Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/240/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227577 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:2114227577.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: I. D., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX T. - C., zastúpenej JUDr. Mariom Bednárikom, advokátom, so sídlom Korytnická 12, 821 06 Bratislava a A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX A. E., zastúpeného JUDr. Ivanou Michalíkovou, advokátkou, so sídlom M. Pišúta 919/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.01.2016 č.k. 13P/3/2015-105, jednohlasne (pomerom hlasov 3: 0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o zníženie výživného na maloletého D. D., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.01.2016 č.k. 13P/3/2015-105, zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že zmeny, ktoré nastali na strane rodičov a dieťaťa od 01.08.2010 do rozhodnutia súdu o návrhu otca, nemožno vyhodnotiť ako podstatné, odôvodňujúce zníženie výživného v zmysle návrhu otca. Poukázal na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého za obdobie od 01.08.2010 do 21.01.2016, v súvislosti s jeho vekom, nástupom na strednú školu a rastom životných nákladov. Konštatoval, že výživné vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré otec navrhuje, by za daných okolností bolo neprimerane nízke a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Uviedol, že pokiaľ otec vyčíslil výšku priemerných výdavkov na potreby jeho maloletej dcéry S. (17 mesiacov) v sume 200,- Eur mesačne, potom výška doposiaľ určeného výživného 250,- Eur na maloletého D. (XX rokov) z pohľadu jeho reálnych výdavkov je nanajvýš primeraná. Pokiaľ matka vyčíslila náklady maloletého nadštandardne, na týchto sa v prevažnej miere aj podieľa spolu so svojimi príbuznými. Podľa záverov súdu prvej inštancie otec v konaní nepreukázal, že by jeho možnosti a schopnosti uhrádzať naďalej určené výživné boli obmedzené. Konštatoval, že otec maloletého je v produktívnom veku, nemá zdravotné obmedzenia, je vyučený a zamestnaný ako kuchár s dlhoročnou praxou a s možnosťou dosahovania príjmu nad 1000 Eur mesačne. Mal za to, že otec svojim schopnostiam mal možnosť prispôsobiť svoj ďalší spôsob života, nakladania s príjmom a so svojimi úsporami. Zdôraznil, že výdavky maloletých detí majú prednosť pred akýmikoľvek osobnými výdavkami rodičov. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Súdu prvej inštancie vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo vyhodnotil podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Vyjadril názor, že nie je objektívne možné vyhodnotiť podstatné zníženie príjmu z pracovného pomeru zo sumy 1470,- Eur mesačne na sumu 380,- Eur mesačne ako zmenu v pomeroch, ktorá nie je podstatná a nemá vplyv na plnenie si vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že v zahraničí pracoval v pracovnom pomere vždy na dobu určitú, s tým že naposledy od 23.12.2012 do 13.03.2013, preto ukončenie pracovného pomeru nemohol nijako ovplyvniť. Mal za to, že za schopnosti rodiča z ktorých súd vychádza, je treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, preto je nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý odignoroval jeho súčasnú finančnú situáciu a vychádzal zo stavu spred troch rokov. Poukázal na to, že žije v regióne Slovenska, v ktorom je mzda na úrovni minimálnej mzdy bežným javom, a súčasne aj znížená možnosť zamestnať sa, vzhľadom na tamojšie ponuky na trhu práce. Poukázal na matkou mesačné vyčíslené výdavky na maloletého, ktoré považoval za prehnané a nedôvodné. Pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka, je nevyhnutné obmedziť aj nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Uviedol, že na podstatnú zmenu pomerov na jeho strane súdu neprihliadol, avšak zvýšený príjem matky a jej vyšší životný štandard do úvahy nevzal. Tvrdil, že svoje vlastné potreby realizoval až potom, ako si splnil svoju vyživovaciu povinnosť, je však podľa jeho názoru nevyhnutné, aby v prípade zmeny pomerov na jeho starne táto skutočnosť zohľadnená bola, keď jeho životná úroveň bola nezavinenou stratou pôvodného zamestnania znížená. 4. K odvolaniu otca matka a kolízny opatrovník písomne vyjadrenie nepodali. 5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zákonač. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 6. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 7. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Trnava zo dňa 16.05.2011 č.k. 21P/11/2010-86. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletého. 8. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletého, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2, CSP odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2, CSP poukazuje. 9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvod uvedený v návrhu otca na zníženie výživného - zmena jeho zamestnania je tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade otec nepreukázal dôležitý dôvod, pre ktorý zmenil doterajšiu pracovnú pozíciu v zahraničí za aktuálne menej výhodnú. Je nesporné, že otec žil a pracoval v Taliansku takmer 10 rokov, za mzdových podmienok, ktoré mu umožňovali platiť súdom schválenú výšku výživného v roku 2011 v sume 250,- Eur mesačne. Aj keď išlo o sezónne práce je evidentné, že tieto si za uvedené obdobie otec v pravidelných intervaloch predlžoval. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti. Z obsahu spisu a najmä z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie skôr vyplýva, že išlo o dobrovoľné rozhodnutie otca v dôsledku jeho rodinnej situácie (uzatvorenie manželstva a očakávanie dieťaťa) vrátiť sa na Slovensko bez toho, aby mal zabezpečený primeraný príjem, najmä s ohľadom na jeho už existujúcu a aj očakávanú vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu otec nutnosť ukončenia pracovného pomeru v Taliansku po takmer 10 ročnej praxi, za situácie, že jeho partnerka žila a pracovala v zahraničí (s poskytnutím sociálnych dávok súvisiacich s tehotenstvom a narodením dieťaťa) dostatočne nepreukázal a neodôvodnil. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec po tom, čo sa rozhodol ukončiť svoje pôsobenie v Taliansku, bez zabezpečenia ďalšieho primeraného príjmu všetky svoje úspory minul na nie nevyhnutné výdavky na svadbu vo výške 9711,09 Eur. V danom prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec sa na starostlivosti a potrebách maloletého podieľa iba finančne, keďže osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne iba matka, rovnako sa nepodieľa na hradení mimoriadnych výdavkoch, ktoré v súvislosti so stredoškolským štúdiom, či zdravotným stavom 16-ročného D. vznikajú priebežne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletého, keď nebolo preukázané, že k zmene jeho možností a schopností došlo zo závažných dôvodov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza. V danom prípade pri vyhodnotení rozhodných skutočností, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného sama o sebe ani skutočnosť, ktorou je vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ ide o námietky otca v súvislosti s výdavkami maloletého vyčíslenými matkou, na tieto odvolací súd neprihliadol, keďže je zrejmé, že na zvýšených výdavkoch maloletého, ktorých nárast za obdobie od roku 2011 do roku 2016 matka prezentovala sa otec nepodieľa a matka ich financuje z vlastných zdrojov. 10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, CSP potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 CMP v spojení s ust. § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).