Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204730 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1716204730.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Agilita vodárenská spoločnosť, s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 34 134 697, proti žalovanému: S. M. D., X. E. C. XXX, XXX XX M. D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/175/2016-30 zo dňa 26.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/175/2016-30 zo dňa 26.08.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 21.07.2016 žalobca žiadal, aby súd deklaroval neplatnosť výpovede danej žalovaným na ukončenie Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 18.05.2012 a aby určil existenciu nájomného vzťahu podľa Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 18.05.2012. Súčasne žiadal nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovaného znášať užívanie nehnuteľnosti žalobcom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.05.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme nebytového priestoru, predmetom ktorej bolo prenechanie do užívania nebytového priestoru o výmere XX H.X označeného ako X. miestnosť pri vstupe vpravo nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti stavbe súp. č. XXX, druh stavby F. G. postavenej na pozemku parc. č. XX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria nachádzajúci sa obci a kat. úz. M. D. zapísaný na LV č. XXX. Dňa 24.06.2016 bola žalobcovi doručená výpoveď z nájmu nebytových priestorov, keďže sa žalovaný rozhodol ako prenajímateľ zmeniť využitie stavby na triedy základnej školy a materskej školy s ich využitím počnúc šk. r. 2016/2017. Žalobca mal za to, že nie je splnený žiaden z dôvodov na vypovedanie zmluvy o nájme a uviedol, že so žalovaným vylúčili ust. § 12 zák. č. 116/1990 Zb., keď sa dohodli na jednomesačnej výpovednej lehote. Výpoveď je podľa jeho názoru neplatná z dôvodu porušenia čl. V ods. 2 zmluvy o nájme, z dôvodu nerešpektovania zásady pacta sunt servanda a z dôvodu porušenia princípu právnej istoty. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalobca uviedol, že nebytové priestory využíval a aj naďalej využíva ako zákaznícke centrum pre správu vodovodu, pričom nebytové priestory sú v stavbe lokalizovanej v starej časti M. D., kde žijú prevažne straší ľudia, pre ktorých je premiestňovanie sa obtiažne. Žalobcovi by vznikli na presťahovanie sa značné náklady, nakoľko v predmetných nebytových priestoroch drží mnoho ťažkých predmetov. Žiadal preto, aby bol žalovaný naďalej povinný znášať prítomnosť žalobcu v nebytových priestoroch za podmienok dohodnutých v zmluve o nájme a nebol oprávnený vykonať akékoľvek úkony, v dôsledku ktorých by bol žalobca povinný sa vysťahovať. 2. Konajúci súd uviedol, že neodkladné opatrenie možno nariadiť, len ak existujú zákonné dôvody, ktorými je stav právnych a faktických vzťahov vyžadujúci si dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a súčasne musí byť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčený a tento musí byť ohrozený. Skonštatoval, že účel požadovaného neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže prípadné zriadenie záložného práva bez ďalšieho nemá vplyv na právo užívať vec, preto dospel k záveru, že je splnená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (§ 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ďalej uviedol, že sám žalobca konštatoval, že stavba, kde sa nachádza predmetný nebytový priestor, právne neexistuje. Toto tvrdenie nevychádza z ustálenej judikatúry, podľa ktorej nehnuteľná vec - stavba v právnom zmysle slova vznikne, ak je zrejmá dispozícia prvého nadzemného podlažia, resp. ak sú zhotovené prvky trvalej životnosti, a to horizontálne resp. vertikálne nosné prvky stavby. Poukázal však na to, že predmetom nájmu má byť nebytový priestor, a nie stavba. Ďalej dal konajúci súd do pozornosti legálnu definíciu nebytového priestoru podľa § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k záveru, že pokiaľ neexistuje rozhodnutie stavebného úradu, ktorým sa určuje miestnosť (alebo súbor miestností) na iné účely ako na bývanie, nie je miestnosť (alebo súbor miestností) nebytovým priestorom, a to napriek tomu, že takáto miestnosť v stavbe existuje a je fakticky schopná užívania. Mal za to, že žalobca neosvedčil existenciu rozhodnutia stavebného úradu o určení predmetného nebytového priestoru na iné účely ako na bývanie, keď z listu vlastníctva existencia predmetných nebytových priestorov nevyplývala. Uvedené bolo podľa názoru konajúceho súdu samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že tiež nebolo osvedčené ohrozenie nároku, keď žalobca netvrdil, a teda ani neosvedčil žiadne aktivity žalovaného smerujúce k faktickému obmedzeniu užívania predmetných priestorov. Žalobca tak neosvedčil ani ohrozenie svojho nároku, čo je ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie neodkladného opatrenia. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V prvom rade namietol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Konajúcemu súdu vytkol, že uznesenie neobsahuje zrozumiteľné uvedenie dôvodov, na základe ktorých návrh žalobcu zamietol. Odôvodnenie uznesenia sa podľa jeho názoru limituje len na reprodukciu skutkového stavu, či zákonnú úpravu neodkladného opatrenia a následne sa zaoberá definíciou nebytového priestoru. Ďalej mal za to, že nielen, že nebolo jeho povinnosťou vôbec rozhodnutím stavebného úradu disponovať (táto povinnosť prináleží žalovanému ako prenajímateľovi), a teda ani predkladať ho konajúcemu súdu v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ale najmä vysporiadanie sa s takýmto (možno aj len evidenčným) problémom prináleží súdu v meritórnom konaní, teda vo veci samej. Navyše uviedol, že mu z odôvodnenia uznesenia vôbec nie je zrejmé, aký význam má pre rozhodnutie súdu o návrhu absencia, resp. predloženie rozhodnutia stavebného úradu. 4. Žalobca mal za to, že návrh spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 CSP a najmä, že riadne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov a riadne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku. 5. Poukázal opätovne na to, že žalovaný napriek tomu, že si so žalobcom v nájomnej zmluve dohodli dôvody výpovede podľa § 9 zák. č. 116/1990 Zb., zaslal žalobcovi výpoveď, v ktorej ako dôvod uviedol, že sa rozhodol zmeniť využitie stavby (vrátane prenajatých nebytových priestorov, ktoré boli predmetom Zmluvy) za účelom ich prestavby na triedy základnej a materskej školy. Žalobca považoval výpoveď za neplatnú, nakoľko táto bola podaná z dôvodu, ktorý nebol v zmysle nájomnej zmluvy dohodnutý. Uviedol, že napriek neplatnosti výpovede bol nútený prenajatý nebytový priestor nachádzajúci sa v nehnuteľnosti vypratať a dočasne si nájsť náhradný priestor, ktorý by mohol využívať za rovnakým účelom. 6. V súvislosti s konštatovaním súdu, že neosvedčil ohrozenie nároku, keď neosvedčil žiadne aktivity žalovaného smerujúce k faktickému obmedzeniu užívania nebytových priestorov uviedol, že už len samotná výpoveď, v ktorej žalovaný žalobcu vyzval na bezodkladné vypratanie priestorov, je obmedzením užívania nebytových priestorov, keď žalobca nemal inú možnosť, ako priestory vypratať a domáhať sa určenia neplatnosti výpovede na súde. Mal za to, že už takto neplatne podaná výpoveď je obmedzením užívania nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, nakoľko žalobca bol na základe výzvy na vypratanie nebytových priestorov nútený tieto opustiť a urýchlene dohľadať vhodné náhradné priestory, v ktorých by mohol naďalej nerušene vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. 7. Napadnuté uznesenie považoval za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a nanajvýš zmätočné, keď okrem zjavných gramatických nesprávností obsahuje i mnohé štylistické pochybenia. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 153/07 a III. ÚS 305/08. 8. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezaoberal tým, že žalobcovi bola žalovaným doručená výpoveď, ktorá je evidentne neplatná (resp. súd prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia môže konštatovať aspoň pravdepodobnosť jej neplatnosti) a v zmysle ktorej bol žalobca nútený nebytové priestory, ktoré sú predmetom zmluvy, vypratať. Skutočnosť, či nebytové priestory, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, sú na liste vlastníctva evidované ako nebytové priestory, v predmetnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemajú žiadne opodstatnenie a najmä, je povinnosťou prenajímateľa zabezpečiť, že predmet, ktorý prenajíma, je spôsobilý na taký prenájom a akékoľvek nesplnenie si povinností prenajímateľom nesmie ísť na vrub dobromyseľného nájomcu. 9. Ďalej mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru bližšie nezaoberal tým, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Zdôraznil, že pomery je nevyhnutné upraviť, pretože nie je možné akceptovať stav, za ktorého nemožno legitímne očakávať riadne plnenie si zmluvných povinností vyplývajúcich z platne uzatvorenej písomnej zmluvy, a to najmä s poukazom na to, že takto uzatvorený zmluvný vzťah trval štyri roky a žalobca si voči žalovanému na jeho základe riadne plnil všetky svoje povinnosti. 10. Žalobca uviedol, že bol nútený bezodkladne vypratať priestory a musel si prenajať nové priestory v obci M. D., aby mohol i naďalej poskytovať obyvateľom obce M. D. služby prevádzkovateľa verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a mohol tak nerušene pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že nové priestory, ktoré si urýchlene prenajal, sú taktiež vo vlastníctve žalovaného, s ktorým žalobca uzatvoril dňa 28.07.2016 Zmluvu o nájme nehnuteľnosti, a to na obdobie od 01.08.2016 do 31.12.2016. V dôsledku tejto skutočnosti zaslal žalovanému žiadosť o predĺženie novej zmluvy o nájme, a to tak, že nová zmluva o nájme bude uzatvorená na dobu neurčitú. Obecné zastupiteľstvo obce M. D. žiadosti nevyhovelo, a teda platnosť novej zmluvy o nájme vyprší dňa 31.12.2016. Žalovaný však žalobcovi neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo obecné zastupiteľstvo žiadosti nevyhovelo. Poukázal na to, že na webovej stránke žalovaného sa v časti materiály k zasadnutiu zo dňa 11.10.2016 nachádza sken napadnutého uznesenia, čo žalobca považoval za neopodstatnené, ba priam prekvapujúce, a to najmä s poukazom na ust. § 331 ods. 1 CSP, keďže napadnuté uznesenie žalovanému nemalo byť doručené. Považoval to za vážne porušenie právnej normy. 11. Tiež zdôraznil, že konajúci súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, najmä na to, že výpoveď nebola daná platným spôsobom, nakoľko v nej nie je skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, ktorý si účastníci dohodli. 12. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície v danom právnom vzťahu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 21. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy strán sporu a ani to, že by exekúcia bola ohrozená. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné tvrdenie žalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčuje naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by žalovaný žalobcovi bránil užívanie predmetu nájmu. Žalobca musí preukázať konkrétny dôvod spočívajúci v správaní toho, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný realizoval rušivé zásahy do užívania nehnuteľnosti svojpomocne. 22. Zabezpečovanie a poskytovanie právnej ochrany je jednou zo základných povinností právneho štátu. Súčasťou tohto komplexu problémov je aj právo každého človeka dovolať sa právnej ochrany svojho subjektívneho práva a zároveň istota, že sa mu táto ochrana poskytne. Každý má teda právo na ochranu svojho práva. Je to jedno zo základných práv, ktorému korešponduje povinnosť štátu túto ochranu poskytnúť. Právo na ochranu je subjektívnym právom voči štátu. 23. V platnom práve je toto subjektívne právo, ako jedno zo základných občianskych práv, vyjadrené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, kde sa hovorí, že „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Z uvedeného ustanovenia zároveň vyplýva, že poskytovanie právnej ochrany je nielen povinnosťou, ale aj výlučným právom štátu. Nikto iný než štátny orgán, t.j. súd, alebo iný podľa zákona príslušný štátny orgán, nie je oprávnený a nie je ani spôsobilý takúto právnu ochranu poskytovať. Hovorí sa preto o štátnom monopole poskytovania právnej ochrany. 24. Z tohto monopolu vyplýva všeobecný zákaz svojpomoci. Nikto, (teda ani štát či jeho orgán), nie je oprávnený svojpomocne si dopomáhať k svojmu právu, ale ani svojpomocne chrániť svoje právo, ak bolo porušené. V obidvoch prípadoch sa má obrátiť na príslušný štátny orgán (súd, orgán štátnej správy a pod.) a požiadať ho, aby mu právnu ochranu poskytol; príslušný štátny orgán má povinnosť tak urobiť zákonom stanoveným postupom (podľa Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a pod.). Občianske právo vo výnimočných prípadoch, za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok pripúšťa tzv. svojpomoc, teda možnosť ohrozeného vlastnými silami bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah inej osoby do svojho práva sám odvrátiť. Svojpomoc je prípustná len za súčasného (kumulatívneho) splnenia zákonných podmienok, z ktorých vyplýva, že naše platné právo nepripúšťa útočnú svojpomoc, smerujúcu k opätovnému nadobudnutiu svojho práva po tom, čo už trval určitý pokojný stav v tomto práve, aj keby tento stav bol neoprávnený (protiprávny); v takomto prípade svojpomoc už použiť nemožno. Kto nerešpektuje tieto zásady a svojpomoc použije do pokojného, hoc aj protiprávneho stavu, a teda nie v priamej (bezprostrednej) príčinnej súvislosti s hroziacim neoprávneným zásahom, sám sa dopúšťa protiprávneho konania, ktoré je postihnuteľné normami trestného práva (môže ísť o trestný čin lúpeže, krádeže a pod.), správneho práva (priestupky rôzneho charakteru), občianskeho práva (náhrada škody) a podobne. 25. Žalobcom predložená Výpoveď nájmu zo dňa 21.06.2016, ktorá obsahuje zároveň výzvu na vypratanie predmetných priestorov neosvedčuje, že by žalovaný konal alebo mal v úmysle konať pri vyprataní predmetu nájmu svojpomocne rušivými zásahmi do realizácie sporného práva nájmu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia v návrhu neosvedčil, že obava z ohrozenia je reálna, teda že žalovaný, ktorému navrhuje uložiť povinnosť neodkladným opatrením, robí faktické úkony k znemožneniu užívania nehnuteľnosti žalobcom. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sám predmetnú nehnuteľnosť vypratal a nevyužíva predmetné priestory na prevádzku svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný mu neznemožňoval predmetné priestory užívať, nezabraňoval mu vo vstupe do nich a vzhľadom na to, že žalobca už ďalej predmetné priestory nevyužíva, nie je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov. 26. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že žalobca neuviedol, akým konkrétnym procesným postupom malo dôjsť k znemožneniu a aké konkrétne procesné práva nemohol vykonať v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 28. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov oboch strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práva a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, resp. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na spravodlivé súdne konanie. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 29. Odvolací súd je toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli porušené procesné práva žalobcu tak, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konajúci súd o návrhu rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, keď návrh žalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). 30. Odvolací súd mal za to, že žalobca nepreukázal ani ďalší z odvolacích dôvodov a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. V danom prípade zákon upravuje iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. Žalobca žiadnu vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázal a odvolací súd žiadnu takú vadu konania v rámci preskúmavania postupu konajúceho súdu nezistil. 31. Po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodná námietka odvolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti, arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 32. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 33. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 34. Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. 35. Odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože konajúci súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 236 CSP. 36. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovanému bolo doručené napadnuté uznesenie, odvolací súd poukazuje na ust. § 329 ods. 1 posledná veta CSP, podľa ktorého, ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní protistrane sa vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre zachovanie kontradiktórneho charakteru sporu sa protistrane umožňuje vyjadriť sa k odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, ako aj k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 37. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. 38. Vzhľadom k vyššie uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 39. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 40. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).