Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/166/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715203700 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1715203700.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - D.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava a otec - C.. D. E., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, R. o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu v Pezinku, č.k. 12P/108/2015-38 zo dňa 12.01.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 28 ods. 2, § 35 Zákona o rodine, § 6 ods. 1, § 8 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dieťa nesie priezvisko otca na základe dohody rodičov zo dňa 20.9.2010, keďže dieťa malo priezvisko po narodení po matke. Po nezhodách rodičov, bolo ich spolužitie ukončené, a od uvedenej doby nastali medzi nimi komunikačné a iné problémy. Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia matky o problémoch vznikajúcich pri vybavovaní záležitostí pre maloletú nie sú rozhodujúce pri rozhodovaní o jej návrhu. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by otec maloletej ubližoval, týral ju alebo negatívne na ňu pôsobil. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec maloletej deklaroval pozitívny vzťah k dieťaťu, s ktorým sa do mája 2015 pravidelne stretával, má záujem o maloletú, prispieva na jej výživu, dieťa sa stretáva aj so starými rodičmi zo strany otca a s jej nevlastným bratom. Otec má záujem, aby maloletá niesla priezvisko po ňom, tak ako jej nevlastný brat. Nebolo akceptované súdom prvej inštancie tvrdenie matky o problémoch pri vybavovaní záležitostí pre maloletú vzhľadom na rozdielne priezvisko s matkou z dôvodu, že v súčasnom období veľa detí nesie priezvisko rodiča, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, čo spoločnosť akceptuje. Tiež bolo konštatované, že matka si v prípade uzavretia manželstva, môže do budúcna zmeniť priezvisko. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ rodičia žili v spoločnej domácnosti, maloletá niesla priezvisko otca, rodičia neboli manželia a matka tak isto vybavovala veci pre dieťa. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že maloletá je vychovávaná v prostredí dlhodobo negatívne naladenom proti biologickému otcovi hrozí, že práve zmena priezviska dieťaťa by mohla byť ďalším zásadným negatívnym krokom vo vzťahu k jeho biologickým príbuzným a v konečnom dôsledku by ohrozila výkon rodičovských práv otca chránených Ústavou Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie poukázal na judikatúru R 11/1973 a ustálenú súdnu prax, ktorá za závažné dôvody pri udelení súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa považuje prípady, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem, stratil k nemu zrejmý citový vzťah alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nebola preukázaná existencia týchto závažných dôvodov na strane otca, pričom matka súhlasila v roku 2010 so zmenou priezviska z G. na E.. Ak by v tomto postoji matka pokračovala tak vždy, keď sa rodičia rozhádajú, bude žiadať, aby dieťa zmenilo priezvisko. Súd prvej inštancie vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré má päť rokov, nemohol názor dieťaťa zisťovať, nakoľko maloletá v tomto veku ešte nedokáže zaujať a vyjadriť k zmene svojho priezviska vlastný názor, je ovplyvnená názormi okolia. Samotné vyjadrenie maloletej, ktoré bolo prezentované matkou, nemôže viesť k vyhoveniu návrhu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietala, že súd prvej inštancie zistil neúplne skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na ustanovenie § 6 ods. 1 a § 8 zák. č. 300/1993 Z.z., čl. 3 bod 1 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 ods. 3 O.s.p.. Matka namietala, že súd prvej inštancie nezisťoval názor dieťaťa prostredníctvom psychologických vyšetrení alebo znaleckým dokazovaním. Podľa názoru matky vykonanie znaleckého posudku alebo psychologického vyšetrenia má pre rozhodnutie vo veci dôležitý a rozhodujúci význam Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal, hoci jeho význam pre rozhodnutie vo veci zdôraznil aj kolízny opatrovník. Matka poukázala na správu kolízneho opatrovníka, v ktorej je konštatované, že maloletá D. je na svoj vek 5 rokov inteligentná, bystrá a vnímavá. Pri otázke ohľadne priezviska uviedla, že by chcela mať priezvisko ako maminka, pretože s ňou žije. Súčasne matka poukázala na odporúčanie kolízneho opatrovníka, aby sa ku zmene priezviska vyjadril detský psychológ, keďže dieťa nastúpi o rok do základnej školy. Matka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, v ktorom je konštatované, že pre dieťa je jednoduchšie pochopiť situáciu, že žijeme spolu, tvoríme rodinu, a preto máme rovnaké priezvisko, pre dieťa je v nízkom veku frustrujúce, ak má priezvisko odlišné ako zvyšní členovia rodiny (matka, súrodenci). Preukázanie záujmu maloletých detí v konaní týkajúcom sa maloletých detí je prvoradým. Matka namietala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odborného posúdenia skonštatoval, že nemohol zisťovať a prihliadať na názor dieťaťa pre nízky vek. Matka v odvolaní uviedla, že maloletá je na svoj vek rozumná a chytrá, dlhší čas sa predstavuje ako G., pričom nemá problém sama od seba priznať pred cudzími ľuďmi, že nechce mať priezvisko otca. Uvedený prejav pramení z dlhoročného nezáujmu otca o dieťa, v priebehu ktorého si maloletá pravdepodobne vytvorila k otcovi negatívny vzťah. Matka odmieta vyjadrenie súdu, že dieťa odmieta priezvisko otca na základe vplyvu matky. Matka nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o tom, že sú irelevantné tvrdenia o praktických problémoch pri vybavovaní záležitostí pre dieťa. Je pravdepodobné, že maloletá pri dopytovaní sa zo strany tretích osôb, či je matka skutočne jej matkou, pociťuje neistotu, nebezpečie alebo úzkosť a stres. Nesúhlasí s argumentom súdu o existencii množstva detí s rozdielnymi priezviskami. Dieťa si v čase, kedy rodičia spolu žili, neuvedomovalo priezvisko, vzhľadom na útly vek, aktuálne problémy s rozdielnym priezviskom vníma. Matka namietala, že okrem výsluchu otca, súd prvej inštancie nevykonal iné dôkazy v konaní. Otec sa s dcérou stretával do mája 2015, matka však deklarovala opak, poukázala na konanie pred súdom vedené pod sp. zn. 12P/126/2015 a nariadené predbežné opatrenie o obmedzení styku otca s maloletou zo dňa 23.11.2015. Matka uviedla, že otec sa s dieťaťom stretol v priebehu roku 2013 iba šesťkrát, v roku 2014 iba 11-krát a v roku 2015 sa odmietol s maloletou stretnúť 7-krát z dôvodov na strane otca. Matka poprela, že by sa dieťa stretávalo s rodinou otca a nevlastným bratom pravidelne, intervaly stretnutí sú sporadické. Poukázala na priebeh stretnutia otca s dieťaťom na základe predbežného opatrenia, keď otec prišiel v sprievode tretej osoby a počas stretnutia mal na krku nahrávacie zariadenie a celý priebeh stretnutia nahrával. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o negatívnom vplyve prostredia, v ktorom dieťa žije s matkou. Dieťa odlišným priezviskom, ako má matka, trpí a preto nemožno v tomto prípade poskytovať väčšiu ochranu akejsi spolupatričnosti dieťaťa k otcovi založenej len na ich rovnakých priezviskách. Samotné priezvisko citový vzťah maloletej s otcom vybudovať nemôže a vzťah založený na tejto skutočnosti by bol fiktívny. Zmena priezviska nebráni ani neobmedzuje otca alebo jeho príbuzných pri vytváraní, prehlbovaní a utužovaní citových väzieb a úprimným záujmom o maloletú. Ku predchádzajúcej zmene priezviska dieťaťa matka poukázala na skutočnosť, že otec po narodení dieťaťa z neznámych príčin odmietol uznať otcovstvo, až po následnom uznaní otcovstva bol tento zapísaný do rodného listu dieťaťa. Rodičia spolu nežijú tri roky, jediným impulzom na podanie návrhu bola maloletá, ktorá sa začala k otcovi správať odmietavo. Dieťa sa citovo viac viaže na matku, vstupuje od obdobia vlastnej identity, bolo by pre ňu vhodnejšie, aby jej priezvisko naznačovalo priamy vzťah s matkou, s ktorou vytvára rodiny. Dieťa sa samo označuje priezviskom matky. Pre dieťa je vhodnejšie priezvisko matky, ktorá sa o maloletú stará a spolupracuje so školou, škôlkou, lekármi a pod. Pre dieťa znamená domov a pocit bezpečia jej matka a príbuzní matky. Tento pocit bezpečia je narúšaný agresívnym správaním sa otca počas výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa názoru matky nie je v záujme dieťaťa, aby svojmu okoliu muselo v každodenných situáciách vysvetľovať dôvody rozdielnych priezvisk jej a jej matky. Matka žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu vyhovieť. K odvolaniu pripojila uznesenie Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 12P/126/2015-60 zo dňa 23.11.2015, ktorým súd predbežne oprávnil otca stretávať sa s maloletou Petrou E. každú prvú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. v Detskom zábavnom centre W. - I. V. za prítomnosti matky. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia bolo podané trestné oznámenia matky na otca maloletej pre podozrenie zo sexuálneho obťažovania maloletej, zabezpečenie ochrany dieťaťa a práva otca na styk s maloletou. Pripojená listina vyhotovená matkou obsahuje prehľad stretávania otca s maloletou a fotografiu dieťaťa a otca s nahrávacím zariadením. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 5. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť z dôvodu, že v konaní neboli preukázané závažné dôvody na zmenu priezviska. Poukázal na odporúčanie, aby sa ku zmene priezviska vyjadril detský psychológ, napriek tomu, že s maloletou bol vykonaný pohovor, kde dieťa vyjadrilo svoj názor. Reálnosť výpovede päťročného dieťaťa a situáciu nevie kolízny opatrovník správne vyhodnotiť. Matku o stanovisku informoval a odporučil jej predložiť vyjadrenie psychológa, ktorého dieťa navštevuje. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ďalej C.m.p., s nariadením odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletej nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 8. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Z formulácie citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. 9. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi rozhodnutia v celom rozsahu ( ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.). Konanie o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmene priezviska maloletého dieťaťa je konaním o rozhodovaní o nezhode rodičov. V danom prípade je nesporné, že medzi rodičmi vznikol konflikt a nedorozumenia. Okolnosti spôsobu zápisu otca ako rodiča do rodného listu dieťaťa sú výsledkom komunikácie rodičov, keď napokon na priezvisku dieťaťa sa obaja dohodli. Dôvodmi podaného návrhu matky sú skutočnosti, ktoré vo vzťahu k predmetu konania aj odvolací súd posúdil ako nedôvodné na vyhovenie návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o neakceptácii argumentov matky o problémoch súvisiacich s rozdielnymi priezviskami matky a dieťaťa pri vybavovaní úradných záležitostí, návšteve lekára, predškolského zariadenia, pri cestovaní, keďže v súčasnosti nie je výnimočné, ak dieťa nesie priezvisko len po jednom rodičovi, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Postoj otca v konaní bol jednoznačný, keď prezentoval záujem o maloletú a vzťah k dieťaťu. Skutočnosť, že pri styku otca s maloletou dochádza ku konfliktom mal súd prvej inštancie preukázanú z úradných záznamov vyhotovených kolíznym opatrovníkom. Z vykonaného dokazovania, výpovedí matky i otca je preukázané, že k problémom pri styku otca s maloletou dochádza, avšak podstata problémov z pohľadu matky spočíva v neinformovaní otcom o tom, kde bude styk prebiehať, nespokojnosti priebehu styku alebo nedodržiavaní termínov stretnutí otcom. Uvedená okolnosť nie je dôvodom na vyhodnotenie nezáujmu otca o maloletú a na udelenie súhlasu na zmenu priezviska, naviac, ak sa otec bráni tým, že do mája 2015 sa stretnutia riadne realizovali, avšak od uvedeného obdobia mu nie je umožnené s dieťaťom sa stretávať. Odvolací súd vyhodnotil za správne aj konštatovanie súdu prvej inštancie o zisťovaní názoru dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že dieťa vo veku päť rokov nedokáže zaujať a vyjadriť svoj vlastný názor ku zmene priezviska. Uvedené stanovisko zaujal aj kolízny opatrovník, ktorý s maloletou vykonal pohovor. Tiež je samozrejmé, že dieťa v takomto veku je ovplyvnené prostredím a osobami, s ktorými denne žije. Nariadenie znaleckého dokazovania alebo pripojenie správy psychológa za účelom posúdenia vyjadreného názoru dieťaťa k zmene priezviska je aj podľa názoru odvolaciemu súdu nadbytočné, keďže vek dieťaťa je nesporný. Súd hodnotí všetky dôkazy vykonané v konaní vo vzájomných súvislostiach. S prihliadnutím na argumenty matky, výsluch oboch rodičov, stanovisko kolízneho opatrovníka odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil zisťovanie názoru dieťaťa a správne vyhodnotil výsledky dokazovania. V prípade, ak maloletá navštevuje psychológa, matka mala možnosť aj v priebehu odvolacieho konania doložiť do spisu takúto správu. Nemožno však vytknúť súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil správne výsledky vykonaného dokazovania, ktoré mu postačili pre rozhodnutie vo veci, ako dostatočné. Pokiaľ matka v odvolaní namieta sporadické realizovanie styku otca s maloletou, z obsahu pripojeného uznesenia k odvolaniu o nariadení predbežného opatrenia a prebiehajúcom konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletou je zrejmé, že pri realizácii styku dochádza k problémom. Prihliadajúc na predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadenom predbežnom opatrení, uznesenie Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 12P/126/2015-60 zo dňa 23.11.2015 (obmedzení styku otca s dieťaťom), odvolací súd zastáva názor, že v prípade, že k obmedzeniu styku dochádza na základe dôvodov uvedených v rozhodnutí, t.j. podané trestné oznámenie matky na otca dieťaťa pre trestný čin sexuálneho zneužívania, že trestné konanie nebolo zatiaľ právoplatne ukončené, otec nebol odsúdený, pričom platí prezumpcia neviny, nemožno na tento dôkaz prihliadať ako na dôkaz preukazujúci existenciu nevhodného správania sa otca k maloletému dieťaťu. Odvolací súd nevylučuje, že v prípade, ak v budúcnosti dôjde k zmene pomerov na strane dieťaťa a rodičov, bude vytvorený priestor na podanie návrhu na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej a posúdenie a hodnotenie nových dôkazov. K námietkam matky ohľadne problémov pri styku otca s maloletou po nariadení spomínaného predbežného opatrenia odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že v prípade, že sú medzi nimi nezhody, musia sa naučiť spolu komunikovať, najmä vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré si vyžaduje pokojné prostredie bez negatívnych emócií. Preto práve rodičia sú osobami, ktoré sú povinné dbať na túto skutočnosť, aby zabezpečili svojej dcére zdravý psychický a fyzický vývin. Styk otca s dieťaťom má byť realizovaný bez súčinnosti tretích osôb a absolútne nevhodné je zaznamenávanie si priebehu stretnutia na zvukový záznam. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie matky, že dieťa je primárne späté s osobou, vedľa ktorej vyrastá a ktorá zabezpečuje dennú starostlivosť o neho, ktorou je v danom prípade matka. Treba mať však na mysli, že dieťa má dvoch rodičov, má jednoznačne právo na rovnocenný kontakt zo strany obidvoch rodičov a má právo na budovanie vzťahu aj k rodičovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tiež má právo na určitú spolupatričnosť s týmto rodičom. V prípade, že rodičia spolu nežijú, je vecou matky, aby dieťa usmernila a vysvetlila mu primeraným spôsobom dôvody, prečo majú členovia rodiny rozdielne priezviská. Za týchto okolností nemožno akceptovať tvrdenie matky o strese a spochybňovaní dieťaťa v kontakte s inými osobami a vysvetľovaní dôvodov rozdielnych priezvisk. Odvolací súd konštatuje a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že v danom konaní nebola preukázaná existencia závažných dôvodov na strane otca na udelenie súhlasu matke k podaniu žiadosti na zmenu priezviska dieťaťa a nie je v záujme maloletej návrhu vyhovieť. Dieťa na základe dohody rodičov nesie priezvisko po otcovi. 10. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p.. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 C.s.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).