Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/224/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716202619 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1716202619.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, v právnej veci žalobkyne: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.Á. X, Pezinok, zast. advokátkou JUDr. Ivanou Remšíkovou, so sídlom AK, Suvorovova 8, Pezinok proti žalovaným: X/ F. X N..V..Q.., so sídlom Sad SNP 8, Žilina, IČO: 35 919 906, 2/. X. N.. V.. Q.., IČO: 46908315 so sídlom Frankovská 1/D, Bratislava o uloženie povinnosti o nariadenie predbežného oparenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 101/2016-52 zo dňa 07.06.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 101/2016-52 zo dňa 07.06.2016 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 4C 101/2016-52 zo dňa 07.06.2016 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, pretože neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Žalobkyňa sa návrhom podaným dňa 22.04.2016 domáhala vo veci, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť podať Okresnému úradu Pezinok, katastrálny odbor žiadosť o výmaz záložného práva k bytu č. XX v bytovom dome na Y. ulici v K., súpis. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie K. a k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku parcelné číslo XXXX/X vo veľkosti XXXX/XXXXX a tiež žiadala, aby súd žalovanému v 2. rade uložil povinnosť vydať oznámenie o vzdaní sa záložného práva vo vzťahu k predmetnému bytu a doručiť to žalovanému v 1. rade a tiež žalobkyni. 2. Žalobkyňa v návrhu vo veci uviedla, že kúpnou zmluvou zo dňa 21.05.2014, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade sa žalovaný v 1. rade zaviazal ako predávajúci doručiť Okresnému úradu Pezinok, katastrálny odbor najneskôr do 60 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy žiadosť o výmaz záložného práva, ktoré súvisí s predmetom prevodu zo strany záložného veriteľa. Žalovaný v 1. rade si túto povinnosť nesplnil, čo odôvodnila tým, že podľa výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. K. záložné právo je stále zapísané v časti „U.“ ťarchy na liste vlastníctva. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy si žalobkyňa ako kupujúca svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu podľa zmluvy riadne a včas splnila dňa 21.05.2014, keď uhradila sumu 53.400,- eur na účet žalovaného v 1. rade ako predávajúceho a tiež uhradila sumu 5.000,- eur sprostredkovateľovi predaja, a to spoločnosti V. M. V. s. r. o. K.. Žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade listom zo dňa 11.04.2016 na výmaz záložného práva zapísaného pod I. zo dňa 30.10.2013 k predmetným nehnuteľnostiam a tiež listom zo dňa 11.04.2016 žalobkyňa vyzvala záložného veriteľa W. G. U. M. N. a.s., pobočka zahraničnej banky, aby sa vzdal svojho záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Záložný veriteľ listom zo dňa 18.04.2016 žalobkyni oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2016, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom a žalovaným v 2. rade, bola pohľadávka voči žalovanému v 1. rade postúpená na obchodnú spoločnosť X. s.r.o. so sídlom Frankovská 1/D Bratislava, ktorý sa stal novým záložným veriteľom predmetnej pohľadávky. Žalobkyňa tvrdila, že záložné právo ju obmedzuje v jej vlastníckom práve k nehnuteľnostiam a vystavuje ju tak právnej neistote, pokiaľ ide o možnosť realizácie záložného práva žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom v prípade nesplnenia pohľadávky a z toho dôvodu je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán. Žalobkyňa preto žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému v 2. rade do právoplatného skončenia konania vo veci akýmkoľvek spôsobom realizovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXXX, katastrálne územie K. k bytu č. XX na Y. ulici v K., vchod č. X, K. bytového domu, súpis. číslo XXXX na parcele registra „U.“ číslo XXXX/X a k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpis. číslo XXXX k pozemku parcele registra „U.“ číslo XXXX/X o veľkosti podielu XXXX/XXXXX a tiež žiadala zakázať žalovanému v 2. rade postúpiť svoje práva a povinnosti zo zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky číslo XXXXXXXXXX- L. XXXXXCWR- SK zo dňa 24. 03. 2016 na inú osobu. 3. V súvislosti s osvedčením dôvodnej obavy z tvrdenej realizácie záložného práva žalovaným v 2. rade a prevodu pohľadávky žalovaným v 2. rade na tretie osoby, žalobkyňa uviedla, že táto obava pramení z vyjadrenia samotného žalovaného v 2. rade a jeho právneho zástupcu, že na osobnom stretnutí s konateľkou žalovaného v 2. rade L. H. sa od nej dozvedela, že žalovaný v 2. rade už pristúpil k výkonu záložného práva k iným nehnuteľnostiam, patriacim žalovanému v 1. rade a z vyjadrenia jeho právneho zástupcu Z.. D. M. zo dňa 19.05.2016, že ak nedôjde k splneniu nejakej dohody medzi záložným veriteľom a O. Q., konateľom a spoločníkom žalovaného v 2. rade, mal by záložný veriteľ pohľadávku voči žalobkyni postúpiť ďalej. Ak by sa takéto postúpenie realizovalo a záložným veriteľom by sa stala napríklad zahraničná osoba, bude domáhanie sa nároku obzvlášť náročné až nemožné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, zapísaným na LV č. XX k.ú. Š. (polyfunkčný dom a pozemky) je už k dnešnému dňu zapísaná poznámka zo dňa 04.05.2016 o začatí výkonu záložného práva. Preto má obavu, že takto bude žalovaný v 2. rade postupovať aj vo vzťahu k jej nehnuteľnostiam. K podaniu pripojila svoje čestné vyhlásenie, výpis z LV č. XX k.ú. Š. a znova výpisy z LV č. XXXXX, XXXXX k.ú. K. a svoju žiadosť o vzdanie sa záložného práva, adresovanú žalovanému v 2. rade zo dňa 02.05.2016. 4. Okresný súd návrh na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e/, f / O.s.p., podľa ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 5. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, aby sa zároveň nevytvoril nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov. 6. Z obsahu pripojených listín mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva dňa 21.05.2014 na kúpu predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 58.400,- eur, ktorú žalobkyňa uhradila v sume 58.400,- eur v súlade s podmienkami, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve v čl. 6, bod 2, pričom žalobkyňa ako kupujúca vzala na vedomie, že predmet prevodu je zaťažený záložným právom veriteľa W. G. U. M. N. M..N.., pobočka zahraničnej banky na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam V 3349/2013 zo dňa 30.10.2013 a tiež vzala na vedomie, že predávajúci obchodná spoločnosť Q. F. K. s.r.o. , S. X, K. sa zaviazal do 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy doručiť Okresnému úradu Pezinok, katastrálny odbor žiadosť o výmaz záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. Súd mal preukázané, že na LV nie je vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalobkyne zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva. V časti „U.“ ťarchy je zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam I. XXXX/XXXX zo dňa 30.10.2013. Súd mal tiež preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade na splnenie povinnosti doručiť žiadosť o výmaz záložného práva a tiež vyzvala žalovaného v 2. rade, aby sa vzdal záložného práva k predmetnému bytu a spoluvlastníckemu podielu. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy podľa žalobkyne malo spočívať v pravdepodobnosti realizácie záložného práva žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a prevode záložným právom zabezpečenej pohľadávky žalovaného v 2. rade na tretiu osobu. Podľa názoru súdu za osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy a ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia nemožno považovať iba tvrdenie žalobkyne o jej dôvodnej obave, že žalovaný v 2. rade aj v prípade jej nehnuteľnosti pristúpi k výkonu záložného práva alebo, že postúpenú pohľadávku voči žalobkyni ďalej postúpi na inú osobu. Žalobkyňa takéto konkrétne úkony žalovaného v 2. rade neosvedčila, a to ani na výzvu súdu a za osvedčenie tvrdenej obavy zo strany žalobkyne nebolo možné považovať iba tvrdenia ďalších osôb, od ktorých sa mala tieto skutočnosti žalobkyňa dozvedieť, a to skutočnosti o možných úkonoch žalovaného v 2. rade dňa 16.05.2016 a dňa 19.05.2016. Okresný súd dospel k záveru, že pri absencii kumulatívneho splnenia všetkých zákonných predpokladov bolo potrebné návrh zamietnuť. 7. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie a vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako je uvedené v podaní zo dňa 22.04.2016. 8. V odvolaní žalobkyňa namietala odvolacie dôvody, že napadnuté uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, a preto rozhodnutie je v rozpore s existujúcim skutkovým stavom. Žalobkyňa nesúhlasila s odôvodnením rozhodnutia, že neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia a tvrdila, že obava z možnej realizácie výkonu záložného práva je plne opodstatnená a vyplýva zo správania záložného veriteľa a z charakteru celej transakcie. Banka, ktorá úverovala celý projekt žalovaného v 1. rade, po takmer troch rokoch pristúpila k odpredaju svojich nevymožiteľných pohľadávok inej osobe, a to žalovanému v 2. rade. Preto je nepochybné, že banka musela byť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade pri vymáhaní svojich pohľadávok neúspešná a bolo zrejmé, že ani v budúcnosti nemožno očakávať uspokojenie pohľadávky touto právnickou osobou. Vyplýva to aj z posúdenia finančnej situácie žalovaného v 1. rade, ktorý podľa verejne dostupného portálu P..sk má dlhodobo záporný hospodársky výsledok, nie je schopný splácať svoje záväzky, má dlhy z nedoplatkov poistného voči zdravotným poisťovniam a podľa účtovnej uzávierky za rok 2015 spoločnosť nevyvíjala žiadnu činnosť. Pre banku bolo preto vhodnejšie pristúpiť k odpredaju pohľadávok. Vzhľadom na neschopnosť žalovaného v 1. rade uhradiť pohľadávku banky, žalovaný v 2. rade bez toho, aby sa pokúsil o exekučné vymáhanie svojich nadobudnutých pohľadávok voči žalovanému v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva formou dražby. Prvým zálohom, ktorý chce žalovaný v 2. rade takto predať, je polyfunkčný objekt s pozemkami v Štefanovej (LV č. XX, k.ú. Š.) v súčasnosti už aj predmetom exekučného záložného D. XXXX/XX-XX S. zo dňa 02.06.2016 v prospech O., L. K. M..N.. a ide o stavbu, záložné právo, ktorú nadobudol žalovaný v 2. rade tou istou zmluvou o postúpení pohľadávky z 24.03.2016, ktorou nadobudol záložné právo k nehnuteľnostiam žalobkyne. Z toho vyplýva, že žalovaný v 2. rade bude postupovať rovnako aj vo vzťahu k ostatným založeným nehnuteľnostiam, pretože by to nemalo zmysel odkupovať pohľadávku od banky. Žalobkyňa uviedla už vo svojom podaní zo dňa 19.05.2016 v tejto veci, že je voči žalovanému v 1. rade vedené trestné stíhanie vo veci podozrenia z podvodu (č.k. KRP-158/2 VIS - BA-2016) na tom skutkovom základe, že spoločnosť žalovaného v 1. rade spôsobuje vedome a úmyselne žalobkyni a ďalším poškodeným obyvateľom predmetného bytového domu finančnú škodu, spočívajúcu v obmedzení ich vlastníckeho práva k bytu. Žalobkyňa tvrdila, že záložné právo zriadené v prospech žalovaného v 2. rade v súvislosti so zabezpečením finančných záväzkov žalovaného v 1. rade voči banke ju bezprostredne obmedzujú v dispozícii s bytom a zásadným spôsobom znižujú jeho hodnotu. Žalovaný v 1. rade i napriek tomu neurobil doteraz nápravu a svoje zmluvné záväzky voči žalobkyni doteraz nesplnil, preto žalobkyňa nesúhlasí s názorom súdu, že ide o ničím nepodloženú jej obavu. Žalovaný v 1. rade inkasoval kúpnu cenu za byty od žalobkyne a ostatných poškodených kupujúcich a teraz vlastníkov bytov a získané finančné prostriedky nepoužil na splatenie svojich záväzkov voči banke, čo by bolo predpokladom pre výmaz záložného práva na bytoch, ale použil ich iným spôsobom. Žalobkyňa je preto priamo poškodená a má dôvodné podozrenie, že zo strany žalovaného v 1. rade a štatutárneho orgánu resp. poverených zamestnancov žalovaného v 1. rade došlo k spáchaniu trestného činu podvodu, čím vznikla žalobkyni škoda. 9. Žalobkyňa zastáva názor, že súd pri zamietnutí návrhu nevyhodnotil správne jej argumentáciu a nesprávne posúdil informáciu o plánovanom postúpení záložným právom zabezpečených pohľadávok, pretože žalobkyňa nevychádzala len z tvrdení nejakých „ďalších osôb“, ako to nesprávne uviedol súd, ale z tvrdení samotného žalovaného v 2. rade vyjadreného prostredníctvom jeho štatutárneho orgánu, a to konateľky dňa 16.05.2016 a tiež prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného v 2. rade Z.. D. M. dňa 19.05.2016. Žalobkyňa zdôraznila, že ako inak mohla súdu osvedčiť obavu z hrozby prevodu záložného práva na tretiu osobu, ak nie z vyjadrenia samotného záložného veriteľa. Okrem toho podľa názoru žalobkyne nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav, ktorý by nejakým spôsobom znevýhodňoval žalovaného v 2. rade alebo ho obmedzoval vo výkone jeho práv. A tiež nedôjde k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Ale zmyslom neodkladného opatrenia tak, ako to vplýva z podaného návrhu, je zabrániť zhoršovaniu právneho postaveniu žalobkyne v konaní, následkom čoho by pre ňu v krajnom prípade už nemalo zmysel dosiahnuť konečnú súdnu ochranu. Je nepochybné, že žalobkyňa žalovanému v 1. rade zaplatila za byt plnú kúpnu cenu, ale napriek tomu reálne hrozí, že jej byt bude predaný tretej osobe, ktorej žalovaný v 2. rade záložné právo postúpi, v čom mu v súčasnej dobe nič nebráni. Žalobkyňa tak príde o vlastnícke právo k svojmu bytu, a preto je významné porovnať potrebu ochrany vlastníckeho práva žalobkyne k riadne a včas zaplateným nehnuteľnostiam a potrebu ochrany prípadne obmedzenia práva žalovaného v 2. rade nakladať so svojím nadobudnutým záložným právom formou jeho postúpenia alebo výkonu. Podľa názoru žalobkyne ohrozenie jej vlastníckeho práva v tomto prípade má väčšiu váhu a potrebuje dočasnú a predbežnú ochranu pred rozhodnutím vo veci samej. 10. Odvolací súd dňa 25.08.2016 vyzval žalovaného v 2. rade, aby sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne zo dňa 30.06.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. a 4C 101/2016-52 zo dňa 07.06.2016. Žalovaný v 2. rade výzvu prevzal dňa 31.08.2016, ale svoje vyjadrenie odvolaciemu súdu nepredložil. 11. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p., preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. V zmysle ustanovenia § 325 C.s.p. nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu, je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu. 18. V danej veci žalobkyňa tvrdila, že jej bezprostredne hrozí ujma na jej vlastníckych právach tým, že záložné právo zriadené v prospech žalovaného v 2. rade v súvislosti so zabezpečením finančných záväzkov žalovaného v 1. rade voči banke ju bezprostredne obmedzujú v dispozícii s bytom a zásadným spôsobom znižujú jeho hodnotu. Vychádzala z toho, že žalovaný v 1. rade svoje zmluvné záväzky voči žalovanému v 2. rade doteraz nesplnil, preto žalobkyňa nesúhlasí s názorom súdu, že jej obava nie je opodstatnená. Žalovaný v 1. rade prevzal kúpnu cenu za byty od žalobkyne a ostatných poškodených kupujúcich a teraz vlastníkov bytov, ale získané finančné prostriedky nepoužil na splatenie svojich záväzkov voči banke, čo by bolo predpokladom pre výmaz záložného práva na bytoch. Jej dôvodná obava z tvrdenej realizácie záložného práva žalovaným v 2. rade a prevodu pohľadávky žalovaným v 2. rade na tretiu osobu, vyplýva z vyjadrenia samotného žalovaného v 2. rade a jeho právneho zástupcu, keď na osobnom stretnutí s konateľkou žalovaného v 2. rade L. H. sa od nej dozvedela, že žalovaný v 2. rade už pristúpil k výkonu záložného práva k iným nehnuteľnostiam, patriacim žalovanému v 1. rade a z vyjadrenia jeho právneho zástupcu Z.. D. M. zo dňa 19.05.2016, že ak nedôjde k splneniu nejakej dohody medzi záložným veriteľom a O. Q., konateľom a spoločníkom žalovaného v 2. rade, mal by záložný veriteľ pohľadávku voči žalobkyni postúpiť ďalej. 19. Podľa článku 1 Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. 20. Podľa článku 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkového zistenia z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má iba dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na neodkladné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s ustanovením § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na neodkladné opatrenie nie je mysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností. 22. Preto, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. 23. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa v podanom odvolaní nie je možné považovať za skutočnosti, ktoré by v zmysle uvedených zákonných ustanovení odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 2. rade. 24. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, predložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu dôkazných prostriedkov predložených osobou, ktorá požaduje nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdených skutočností v návrhu. 25. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa ničím neosvedčila naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia rozhodnutia by bola ohrozená. Taktiež žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázala (samotné tvrdenie žalobkyne ničím nepodložené, takýmto dôkazom nie je), že žalovaný v 2. rade má v úmysle vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti previesť na iné osoby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil /§ 234 ods. 2 a 220 ods. 2, 3 C.s.p./ na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia a neodôvodňujú zmenu uznesenia okresného súdu. 26. Podstatná je tiež skutočnosť, že žalobkyňa už pri podpise kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade vedela, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade a aké právne následky sú spojené s daným zabezpečovacím inštitútom. Odvolací súd poukazuje na obsah spisu, v ktorom je založená že kúpnou zmluvou zo dňa 21.05.2014, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a ktorou sa žalovaný v 1. rade zaviazal ako predávajúci doručiť Okresnému úradu Pezinok, katastrálny odbor najneskôr do 60 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy žiadosť o výmaz záložného práva, ktoré súvisí s predmetom prevodu zo strany záložného veriteľa. Žalovaný v 1. rade si túto povinnosť nesplnil. Treba zdôrazniť, že žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade až listom zo dňa 11.04.2016 na výmaz záložného práva zapísaného pod I. zo dňa 30.10.2013 k predmetným nehnuteľnostiam a tiež listom zo dňa 11.04.2016 žalobkyňa vyzvala záložného veriteľa W. G. U. M. N. M..N.., pobočka zahraničnej banky, aby sa vzdal svojho záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa tvrdila, že záložné právo ju obmedzuje v jej vlastníckom práve k nehnuteľnostiam a vystavuje ju tak právnej neistote, pokiaľ ide o možnosť realizácie záložného práva žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom v prípade nesplnenia pohľadávky a z toho dôvodu je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán. 27. Odvolací súd skúmal dôvodnosť podaného odvolania žalobkyne, splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, posúdil opodstatnenosť nárokov žalobkyne, ktorých sa domáhala proti žalovanému v 2. rade a nezistil dôvod pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré je vecne správne. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu dňa 21.5.2014, žalovaný v 1. rade bol povinný doručiť žiadosť o výmaz záložného práva do 60 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy a pretože si túto povinnosť nesplnil, žalobkyňa tvrdila, že záložné právo ju obmedzuje v jej vlastníckom práve k nehnuteľnostiam a vystavuje ju tak právnej neistote, pokiaľ ide o možnosť realizácie záložného práva žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom v prípade nesplnenia pohľadávky a z toho dôvodu je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán, ale i napriek tomuto tvrdeniu, vyzvala žalovaného v 1. rade na výmaz záložného práva až listom zo dňa 11.4.2016, teda 2 roky potom, ako si mal žalovaný v 1. rade svoju povinnosť, podať žiadosť o výmaz záložného práva splniť. Preto žalobkyňa neosvedčila naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď uvedený stav, na ktorý poukazovala, už trvá dlhšiu dobu (2 roky) a preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia V zmysle ustanovenia § 325 C.s.p., podľa ktorého nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. 28. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, tento má záväzkovo právny vzťah len so žalovaným v 1. rade a nie so žalobkyňou, založený zmluvou o úvere, v zmysle ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal žalovanému v 1. rade uvoľniť záložné právo a vydá žalovanému v 1. rade súhlas s výmazom záložného práva po splatení príslušnej časti úveru žalovanému v 2. rade. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 1. rade si túto povinnosť nesplnil a nepoukázal finančné prostriedky na svoj účet vedený u žalovaného v 2. rade, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spochybnené nebolo a tým nesplatil príslušnú časť úveru a tak žalovaný v 2. rade nemá povinnosť vydať súhlas s výmazom záložného práva za daného stavu, v dôsledku zavinenia žalovaného v 1. rade. 29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).