Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/735/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715206716 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1715206716.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CHLEBÍKTRANSPORT Pavol Chlebík, s.r.o., so sídlom Javorinská 1206, Myjava, IČO: 47 085 894, zastúpeného: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti odporcom: X/ Y. Š., F. Š. XXXX/XX, T. X/ U. Š., F. Š. XXXX/XX, T., obom zastúpeným JUDr. Vojtechom Horváthom, advokátom so sídlom Moyzesova 22, Pezinok, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o neúčinnosť právnych úkonov , na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 02.septembra 2015, č.k. 39C 187/2015-35, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa 02. septembra 2015 č.k. 39C 187/2015 - 35; s poukazom na § 102 ods. 1, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. ; súd prvého stupňa nariadil - v konaní o odporovacej žalobe o neúčinnosť právnych úkonov, predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcom 1/ a 2/ zdržať sa predaja, darovania, prevodu do obchodnej spoločnosti, zriadenia záložného práva alebo iného zaťaženia právom tretej osoby nehnuteľností, špecifikovaných bližšie vo výroku uznesenia a vo zvyšnej časti návrh; s odvolaním sa na § 162 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 171 ods. 2 O.s.p.; ako nedôvodný zamietol. S poukazom na obsah návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a dospel k záveru, že existuje reálna hrozba, že sporné nehnuteľnosti; vlastnícky evidované na odporcov na základe právnych úkonov vyslovenia neúčinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha; by sa v prípade prevodu vlastníctva na základe možných ďalších právnych úkonov zo strany odporcov dostali do dispozičnej sféry tretích osôb, voči ktorým by už navrhovateľ nemal ako účinne uplatňovať svoje práva, a nastala by situácia, v ktorej by výkon rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej, nebol vôbec možný. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nešpecifikoval na základe akých konkrétnych právnych skutočností ustálil tzv. "reálnu hrozbu", o ktorú opiera svoje rozhodnutie, a preto neboli naplnené právne dôvody pre vydanie predbežného opatrenia. Navyše namietali, že napadnuté uznesenie trpí právnou vadou v tom, že je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje konkrétne dôvody, ktoré súd viedli k vydaniu predbežného opatrenia. Poukázali na to, že predmetom obmedzujúceho predbežného opatrenia je podiel 1/10 z celku k nehnuteľnosti, a nie nehnuteľnosť celá v podiele 1/1, kde by bolo možné vysloviť určitú obavu z možného zmarenia výkonu rozhodnutia, avšak pri podiele 1/10 si nemožno predstaviť, ktorý právny subjekt by mal záujem o taký zanedbateľný podiel z celku, keď navyše k účinnosti možného obávaného právneho úkonu musí predchádzať ponúka ostatným podielovým spoluvlastníkom, pokiaľ by nešlo o prevod medzi osobami blízkymi. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedol, že pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva, a teda aj v prípadoch určenia neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov, vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva, potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Keď platná právna úprava zakladá buď právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky voči jeho dlžníkovi, alebo právo veriteľa na náhradu voči osobe majúcej z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, tak potom je zjavné, že účel takejto úpravy by mohol byť zmarený v prípade akýchkoľvek úkonov, "ktorému by nadobúdateľ hodnôt získaných úkonov požadovaným veriteľom za odporovateľný, mohol vo svoj prospech znížiť alebo ho minimalizovať", napríklad aj zaťažením nadobudnutého majetku, ktorý by bol spôsobilý viesť k podstatnému zníženiu jeho trhovej hodnoty napríklad dojednaním dlhodobého prenájmu alebo zriadením vecného bremena. Práve preto obmedzenie nadobúdateľa hodnôt získaných čo aj len potenciálne odporovateľným právnym úkonom k dispozícii s takýmto hodnotami, samozrejme pri zachovaní mu ostatných zložiek vlastníckeho práva, predstavuje prípustný zásah do vlastníckeho práva po dobu potrebnú pre posúdenie opodstatnenosti požiadavky veriteľa vo veci samej, teda do vyriešenia otázky, či spochybňovaný právny úkon má skutočne charakter úkonu voči veriteľovi neúčinného. Zdôraznil, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je odporovacia žaloba a odporcovia sú blízke osoby dlžníka, úmysel ukrátiť veriteľa sa v tomto prípade jednoznačne prezumuje. Za daných okolností bolo preto potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania až do doby, dokým sa právoplatne nerozhodne o tom, či napadnuté právne úkony sú voči nemu právne neúčinné, keď bez nariadenia predbežného opatrenia by došlo k zhoršeniu jeho postavenia, pretože by nebolo možné domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z toho, čo už odporovateľnými právnymi úkonmi ušlo z dlžníkovho majetku. Dodal, že bezprostredne hroziaca ujma vyplýva už zo samotného charakteru konania a tiež zo skutočnosti, že dlžník v snahe vyhnúť sa svojmu záväzku už predmetné nehnuteľnosti previedol na odporcov, a teda stále trvá nebezpečenstvo, že jeho blízke osoby, ktoré predmetné nehnuteľnosti odporovateľnými právnymi úkonmi s týmto úmyslom získali, s rovnakým úmyslom tieto nehnuteľnosti môžu opätovne previesť po tom, ako sa dozvedeli o podaní odporovacej žaloby. S poukazom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci, a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa, vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. V prejednávanej veci sa navrhovateľ v konaní vo veci samej domáha neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č.k. U.-XXXX/XXXX zo dňa 23.09.2014 uzatvorenej medzi dlžníkom C. Š. a odporcom 1/, neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č.k. U.-XXXX/XXXX zo dňa 09.10.2014 a dohody o zrušení BSM pod č. U.-XXXX/XXXX zo dňa 05.09.2014, oboch uzatvorených medzi dlžníkom C. Š. a odporkyňou 2/, predmetom ktorých bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v návrhu. Vyslovenia neúčinnosti týchto právnych úkonov sa domáha z dôvodu, že tieto úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, ktorú má proti dlžníkovi na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. 33Rob/199/2014-54 zo dňa 07.01.2015 v sume 49.756,80 eur s príslušenstvom, ktorej vymoženia sa domáha v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 11/2015. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu - nie sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. nariadenie predbežného opatrenia je nadbytočné. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč. zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi) neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ domáhať toho, aby ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu (R 86/2003). Vzhľadom na to, že podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v súdom konaní, nie je vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, a to k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, potom zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam; význam môže mať až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania (R 5/2008). So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci nemôže dôjsť požadovaným nakladaním s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom zmluvných prevodov, k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa v konaní o vyslovenie neúčinnosti týchto právnych úkonov. Nakoľko v prípade odporovacieho návrhu, ide o rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi za relatívne neúčinný, stáva sa takýto rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 O.s.p.), a preto (ani v teoretickej rovine) sa nemožno dovolávať ohrozenia výkonu takéhoto rozsudku, a to ani ďalším nakladaním s nehnuteľnosťami, ktorých sa neúčinný právny úkon týka. S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že nakladaním so spornými nehnuteľnosťami odporcami 1/ a 2/ nemôže byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia o neúčinnosti právnych úkonov a rovnako navrhovateľ nedôvodne argumentuje obavou, že by výkon rozhodnutia (exekúcia), týkajúci sa jeho vymáhateľnej pohľadávky vyplývajúcej mu z vykonateľného platobného rozkazu mohol byť ohrozený konaním odporcov, keďže predmetom konania vo veci samej nie je zaplatenie či vymáhanie tejto peňažnej pohľadávky, a preto sa v tomto konaní vo vzťahu k nej neopodstatnene dovoláva ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, k záveru, že v danom prípade nie je ohrozený výkon súdneho rozhodnutia o neúčinnosti darovacích zmlúv a dohody o zrušení BSM. Navyše navrhovateľ dostatočne spoľahlivo neosvedčil ani dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporcovia ako (spolu)vlastníci sporných nehnuteľností, získaných na základe pochybných právnych úkonov, budú podnikať právne či faktické úkony, ktoré by smerovali k prevodu (spolu)vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam; reálnu a bezprostrednú obavu treba osvedčiť konkrétnymi krokmi odporcov vo vzťahu k realizácii prevodu (spolu)vlastníckeho práva, ktoré by túto ich snahu v blízkej budúcnosti potvrdili; podmienku naliehavosti súčasnej potreby nariadenia predbežného opatrenia nemožno vyvodiť len z tej skutočnosti, že odporcom nič nebráni, aby previedli alebo zaťažili sporné nehnuteľnosti po tom, ako sa dozvedeli o podaní odporovacej žaloby. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil v danom prípade reálne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo ohrozenia prípadného výkonu rozhodnutia dostatočným spôsobom, ktorý by odôvodňoval nariadenie navrhnutého predbežného opatrenia, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.