 v sume 1.100,-eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 90 % (§ 151 ods. 7 O.s.p.). Rozsudok sa stal právoplatným dňa 1. marca 2016. 2/Teraz napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.541,07 eur, k rukám právneho zástupcu JUDr. Evy Koleničovej, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 90 %. 3/Pri stanovení výšky odmeny advokáta vychádzal z ust. § 10 ods. 3 vyhlášky platnej v čase poskytnutia právnej služby, podľa ktorého „ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia“, za tarifnú hodnotu potom považoval sumu 18.000,-eur ako päťnásobok ročného plnenia (ročné plnenie 300,-eur x 12 mesiacov = 3.600,-eur x 5 = 18.000,-eur). 4/Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 platnej vyhlášky v čase poskytnutia právnej služby predstavovala sumu 336,94 eur. Právna zástupkyňa žalobcu vykonala celkom 8 úkonov právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 26.02.2015, návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa zo dňa 09.03.2015, štúdium doručeného rozsiahleho 13 stranového vyjadrenia k podanému návrhu vrátane 12 príloh, vrátane rokovania s klientom v dĺžke 0,75 hod. nevyhnutného k efektívnej obrane pred súdom, vypracovanie písomného podania vo veci samej zo dňa 18.09.2015, účasť na pojednávaní dňa 02.10.2015, vypracovanie písomného vyjadrenia vo veci samej zo dňa 26.10.2015, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2015 a účasť na pojednávaní dňa 08.01.2016, pri odmene spolu (bez DPH) vo výške 2.527,05 eur, spolu s režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky spolu (bez DPH) vo výške 67,31 eur, spolu s náhradou advokáta za čas strávený cestou do miesta úkonu a späť spolu vo výške 169,04 eur, cestovnými náhradami spolu vo výške 60,01 eur. Odmena právnej zástupkyne žalobcu za právne zastúpenie predstavovala sumu vo výške 2.823,41 eur, keďže súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 90 %, žalobcovi priznal náhradu vo výške 2.541,07 eur. 5/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný namietajúc, že súd pri výpočte ročného plnenia nesprávne vychádzal zo súdom určeného výživného 300 euro mesačne, keď nevzal do úvahy, že žalovaný ako otec preukázateľne, formou pravidelných bankových prevodov trvalým príkazom sám a dobrovoľne plnil výživné v sume 200 euro mesačne, dokonca počas konania opakovane navrhoval uzavretie dohody na sumu výživného 300 euro mesačne, čo žalobca neprijal. Vzhľadom na uvedené podľa jeho názoru by mal súd vychádzať zo sumy 6.000 euro za obdobie piatich rokov, teda zo sumy 100 euro mesačne. Takisto namietal, že z obsahu spisu nie je zrejmé, ako dlho by malo trvať štúdium žalobcu na vysokej škole. Podľa odvolateľa samotné rozhodnutie súdu v časti určenia nároku na náhradu trov vo výške 90 % (rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.01.2016, č.k. 9C/42/2015-133) je chybné, keďže každý z účastníkov konania bol v konečnom dôsledku úspešný v 50 % (žalobca žiadal 400 euro mesačne, žalovaný plnil 200 euro a sám navrhoval 300 euro), bolo by namieste o trovách rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Keďže je však rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov už právoplatné a nie je možné toto napadnúť odvolaním, bol žalovaný toho názoru, že záver súdu v kontexte správania sa oboch strán v priebehu konania je z jeho pohľadu v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ taktiež namietal účelnosť vynaloženia trov pri úkonoch - štúdium doručeného vyjadrenia žalovaného k návrhu vrátane rokovania s klientom, ktorý úkon nepovažoval za potrebný, keď v následnom podaní žalobcu zo dňa 18. 9. 2015 navrhol, aby súd na vyjadrenia žalovaného neprihliadol. Ďalej namietal účelnosť úkonu - vypracovanie písomného podania zo dňa 18. 9. 2015, ktoré námietky bolo možné predniesť na pojednávaní konanom dňa 2. 10. 2015, na ktorom nakoniec žalobca zmenil žalobu. Nakoniec namietal účelnosť úkonu -vypracovanie písomného vyjadrenia zo dňa 26. 10. 2015, ktoré námietky mohol žalobca pokojne predniesť na ďalšom pojednávaní dňa 20. 11. 2015. Obe posledné označené podania nesmerovali k rozhodnutiu vo veci samej, neobsahovali návrhy na doplnenie dokazovania, návrhy procesného charakteru a podobne. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že úspešnému žalobcovi prizná náhradu trov konania len za päť úkonov právnej služby pri „reálne vypočítanej tarifnej hodnote“. Taktiež namietal výšku priznaných cestovných náhrad advokátky, účtujúcej si cestovné pri jednom pojednávaní náhradu za 80 kilometrov na trase Trnava - Pezinok a späť, pričom v skutočnosti vzdialenosť oboch miest nepresahuje 33 kilometrov. 6/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na viaceré telefonické rokovania s advokátkou, odmena za ktoré nebola ani uplatnená. Zo strany žalovaného nešlo o pravidelnú úhradu výživného vo výške 200 euro, žalovaný poukazoval sumu podľa vlastného uváženia a žalobcovi umožnil výber týchto finančných prostriedkov, pričom nastali situácie, že žalobca ostal bez finančných prostriedkov, v ktorom režime nebolo pre žalobcu možné študovať v zahraničí, návrh žalobcu bol tak podaný dôvodne. Žalovaný zvýšené výživné vo výške 300 euro, ním opakovane navrhované, ani raz nezaplatil, čo svedčí o tom, že autoritatívne rozhodnutie súdu bolo nevyhnutné. Argument dĺžky štúdia je pre účely určenia tarifnej hodnoty sporu nepoužiteľný. Ohľadne namietanej neúčelnosti vykonaných úkonov právnej služby poukázal žalobca na rozsiahle podania žalovaného, podľa odvolateľa sám žalovaný konal nehospodárne a neefektívne, keď zahltil súd svojim trinásťstranovým nevecným podaním. Právny zástupca bol povinný informovať klienta o doručenom podaní, umožniť mu oboznámenie sa s týmto na osobnom rokovaní s klientom, ktoré v žiadnom prípade nebolo samoúčelné. V rámci písomného podania zo dňa 18. 9. 2015 žalobca okrem iného navrhol aj vykonanie viacerých dôkazov, toto podanie smerovalo k hospodárnemu a efektívnemu vedeniu konania a umožneniu jeho riadnej prípravy sudcom. Ďalšie písomné podanie zo dňa 26. 10. 2015 musel žalobca realizovať vzhľadom na rozsiahle vyjadrovanie žalovaného na pojednávaní predchádzajúcom písomnému podaniu, kde nemal žalobca priestor na vyjadrenie sa k tvrdeniam žalovaného. Týmto podaním žalobca predchádzal neúmernému predlžovaniu konania, konal teda efektívne a hospodárne, v opačnom prípade by bolo pojednávaní oveľa viac. Žalobca pristupoval ku konaniu zodpovedne a poskytol súdu všetku potrebnú súčinnosť na efektívne a hospodárne vedenie konania. Ohľadne namietanej výšky priznaných cestovných náhrad dal žalobca do pozornosti, že právna zástupkyňa cestovala po ceste E571/E58/E75, tabuľkovo ide o vzdialenosť 38 kilometrov, reálna vzdialenosť podľa tachometra predstavovala 41 kilometrov, spolu teda trasa predstavovala 82 kilometrov. V konečnom dôsledku boli teda cestovné náhrady uplatnené v menšom rozsahu, ako reálne vznikli. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnil si i náhradu trov odvolacieho konania vo výške 177,05 euro. 7/Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, platného a účinného od 1.7.2016 /ďalej len „CSP“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8/Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len sčasti. 9/Podľa § 9 ods. 1, 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb v znení účinnom (ďalej len „vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške. 10/Podľa § 10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 11/Podľa § 10 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. 12/V prejednávanej veci súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhrádzať žalobcovi mesačne sumu 300 € (vo zvyšku mal správne žalobu zamietnuť). Úspešnému žalobcovi súčasne priznal náhradu trov konania podľa § 10 ods. 1 a 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci, t.j. priznanej výšky výživného, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi uhrádzať mesačne. Výšku tarifnej odmeny určil sumou 18.000,-eur ako päťnásobok ročného plnenia. Prvoinštančný súd pri výpočte hodnoty jedného úkonu právnej služby postupoval správne, keď výpočtový základ, resp. tarifnú hodnotu veci určil ako päťnásobok ročného plnenia, nakoľko predmetom právnej služby je opakujúce sa plnenie priznané na neurčitý čas, pochybil však pri stanovení výšky ročného plnenia, keď požadovaná výška výživného žalobou bola 400 eur mesačne, tarifná hodnota tak predstavovala celkom 24.000 eur (400 eur x 12 mesiacov x 5 rokov). Odvolací súd sa tiež musel sčasti stotožniť s názorom odvolateľa, ktorý za základ pre výpočet hodnoty úkonu právnej služby považoval „reálne vypočítanú tarifnú hodnotu veci ako rozdiel medzi dobrovoľne hradeným výživným vo výške 200 eur mesačne a súdom stanoveným výživným 300 eur mesačne“ predstavujúcu 100 eur mesačne, keď pravidelná úhrada výživného vo výške 200 eur mesačne žalovaným voči žalobcovi bola preukázaná, čo nakoniec vyplýva aj z výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.01.2016, č.k. 9C/42/2015-133, ktorým okrem iného bola žalovanému uložená i povinnosť zaplatiť k rukám žalobcu zročné výživné za obdobie od 13.03.2015 do 08.01.2016 v sume 1.100,-eur (11 mesiacov x 100 eur ako rozdiel medzi zaplateným a priznaným výživným). Správne ustálená výška tarifnej hodnoty veci tak v danom prípade (ako rozdiel medzi dobrovoľne hradeným výživným vo výške 200 eur mesačne a žalobou požadovaným výživným 400 eur mesačne) predstavuje 12.000 eur ako päťnásobok ročného plnenia (200 eur x 12 mesiacov x 5 rokov). 13/Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z výpočtového základu vo výške 12.000 eur predstavovala sumu 287,14 eur. Právna zástupkyňa žalobcu vykonala celkom 8 úkonov právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 26.02.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/), návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa zo dňa 09.03.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/), rokovanie s klientom v dĺžke 0,75 hod. (§ 13a ods. 2 písm. d/), vypracovanie písomného podania vo veci samej zo dňa 18.09.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/), účasť na pojednávaní dňa 02.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/), vypracovanie písomného vyjadrenia vo veci samej zo dňa 26.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/), účasť na pojednávaní dňa 20.11.2015 a dňa 08.01.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/), pri odmene spolu (bez DPH) vo výške 2.153,55 eur, spolu s režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky spolu (bez DPH) vo výške 67,31 eur, spolu s náhradou advokáta za čas strávený cestou do miesta úkonu a späť spolu vo výške 169,04 eur, cestovnými náhradami spolu vo výške 60,01 eur. Odmena právnej zástupkyne žalobcu za právne zastúpenie (100 %) predstavovala sumu vo výške 2.449,91 eur, keďže prvoinštančný súd (hoci nesprávne, avšak záväzne) žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 90 %, odvolací súd žalobcovi priznal náhradu vo výške 2.204,92 eur (§ 388 CSP). 14/Trovy vynaložené účastníkom konania/stranou v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. 15/Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok, teda aj v prípade, ak účastník má nárok na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech vo veci, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. 16/Ohľadom údajnej neúčelnosti viacerých vykonaných úkonov právnej služby resp. nesprávne účtovaného cestovného advokátkou žalobcu namietaných žalovaným odkazuje odvolací súd na dôvody uvedené žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu (bod 6/ odôvodnenia tohto uznesenia), s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. 17/Vzhľadom na len čiastočný úspech každej strany v odvolacom konaní odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 18/Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislave, dňa 26. október 2016