Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/415/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715208741 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1715208741.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci matky: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, A., štátny občan SR, proti otcovi: M. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, Y., štátny občan SR, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: S. V., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.6.2016, č.k. 39C/265/2015-107, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch, v ktorých otcovi uložil povinnosť od 1.11.2015 prispievať na výživu maloletého S. V., nar. XX.X.XXXX sumou 70 eur mesačne, v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol, nedoplatok na výživnom za dobu od 1.11.2015 do 21.6.2016 vo výške 536,67 eur uložil otcovi zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, upravil styk otca s maloletým dieťaťom a matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v závislom výroku o trovách konania, z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie a/ zastavil konanie v časti o určenie otcovstva , b/ priznal matke (navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku z návrhu na určenie otcovstva, c/ maloletého S. V., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, c/ otcovi (odporcovi) uložil povinnosť od 1.11.2015 prispievať na výživu maloletého S. V., nar. XX.X.XXXX sumou 70 eur mesačne, ktorú mu uložil poukazovať matke (navrhovateľke ) vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktoré sa výživné poskytuje, d/ v prevyšujúcej časti návrh matky (navrhovateľky) na určenie výživného zamietol, e/ nedoplatok na výživnom za dobu od 1.11.2015 do 21.6.2016 vo výške 536,67 eur uložil otcovi (odporcovi) zaplatiť matke ( navrhovateľke ) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, f/ upravil styk otca (odporcu) s maloletým dieťaťom S. V., nar. XX.X.XXXX na každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty od 10.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od nedele od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že si maloletého vyzdvihne na začiatku stretávania v mieste bydliska matky (navrhovateľky) a maloletého na konci stretávania odovzdá matke (navrhovateľke) v mieste jej bydliska, g/ uložil matke ( navrhovateľke ) povinnosť maloletého na styk s otcom (odporcom ) riadne pripraviť a h/ matke ( navrhovateľke) nepriznal náhradu trov konania. 1.2. Výrok o zastavení konania v časti o určenie otcovstva a o oslobodení matky (navrhovateľky) od platenia súdnych poplatkov v časti o jej návrhu na určenie otcovstva právne odôvodnil § 108 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a vecne tým, že počas konania došlo podľa citovaného zákonného ustanovenia k súhlasnému vyhláseniu rodičov. 1.3. V rozhodnutí sa následne zaoberal otázkou úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré poukazujúc na jeho útly vek (dva roky) a skutočnosť, že sa o neho od narodenia starala výlučne matka, zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi od 1. novembra 2015 stanovil vyživovaciu povinnosť k maloletému S. vo výške 70 eur mesačne s prihliadnutím na to, že tento ešte v októbri 2015 na výživu maloletého dieťaťa matke prispieval. Výdavky na maloletého vzniknuté matke ustálil na výšku minimálne 150 eur mesačne, vo vzťahu k príjmu matky zistil, že táto poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na dieťa a príjem otca ustálil na výšku cca 400 eur mesačne. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec aj podľa vlastných slov dokáže na výživu maloletého prispievať sumou vo výške 70 eur mesačne; z uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. Poukazujúc na stanovenú mesačnú výšku vyživovacej povinnosti zaviazal otca k povinnosti zaplatiť matke nedoplatok na výživnom za dobu od 1.11.2015 do 21.6.2016 vo výške 536,67 eur, ktorú mu uložil zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.4. Súd prvej inštancie ďalej v rozhodnutí uviedol, že s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa určil i rozsah jeho stretávania s otcom v rozsahu každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty od 10.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od nedele od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Konštatoval, že takáto úprava styku je vzhľadom na vek maloletého a možnosť budovania pozitívnej citovej väzby k biologickému otcovi dostačujúca. Pokiaľ bude otec chcieť v budúcnosti rozšíriť svoj styk s maloletým dieťaťom nad tento rámec, nič mu nebráni podať na súde návrh na zmenu takto upraveného styku. 1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní plne úspešnej matke nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti výrokom rozsudku týkajúcim sa vyživovacej povinnosti otca a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého S. V., nar. XX.X.XXXX sumu vo výške 120 eur mesačne, povinnosť zaplatiť jej nedoplatok na výživnom od 18.10.2015 do 18.7.2016 v sume 1 084 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrok o styk otca s maloletým upravil neobmedzene, výlučne v prítomnosti matky. Odvolateľka poukázala na to, že otec sa okrem policajného predvedenia na jedno z nariadených pojednávaní na tieto nedostavoval, o maloletého S. neprejavuje od narodenia záujem a nezaujíma sa o jeho stav a denný režim. Otca má z predchádzajúcich vzťahov dve deti, na ktoré rovnako neplatí výživné, nakoľko má exekúcie a dlhy. Momentálne pracuje na TPP v Pezinku, avšak peniaze práve pre nariadené exekúcie nedostáva na účet. Maloletý sa narodil s poškodeným mozgom, v piatom mesiaci mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu čo má za následok jeho zlý zdravotný stav, neustále návštevy lekárov (neurológ, ortopéd, očné), nedokáže prehltnúť tuhú stravu a na zlepšenie jeho zdravotného stavu treba navštevovať rehabilitačné zariadenia, ktoré nehradí zdravotná poisťovňa ale samotný pacient. Otca vyhodila z bytu dňa 18.10.2015 pre jeho nezodpovednosť, keďže sa zaujímal iba o hazardné hry a užívanie alkoholických nápojov. Na domácnosť jej v tej dobe prispieval sumou 20 eur týždenne čo nepokrylo ani náklady na domácnosť, nieto na dieťa. Momentálne jej príjem predstavuje suma rodičovského príspevku 203,20 eur a rodinné prídavky 23,25 eur. Výdavky na maloletého sa pohybujú medzi 150 eur až 200 eur mesačne, niekedy aj viac. Trikrát do roka chodí na rehabilitačné pobyty, ktoré hradí pacient a jeden pobyt vychádza na sumu 300-1200 eur. Otec sa o maloletého nezaujíma, nijako sa na jeho výžive a starostlivosti o neho nepodieľa a nedokáže a o neho postarať. Nikdy mu nebránila a ani nebude brániť v styku s maloletým avšak žiada, aby tento prebiehal v jej prítomnosti. 3. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. 4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nedostatočne prihliadol na zdravotný stav maloletého dieťaťa. Žiadal, aby bola výška vyživovacej povinnosti otca určená na sumu 150 eur mesačne. Matka zabezpečujúca zvýšenú starostlivosť maloletému s diagnózou mozgová obrna nie je schopná zvýšiť si svoj príjem tak, aby vedela pokrývať zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o dieťa. Otec je zdravý a oproti matke má možnosť zvýšiť si svoj príjem. Pokiaľ ide o určený rozsah styku s maloletým, tento doporučil ponechať bez úpravy a to s prihliadnutím k zdravotnému stavu maloletého. 5. Odvolací preskúmal vec v rozsahu matkou podaného odvolania (§ 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie podané matkou je dôvodné. 6. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 161/2015 Z.z., pričom nebol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 63 C.m.p.) ani odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní matky (§ 66 C.m.p.), ani rozsahom podaného odvolania (§ 65 C.m.p.). 7. Podľa § 1 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Nakoľko o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. a zák. č. 161/2015 Z. z., zohľadňujúc stav v čase vynesenia rozsudku súdom prvej inštancie uvádza, že v rozhodnutí pojem „súd prvého stupňa“ nahradil pojmom „súd prvej inštancie,“ a pojmy „navrhovateľ a odporkyňa“ zachoval len v časti vzťahujúcej sa k časti rozhodnutia o určení otcovstva. V odvolaním napadnutej časti, vzťahujúcej sa na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému v rozhodnutí používa právne termíny „otec a matka,“ vychádzajúc z ustanovení novokoncipovaného zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. 9. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom matky odvolací súd uvádza, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p. v spojení s § 2 ods.1 C.m.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Výnimku z tejto zásady predstavujú mimosporové konania, v ktorých neplatí zásada „ne ultra petitum,“ teda „nie nad rámec petitu“ a v ktorých súd vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, nie je viazaný návrhmi účastníkov a v odvolacom konaní dôvodmi odvolania (§ 65 C.s.p.). Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ale má povinnosť preskúmavať nové skutkové tvrdenia a nové dôkazné návrhy predkladané účastníkmi v odvolacom konaní, vedenom systémom úplnej apelácie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval aj nad rozsah odvolacích dôvodov obsiahnutých v matkou podanom odvolaní. 10. Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine („ďalej „Zákon o rodine„) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. V posudzovanom prípade sa matka (navrhovateľka) návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2015 domáhala proti otcovi (odporcovi) určenia otcovstva k maloletému S. V., narodenému XX.X.XXXX, zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne od 1.9.2015. Otec (odporca) sa k podanému návrhu vyjadril pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 15. apríla 2016, pričom vyhlásil, že uznáva, že je otcom S. V., nar. dňa XX. X. XXXX v F., z matky R. V., rod. V., nar. XX. X. XXXX v H. L., štátnej občianky Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že je slobodný, má tri deti, stredné odborné vzdelanie a povolaním je zámočník. V súčasnosti nastúpil do zamestnania vo firme Senzor v Pezinku, kde by mal dosahovať príjem vo výške 400 eur mesačne. Žije zo svojou matkou na ubytovni v Y. a na ubytovanie matke mesačne prispieva sumou vo výške 50 eur. V súčasnosti má Okresným súdom Pezinok a Okresným súdom Spišská Nová Ves určenú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a na každé maloleté dieťa platí výživné vo výške 50 eur mesačne. Na výživu maloletého S. v súčasnosti prispieva tak, že mu cca 2 krát za týždeň kúpi nejakú výživu, či niečo sladké, a to na základe prechádzajúceho telefonátu, či stretnutia s jeho matkou. Po narodení maloletého S., žili v spoločnej domácnosti s jeho matkou do októbra 2015, do ktorého času pravidelne prispieval na výživu maloletého tým, že jeho matke dával peniaze. Momentálne by vedel prispievať na maloletého S. výživným vo výške 70 eur mesačne. Poukázal na to, že svoje stretávanie s maloletým S. si predstavuje tak, že by počas víkendu u neho maloletý neprespával cez noc, ale ráno by si ho vyzdvihol od matky a večer by ho matke odovzdal. 12. Výroky rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie postupom podľa § 108 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 zastavil konanie v časti o určenie otcovstva, priznal matke (navrhovateľke) oslobodenie od súdneho poplatku z návrhu na určenie otcovstva a maloletého S. V., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, nebola v podanom odvolaní napadnutá novými skutkovými tvrdeniami a novými dôkaznými návrhmi. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podrobil odvolaciemu prieskumu len v časti napadnutej odvolaním podaným matkou do ďalších výrokov rozsudku, týkajúcich sa výživného a styku otca s maloletým. 13. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a úprave jeho stretávania sa s rodičom ktorému nebolo zverené, je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby, spôsob a miera akou tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. 14. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. 15. V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcemu sa k prijatému výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nevyplýva, či sa konajúci súd pred rozhodnutím zaoberal podstatnými skutočnosťami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodovanie o tejto otázke. Je treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie nie je v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti (ktoré je nesporovým konaním a ktoré je možné začať i bez návrhu ) viazaný dôkaznými návrhmi zo strany účastníkov konania a je povinný tieto vykonať a zadovážiť sám z úradnej povinnosti. Je bez akejkoľvek pochybnosti, že na strane otca existuje právo jeho styku s maloletým dieťaťom, bez ktorého nie je možné si predstaviť vytvorenie akéhokoľvek citového vzťahu medzi maloletým dieťaťom a rodičom, do ktorého osobnej starostlivosti nebolo dieťa zverené. Súd má však povinnosť pri rozhodovaní vychádzať zo skutkových okolností každého prejednávaného prípadu a styk maloletého dieťaťa s rodičom nastaviť tak, aby tento bol v záujme maloletého dieťaťa. 16. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že maloletý S. V., nar. XX.X.XXXX má závažné zdravotné komplikácie (detská mozgová obrna, ťažkosti s prijímaním tuhej potravy), v dôsledku ktorých si vyžaduje osobitnú a špeciálnu starostlivosť (dôslednú rehabilitáciu, polohovanie ľavej dolnej končatiny, podávanie prispôsobenej stravy a pod.). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od októbra 2015 sa o maloletého stará výlučne matka, na ktorú je maloletý prirodzene citovo naviazaný. Z výsluchu otca vykonaného v priebehu pojednávania nariadeného na deň 15.4.2016 (na ktorý bol otec predvedený) je nepochybné i to, že otec maloletého býva na ubytovni v Y. spolu so svojou matkou. Vychádzajúc len z takto stroho opísaných skutkových okolností prípadu za situácie, kedy súd prvej inštancie nevykonal akékoľvek dokazovanie na zistenie podmienok v akých otec maloletého momentálne žije, na jeho schopnosť maloletému počas doby styku poskytnúť potrebnú starostlivosť súvisiacu s jeho zdravotným stavom a na zistenie, ako maloletý v súčasnosti reaguje na prítomnosť otca (či ho pozná a je na neho navyknutý, či sa otec už s maloletým stýkal bez prítomnosti matky a ako maloletý reagoval na odlúčenie od matky), nie je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej upravil styk otca s maloletým na každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty od 10.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od nedele od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že si maloletého vyzdvihne na začiatku stretávania v mieste bydliska matky a maloletého na konci stretávania odovzdá matke v mieste jej bydliska a v ktorej uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť považovať za rozhodnutie, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa. Súdu prvej inštancie je treba dať do pozornosti možnosť postupného navykania si maloletého na prítomnosť otca a absolútnu nutnosť potreby získania návykov otca súvisiacich so zabezpečovaním starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa. 17. Vo vzťahu k preskúmavaným výrokom týkajúcim sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej inštancie dôsledne vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa limitovaných o.i. i výškou životnej úrovne každého povinného rodiča a či tieto diferencoval s ohľadom na pomery oboch rodičov a maloletého za obdobie od 1.9.2015 až do času vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že matka sa v návrhu doručenom súdu dňa 16.11.2015 domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca vo výške 150 eur mesačne za obdobie od 1.9.2015 do budúcnosti. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto nároku nevykonal potrebné dokazovanie so zameraním na zistenie zárobkových a majetkových pomerov na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa a výšku základných životných potrieb maloletého počas posudzovaného obdobia (ktoré sú logicky a pochopiteľne odôvodnené i nákladmi vynakladanými matkou na zdravotnú starostlivosť o maloletého) a na zistenie nákladov, ktoré mal otec do októbra 2015 uhrádzať matke titulom výživného na maloletého (ktoré matka rozporuje). Uvedené znamená, že jeho rozhodnutie v týchto častiach návrhu nevzalo v úvahu skutočnosti, na ktoré bol s prihliadnutím na príslušnú hmotnoprávnu úpravu povinný prihliadať a i bez návrhu k nim vykonať potrebné dokazovanie. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nezohľadnil ani to, že matka maloletého vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho zdravotné postihnutie vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému nepretržitou osobnou starostlivosťou o dieťa. 18. Súdu prvej inštancie je nutné vytknúť i to, že sa v konaní vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení rozsudku nevenoval žiadnu pozornosť ust. § 77 Zákona o rodine. Pri určovaní výživného je podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine nutné prihliadať i na to, že možnosť priznania výživného na maloleté deti spätne za obdobie troch rokov odo dňa začatia súdneho konania (v tomto prípade za obdobie od 1.9.2015 do 16.11.2015), je obmedzené podmienkou preukázania dôvodov, prečo rodič podávajúci návrh na určenie výživného tento nepodal hneď po tom, ako mu na to, resp. dieťaťu vznikol zo zákona nárok, t.j. v takomto prípade treba skúmať, či išlo o objektívne alebo subjektívne dôvody nepodania návrhu, a tieto následne v rozhodnutí vyhodnotiť. Ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje určovanie výživného v prípade, ak jeden z rodičov prestane plniť, resp. neplní svoju vyživovaciu povinnosť a je dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím. Keďže výživné má spotrebný charakter a má pokrývať pravidelné mesačné náklady a potreby detí, cieľom právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom zákonnom ustanovení je dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane plniť, resp. si neplní vyživovaciu povinnosť, podal návrh na určenie výživného - zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana práv detí, majúcich nárok na to, aby si k nim rodičia plnili vyživovaciu povinnosť pravidelne a v rozsahu potrebnom pre uspokojovanie ich potrieb. V preskúmavanej veci (keď otcovstvo k maloletému bolo určené v priebehu konania súhlasným vyhlásením rodičov) je preto potrebné skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane matky ex offo a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dôvody, ktoré môžu ich existenciu napĺňať a s týmito sa v odôvodnení rozhodnutia, v závislosti od ich posúdenia aj riadne vysporiadať. 19. Vzhľadom k vyššie uvedenému a pri zohľadnení skutočnosti, že nevykonané dokazovanie nie je účelné doplniť odvolacím súdom, tento rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. c/ C.s.p. v spojení s § 2 ods.1 C.m.p. v napadnutej časti špecifikovanej vo výrokovej časti rozhodnutia zrušil a vec mu podľa § 391 ods.1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude jeho úlohou rešpektujúc kogentné procesné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku subsidiárne v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku vec opätovne prejednať a v novom rozhodnutí sa náležite vysporiadať so všetkými v konaní nastolenými otázkami majúcimi podstatný význam pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude po doplnení dokazovania, vo vzťahu k skutkovým zisteniam a príslušnej hmotnoprávnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávaný prípad, vyhodnotiť dokazovanie jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, opätovne zostávajúcom predmete konania o celej veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 218 C.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie dôkazy (vzhľadom k nesporovému charakteru konania, v ktorom súd postupuje z úradnej povinnosti a nie je v ňom viazaný návrhmi účastníkov) a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú hmotnoprávnu úpravu. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a aj tým, ako má vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 20. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie okrem rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania, rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1, 3 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).